Je rozsudok komory a veľkej komory pre žalovaný štát záväzný?
Áno. Konečný rozsudok je záväzný a štát je povinný ho vykonať, vrátane prijatia všeobecných a konkrétnych opatrení na predchádzanie vzniku obdobných porušení Dohovoru zo strany SR. Súčasťou vykonania rozsudku je aj vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia sťažovateľovi vo výške, ktorú určí Súd na základe návrhu sťažovateľa a po vyjadrení vlády SR. Medzi všeobecné opatrenia patrí napríklad publikácia rozsudku v právnických periodikách či zmena legislatívy. Príkladom konkrétneho opatrenia je o.i. navrátenie do pôvodného stavu (restitution in integrum). V dôsledku uplatnenia tohto princípu mnohé štáty, vrátane SR, pristúpili k výkonu rozsudkov nariadením obnovy konania vo veci.
V novom Trestnom poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, boli rozšírené dôvody obnovy konania o ustanovenie § 394 ods. 4, podľa ktorého je skutočnosťou súdu „skôr neznámou“ odôvodňujúcou povolenie obnovy konania „aj rozhodnutie Súdu, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť“. Možnosti podania návrhu na obnovu konania zakotvené v § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa rozšírili s účinnosťou od 1. septembra 2005 o písmeno d), podľa ktorého možno právoplatný rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania, „ak Súd dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením“. V tomto prípade možno podať návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku. Ak došlo k porušeniu procesných práv zaručených Dohovorom, platí, že procesné pochybenia alebo nedostatky musia byť také závažné, že v ich dôsledku vznikajú vážne pochybnosti o výsledku vnútroštátneho konania, ktoré bolo predmetom sťažnosti. V prípade porušenia hmotných práv zaručených Dohovorom je obnova konania aktuálna, ak negatívne dôsledky spôsobené sporným vnútroštátnym rozhodnutím nie sú dostatočne napravené priznaným spravodlivým zadosťučinením a nemôžu byť odstránené inak ako obnovou konania. Od 1. septembra 2014 je účinné nové znenie článku 133 Ústavy SR, podľa ktorého je na základe rozsudku Súdu možné požiadať aj o obnovu konania pred Ústavným súdom SR.
Vykonanie rozsudku sleduje Výbor ministrov Rady Európy.