Hodnotenia Slovenskej republiky/Hodnotiace mechanizmy
Hodnotenia v oblasti prevencie a boja proti korupcii
1. OECD
Dohovor bol podpísaný 7. decembra 1994 v Paríži a vstúpil do platnosti 15.februára 1999. Dohovor má 44 zmluvných strán (všetky krajiny OECD a 6 krajín mimo OECD- Argentína, Brazília, Bulharsko, Peru, Rusko, JAR). Dohovor ustanovuje právne záväzné štandardy najmä na kriminalizáciu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.
Slovenská republika podpísala Dohovor dňa 17. decembra 1997 a slovenský parlament ho schválil dňa 11. februára 1999. Ratifikačné inštrumenty boli uložené v OECD dňa 24. septembra 1999. Dohovor nadobudol účinnosť vo vzťahu k Slovenskej republike dňa 23.novembra 1999.
Pracovná skupina OECD pre boj proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (WGB), založená v roku 1994, je zodpovedná za monitorovanie implementácie a presadzovania Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, revidovaného Odporúčania o ďalšom boji proti zahraničnému podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách a ďalších súvisiacich nástrojov. Tento „peer-to-peer“ systém monitorovania prebieha v po sebe nasledujúcich fázach. Transparency International ho považuje za „zlatý štandard“ monitorovania. Správy o monitorovaní jednotlivých krajín obsahujú odporúčania vytvorené na základe prísnych hodnotení každej krajiny. Pracovná skupina, ktorú tvoria zástupcovia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, sa stretáva štyrikrát do roka v Paríži a zverejňuje všetky svoje monitorovacie správy o krajinách online.
Slovenská republika bola naposledy hodnotená v roku 2017 vo fáze 1 bis hodnotenia zameraného na zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a jeho vykonávanie.
Hodnotenie Slovenskej republiky vo fáze 4 je plánované na rok 2024.
2. OSN
Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii (UNCAC).
Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii je jediným právne záväzným univerzálnym protikorupčným nástrojom. Dohovor bol prijatý 31.októbra 2003 v NY rezolúciu VZ OSN 58/4 a nadobudol platnosť 14.decembra 2005. Dohovor má 189 zmluvných strán. V mene Slovenskej republiky bol podpísaný 9. decembra 2003 a ratifikovaný 1. júna 2006. Dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Slovenskej republike 1. júla 2006.
Dohovor pokrýva päť hlavných oblastí: preventívne opatrenia, kriminalizáciu a presadzovanie práva, medzinárodnú spoluprácu, navrátenie majetku, ako aj technickú pomoc a výmenu informácií.
Hodnotiaci mechanizmus vykonávanie Dohovoru OSN proti korupcii.
Hodnotiaci mechanizmus implementácie dohovoru je proces vzájomného hodnotenia, ktorý pomáha zmluvným stranám účinne vykonávať Dohovor. Prvý cyklus hodnotiaceho mechanizmu sa začal v roku 2010 a zahŕňa kapitoly Dohovoru o kriminalizácii a presadzovaní práva a medzinárodnej spolupráci. Druhý cyklus, ktorý sa začal v novembri 2015, zahŕňa kapitoly Preventívne opatrenia a Navrátenie majetku. Každá zmluvná strana je hodnotená jedenkrát v každom hodnotiacemu cykle dvomi zmluvnými stranami Dohovoru. Na záver hodnotenie sa prijíma hodnotiaca správa, ktorá poskytuje informácie o úspechoch, osvedčených postupoch, výzvach a potrebách technickej pomoci danej zmluvnej strany pri implementácii Dohovoru. Mechanizmus okrem toho podporuje medzinárodnú spoluprácu a uľahčuje výmenu informácií medzi zmluvnými stranami.
Hodnotiaca správa Slovenskej republiky z 1.cyklu hodnotenia z roku 2013.
Hodnotenie Slovenskej republiky v 2.cykle hodnotenia aktuálne prebieha.
Pre viac informácii je možné kontaktovať uncac.focalpoint@justice.sk
Konferencia zmluvných strán Dohovoru OSN proti korupcii.
