Reakcia MS SR na nekorektnú sériu článkov v Denníku N

​Z dôvodu pribúdajúcich nekorektných a tendenčných článkov autorky Martiny Klásekovej v súvislosti so zmenami v dobrovoľných dražbách, sa Ministerstvo spravodlivosti SR (Sekcia legislatívy, Sekcia dohľadu, Sekcia civilného práva) dôrazne ohradzuje. 

Reakcia MS SR k článku: „Mafiu mali vytlačiť online dražby, miesto nich chystá štát zmeny, ktoré ju potešia“ a z neho vyplývajúcich ďalších tendenčných článkov a rozhovorov

Článok redaktorky Martiny Klásekovej de facto podsúva čitateľom, že štát pripravuje zmeny s cieľom potešiť mafiu, dokonca jej pomáhať a nie voči nej bojovať, voči čomu sa Ministerstvo spravodlivosti SR musí jednoznačne ohradiť.

Informácie z článku sú nevyvážené a nekriticky v podstatnej miere čerpané od záujmových združení inkasných a dražobných spoločností, ktoré logicky nemajú záujem na zmene statusových podmienok dražobníkov a od Notárskej komory, ktorá sa pravdepodobne cíti ukrátená, že jej nebola zverená exkluzívna možnosť prevádzkovania nového systému.  Je zrejmé, že dosah na obsah článku nemali sťažujúci sa občania, ktorým je v dražbe dražený ich majetok na základe podhodnotených znaleckých posudkov objednaných dražobníkmi. Že je uvedené realitou, sa však jednoducho dá vyvodiť už len z argumentu použitého Asociáciou inkasných spoločností, že lákadlom pri dražbách je práve nízka cena pod trhovou hodnotou.

„Mafiu mali vytlačiť online dražby“

Ministerstvo spravodlivosti SR si cieľ vytvorenia elektronických dražieb v Pláne legislatívnych úloh SR na rok 2019 ani v predbežnej informácii zverejnenej v januári 2019 uvedomujúc si potrebu nielen legislatívnych opatrení ale najmä praktickú realizáciu spočívajúcu v príslušnom projektovom a finančnom zabezpečení nedalo. Tak ako sme uviedli redaktorke v odpovediach na nám zaslané otázky v tejto súvislosti Ministerstvo spravodlivosti SR rovnako zastáva názor, že elektronizácia procesu dražieb je vhodným prostriedkom na zabezpečenie ich transparentnosti, avšak je potrebné zvážiť stupeň centralizácie, prípadne či by nebolo vhodné zahrnúť aj procesy speňažovania majetku v zmysle iných právnych úprav. Čo by v praxi mohlo znamenať, že by elektronicky boli mohli prebiehať aj procesy speňažovania v konkurze, exekúcii, atď. Uvedený rozmer však redaktorka neuviedla a vytrhla z kontextu odpovede iba nedostatok zdrojov.

Redaktorka ďalej píše: „Ministerstvo spravodlivosti má v zásuvke hotové pripravené paragrafové znenie nového zákona o dražbách, ktoré mesiace chystalo ešte koncom prvej Ficovej vlády.“ (pozn. za prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006-2010 bol ministrom spravodlivosti SR Štefan Harabin a Viera Petríková ako nominanti LŠ-HZDS). Správcom centrálnej adresy a správcom dražobného systému mala byť zo zákona Notárska komora SR.

Tak ako sme uviedli, uvedené vnímame ako nenaplnenú predstavu Notárskej komory, ktorá sa v dôsledku predchádzajúcich pracovných skupín cíti predurčená na prevádzku nového systému. Nie je jasné, z akého dôvodu, by malo súčasné vedenie Ministerstva spravodlivosti SR bez ďalšieho predložiť návrh spred niekoľkých rokov a absolútne sa stotožniť s vtedajším riešením problematických okruhov.

Správne nastavenie elektronických dražieb je pritom kľúčové, nie je elektronická dražba ako elektronická dražba. Aj tam sa môžu vyskytnúť machinácie (napr. v Čechách opisujú, že účastník elektronickej dražby sedel priamo u dražobníka, iný účastník mal prístup zrazu zablokovaný a nemohol dražiť, dražobník odovzdal „vyjednávačom“ zoznam zaregistrovaných účastníkov a pod.)[1].   V Čechách je osoba správcu predmetom výberu, v súčasnosti je správcom centrálnej adresy Česká pošta s. p., ktorá za svoje služby vyberá poplatky.

