Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prospech Slovenskej republiky – prípad Gerber proti Slovenskej republike
Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil svoje rozhodnutie z 31. augusta 2021 v prípade Jason Scott Gerber proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažovateľ sťažoval na porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na účinný prostriedok nápravy. ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.
Sťažovateľ bol v spore so svojou bývalou manželkou o právo na starostlivosť o ich spoločné deti a právo na styk s nimi, v dôsledku čoho inicioval niekoľko súdnych konaní. Vo svojej sťažnosti na ESĽP na základe článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal neprimeranú dĺžku konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci starostlivosti o deti a úprave styku s nimi, ktorá podľa jeho názoru spôsobila tiež porušenie jeho práva na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 Dohovoru. Sťažoval sa tiež na porušenie svojho práva na prístup k Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím z 8. júna 2016 odmietol jeho ústavná sťažnosť na dĺžku konania o predbežnom opatrení pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, konkrétne pre nedostatky plnomocenstva udeleného jeho právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ namietal aj porušenie článku 13 Dohovoru v dôsledku neúčinnosti ústavnej sťažnosti vo vzťahu k jeho námietkam podľa článkov 6 a 8 Dohovoru.
V rozhodnutí z 31. augusta 2021 sa ESĽP, vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zamedzenia prístupu k ústavnému súdu, stotožnil s argumentáciou vlády a dospel k záveru o nezlučiteľnosti tejto námietky s ustanoveniami Dohovoru z dôvodu, že výsledok konania pred ústavným súdom nebol priamo rozhodujúci pre občianske práva a povinnosti sťažovateľa, a teda na toto konanie nie je článok 6 Dohovoru aplikovateľný. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa údajne neprimeranej dĺžky konania o predbežnom opatrení a jeho dôsledkov na sťažovateľove právo na rešpektovanie rodinného života, ako aj vo vzťahu k námietke týkajúcej sa údajného porušenia práva na účinný prostriedok nápravy ESĽP dospel k záveru o ich neprijateľnosti. Mal za to, že tieto námietky nespĺňajú kritériá prijateľnosti v zmysle článkov 34 a 35 Dohovoru, alebo nejavia známky porušenia práv a slobôd zakotvených v Dohovore. ESĽP vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.