OSOBNÝ
BANKROT
Exekúcie spôsobujú mnohým ľuďom nepochybne
množstvo problémov v pracovnom aj osobnom živote a znamenajú veľkú
komplikáciu pri návrate do „normálneho“ života. Oddlženie alebo tzv. osobný
bankrot, ktorý by im pomohol rýchlejšie sa z tejto situácie dostať, je
dnes pre bežných ľudí prakticky nedostupný. S cieľom pomôcť im prekonať
ťažkú životnú situáciu ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá upravuje oddlženie fyzických
osôb (tzv. osobný bankrot).
Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60.000 ľudí, voči
ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich
dôchodcovských dávok. Na základe určitého porovnania údajov z Českej
republiky je možné predpokladať, že počet jednotlivcov nachádzajúcich sa
v dlhovej pasci môže predstavovať najmenej 100.000 občanov. Len za rok
2015 bolo v Českej republike podaných viac ako 32.000 žiadostí
o osobný bankrot, pričom za rovnaké obdobie využilo túto možnosť
v Slovenskej republike len 391 ľudí. Z uvedeného porovnania je
zrejmé, že je potrebné zaviesť legislatívne opatrenie, ktoré osobný bankrot
reálne umožní.
Základný koncept novej právnej úpravy
spočíva v tom, že:
- Dlžník, ktorý je fyzickou osobou bude mať
možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív: konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
- V prípade konkurzu dlžník odovzdá na speňaženie majetok
a následne súd rozhodne
o oddlžení.
- V prípade splátkového kalendára si dlžník
ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí
súd. Súd určí dlžníkovi jednu kvótu, napr. 30 %, ktorú má dlžník zaplatiť.
Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.
Veriteľom sa ale musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník
svoj úpadok riešil konkurzom (tj. musí im dať aspoň hodnotu majetku);
- Domáhať sa zbavenia dlhov navrhovaným spôsobom
môže dlžník iba raz za 10 rokov;
- Zavádza sa povinné zastúpenie dlžníka
v konaní advokátom alebo Centrom právnej pomoci;
- Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na
výživné, peňažný trest podľa trestného zákona, pohľadávky zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú za zdraví) nakoľko vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku,
nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať;
- Každý veriteľ má právo uplatniť žalobu na
zrušenie oddlženia, ak vie osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka (ak by dlžník mal
snahu poškodiť svojich veriteľov, napr. bez vážneho dôvodu by neplnil splátkový
kalendár, úmyselne by sa priviedol do platobnej neschopnosti).
EXEKÚCIE
Exekúcie predstavujú veľký problém nielen
pre dlžníkov či veriteľov, ale aj pre prístup k spravodlivosti vôbec.
Nápad všetkých vecí na súdy bol len za minulý rok v objeme
vyše 1 140 000. Z toho je ale viac ako 540 000 len exekúcií, resp. návrhov na
začatie exekučného konania. Keď dokážeme dať tieto prípady zo súdov preč,
podstatne ich odbremeníme od administratívnej agendy, ktorú nevyhnutne nemusia
robiť súdy. Môžu sa tak venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, teda riešiť
spory.
Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu Exekučného poriadku. V zmysle
návrhu sa jediným exekučným súdom na Slovensku stane Okresný súd v Banskej
Bystrici. Návrhy na vykonanie exekúcie sa budú podávať len elektronicky.
Konanie vo veľkej miere bude budované na elektronických formulároch, ktoré
účastníkov prevedú procesom. Návrh zavádza náhodný výber súdneho exekútora, čím
sa zabezpečí rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci
kraja. Nová úprava umožňuje spájať viac exekúcií proti jednému povinnému
u jedného súdneho exekútora, čo znamená aj nižšie náklady. Exekútor bude
mať nárok na paušálne výdavky a súd tak nebude musieť v množstve prípadov
rozhodovať aj o trovách exekúcie.
Keď chceme zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, tak ľudia musia na vlastnej
koži pocítiť zníženie doby súdnych konaní. Zriadenie jediného exekučného súdu
v Banskej Bystrici a odbremenie ostatných súdov od tejto agendy
k tomu výrazným spôsobom napomôže.
