Správa z neformálneho rokovania ministrov spravodlivosti EÚ
V prvej časti rokovania sa ministri zamerali na justičné aspekty Aktu o umelej inteligencii. Vo všeobecnosti ministri návrh nariadenia podporili, pričom zdôraznená bola najmä potreba prístupu založenom na riziku, podľa ktorého by mala byť kontrola nad systémami umelej inteligencie (AI) odstupňovaná na základe rizika, ktoré tieto systémy môžu predstavovať z hľadiska zásahu do ľudských práv, najmä pokiaľ ide o zásah do súkromia, ochrany osobných údajov alebo práva na spravodlivý proces. Ministri jednomyseľne podporili aj návrh, aby súdne rozhodnutia museli vždy vydávať iba sudcovia – ľudia. Bude však potrebné ešte analyzovať, do akej miery bude napr. akceptovateľná príprava podkladov pre súdne rozhodnutia pomocou umelej inteligencie.
Zaradenie AI v oblasti justície medzi vysoko rizikové AI systémy (t.j. systémy podliehajúce najvyššej kontrole) bolo taktiež široko podporené, avšak bude potrebná diskusia o miere rizikovosti využitia AI na pomocné úkony, ako napríklad automatizované preklady, nakoľko aj takéto využitie môže viesť k diskriminácii (napr. v prípade nedostatočného zohľadnenia rôznych dialektov). Najvypuklejšie rozdiely v názoroch sa ukázali pri využívaní umelej inteligencie orgánmi činnými v trestnom konaní a inými bezpečnostnými zložkami štátu na sledovanie pomocou biometrických údajov (napríklad používanie rozpoznávania tvárí na verejných priestranstvách za účelom hľadania páchateľov závažných trestných činov). Jedna skupina štátov požadovala väčšiu voľnosť pre bezpečnostné štátne zložky, druhá skupina štátov naopak žiadala využitie AI na tieto účely viac obmedziť resp. precizovať podmienky na jej využitie, aby nemohlo dochádzať k neprimeraných zásahom do práva na súkromie.
V druhej časti rokovania ministri diskutovali o zlepšení postavenia detí v súdnych konaniach. Zaoberali sa ochranou detí v trestných konaniach, či už v pozícii obetí, svedkov alebo páchateľov. Všetci sa zhodli na potrebe osobitného prístupu, ktorý zohľadňuje rozumovú vyspelosť dieťaťa. Pri trestaní by mal byť kladený dôraz na podmienečné tresty a restoratívnu justíciu. Pri vypočúvaní by mala prevládať snaha vyhnúť sa sekundárnej viktimizácii a ochrana detí ako osobitne zraniteľných obetí. Ministri skonštatovali, že existujúca európska úprava v tejto oblasti je dostatočná, pričom by sa mal klásť dôraz skôr na jej riadnu implementáciu ako aj riadnu implementáciu novoprijatej stratégie.
Bola vyzdvihnutá potreba chrániť najlepší záujem dieťaťa pričom ministri diskutovali aj o svojich skúsenostiach s multidisciplinárnym prístupom, v rámci ktorého sa v jednom zariadení kombinujú služby psychológa, zdravotníka, orgánov činných v trestnom konaní a iných, za účelom poskytnutia čo najvyššej ochrany a komfortu pre dieťa. Diskusia sa viedla o tzv. Barnhaus modeli, ktorý tento multidisciplinárny prístup začal aplikovať v severských štátoch, avšak viacerí ministri poukázali na potrebu zohľadňovať špecifiká národných právnych systémov. Barnhaus model môže slúžiť ako príklad dobrej praxe, čo ale neznamená, že by mal byť v rovnakej podobe preberaný všetkými štátmi. V rámci diskusie bola zdôraznená aj potreba osobitných školení rodinných sudcov, ktorí by mali mať aj psychologickú expertízu.
Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Novotný otvoril aj otázku možnosti zriadenia osobitného centra resp. siete expertov členských štátov z rôznych oblastí, po vzore Európskeho centra expertízy pre obete terorizmu, ktoré by mohlo slúžiť zlepšeniu cezhraničnej spolupráce a výmeny najlepšej praxe. Okrem toho viacerí ministri vyzdvihli aj užitočnosť financovania projektov v tejto oblasti zo strany Európskej komisie. Slovinské predsedníctvo sa pokúsi pretaviť výstupy diskusie do návrhu Záverov Rady, ktoré budú chcieť schváliť počas svojho predsedníctva.
Počas pracovného stretnutia prebehla diskusia o možných budúcich krokov v oblasti digitálneho dedičstva. Väčšina štátov neeviduje praktické problémy v tejto oblasti napriek tomu, že nemajú pre dedenie digitálneho majetku osobitné predpisy a uplatňujú všeobecné dedičské právo. Aj z tohto dôvodu nebola podporená harmonizácia v tejto oblasti na úrovni EÚ. Niektorí ministri však uviedli príklady právnych aj praktických problémov, s ktorými sa na vnútroštátnej úrovni stretli a kvôli ktorým už pristúpili k čiastočným zmenám legislatívy. Ministri sa ale zhodli na podpore budúcej výmeny skúseností a najlepšej praxe v tejto oblasti.
