Protikorupčná politika
Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Národná rada SR schválila 30. januára 2019 návrh zákona č. 54/2019 Z. z. ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol schválený vládou a predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2018 až 2020 (časť 5. „Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu“, kapitola „Politika boja proti korupcii“) a v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.
Zákon upravuje:
• podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaní kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
• práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a
• zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“)
Čo je korupcia?
Aj keď je rozdiel medzi korupciou a úplatkárstvom, pre obidva tieto pojmy sa používa generický termín „korupcia“. Ak sa teda hovorí o korupcii, rozumie sa tým aj úplatkárstvo. Trestnoprávny dohovor o korupcii vymedzuje pojmy aktívne a pasívne úplatkárstvo verejného činiteľa. V prípade aktívneho úplatkárstva formou žiadania alebo prijatia nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo iného, alebo prijatia ponuky alebo sľubu takejto výhody verejnému činiteľovi. V prípade pasívneho úplatkárstva sú stanovené obdobné podmienky, akurát ako forma páchania sa vyžaduje žiadanie alebo prijatie úplatku alebo prijatie ponuky alebo sľubu.
KTO? ČO? AKO?
Kto? Za oznamovateľa sa považuje fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia (orgány činné v trestnom konaní), úradu alebo zamestnávateľovi. Podmienkou pri akomkoľvek oznámení je, aby toto bolo urobené v dobrej viere, teda aby osoba, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnievala, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé. Ak osoba nekoná v dobrej viere na ochranu nemá nárok.
Čo? Zákon rozlišuje oznámenie a kvalifikované oznámenie. Oznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme. Kvalifikované oznámenie je také, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. Pri kvalifikovanom oznámení je poskytnutá ochrana dôraznejšia a pre oznamovateľa jednoduchšia.
Ako? Pri oznámení možno využiť interný alebo externý kanál.
Interný kanál
Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11/2024 o vnútornom systéme vybavovania podnetov zamestnancov rezortu justície týkajúcich sa oznamovania kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „inštrukcia MS SR“)
Inštrukcia MS SR sa vzťahuje na
a) ministerstvo,
b) okresné súdy,
c) krajské súdy,
d) mestské súdy,
e) Špecializovaný trestný súd,
f) správne súdy
g) Justičnú akadémiu Slovenskej republiky,
h) Úrad pre správu zaisteného majetku,
Externý kanál
Odlišná je situácia ak niekto podá tzv. kvalifikované oznámenie, čo znamená, že oznamovateľ oznámi závažnú protispoločenskú činnosť, teda vybrané trestné činy (trestné činy korupcie, trestné činy verejných činiteľov, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe), ale aj iné trestné činy, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody so sadzbou prevyšujúcou tri roky, resp. závažnejšie správne delikty (detailne to upravuje § 2 písm. d zákona).
Čo je podnetom?
– oznámenie, t.j. uvedenie skutočností, o ktorých sa oznamovateľ dozvedel v súvislosti s výkonom štátnej služby, svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa, a to vrátane anonymného oznámenia.
– neanonymné podanie zamestnanca rezortu justície o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedel v súvislosti s výkonom štátnej služby, svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
Čo je protispoločenská činnosť?
Za protispoločenskú činnosť sa podľa osobitného predpisu považuje kriminalita ako konanie, ktoré je trestným činom, a iná protispoločenská činnosť ako konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom, pričom za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správny deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.
Kto je zodpovedná osoba pre účely ministerstva spravodlivosti SR?
– Podnety prijíma, eviduje, preveruje a vybavuje kancelária generálneho tajomníka služobného úradu.
Zodpovedná osoba plní nasledovné úlohy zamestnávateľa:
– preverovanie oznámení do 90 dní od jeho prijatia
– oznámenie výsledku preverenia oznámenia do 10 dní od preverenia
– oznámenie opatrení prijatých na základe preverenia oznámenia.
Zákon však naďalej zachováva povinnosť občanov oznámiť alebo prekaziť trestný čin v zmysle osobitných predpisov (§ 340 a 341 trestného zákona).
