Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Slovenskej republiky v prípade Glončáková proti Slovenskej republike

    Štrasburg, 14. január 2022 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil svoje rozhodnutie v prípade Glončáková proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažovateľka sťažovala na nemožnosť dosiahnuť výkon rozsudku proti subjektu verejného práva. ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.

    V roku 2018 bol Slovenský pozemkový fond rozsudkom zaviazaný zaplatiť sťažovateľke peňažnú sumu spolu s úrokom z omeškania. Keďže odmietol sumu zaplatiť, sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie. Pred ESĽP sa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru sťažovala na nemožnosť dosiahnuť výkon rozsudku. ESĽP akceptoval argumenty vlády. Nemal pochybnosť, že námietka sťažovateľky spadá do sféry článku 6 Dohovoru a že jej pohľadávka predstavuje majetok na účely článku 1 Protokolu č. 1. Poznamenal však, že status žalovaného v súvislosti s exekúciou sa riadi právnou úpravou po novele Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 9. augusta 2012 a zakazuje exekúciu nehnuteľností a určitého ďalšieho majetku žalovaného, ale v zásade sa netýka hnuteľných vecí. Navyše, v decembri 2020 bola významná časť pohľadávky v exekúcii vymožená a teda exekúcia je možná aj podľa zákona, aj v praxi. ESĽP preto dospel k záveru, že nedošlo k legislatívnemu zásahu do exekučného konania alebo majetku sťažovateľky. Pokiaľ ide o zvyšok pohľadávky, vymáhanie ktorej stále prebieha, poukázal jednak na to, že sťažovateľka sa ani na vnútroštátnej úrovni, ani pred ESĽP nesťažovala na dĺžku exekučného konania a jednak na to, že oneskorené zaplatenie žalovaným podlieha podľa rozsudku úrokom z omeškania. ESĽP preto dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne nepodložená.