Slovenská
republika intervenuje v prípade O.
H. a G. H. proti Nemecku, v ktorom ESĽP rozhoduje
o sťažnosti transexuálneho muža (pôvodne ženy) a jeho dieťaťa.
Sťažovateľ O. H., ktorý si v roku 2010 zmenil úradne meno zo ženského na
mužské a ktorý bol v roku 2011 úradne zapísaný do matriky ako muž,
v roku 2013 porodil dieťa. Dieťa malo byť splodené umelou insemináciou
spermiami od neznámeho darcu. Sťažovateľ požiadal matriku, aby bol do rodného
listu zapísaný ako otec dieťaťa, keďže úradne bol mužom. Matričný úrad sa
domnieval, že sťažovateľ musí byť zapísaný ako matka dieťaťa, pretože dieťa
porodil. Jeho postup potvrdili nemecké súdy troch stupňov, ktoré rozhodli, že sťažovateľ
má byť do registra zapísaný ako matka dieťaťa pod jeho pôvodným ženským menom.
Sťažovateľ neuspel ani so sťažnosťou na nemeckom ústavnom súde. Na ESĽP sťažovateľ
O. H. namieta na základe článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného a
rodinného života), článku 14 v spojení s článkom 8 (všeobecný zákaz
diskriminácie) a článku 3 (zákaz mučenia) Dohovoru porušenie svojich práv tým,
že nemôže byť v rodnom liste uvedený pod svojím súčasným menom ako otec
dieťaťa, ale je zapísaný pod svojím pôvodným ženským menom v pozícii matky. Spolu
so sťažovateľom G. H. sa sťažujú, že takýto zápis je v zásadnom rozpore s ich
vnímaním ich vzájomného vzťahu a prináša riziko odhaľovania transexuality sťažovateľa
O. H. v bežnom živote.
Slovenská
republika sa rozhodla intervenovať v tomto konaní predovšetkým z dôvodu,
že nemecká právna úprava v oblasti rodinného práva je prakticky totožná so
slovenskou. V súlade s postupným právnym vývojom v tejto oblasti Slovenská
republika po vyhlásení rozsudku ESĽP v prípade A. P., Garçon a Nicot proti Francúzsku zo 6. apríla 2017 (ESĽP
konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru v súvislosti s povinnosťou preukázať
nezvratný charakter zmeny fyziologických charakteristík osoby prostredníctvom
hormonálnej liečby a chirurgických zákrokov) zareagovala na závery ESĽP. V
súčasnosti sa finalizujú práce na metodickom usmernení a určení takých
medicínskych postupov, ktoré budú v súlade s aktuálnou judikatúrou ESĽP. Tieto
spočívajú v úprave postupov pre vydávanie posudku pre zápis v matrike tak,
aby boli súladné s judikatúrou ESĽP, teda aby právne uznanie rodovej identity bolo
umožnené na základe predchádzajúceho medicínskeho posúdenia a stanovenia diagnózy
rodovej dysfórie. V budúcnosti tak môžu nastať aj v Slovenskej republike
situácie, že otehotnie a porodí osoba, ktorá bude právne uznaná ako muž. V
tomto ohľade potom vyvstávajú závažné otázky týkajúce sa najlepšieho záujmu
dieťaťa, ktoré takýto muž porodí. Slovenská republika sa svojou aktívnou
účasťou na prebiehajúcom spore pred ESĽP chce zapojiť do diskusie o formovaní
právnych noriem určujúcich rodinné vzťahy a identitu transexuálnych osôb a ich
detí.
Vo svojej
intervencii Slovenská republika podporila pozíciu Nemecka. Tá vychádza
z právnych názorov nemeckých súdov, vyslovených v tomto prípade. Nemecké
súdy rozhodli, že transexuálny muž, ktorý po právoplatnom rozhodnutí o zmene
pohlavia porodil dieťa, je v právnom slova zmysle matkou dieťaťa a zapisuje sa
do matriky, ako aj do rodného listu dieťaťa a výpisov z neho – ak sa na nich
uvádza údaj o rodičovi – ako „matka“ s jeho predchádzajúci ženskými menami.
Spolkový najvyšší súd Nemecka dospel k záveru, že takýto postup nie je v
rozpore s nemeckou ústavou a mal za to, že základné práva sťažovateľa ako
transsexuála nie sú dotknuté: jeho identita bola zmenená a zohľadnená a
právo na rodinný život nebolo porušené. Jeho právo na ochranu osobnosti a na
zmenu identity má v právnom poriadku hranice dané ochranou záujmov iných,
napr. dieťaťa. Nemecké právo určovania rodičovstva vychádza, tak, ako iné
právne poriadky, z rodičovskej, resp. z rozmnožovacej funkcie rodiny. Podľa
zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a otcom muž, ktorý mal s matkou
určitý vzťah. Zákon má za cieľ dosiahnuť súlad medzi biologickou a právnou
realitou. Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť
dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe
dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. To, že osoba počas života sa dostala do
situácie, že sa cíti ako iné pohlavie, nemôže ovplyvniť právne postavenie
dieťaťa, ktoré mu garantuje úprava rodičovstva v civilnom kódexe. Slovenská republika
podporila tento postoj a poukázala na to, že skúmané otázky spadajú do
rámca voľnej úvahy štátu, ktorý by v tomto prípade mal byť široký. ESĽP by nemal
zohrať aktívnu tvoriacu rolu, ale mal by ponechať široký priestor pre voľnú
úvahu štátom, o to viac, keď je v hre najlepší záujem dieťaťa.