Konferencia zmluvných strán Dohovoru OSN proti korupcii bola zriadená ako zmluvný orgán Dohovoru pre tvorbu politík s cieľom zlepšiť kapacity zmluvných strán a spoluprácu medzi nimi pre efektívnejšie vykonávanie Dohovoru, podporovať a monitorovať vykonávanie Dohovoru a poskytnúť Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) usmernenia na rozvoj a implementáciu protikorupčných aktivít. Konferencia sa stretáva každé dva roky, kde prijíma rezolúcie a rozhodnutia na podporu svojho mandátu.
Posledné 9. zasadnutie Konferencie sa uskutočnilo v dňoch 13.-17.decembra 2021 v egyptskom Sharm el-Sheikhu hybridnou formou. Tematické zameranie Konferencie bolo najmä na hodnotenie implementácie Dohovoru, navrátenie aktív, medzinárodnú spoluprácu, prevenciu korupcie, technickú pomoc a follow-up k UNGASS. K uvedeným témam prebehli substantívne a interaktívne diskusie, vrátane sprievodných podujatí. V mene SR vystúpila v rámci všeobecnej rozpravy s videoposolstvom ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Hlavným výstupom Konferencie bolo prijatie politickej deklarácie s názvom “Posilnenie medzinárodnej spolupráce v prevencii a boji proti korupcii v čase núdzových situácií a reakcií na krízy a obnovu“. Konferencia tiež schválila konsenzom ďalších 7 návrhov rezolúcií a 2 návrhy rozhodnutí.
3. Rada Európy
Skupina štátov proti korupcii (GRECO).
Skupina štátov proti korupcii (GRECO) bola založená v roku 1999 Radou Európy s cieľom monitorovať, či štáty dodržiavajú protikorupčné normy organizácie, prostredníctvom dynamického procesu vzájomného hodnotenia a vzájomného tlaku. Rada Európy vyvinula množstvo mnohostranných právnych nástrojov, ktoré sa zaoberajú takými záležitosťami, ako je kriminalizácia korupcie vo verejnom a súkromnom sektore, zodpovednosť a náhrada škôd spôsobených korupciou, správanie verejných činiteľov a financovanie politických strán. Tieto nástroje sú zamerané na zlepšenie schopnosti štátov bojovať proti korupcii na domácej, ako aj medzinárodnej úrovni.
V súčasnosti má GRECO 49 členov, pričom členstvo v GRECO sa neobmedzuje len na členské štáty Rady Európy. Fungovanie GRECO upravuje jeho štatút a Procedurálne pravidlá. Každý členský štát notifikuje najviac dvoch zástupcov na expertnej úrovni, ktorí sa pravidelne zúčastňujú plenárnych zasadnutí a disponujú hlasovacím právom. Okrem toho GRECO zostavuje zoznam odborníkov v oblasti boja proti korupcii, ktorí môžu vystupovať ako hodnotitelia v procese hodnotenia členských štátov GRECO.
Systém vzájomných hodnotení pomáha identifikovať nedostatky v národných protikorupčných politikách a zrýchliť nevyhnutný legislatívny proces ako aj inštitucionálne reformy a následné zmeny aplikačnej praxe. GRECO tiež poskytuje platformu na zdieľanie osvedčených postupov v oblasti prevencie a odhaľovania korupcie. Hodnotiaci proces zahŕňa zhromažďovanie informácií prostredníctvom dotazníkov, návštevy hodnotiaceho tímu priamo v členskom štáte s cieľom získať podrobnejšie informácie počas diskusie s kľúčovými hráčmi v štáte a návrhu hodnotiacej správy. Tieto správy sú následne prerokované a prijaté v pléne GRECO. Monitorovanie skupiny GRECO zahŕňa „horizontálne hodnotenia“ v hodnotiacich kolách, ktoré vedú k prijatiu hodnotiacej správy s odporúčaniam s cieľom zlepšiť mieru súladu posudzovaných ustanovení s vnútroštátnou legislatívou a aplikačnou praxou, ako aj „hodnotenia súladu“ (compliance procedure) určené na hodnotenie opatrení prijatých jej členmi na plnenie odporúčaní.