Ďalšie vyjadrenie redaktorky: „Už i len s obrovskou rukou na ramene sa terčík, ktorý dražiaci v dražbe používa, ťažko zdvíha.“ Ministerstvo spravodlivosti SR v návrhu zavádza povinnosť vyhotovovania zvukovo-obrazových záznamov, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre súdne či iné konania. Ďalej pre zúčastnenú verejnosť sa zavádza povinnosť úhrady vstupného na dražbu na účet dražobníka (vďaka čomu vie dražobník dopredu zvážiť aké organizačno-bezpečnostné opatrenia je potrebné zabezpečiť). Pre Ministerstvo spravodlivosti SR je viac než zvláštne, prečo navrhované povinné vyhotovovanie zvukovo-obrazových záznamov sú prijímané s nevôľou zástupcov dražobných a inkasných spoločností (viď pripomienky ASIS[i] v MPK), vrátane Notárskej komory, ktorá považuje ako dostačujúce opatrenie prítomnosť notára na dražbe.

V článku konštatuje redaktorka, že byty sa môžu stať nepredajnými, kvôli umožneniu vlastníkom, aby zabezpečili vlastný posudok. Dražobníci radi operujú tzv. psychológiou dražby, keď práve nízka cena je lákadlom a následne akceleruje prihadzovanie účastníkmi dražby.  Psychológia dražby, keď cena pri značnom znížení začne stúpať, je skôr priestor pre vlastníka nehnuteľnosti, ktorý predáva svoj majetok na dražbe a ktorý sa rozhodne riskovať s možnosťou dosiahnutia vyššieho zisku. Záložní veritelia poskytujúci úvery môžu kompenzovať riziká a straty, ak by psychológia dražby v danom konkrétnom prípade nevyšla, v rámci objemu svojich obchodov na rozdiel od dlžníka, ktorý nemá rovnaké možnosti kompenzácie a ani možnosť vyjadriť s takýmto postupom svoj nesúhlas.

Neodkladné opatrenie nemôže byť v zmysle Civilného sporového poriadku podané kýmkoľvek, musí byť v zmysle § 326 a nasl. riadne odôvodnené a musia k nemu byť doložené aj všetky potrebné listiny. Podľa redaktorky „už to, že človek (známy či neznámy dlžníka) podá návrh súdu, dražbu zastaví. Nebude treba rozhodnutie súdu ako teraz.“  Dočasné upustenie od dražby doposiaľ nebolo v zákone upravené. Dražbu môže zastaviť len upustenie od dražby napr. na základe rozhodnutia súdu ako doteraz. Ak by bol súdu zaslaný ako píše redaktorka „trebárs vulgárny obrázok“, pripravil by sa vlastník o možnosť upustenia od dražby z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože súd by takýto návrh odmietol.  Česká právna úprava napríklad umožňuje prerušiť dražbu na 90 dní, ak vlastník podal žalobu na neprípustnosť predaja zálohu.

Označenie informovania o dražbách „nástenkovými dražbami“ kvôli upusteniu od povinného zverejnenia v miestnej periodickej tlači. Ide o veľmi zjednodušujúce vyjadrenie povinnosti obce „zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli alebo na elektronickej úradnej tabuli“. Nemáme vedomosť o tom, že by existovala štatistika potvrdzujúca preferenciu násteniek obcami ako sa obáva pani redaktorka, resp. ktorú z týchto dvoch foriem uverejnenia oznámenia obce preferujú. Okrem toho, dražobník má povinnosť oznámenie o dražbe podľa § 11 ZoDD viditeľne umiestniť na samotný predmet dražby. Na jednej strane sa zdôrazňuje potreba elektronizácie dražieb a na druhej strane je kritizované upustenie od povinnosti zverejniť informácie o dražbe najčastejšie v tlačených periodikách, ktoré často končia v odpadkových košoch. Zdôrazňujeme vypúšťa sa táto forma ako zákonná povinnosť pri každej dražbe predmetom ktorej je byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, bez ohľadu na to či je takýto náklad efektívne vynaložený.