Oznámenie protispoločenskej činnosti nie je porušením zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a to ani ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (toto ale neplatí pri špecifických citlivých informáciách napr. utajovaných skutočnostiach, poštovom tajomstve, obchodnom tajomstve, bankovom tajomstve, telekomunikačnom tajomstve alebo daňovom tajomstve, dôverných štatistických údajoch, údajoch zo zdravotnej dokumentácie, povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb alebo povinnosti mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb).
Aj napriek tomu však nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ nezačne voči oznamovateľovi robiť „odvetné opatrenia“. Ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením sú voči nemu urobené pracovnoprávne úkony (napríklad zníženie platu, preloženie, ukončenie pracovného pomeru a pod.), s ktorými nesúhlasí, môže do 15 dní požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takýchto úkonov. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, úrad pozastaví na 30 dní takýto pracovnoprávny úkon. Oznamovateľa zároveň poučí, že môže požiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia. Ak je takýto návrh podaný, pozastavenie trvá až do rozhodnutia súdu o samotnom návrhu. Keďže úrad poskytuje aj právne poradenstvo, bude oznamovateľom radiť a pomáhať.
AKO PODAŤ PODNET?
písomne
1. prostredníctvom pošty, v zalepenej obálke so zreteľne viditeľným označením „NEOTVÁRAŤ PODNET“ na korešpondenčnú adresu ministerstva (zodpovednej osoby):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
kancelária generálneho tajomníka služobného úradu
Račianska 71
813 11 Bratislava
2. osobne v podateľni ministerstva v zalepenej obálke so zreteľným označením „NEOTVÁRAŤ PODNET“,
3. prostredníctvom elektronickej pošty nepretržite na e-mailovú adresu: oznamenie54@justice.sk
ústne
do zápisnice v pracovných dňoch od 9:00 hod. – 15:00 hod. zamestnancovi zodpovednej osoby na adrese sídla Ministerstva spravodlivosti SR.
MLČANLIVOSŤ
Zodpovedná osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podanie podala a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela pri preverovaní oznámenia.
Ako požiadať o ochranu?
Pre uplatnenie ochrany v rámci externého kanálu je potrebné podať žiadosť prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice (napríklad aj na polícii pri podaní trestného oznámenia). Poskytnutím ochrany prokurátorom (tento najskôr preverí, či sú splnené podmienky) sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom, ktorému prináležia práva a povinnosti podľa zákona. Obdobné právomoci má správny orgán, ktorý koná o vybraných správnych deliktoch (napr. správny orgán na úseku životného prostredia a podobne).
Inak povedané, bez súhlasu úradu je každý takýto „negatívny“ pracovnoprávny úkon neplatný. Naviac zamestnávateľ, ak urobí takýto úkon bez súhlasu úradu, môže dostať pokutu od úradu až 2000 eur. Rovnako môže byť sankcionované porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa.
Chránený oznamovateľ požíva ochranu úradu. Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Úrad súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením (dôkazné bremeno je teda na zamestnávateľovi, nie na zamestnancovi). V opačnom prípade úrad žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu úradu o žiadosti o udelenie súhlasu nie je možné podať odvolanie.
Do kedy ochrana trvá? Ochrana oznamovateľa trvá počas, ale aj po skončení trestného konania alebo konania o správnom delikte, a to až 3 roky.
Iné spôsoby zániku ochrany:
– v prípade vzdania sa ochrany formou písomného oznámenia chráneného oznamovateľa úradu,
– skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
– odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo krivej výpovede alebo krivej prísahy v súvislosti s urobením kvalifikovaného oznámenia.
A čo odmena?
Chránený oznamovateľ má právo podať žiadosť o poskytnutie odmeny za kvalifikované oznámenie, a to až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, ak:
– v trestom konaní na základe jeho kvalifikovaného oznámenia bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
– bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, alebo
– trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo
– v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok.
Žiadosť o poskytnutie odmeny je možné podať do 6 mesiacov od doručenia oznámenia o poskytnutí ochrany alebo od vydania písomného potvrdenia, že oznamovateľ urobil kvalifikované oznámenie. Túto žiadosť je potrebné podať úradu. Úrad rozhodne o žiadosti do 3 mesiacov odo dňa jej doručenia.