Hodnotenia GRECO sa doteraz realizovali v 5.kolách hodnotení:
- prvé kolo zamerané na nezávislosť, špecializáciu a dostupné prostriedky pre vnútroštátne orgány prevencie a boja proti korupcii, rozsah imunít,
- druhé kolo zamerané na identifikáciu, zaisťovanie a konfiškáciu výnosov z korupcie, korupciu a konflikt záujmov vo verejnej správe a súvisiace kontrolné mechanizmy, prevenciu využívania právnických osôb na korupciu, daňovú a finančnú legislatívu proti korupcii a spojitosti medzi korupciou, organizovaným zločinom a praním špinavých peňazí,
- tretie kolo zamerané na protikorupčnú legislatívu a transparentnosť financovania politických strán,
- štvrté kolozamerané na otázky prevencie korupcie poslancov, sudcov a prokurátorov, najmä na etické princípy, konflikt záujmov, zákaz vykonávania určitých činností, deklaráciu majetku, príjmov, záväzkov a iných záujmov, vynútenie dodržiavania pravidiel konfliktu záujmov ako aj súvisiace vzdelávacie aktivity,
- piate kolo zamerané na prevenciu korupciu a podporu integrity v ústredných orgánoch štátnej správy (vo vysokých výkonných funkciách) a v orgánoch presadzovania práva, a najmä na etické princípy a pravidlá správania, reguláciu konfliktu záujmov, zákaz alebo obmedzenie niektorých činností, ako aj majetkové priznania.
Posledná hodnotiaca správa SR v 5.kole hodnotenia zameraná na prevenciu korupciu a podporu integrity v ústredných orgánoch štátnej správy a v orgánoch presadzovania práva bola prijatá na plenárnom zasadnutí GRECO v júni 2019, a správa o plnení odporúčaní z 5.hodnotiacej správy bola prijatá na plenárnom zasadnutí GRECO v septembri 2021.
Všetky hodnotiace správy SR v rámci GRECO.
Hodnotenie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu
1. Rada Európy
Výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) je stálym monitorovacím orgánom Rady Európy povereným posudzovaním súladu s hlavnými medzinárodnými normami na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Odporúčania FATF) a efektívnosti ich vykonávania, ako aj úlohou vydávať odporúčania vnútroštátnym orgánom, pokiaľ ide o potrebné zlepšenia ich systémov. Prostredníctvom dynamického procesu vzájomných hodnotení a pravidelnej aktualizácie svojich hodnotení sa MONEYVAL zameriava na zlepšenie schopností vnútroštátnych orgánov účinnejšie bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výbor bol založený v roku 1997 a od 1. januára 2011 má štatút nezávislého monitorovacieho mechanizmu v rámci Rady Európy, ktorý sa zodpovedá priamo Výboru ministrov.
Posledná správa z 5. kola hodnotenia Slovenskej republiky bola prijatá na plenárnom zasadnutí výboru MONEYVAL v septembri 2020.
Konferencia strán k Varšavskému dohovoru.
Dohovor z roku 2005 o praní, vyhľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii výnosov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS 198), tzv.“Varšavský dohovor“, ktorý vychádza z úspechu Dohovoru Rady Európy z roku 1990 (ETS 141), je jedinou medzinárodne záväznou zmluvou na svete, ktorá sa osobitne venuje praniu špinavých peňazí (ML) a financovaniu terorizmu (FT).
Varšavský dohovor v jednom komplexnom nástroji poskytuje štátom rozšírené možnosti účinnejšieho stíhania prania špinavých peňazí, konfiškačné nástroje na zbavenie páchateľov príjmov z trestnej činnosti, dôležité vyšetrovacie právomoci vrátane opatrení na prístup k bankovým informáciám na domáce vyšetrovanie a na účely medzinárodnej spolupráce. Zároveň zahŕňa preventívne opatrenia, úlohu a zodpovednosť jednotiek finančného spravodajstva a zásady medzinárodnej justičnej spolupráce medzi zmluvnými štátmi.
