Podrobný popis - ročný štatistický výkaz sudcu za rok 2011

 

1. Sudca
2. Súd:
3.  Zaradenie v senáte: predseda senátu
Úvodný popis:
 
a)      Aké je sledované obdobie?
 
Sledovaným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (v prípade výkazov vyhotovených v roku 2012 to je rok 2011). Ak sudca nevykonával funkciu sudcu počas celého kalendárneho roka, sledovaným obdobím je obdobie skutočného výkonu funkcie sudcu v priebeh kalendárneho roka. Informácia o tom sa uvádza v poli 16, a to presným ohraničením výkonu funkcie sudcu dátumom (napr. „od 12. mája 2011“ alebo „do 1. novembra 2011).
 
b)      Môže mať sudca viac výkazov v jednom sledovanom období?
 
Áno. Ak sudca v sledovanom období vykonával funkciu sudcu na viacerých súdoch, výkaz vyhotovuje predseda každého súdu, na ktorom sudca vykonával svoju funkciu v priebehu sledovaného obdobia a len za obdobie výkonu funkcie sudcu na tomto súde. Napríklad: ak je sudca v priebehu sledované obdobia preložený z okresného súdu na krajský súd, výkaz vyhotoví predseda okresného súdu za obdobie výkonu funkcie sudcu na okresnom súde a súčasne aj predseda krajského súdu za výkonu funkcie sudcu na krajskom súde.
 
c)       Čo treba rozumieť zaradením v senáte?
 
Zaradenie v senáte sa týka len tých súdov a len tých agend, ktoré sú rozhodované v senáte. Ako predseda senátu sa vo výkaze označí sudca, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený podľa § 15 ods. 1 zákona. Sudca, ktorý je zaradený do senátu a nie je predsedom senátu podľa § 15 ods. 1 zákona, sa označí ako člen senátu. Ak sudca koná a rozhoduje výlučne ako samosudca, pole 3 sa nevypĺňa.
 
4. Pridelené a prerozdelené veci:
agenda
CoE
Ntc
Nto
Ntro
Ntt
T
To
Tos
Tpo
 
 
 
 
 
 
spolu:
pridelené
20
4/4
7/9
0/0
10/10
1/1
34/38
32/32
11/11
 
 
 
 
 
 
119
prerozdelené
0
0
0
0
0
0
0
0
0
 
 
 
 
 
 
0
 
Popis k časti 4. 
 
a)      Vysvetlivky k skratkám jednotlivých agend nájdete TU.
 
b)      Prečo je trestnoprávna agenda zapisovaná v tvare XX/YY?
 
V trestnoprávnej agende sa osobitne vykazuje počet vecí a osobitne počet osôb (obvinení alebo obžalovaní) v týchto veciach, pričom kde XX je počet vykázaných  vecí a YY počet osôb v týchto veciach.
 
c)       Čo sa považuje za pridelenú vec?
 
Pridelenou vecou je vec pridelená sudcovi ako nový nápad v príslušnej agende. Ak ide o senát, za vec pridelenú sudcovi sa považuje vec, ktorá je sudcovi pridelená ako spravodajcovi. V agende zapisovanej do súdneho registra D sa za pridelenú považuje vec, v ktorej súd rozhodol podľa § 175p alebo § 175q Občianskeho súdneho poriadku, alebo ktorá mu bola na tento účel predložená.
 
d)      Čo sa považuje za prerozdelenú vec?
 
Prerozdelenou vecou je vec prerozdelená od iného sudcu (senátu) z dôvodu dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená, zmeny v obsadení súdu sudcami alebo z dôvodu výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a ktorú má sudca pridelenú na konci sledovaného obdobia. Z hľadiska nápadu súdu nejde o novú vec (počet vecí sa prerozdelením nezvyšuje), z hľadiska nápadu konkrétneho sudcu však ide o novú vec, preto sa aj osobitne vykazuje.
 
e)      Ako porovnávať údaje o výkonnosti sudcu a priemerne údaje o výkonnosti?
 
(Ukážku výpočtu nájdete TU.)
 