Záložné práva podliehajú premlčaniu. Vzniesť námietku premlčania je však možné len v súdnom konaní alebo na inom príslušnom orgáne, mimosúdne procesy v zmysle zákona o DD však do tejto skupiny nespadajú. Na listoch vlastníctva figurujú zápisy záložných práv na nehnuteľnostiach a napriek tomu, že sú už premlčané, prax ukázala, že záujemcovia nemali záujem o nehnuteľnosť, kde bolo záložné právo zapísané, aj keď už bolo premlčané a záložný veriteľ sa už nemohol domôcť uspokojenia zo zálohu. Takéto zápisy teda deformujú trh a znižujú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Právnická verejnosť sa zhoduje, že ak je v rozpore s princípom právnej istoty existencia dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv, musí s ním byť v rozpore i existencia zápisu, ktoré de facto zaniklo a stratilo svoj ekonomický zmysel, pričom zápis tohto práva má pre dlžníka stále nepriaznivé následky. Podľa Najvyššieho súdu ČR na záložné právo nie je možné aplikovať všeobecný záver, že premlčané právo pretrváva ako naturálna obligácia, preto nám nie je jasné, prečo by mala mať navrhovaná úprava negatívny dopad na veriteľov.

Opakovaná argumentácia „len 25 neplatných dražieb“. Ministerstvo spravodlivosti SR nevedie podrobnú štatistiku k dobrovoľným dražbám. Na jednej strane redaktorka opisuje zainteresovanosť mafie na dražbách a obviňuje Ministerstvo spravodlivosti SR k napomáhaniu vytvárania pre ňu priaznivého prostredia a na druhej strane zdôrazňuje počet 25 neplatných dražieb. Indikuje snáď informácia o 25 neplatných dražbách zainteresovanosť mafie a potrebu prijatia legislatívnych opatrení?

 K osobám dražobníkov a rozhodnutiu Ústavného súdu SR z roku 2003 v prípade exekútorov. Ako sme už uviedli, väčšina zapísaných dražobníkov (99%) sú  kapitálové obchodné spoločnosti, kde rozhodujúcu úlohu v nich hrá výška kapitálov (t.j. kapitálová účasť) spoločníkov na spoločnosti  a nie osobné obchodné spoločnosti, kde rozhodujúcu úlohu v nich hrajú vlastnosti a priama osobná účasť spoločníkov na činnosti spoločnosti. Rovnako vďaka súčasnému nastaveniu oprávnenia prostredníctvom živnosti je účinná kontrola zo strany Ministerstva spravodlivosti SR viac menej nemožná.  Exekútori nie sú obchodné spoločnosti, nachádzajú sa v inom právnom postavení (exekútor je fyzická osoba vymenovaná do funkcie, je verejným činiteľom, jeho exekútorský úrad nemá právnu subjektivitu, zákonné požiadavky musí spĺňať osobne exekútor, pričom v prípadne dražobníkov, ktorí sú právnickými osobami, je to osoba zodpovedného zástupcu). Je potrebné zdôrazniť, že zákonom navrhované požiadavky na dražobníkov je možné dosiahnuť aj iným spôsobom, než absolvovaním štúdia a skúšok na rozdiel od situácie, ktorú riešil Ústavný súd SR v prípade exekútorov, preto sa nám javí jednoročné prechodné obdobie ako dostatočné.

Nie je zrejmé ako redaktorka dospela k vete „Správcovia pritom nadšení vôbec nie sú.“, čo má potvrdzovať  aj následná veta notárky, ktorá poukazuje na to, že málo správcov sa  venuje dražbám (pozn. je viac než zvláštne prečo sa k uvedenému vyjadruje notárka). Zatiaľ prebiehajúce pripomienkové konanie Ministerstvu spravodlivosti SR však ukazuje, že záujem o výkon dražobnej činnosti prejavujú aj iné profesie a to exekútori a advokáti (ich komory si tieto požiadavky uplatňujú zásadnými pripomienkami).