​Sedemčlenná komora Súdu 30. novembra 2017 vyhlásila rozsudok v prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko (č. 37283/13). Sťažovateľkou bola pani T. Strand Lobben, jej dve maloleté deti a jej rodičia. Pani T. Strand Lobben sa ešte počas tehotenstva obrátila na úrady sociálnej starostlivosti so žiadosťou o pomoc. Počas jej pobytu v rodinnom centre v roku 2008 nórske orgány krátko po narodení dieťaťa z dôvodu jeho bezprostredného ohrozenia rozhodli o okamžitom umiestnení dieťaťa do verejnej starostlivosti a o jeho umiestnení do pestúnskej rodiny. Rozhodnutie bolo zdôvodnené tým, že orgány mali obavu, že dieťa nie je dostatočne kŕmené na to, aby prežilo. Dieťa ostalo v pestúnskej starostlivosti nasledujúce tri roky a v roku 2011 orgány sociálnej starostlivosti povolili jeho adopciu pestúnskymi rodičmi. Svoje rozhodnutia, ktorými pozbavili pani T. Strand Lobben rodičovských práv a zamietli jej žiadosť o ich navrátenie, odôvodnili najmä tým, že dieťa vyžaduje špeciálnu starostlivosť a matka nemá dostatok rodičovských zručností. Následná adopcia dieťaťa pestúnskymi rodičmi bola podľa nich v najlepšom záujme dieťaťa. Pani T. Strand Lobben napadla rozhodnutie o povolení adopcie na súde, avšak bez úspechu. Dôvodom jej sťažnosti na Súde bola skutočnosť, že nórske úrady ju pozbavili rodičovských práv vo vzťahu k jej staršiemu synovi a umožnili jeho adopciu bez jej súhlasu, čím podľa nej porušili jej právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, zaručené článkom 8 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Sedemčlenná komora Súdu štyrmi hlasmi proti trom rozhodla, že nedošlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.

Dňa 9. apríla 2018 panel piatich sudcov veľkej komory Súdu vyhovel žiadosti sťažovateľov o opätovné preskúmanie veci sedemnásťčlennou veľkou komorou. (bližšie pozri TU​)

