Za akých podmienok sa na súdy EÚ môže obrátiť fyzická alebo právnická osoba?

Fyzická alebo právnická osoba sa môže ako žalobca stať účastníkom konania pred Súdnym dvorom EÚ len v konaní týkajúcom sa (i) namietanej nezákonnosti aktov inštitúcií EÚ, jej orgánov, úradov alebo jej agentúr (ii) opomenutia inštitúcií EÚ, jej orgánov, úradov alebo jej agentúr konať alebo (iii) žaloby o náhradu škody spôsobenej Úniou.

Namietanie nezákonnosti

Nezákonnosť môže vyplývať z (i) nedostatku právomoci, (ii) porušenia podstatných procesných predpisov, (iii) porušenia zakladajúcich zmlúv alebo iného právneho pravidla, týkajúceho sa ich uplatňovania, a (iv) zneužitia právomoci.

Predmetom konania o kontrole zákonnosti na základe žalôb fyzických alebo právnických osôb sú tie akty inštitúcií EÚ, jej orgánov alebo úradov alebo jej agentúr, ktoré sú spôsobilé vyvolať voči nim záväzné právne účinky.

Aktívna legitimácia fyzickej alebo právnickej osoby sa odlišuje v závislosti od danej situácie: (i) ak je fyzická alebo právnická osoba adresátom daného právneho aktu, je automaticky legitimovaná namietať nezákonnosť tohto právneho aktu; (ii) ak ide o regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, je fyzická alebo právnická osoba legitimovaná v prípade, že sa jej tento akt priamo týka; (iii) v prípade iných druhov právnych aktov môže fyzická alebo právnická osoba namietať ich nezákonnosť len v prípadoch, že daný právny akt má na jej postavenie priamy a individuálny dopad.

Lehota, v ktorej je možné podať návrh na začatie konania o kontrole zákonnosti je dva mesiace od publikovania napadnutého aktu, alebo ak ide o akt, ktorý nie je publikovaný, od jeho doručenia alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

Namietanie nečinnosti

Žaloba pre nečinnosť je prípustná len v prípade, ak (i) príslušná inštitúcia mala povinnosť konať a (ii) navrhovateľ vykonal úkony predpokladané článkom 265 ZFEÚ. Takýmto úkonom je jednak vyzvanie povinnej inštitúcie, aby konala, jednak predloženie návrhu Súdnemu dvoru v lehote dvoch mesiacov od uplynutia posledného dňa dvojmesačnej lehoty, ktorú má povinná inštitúcia na to, aby reagovala na výzvu navrhovateľa. Podanie samotnej výzvy povinnej inštitúcii nie je viazané na konkrétnu lehotu, Súdny dvor však uviedol, že navrhovateľ tak musí učiniť v primeranej lehote.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých typoch konania a formálnych náležitostiach návrhov možno v slovenskom jazyku nájsť aj na domovskej stránke Súdneho dvora EÚ.
http://curia.europa.eu/jcms/jcms/Jo1_6308/