Sťažovatelia sa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  (ďalej len „Dohovor“) sťažovali na neprimeranú dĺžku občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, ktoré sa začalo v roku 1996 a stále nie je skončené. Konanie bolo prerušené od roku 1998 do roku 2003, kedy sa skončilo konanie, ktorého výsledok bol pre namietané konanie podstatný. Dĺžkou namietaného konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Tento ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Podľa Ústavného súdu SR nečinnosť súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom (napr. právoplatným uznesením o prerušení konania), tak ako to bolo v prípade sťažovateľov, sa neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní. 

 

ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odvolaním sa na uznesenie ústavného súdu tvrdila, že sťažnosť na neprimeranú dĺžku predmetného konania do vydania uznesenia ústavného súdu bola zjavne nepodložená. Ak sa po tomto dátume vyskytli v konaní prieťahy, mali sťažovatelia podľa vlády možnosť podať novú sťažnosť podľa článku 127 ústavy. ESĽP sa s uvedenou námietkou vlády nestotožnil a sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Vo vzťahu k podstate sťažnosti ESĽP uviedol, že pravidelne zistil porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru v prípadoch vyvolávajúcich rovnaké otázky ako predmetný prípad. Berúc do úvahy svoju konštantnú judikatúru v danej oblasti, skonštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.

 

Za zistené porušenie ESĽP priznal sťažovateľom spoločne 6 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 2 000 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok ich nárokov zamietol.