Čo obsahuje verifikačný dokument?
Podľa § 11 ods. 5 obsahovými náležitosťami verifikačného dokumentu sú:
1. Odôvodnenie, na základe akých informácií identifikovala oprávnená osoba konečného užívateľa výhod,
2. Vlastnícka štruktúra a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba – riadiacu štruktúru možno vykladať v kontexte § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
3. Údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona, t.j. údaje o verejných funkcionároch v riadiacej či vlastníckej štruktúre, ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie – verejným funkcionárom sa rozumie len funkcionár vykonávajúci funkciu na území Slovenskej republiky.
4. V prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukázanie toho, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené,
5. Vyhlásenie, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.
Verifikačný dokument má len jednu formálnu náležitosť, ktorá je v zákone upravená výslovne – musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (autorizácia – podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou). Následne § 11 ods. 5 ustanovuje jeho obsahové náležitosti. Je vhodné, aby takýto dokument niesol označenie „verifikačný dokument“. Taktiež je vhodné, aby verifikačný dokument bol rozdelený na 5 častí [písmená a) až e) v § 11 ods. 5]. Z povahy veci vyplýva, že ak sa napríklad žiada „vlastnícka štruktúra a riadiaca štruktúra“, tak je namieste označiť príslušnú časť textu týmto nadpisom a vyjadriť sa k nej. A to aj vtedy, ak ide o PVS, ktorý nemá takúto štruktúru (napr. živnostník) – v tomto prípade je namieste aj negatívne vyjadrenie.
V úvodnej vete § 11 ods. 5 sa uvádza, že „Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje…“. Je teda zrejmé, že verifikačný dokument sa robí pri (i) identifikácii KÚV a (ii) pri overení identifikácie KÚV. Prvá situácia zodpovedá prvozápisu, resp. prvému overeniu KÚV, ide teda o prvotné overenie KÚV. Druhá situácia zodpovedá neskôr vykonávanej verifikácii, ak nastanú verifikačné udalosti. V takomto ponímaní, aj keď to síce zákon nepredpisuje, je žiaduce uviesť, čo je vlastne dôvodom verifikácie.
Vzhľadom na to, že prvou obsahovou náležitosťou je „odôvodnenie“, je zdôraznený jeho význam. Pojem „odôvodnenie“ v sebe zahŕňa takú vlastnosť argumentácie, ktorá nepripúšťa iný záver ako ten, ktorý z neho vyplýva. Imanentnou vlastnosťou odôvodnenia je teda jeho presvedčivosť.