PLATOBNÉ
ROZKAZY
Druhotná platobná neschopnosť je jednou
z príčin, ktorá má vplyv na zlú kvalitu podnikateľského prostredia. Exekúciami
zaťažené súdy nie sú schopné v primeranej dobe vydávať rozhodnutia
a na svoje peniaze, aj keď už má podnikateľ v rukách platobný rozkaz,
musí čakať neúmerne dlho. Nový zákon o upomínacom konaní, ktorý predkladá
ministerstvo spravodlivosti, má za cieľ zrýchliť a zefektívniť tento
proces, a teda v konečnom dôsledku aj
výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane po svoje
peniaze.
Návrhom
zákona ustanovujeme jeden súd pre elektronické platobné rozkazy. Konania
o vydanie platobného rozkazu budú odpojené od klasického sporového
konania. Vytvorí sa elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu
platobného rozkazu. Elektronizujeme proces prostredníctvom štandardizovaných
elektronických formulárov. Tie prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, kde
budú interaktívnymi nápovedami navádzaní, aby správne vyplnili jednotlivé polia
formulárov, a tak predišli nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Formuláre budú
zverejnené na webovom sídle ministerstva, tlačivo odporu sa bude doručovať
žalovanému spolu s platobným rozkazom.
Písomnosti
a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako
elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické
podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu
a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa
navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa
pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania
platobného rozkazu či podania odporu.
Upomínacie
konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov, o opravnom
prostriedku (sťažnosť) bude v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať
sudca (odmietnutie návrhu, odporu, trovy).
Žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, sa inštitútom povolenia splátok za taxatívne
uvedených podmienok umožnuje, aby mohol priznaný nárok uhradiť v mesačných splátkach (maximálne 10 splátok). Ak však
žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového
kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať.
Menia sa tiež súdne poplatky, za podanie návrhu bude poplatok 3% z dlžnej
sumy a za odpor, ak je podaný elektronicky tiež 3%.
PROTISCHRÁNKOVÝ ZÁKON
Štát
musí mať na svojich partnerov zo súkromného sektora, s ktorými
obchoduje, väčšie požiadavky na
transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať
o verejné zdroje. Za týmto účelom pripravilo ministerstvo spravodlivosti
zákon o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkový zákon.
Návrh zákona zavádza
nový pojem, tzv. partner verejného sektora, ktorým je ten, kto sa uchádza alebo
ten kto prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy,
verejnoprávnych inštitúcií (nad určený limit, napr. 100000 eur jednorazovo,
250000 eur opakovane v roku a pod.). Návrh sa vzťahuje na všetky
verejné zdroje, to znamená na všetky situácie keď štát ide do vzťahu so
súkromným sektorom. Pre firmy, ktoré sa o verejné zdroje uchádzajú,
zavádza povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora
a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Register bude verejný a kontrolovateľný. Zápis nepravdivých údajov do
registra bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie:
- pokuta
pre partnera verejného sektora (do výšky hospodárskeho
prospechu, inak od 10.000 do 1.000.000 eur),
- pokuta
pre štatutára partnera verejného sektora (do 100.000 eur), za ktorej
zaplatenie ručí oprávnená osoba,
ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou,
- výmaz
partnera verejného sektora z registra (= nemožnosť získať verejné zdroje),
- právo štátu odstúpiť od zmluvy,
- zápis štatutára partnera verejného sektora do
registra diskvalifikovaných osôb (v
trvaní 3 roky) a automatický výmaz zo všetkých obchodných spoločnosti (na
3 roky),
- možnosť
trestného stíhania partnera verejného sektora (napr. pre trestný čin
subvenčného podvodu, poškodzovania finančných záujmov EÚ a pod.) – zvážiť
rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Návrh na zápis za
partnera verejného sektora podáva zákonom vymedzená oprávnená osoba, ktorou je
advokát, banka, daňový poradca alebo audítor. Táto osoba bude spoluzodpovedná
aj za pravdivosť zapísaných údajov v registri. Údaje môže na vlastný alebo externý podnet
kontrolovať súd, ktorý register vedie. Ak sa rozhodne údaje preverovať, obráti
sa na štatutára firmy alebo na oprávnenú osobu. Okrem toho môže využiť aj iné
štátne orgány, ktoré sú upravené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (napr. finančná polícia).
Rovnako sa môže obrátiť aj na tzv. povinné osoby, ktorými sú pre tento účel
napr. banky, centrálny depozitár, burza cenných papierov, správcovská
spoločnosť, finančný poradca, atď.