Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina
    Oznam pre verejnosť. Z dôvodu sťahovania bude výkon súdnictva na Mestskom súde Bratislava III , Mestskom súde Bratislava IV a technickej odstávky ÚPVS dočasne výrazne obmedzený. Zobraziť viac informácií
    1. Domov
    2. Tlačové správy
    3. Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť pre zneužitie práva na podanie sťažnosti

    Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť pre zneužitie práva na podanie sťažnosti

    Vypublikované 2. decembra 2021

    ​Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil 2. decembra 2021 svoje rozhodnutie z 10. novembra 2021 v prípade Magát proti Slovenskej republike, ktorým vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú.

    ​Sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku konania podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. So sťažnosťou sa štyrikrát obrátil na ústavný súd. Na základe prvých dvoch ústavných sťažností, ktorými namietal dĺžku konania pred prvostupňovým súdom, ústavný súd v septembri 2014 a septembri 2016 konštatoval porušenie práv sťažovateľa a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 EUR a 1 000 EUR. Tretiu sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal dĺžku konania pred odvolacím súdom, ústavný súd v decembri 2018 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci prvostupňovému súdu sťažovateľ podal v decembri 2019 štvrtú ústavnú sťažnosť, namietajúc dĺžku konania pred prvostupňovým súdom. Ústavný súd v júni 2020 konštatoval porušenie práv sťažovateľa a priznal mu 500 EUR. 

    ESĽP sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažnosť predstavuje zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, keďže sťažovateľ ho neinformoval o rozhodnutiach ústavného súdu zo septembra 2014 a júna 2020. ESĽP konštatoval, že obe rozhodnutia ústavného súdu sa týkajú samotného jadra  prípadu, najmä pokiaľ ide o nápravu poskytnutú sťažovateľovi v súvislosti s otázkou jeho statusu poškodenej osoby v zmysle článku 34 Dohovoru a prípadne výškou spravodlivého zadosťučinenia podľa článku 41 Dohovoru. ESĽP poznamenal, že sťažovateľ neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo ho vo svojej sťažnosti neinformoval o rozhodnutí zo septembra 2014, hoci o ňom musel vedieť. V tejto súvislosti konštatoval, že toto rozhodnutie výslovne poukázalo na značné prispenie sťažovateľa k prieťahom, čo je pre ESĽP tiež relevantné pri preskúmavaní prípadov týkajúcich sa dĺžky konania. Poznamenal tiež, že sťažovateľ sa v sťažnosti nezmienil ani o rozhodnutí ústavného súdu zo septembra 2016, o ktorom sa ESĽP dozvedel iba zo sťažovateľom predloženého rozhodnutia ústavného súdu z decembra 2018. Čo sa týka štvrtého rozhodnutia ústavného súdu, ESĽP poukázal na to, že bolo prijaté na základe ústavnej sťažnosti podanej v decembri 2019 a hoci ho sťažovateľ  nemohol spomenúť v sťažnosti podanej na ESĽP v máji 2019, v októbri 2020 akceptoval procesný návrh ESĽP týkajúci sa zmieru, pričom v tom čase si musel byť vedomý finančného zadosťučinenia priznaného ústavným súdom. ESĽP preto zamietol sťažnosť ako zneužitie práva na podanie sťažnosti podľa článku 35 ods. 3 a 4 Dohovoru.