Varšavský dohovor v súčasnosti ratifikovalo 37 členských štátov Rady Európy a podpísalo ho 6 signatárov vrátane Európskej únie.
Dohovor poskytuje monitorovací mechanizmus prostredníctvom „Konferencie zmluvných strán“ (COP), aby sa zabezpečilo uplatňovanie jeho ustanovení. Opatrenia COP proti praniu špinavých peňazí sú základom boja proti organizovanému zločinu a dopĺňajú opatrenia Rady Európy proti korupcii, obchodovaniu s ľuďmi a hospodárskej kriminalite vo všeobecnosti. Monitorovania podľa dohovoru je obzvlášť opatrné, aby neduplikovalo prácu výborov MONEYVAL a FATF. COP sa preto zameriava na monitorovanie tých častí dohovoru, ktoré pridávajú hodnotu štandardom FATF z roku 2012.
Namiesto špecifických hodnotení pre jednotlivé krajiny COP hodnotí všetky členské štáty z hľadiska implementácie strategicky dôležitých ustanovení dohovoru v tzv. horizontálnych hodnoteniach. Prostredníctvom horizontálnych hodnotení sú všetky členské štáty súčasne hodnotené podľa ustanovení, ktoré konferencia považuje za najrelevantnejšie z hľadiska aktuálneho vývoja.
Posledné horizontálne tematické hodnotenia COP z roku 2021 boli zamerané na implementáciu článku 10 ods. 1 a 2 (zodpovednosť právnických osôb) a na implementáciu článku 3 ods. 4 (konfiškačné opatrenia).
Všetky správy COP o implementácií Varšavského dohovoru.
Hodnotenia v oblasti právneho štátu
Právny štát (Rule of Law) je jedna z hodnôt, na ktorej je Európska únia postavená a ktorá je spoločná pre všetky členské štáty. Ide o zásadu, podľa ktorej všetky subjekty verejnej moci vždy konajú v rámci obmedzení stanovených zákonom, v súlade s hodnotami demokracie a základnými právami, ako aj pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Trvalé dodržiavanie zásady právneho štátu je nutným predpokladom pre účinné uplatňovanie práva EÚ a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.
V nadväznosti na výzvy v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v niektorých členských štátoch v posledných rokoch a verejnú diskusiu a úvahy, ktoré sa začali v apríli 2019, Európska komisia prijala opatrenia na posilnenie právneho štátu.
Tieto opatrenia sú postavené na troch pilieroch:
- podpora kultúry právneho štátu;
- prevencia toho, aby problémy v oblasti právneho štátu nevznikali a neprehlbovali sa;
- a spôsob, ako čo najlepšie zaistiť účinnú spoločnú reakciu, ak sa zistí závažný problém.
V oblasti prevencie, napriek tomu, že hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania zásady právneho štátu na vnútroštátnej úrovni nesú členské štáty, aj EÚ má legitímnu úlohu pri podpore vnútroštátnych orgánov a zabezpečovaní toho, aby sa nepriaznivý vývoj riešil už v počiatočnom štádiu. V dôsledku toho bol zavedený Európsky mechanizmus právneho štátu, ako preventívny nástroj, v rámci ktorého prebieha proces každoročného dialógu o právnom štáte medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom spolu s členskými štátmi a národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami. Základom tohto procesu je správa o právnom štáte.
Správa sa zameriava na štyri piliere: justičný systém, protikorupčný rámec, pluralitu a slobodu médií a iné systémy inštitucionálnych bŕzd a protiváh. Správa je výsledkom úzkej spolupráce s členskými štátmi a opiera sa o celý rad zdrojov. Členské štáty poskytujú informácie o právnom a inštitucionálnom rámci na základe dohodnutej šablóny. Príspevky poskytujú aj zainteresované strany, ako rôzne agentúry EÚ, európske siete, národné a európske organizácie občianskej spoločnosti a profesijné združenia a medzinárodní a európski aktéri.
Doteraz uverejnené správy je možné nájsť na nasledujúcich odkazoch:
Správa o právnom štáte 2020 Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku
Správa o právnom štáte 2021 Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku