Právny štát

Kvalita právnych predpisov, úroveň vymožiteľnosti práva, spôsob fungovania úradov a súdov ovplyvňujú život každého človeka. Súčasná situácia v justícii, nízka úroveň
vymožiteľnosti práva, stav korupcie a klientelizmu, ako aj spôsob a metódy vládnutia vytvorili na Slovensku atmosféru všeobecnej nedôvery voči štátnym inštitúciám, súdom a sudcom a právnemu štátu.
Dôvera je základom vzťahu občana k štátnym inštitúciám, aj súdom. Štát má možnosti, ako získať a udržať dôveru vlastných občanov. Pretože štát pravidlami, ktoré tvorí, vytvára prostredie, v ktorom sa ľudia môžu domôcť svojich práv. Obnovenie dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie vyžaduje zmenu vo faktickom fungovaní štátnych inštitúcií. Cieľom je, aby sa ľudia mohli spravodlivosti fakticky a v primeranom čase domôcť, ale aj aby cítili, že štát takto môže fungovať a funguje.
Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát. Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti.
Verejnú občiansku kontrolu považuje vláda SR za efektívny nástroj kontroly demokratických inštitúcií. Vláda SR má preto záujem vytvárať predpoklady pre účasť občanov na správe vecí verejných vrátane legislatívneho procesu, a to najmä rozširovaním prístupu k informáciám.
Právnemu a súdnemu systému na Slovensku dôveruje ani nie každý tretí občan.
Cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva. Vláda SR má preto záujem na dlhodobej udržateľnosti zmien v justícii a bude sa usilovať získať širšiu spoločenskú podporu pre svoje návrhy a opatrenia v tejto oblasti.
Vo vzťahu k súdom je cieľom vlády SR vytvoriť také podmienky, aby súdy rozhodovali nestranne podľa práva a v primeranom čase a aby sa zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom a právnemu systému vôbec. Vláda SR si je vedomá, že naplnenie tohto cieľa si vyžaduje nastaviť vzťah medzi orgánmi správy súdov vrátane predsedov súdov a súdmi a sudcami tak, aby bolo zabezpečené efektívne fungovanie a spravovanie súdov na jednej strane a právomoci orgánov správy súdov nemohli byť zneužívané na priame ani nepriame ovplyvňovanie rozhodovania sudcov na strane druhej.
Vláda SR preto navrhne a zrealizuje zmeny v systéme správy justičných orgánov, ktoré zabezpečia transparentné a verejnosťou ľahko kontrolovateľné rozdeľovanie zdrojov prostredníctvom manažérskeho informačného systému na jednotlivé súdy podľa vopred stanovených kritérií tak, aby sa odstránil priestor na vnútornú korupciu na súdoch. Z toho
istého dôvodu vláda SR prehodnotí aj druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov a prokurátorov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od
platu poslanca Národnej rady SR.
Vláda SR nepodporuje prelínanie výkonnej a súdnej moci v podobe obsadzovania funkcií vo vláde a štátnej správe sudcami s možnosťou bezprostredného návratu sudcu do talára. Vláda SR preto navrhne zmenu právnej úpravy, aby sudcovia nemohli bez uplynutia akejkoľvek lehoty striedať sudcovskú funkciu s funkciou vo výkonnej moci, vrátane toho, že minister spravodlivosti nebude môcť kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu SR.
Z rovnakých dôvodov vláda SR presadí, aby členmi Súdnej rady SR ani členmi orgánov sudcovskej samosprávy nemohli byť predsedovia a podpredsedovia súdov ako predstavitelia výkonnej moci na súdoch, a navrhne oddelenie Súdnej rady SR od Najvyššieho súdu SR vrátane ústavného návrhu, aby predseda Najvyššieho súdu SR nebol predsedom Súdnej rady SR.
Vláda SR v záujme zvýšenia dôveryhodnosti Súdnej rady SR bude presadzovať, aby sa pri výbere kandidátov do Súdnej rady SR prednostne kládol dôraz na odbornú a morálnu zdatnosť týchto osôb. S cieľom otvorenia neprimerane uzatvoreného súdneho systému bude vláda SR presadzovať aj kandidátov, ktorí nie sú sudcami, tiež verejné rokovania Súdnej rady
a povinnosť Súdnej rady odôvodňovať svoje rozhodnutia. Vláda SR navrhne ústavnú zmenu, aby členmi Súdnej rady mohli byť aj neprávnici.
Vláda SR navrhne zmenu predpisov o disciplinárnom konaní voči sudcom a zmenu vytvárania disciplinárnych senátov tak, aby disciplinárny súd mal vytvorené podmienky na to, aby bol v opodstatnených prípadoch efektívnym orgánom očisty súdneho stavu, ale aby sa súčasne aj obmedzilo riziko jeho zneužitia. Vláda SR sa preto bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní. Vláda SR súčasne navrhne, aby Súdna rada SR vzhľadom na to, že vytvára disciplinárne senáty, nemala právomoc iniciovať disciplinárne konania proti sudcom.
Náhodné prideľovania súdnych prípadov s využitím elektronickej podateľne vláda SR považuje za dôležitý nástroj na zúženie priestoru pre korupciu pri prideľovaní súdnych
prípadov na všetkých súdoch vrátane Ústavného súdu SR.
Vláda SR navrhne zákonnú úpravu na posilnenie postavenia kolektívnych orgánov Najvyššieho súdu SR s cieľom zvýšiť kvalitu a transparentnosť rozhodovacích procesov
dôležitých pre riadny chod Najvyššieho súdu SR. Konkrétne vláda navrhne, aby sa posilnili právomoci pléna alebo kolégií Najvyššieho súdu SR pri prijímaní rozhodnutí na Najvyššom súde SR, najmä pokiaľ ide o rozvrh práce Najvyššieho súdu SR.
Vláda SR navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu Ministerstva spravodlivosti SR.
Vláda SR navrhne ústavnú zmenu funkčných období sudcov Ústavného súdu SR, aby sa zamedzilo zvoleniu väčšiny sudcov počas jedného volebného obdobia.
Vláda SR presadzuje otvorenosť a transparentnosť ako princíp v činnosti orgánov správy súdov a súdov umožňujúci verejnú kontrolu ich činnosti. Vláda SR považuje verejnú kontrolu rozhodovacej činnosti súdov v demokratickej spoločnosti za najefektívnejší spôsob, ako dosiahnuť ochranu práv občanov, účastníkov konaní v primeranom čase a súčasne ochranu sudcov pred ovplyvňovaním ich rozhodovacej činnosti.
Vláda SR preto presadí zákonnú povinnosť súdov zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete a postupne vytvorí podmienky na elektronické nahrávanie všetkých pojednávaní. Vláda SR bude preto tiež podporovať elektronizáciu súdnictva, ktorá umožní, aby účastníci konania mohli so súdom komunikovať elektronicky a mohli sledovať procesný stav konania prostredníctvom internetu, aby prostredníctvom internetu mal každý prístup k prehľadu o pojednávaniach na súdoch. Vláda SR zabezpečí, aby mal každý súd svoju internetovú stránku so základnými informáciami (adresa, kontaktné telefónne čísla, zoznam sudcov, úradné hodiny, rozvrh práce sudcov a pod.) v jednoducho dostupnej a zrozumiteľnej podobe, ako aj so štatistikou jeho rozhodovacej činnosti.
Vláda SR bude podporovať uskutočnenie nezávislých občianskych monitoringov na súdoch.