Reakcia na infringement Európskej komisie na novelu ústavy (čl. 7 – nadradenosť práva EÚ)
Novela ústavy reflektuje rozsiahlu prácu a zapojenie aj mnohých popredných odborníkov na ústavné právo. Reflektuje dlhé hodiny práce, ktorých výsledkom bola podrobná komparatistika právnych úprav v iných štátoch, prispôsobovanie právnej úpravy podmienkam Slovenskej republiky a hľadanie konsenzu naprieč celým politickým aj odborným spektrom.
Na základe viacerých neopomenuteľných právnych faktov sa potvrdilo, že ústavné zakotvenie národnej identity a ústavnej nadradenosti patrí do kompetencie národného zákonodarcu v zmysle sebaurčenia a demokracie.
Ministerstvo spravodlivosti SR opätovne pripomína, že touto novelou ústavy Slovensko nevystupuje z medzinárodných organizácií a neprestáva byť viazané svojimi záväzkami z medzinárodného práva. Slovenská republika je dlhodobo spoľahlivý partner v medzinárodných vzťahoch a dôsledne dodržiavame svoje medzinárodné záväzky.
Zároveň zdôrazňujeme znenie čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únií: ,,Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.“
Navyše, novela ústavy používa jazyk s otvorenou textúrou, a teda až aplikačná prax ukáže skutočnú realitu jej uplatňovania. Zároveň poukazujeme na článok 128 Ústavy SR, podľa ktorého: ,,Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.“
Taktiež zdôrazňujeme skutočnosť, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výklad ústavy vykonáva systematicky, a teda jednotlivé ustanovenia ústavy sa vykladajú vo vzájomných súvislostiach ako časti jedného celku. Vychádza z toho, že ústava je koherentný právny dokument. Príkladom spomínanej judikatúry je rozhodnutie III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010: ,,Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).“
Koncept rešpektovania národnej identity členských štátov bol už niekoľkokrát potvrdený aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ (ďalej len ,,SD EÚ“). Pre ilustráciu uvádzame rozsudok vo veci Ilonka Sayn-Wittgenstein[1], v rámci ktorého SD EÚ vložil koncept rešpektovania národnej ústavnej identity členských štátov do svojej jurisprudencie týkajúcej sa riešenia kolízie medzi základnými (ekonomickými) slobodami a základnými právami, pri ktorej sa uplatňuje zásada proporcionality. To indikuje, že prípadnú kolíziu medzi vnútroštátnymi požiadavkami formujúcimi národnú ústavnú identitu členských štátov a právom Únie je potrebné riešiť práve uplatnením princípu proporcionality. Záverom zdôrazňujeme, že novela ústavy chráni len tie právomoci, ktoré Slovenská republika nikdy nepreniesla na Európsku úniu. Zároveň, pokiaľ ide o prenesené právomoci, dôsledne pokračujeme v dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich Slovenskej republike zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie.
[1] https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=Ilonka%2BSayn-Wittgenstein%2B&docid=83459&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1346695#ctx1