Kancelária zástupcu SR pred Súdom dlhodobo sleduje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov a ich adopcií bez súhlasu rodičov, ktoré prebiehajú na Súde. Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že bola informovaná o mnohých prípadoch slovenských detí, odobratých zo starostlivosti rodičov v cudzine, v ktorých môže po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy intervenovať v konaní pred Súdom ako tretia strana v prípade oznámenia sťažnosti dotknutej vláde. V jednom z prípadov, ktorý sa týka Nórska (široko medializovaný prípad Andreja Ladického a jeho dcérky Maxine Athine Moujahid Ladickej) bolo aktívnych vo vzťahu k Nórsku aj viacero slovenských orgánov verejnej moci - Komisárka pre deti, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, predchádzajúca ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že na problém odoberania detí rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch RE a na potrebu riešenia tohto problému poukázalo v posledných rokoch viacero medzinárodných subjektov. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo 30. novembra 2012 dve rezolúcie, ktoré sa týkajú detí a ochrany ich práv a záujmov. Prvá sa zameriava na fungovanie rodinných súdov v štátoch Rady Európy a druhá na medzištátne osvojenia detí. V prvej uvedenej rezolúcii parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností. Pokiaľ ide o niektoré štáty, parlamentné zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, ako v nich fungujú rodinné súdy. Pripomenulo, že pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, ich vlastným rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Bolo zdôraznené, že akákoľvek adopcia alebo umiestenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti musí byť v súlade s medzinárodnými štandardami, vrátane Dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 22. apríla 2015 prijalo ďalšiu rezolúciu s názvom „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“. V tejto rezolúcii vyjadrilo znepokojenie nad porušovaním práv detí v niektorých krajinách, v ktorých orgány sociálnej starostlivosti príliš unáhlene odoberajú deti do svojej starostlivosti. Poslanci zdôraznili, že je to o to viac tragické, ak ide o nezvrátiteľné rozhodnutia, ako napríklad v prípadoch adopcií bez súhlasu rodičov. V prijatej rezolúcii parlamentné zhromaždenie vyzýva členské štáty na prijatie zákonov a postupov, ktoré zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí detí zo starostlivosti rodičov, o umiestnení detí do náhradnej starostlivosti a o ich vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa. Tiež odporúča členským štátom, aby sa rozhodnutia o odobratí detí zo starostlivosti s výnimkou urgentných prípadov zakladali výlučne na súdnych rozhodnutiach. Rodinám je potrebné poskytnúť nevyhnutnú finančnú a psycho-sociálnu pomoc, aby sa zabránilo neodôvodneným rozhodnutiam o odobratí detí. Je nevyhnutné zabrániť úplnému prerušeniu rodinných väzieb a odobratiu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení, okrem výnimočných prípadov stanovených zákonom a umožňujúcim účinnú súdnu kontrolu. Parlamentné zhromaždenie odporučilo vypracovať pre členské štáty postupy za účelom zabránenia takýmto praktikám. V súčasnosti sa v parlamentnom zhromaždení prejednáva návrh ďalšej rezolúcie pod názvom  „Dosiahnutie rovnováhy medzi najlepším záujmom dieťaťa a potrebou udržania rodiny“. Výbor Parlamentného zhromaždenia pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj v októbri 2016 ustanovil za jej spravodajcu poslanca Valeriu Ghilețchi (Moldavsko). Prvé memorandum bolo vo výbore prediskutované v apríli 2017, ďalšia verzia správy bude prezentovaná výboru po tom, ako spravodajca ukončí zisťovaciu návštevu.

Ďalej uvádzame, že Komisár pre ľudské práva Nils Muižnieks vo svojej správe z návštevy Nórska v dňoch 19. – 23. januára 2015 vyslovil kritiku voči postupu nórskych úradov v prípadoch detí z rómskej komunity v Osle a osobitne poukázal na extrémne časté využívanie ochranného opatrenia v podobe odobratia detí zo starostlivosti ich rodičov. Vyjadril znepokojenie aj nad tým, aké striktné obmedzenia sú uplatňované v oblasti kontaktov rómskych detí umiestnených do pestúnskych rodín so svojimi biologickými rodinami (napr. stretnutia dvakrát za rok) a nad vhodnosťou pestúnskych rodín z hľadiska zachovania kultúrnej identity rómskych detí.

Rozsah a systematický charakter problému dokumentuje aj skutočnosť, že v období posledných dvoch rokov Súd oznámil nórskej vláde viacero sťažností týkajúcich sa podobných opatrení.

Slovenská republika už intervenuje v podobnom prípade K. O. a V. M. v. Nórsko (64808/16). Tento prípad je v súčasnosti v štádiu pred rozhodnutím.

V prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko vyvoláva rozsudok komory Súdu viacero vážnych otázok a pochybností, týkajúcich sa predovšetkým toho, (i) či a ak áno, do akej miery orgány sociálnej starostlivosti zvažovali pred odobratím dieťaťa zo starostlivosti matky menej invazívne postupy v podobe pomoci a asistencie, (ii) na základe akých dôvodov pokladali za rozhodujúci faktor údajnú neschopnosť sťažovateľky starať sa o dotknuté dieťa, hoci sťažovateľka sa bez problémov stará o svoje druhé dieťa a (iii) či pri povolení adopcie dieťaťa bez súhlasu sťažovateľky dodržali spravodlivú rovnováhu medzi záujmami zainteresovaných strán.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Slovenská republika využila možnosť podľa článku 36 ods. 2 Dohovoru a požiadala o povolenie intervenovať v uvedenom prípade ako tretia strana.