Čo je to konanie o porušení povinnosti členským štátom?

Konanie o porušení povinnosti členským štátom

Článok 258 ZFEÚ (bývalý článok 226 ZES):

„Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.
Ak daný štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.“

Článok 259 ZFEÚ (bývalý článok 227 ZES):

„Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv, predloží vec Komisii.

Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne predložili ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže sa vec podať na Súdny dvor Európskej únie aj bez stanoviska Komisie.“

Článok 260 ZFEÚ (bývalý článok 228 ZES):

„1. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

2. Ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie po tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.

Tento postup nemá dopad na článok 259.

3. Ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 258, pretože sa domnieva, že dotknutý členský štát porušil svoju povinnosť oznámiť opatrenie, ktorým transponoval smernicu prijatú v súlade s legislatívnym postupom, môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súdny dvor Európskej únie určí, že došlo k nesplneniu povinnosti, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále najviac vo výške navrhnutej Komisiou. Povinnosť platiť nadobudne účinnosť ku dňu, ktorý Súdny dvor Európskej únie určí vo svojom rozsudku.“

Účelom konania o porušení povinnosti členským štátom je zabezpečenie všeobecného a jednotného dodržiavania práva EÚ. Medzi časté porušenie povinností členských štátov patrí napríklad netransponovanie alebo chybná transpozícia smerníc, či postup orgánov štátu v rozpore s primárnym alebo sekundárnym právom EÚ. Toto konanie môže mať dve fázy. Výsledkom prvého konania je konštatovanie Súdneho dvora o tom, či si členský štát splnil alebo nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z práva EÚ. V prípade, ak zistí porušenie povinnosti, je dotknutý členský štát povinný prijať bez zbytočného odkladu opatrenia v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, pričom voľba konkrétnych opatrení je na samotnom členskom štáte. Ak tak neurobí, môže po podaní novej žaloby Súdny dvor EÚ následne členskému štátu na návrh Komisie uložiť jednorazovú pokutu a/alebo penále. V prípade, ak zo strany členského štátu ide o porušenie povinnosti oznámiť opatrenie, ktorým transponoval smernicu, môže Súdny dvor uložiť na návrh Komisie uložiť jednorazovú pokutu a/alebo penále už v prvom konaní.