Závery medzinárodnej vedeckej konferencie „Restoratívna justícia“

Ako sme sa mali možnosť presvedčiť na tejto konferencii, restoratívna justícia predstavuje zásadný a inovatívny trend v prístupe k páchateľom  aj obetiam trestnej činnosti. Tento prístup je veľmi rozšírený v krajinách západnej Európy a je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Na rozdiel od klasickej retributívnej justície, ktorá sa zameriava prioritne na trestanie páchateľov ako prejav odplaty, restoratívna justícia kladie dôraz na aktívnu nápravu páchateľov a pomoc obetiam. Restoratívna justícia sa sústreďuje na zacelenie “rán”, ktoré vznikli spáchaním trestného činu. Dôraz je kladený aj na sankcie, ktoré ponechávajú páchateľa (predovšetkým pri nenásilných trestných činoch), v jeho prirodzenom prostredí bez výkonu trestu odňatia slobody. Tieto metódy majú dostatočný odstrašujúci účinok a zároveň pracujú s páchateľom tak, aby jeho život nasmerovali na cestu poctivého a nedelikventného správania.

Restoratívna justícia sa líši od retributívnej justície tým, že sa nesústreďuje na posudzovanie protiprávnych činov výlučne verejno-mocenskou optikou štátu, ale trestnú činnosť vníma ako konflikt medzi páchateľom a jeho obeťou. Tento proces prebieha prostredníctvom rešpektujúceho a úctivého dialógu, ktorý môže byť iniciovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, subjektami zabezpečujúcimi mediáciu, páchateľom alebo obeťou. Restoratívny prístup má byť zabezpečovaný viacerými subjektmi v každej fáze trestného konania. Pri využití  restoratívnych programov je dôležitý ľudský prístup.

Z príspevkov prezentovaných na medzinárodnej vedeckej konferencii vyplýva potreba najmä:

• pokračovať v trendoch väčšieho využívania restoratívnej justície a alternatívnych trestov, ktoré boli premietnuté v novele Trestného zákona, zákone č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony,

• upravovať a posilňovať legislatívu a následne aj aplikačnú prax v oblasti prioritizácie alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody oproti trestu odňatia slobody tak, aby nenásilné trestné činy boli v prvom rade postihované alternatívnymi trestami a riešené s využívaním prvkov restoratívnej justície,

• v nasledujúcich rokoch minimálne strojnásobiť počet probačných a mediačných úradníkov, vytvoriť im dostatočné kompetencie a podmienky pre prácu a zároveň je potrebné posilniť ich vzdelávanie a to aj na univerzitnej úrovni,

• zaviesť programy restoratívnej justície (mediácia medzi páchateľom a obeťou, restoratívne konferencie, restoratívne kruhy),

• využívať skúsenosti z ostatných krajín Európskej únie, ktoré dokazujú úspechy restoratívnych prístupov, čo je v súlade, s právnymi aktmi Európskej únie a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),

• zakladať trestnú politiku Slovenskej republiky na relevantných kriminologických výskumoch,

• nevyhnutnosti uvedomiť si, že samotná výška trestných sadzieb trestu odňatia slobody neodrádza páchateľov od páchania trestnej činnosti, tých od páchania trestnej činnosti odrádza aktívna prevýchovná práca s páchateľmi trestných činov, ktorá musí byť vykonávaná tak, aby páchateľ videl svoju budúcnosť v nedelikventnom živote a preto s ním musí byť pracované v prirodzenom životnom prostredí (nie primárne vo výkone trestu odňatia slobody),

• používať inštitút väzby iba v jednoznačne nevyhnutných prípadoch a neustále zlepšovať podmienky výkonu väzby,

• presadzovať kontinuálnu zmenu myslenia v trestnej politike Slovenskej republiky, ako v oblasti aplikačnej praxe vrátane edukovania zložiek aplikácie práva, tak aj v oblasti osvety laického obyvateľstva, za účasti čo najširšieho relevantného okruhu subjektov, medzi, ktoré sa radia aj účastníci dnešnej konferencie.

Restoratívna justícia predstavuje súbor základných princípov (zákonnosti, humanizmu, ochrany, demokracie a ďalších) prameniacich v Ústave Slovenskej republiky. Je výsadou modernej spoločnosti, ktorá zohľadňuje pri riešení trestného činu potreby a záujmy obete, pohnútky páchateľa a vplyv spoločnosti, v kontexte ochrany, zhojenia ujmy, represie, výchovy a prevencie. Uplatňovanie prvkov restoratívnej justície v aplikačnej praxi nepochybne prispeje k ešte lepšiemu fungovaniu celého systému trestnej justície a tým pádom aj celej spoločnosti. Restoratívna justícia má veľký potenciál byť spravodlivosťou budúcnosti, prispieť k eliminácii kriminality a vyliečeniu súčasného právneho aj spoločenského stavu.

Na konferencii sa zúčastnili prednášajúci z nasledovných inštitúcií:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
Slovenská advokátska komora
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta
Prešovská Univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta,
Karlova Univerzita v Prahe, Právnická fakulta
Univerzita Palackého v Olomouci, Právnická fakulta
Ghent University (Univerzita v Ghente)
University of Belgrade (Univerzita v Belehrade)
Inštitút pre restoratívnu justíciu Českej republiky
Probačná a mediačná služba Českej republiky
Krajská prokuratúra Žilina
Krajský súd v Bratislave