Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2019

     Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 8. júla 2020 vzala na vedomie Správu o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) za rok 2019. 

    V správe sa uvádza, že zo sťažností, ktoré boli oznámené vláde, ESĽP v uplynulom roku rozhodol celkovo 36 prípadov. V merite veci vyhlásil 5 rozsudkov, ktoré sa týkali spolu 7 sťažností. V 7 prípadoch vyhlásil sťažnosti ako celok za neprijateľné. Okrem toho ESĽP vyhlásil 9 rozhodnutí, ktorými vyčiarkol 16 sťažností na základe zmieru dosiahnutého medzi stranami, 4 rozhodnutia, ktorými vyčiarkol 5 sťažností zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády a v 1 prípade rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy ESĽP.

    Z 5 rozsudkov, ktorými ESĽP v roku 2019 rozhodol o porušení niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky, v 1 rozsudku týkajúcom sa 2 sťažností ESĽP konštatoval porušenie článku 5 Dohovoru (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), v 2 prípadoch rozhodol o porušení článku 6 (právo na spravodlivé súdne konanie), v 1 prípade rozhodol o porušení článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a v 1 rozsudku týkajúcom sa 2 sťažností konštatoval porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku).

    V prípadoch 16 sťažností ESĽP 9 rozhodnutiami vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v Dohovore a jeho protokoloch. Zástupkyňa pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal nedostatočnú výšku finančného zadosťučinenia alebo  v prípadoch, keď ústavný súd sťažnosť odmietol z dôvodov, ktoré ESĽP už v minulosti vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane odmietol (napr. že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu) alebo neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo pred viacerými orgánmi, resp. neposúdil dĺžku konania v rozsahu umožnenom formuláciou ústavnej sťažnosti.

    Okrem toho ESĽP 4 rozhodnutiami vyčiarkol 5 sťažností na základe jednostrannej deklarácie vlády. Ide o prípady, v ktorých je dotknutá vláda pripravená uzavrieť zmier za podmienok navrhnutých ESĽP, avšak sťažovateľ s uzavretím zmieru nesúhlasí. Za predpokladu, že vláda jednostranne deklaruje, že uznáva porušenie práv sťažovateľa a je pripravená zaplatiť mu spravodlivé zadosťučinenie, ESĽP môže, ak je presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi nevyžaduje, aby sa pokračovalo v posudzovaní predmetnej sťažnosti, vziať na vedomie podmienky deklarácie dotknutej vlády a formu zabezpečenia dodržania v nej uvedených záväzkov a rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov. 

    V 1 prípade rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda, a to z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy ESĽP, z čoho ESĽP vyvodil, že nemá záujem na ďalšom prerokovaní svojej sťažnosti. 

    V ďalších 7 prípadoch ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky rozhodnutím o neprijateľnosti sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda a sťažovateľ.

    V roku 2019 bolo vláde notifikovaných 55 nových sťažností, teda ich počet oproti roku 2018 (33 sťažností) sa zvýšil. 

    Čo sa týka výkonu rozsudkov a rozhodnutí ESĽP, v roku 2019 Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 19 rozsudkov a rozhodnutí proti Slovenskej republike vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov. 

    Pokiaľ ide o problémy, ktoré ESĽP v rozsudkoch vyhlásených v roku 2019 identifikoval, správa poukazuje najmä na rozsudok Adamčo a ďalší proti Slovenskej republike z 2. novembra 2019, v ktorom ESĽP rozhodol o porušení práva na spravodlivé konanie zaručeného článkom 6 Dohovoru a rozsudok M. M. B. proti Slovenskej republike z 26. novembra 2019, ktorý sa týkal porušenia práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného článkom 8 Dohovoru. 

    Správa tiež poukazuje na rozsudok veľkej komory ESĽP v prípade Strand Lobben a ďalší proti Nórsku z 10. septembra 2019, v ktorom Slovenská republika intervenovala ako tretia strana, ako aj ďalšie prípady proti Nórsku, týkajúce sa odobratia detí zo starostlivosti rodičov orgánmi starostlivosti o deti a mládež, v ktorých Slovenská republika intervenovala ako tretia strana alebo požiadala o povolenie intervenovať. 

    Úplné znenie Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2019 bude zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky http://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Zastupovanie-SR/Zastupca-SR-pred-ESLP/Spravy-zastupcu-pred-ESLP.aspx.