Vysvetlenie: Pri porovnávaní údajov konkrétneho sudcu (časti 4 až 7) s údajmi o priemernej výkonnosti v časti 9 je potrebné mať na zreteli nasledovné súvislosti:
 
Údaj o priemernej výkonnosti udáva pomer medzi počtom pridelených (rozhodnutých, vybavených, nevybavených vecí a pojednávaní) za súdy v jednotlivých súdnych agendách  a alikvotným počtom sudcov SR, podieľajúcich sa na vybavovaní tej,  ktorej agendy s tým, že je prepočítané na jedného sudcu, resp. pre prípad, že sudca vybavuje výlučne túto konkrétnu agendu.
 
To znamená, že ak sudca vybavuje súčasne 4 rôzne agendy napr. v pomere 0,25 : 0,15 : 0,30 : 0,40, tak pri porovnaní údajov o výkonnosti tohto sudcu s priemernými údajmi o výkonnosti je potrebné zohľadniť fakt, že sudca nevybavuje ani jednu agendu v pomere 1,00. Keďže údaje o priemernej výkonnosti (pole 9) sú vypočítané na situáciu, že sudca vybavuje len jedinú agendu (pomer 1,00), je pravdepodobné, že údaje o výkonnosti sudcu, ktorý vybavuje súčasne rôzne agendy budú nižšie ako priemerná výkonnosť v danej agende. To znamená, že nižšia výkonnosť sudcu ako je celoslovenský priemer nemusí automaticky znamenať negatívne hodnotenie práce sudcu.  
 
f)       Ako sledovať výkonnosť sudcu?
 
Okrem porovnania údajov o výkonnosti sudcu s údajmi o priemernej výkonnosti možno napríklad pri porovnávaní údajov brať do úvahy aj nasledovné súvislosti:
 
-          porovnanie celkového čísla vybavených vecí a celkového počtu pridelených vecí – ak je počet vybavených vecí vyšší ako počet pridelených vecí, je zrejmé, že sudca v priebehu roka vybaví viac vecí ako mu napadne;
 
-          porovnanie nevybavených vecí na začiatku roka a celkového počtu nevybavených vecí na konca roka – ak je počet nevybavených vecí na konci roka vyšší ako na začiatku roka, je zrejmé, že sudca znižuje počet nevybavených vecí; analogicky možno vyhodnotiť aj otázku reštančných vecí.
 
5. Rozhodnuté veci:
agenda
CoE
Ntc
Nto
Ntro
Ntt
T
To
Tos
Tpo
 
 
 
 
 
 
spolu:
počet
16
4/4
7/9
0/0
10/10
2/7
36/39
33/33
11/11
 
 
 
 
 
 
119
meritórne
0
0
0
0
0
2
28
0
0
 
 
 
 
 
 
30
procesné
16
4
7
0
10
0
8
33
11
 
 
 
 
 
 
89
verejne prejednané
0
1
0
0
0
1
22
0
0
 
 
 
 
 
 
24
 
Popis k časti 5.
 
a)      Čo sa považuje za rozhodnutú vec?
 
Rozhodnutou vecou je vec, v ktorej bolo vynesené rozhodnutie vo veci samej alebo sa rozhodlo o skončení konania iným spôsobom (zastavením, postúpením, odmietnutím a pod.) bez ohľadu na to, či rozhodnutie bolo k poslednému dňu sledovaného obdobia vyhotovené a expedované alebo či sa stalo právoplatným. Ak sudca vydal v tej istej veci v sledovanom období postupne viac rozhodnutí, ktorými sa končí konanie, vykazuje sa len posledné z nich.
 
Rozhodnutou vecou je aj vec vybavená inak v odvolacom konaní; započítava sa medzi procesné rozhodnutia. V agende zapisovanej do súdneho registra D je rozhodnutou vec, v ktorej súd vydal rozhodnutie podľa § 175p alebo § 175q Občianskeho súdneho poriadku. V agende zapisovanej do súdneho registra Em a Er je rozhodnutou vec, v ktorej súd zastavil exekúciu.
 
Ak sa v rámci konania okrem rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, vydali aj iné rozhodnutia (napr. ustanovil sa opatrovník, nariadilo sa predbežné opatrenie, pribral alebo ustanovil sa znalec, rozhodlo sa o námietkach proti exekúcii a pod.), tieto rozhodnutia sa nevykazujú. Rovnako sa nevykazujú ani veci, ktoré síce boli pridelené do súdneho oddelenia dotknutého sudcu, ale všetky úkony vrátane vydania a podpísania rozhodnutia vykonal súdny úradník.
 
b)      Čo sa považuje za meritórne a čo za procesné rozhodnutie?
 
Meritórnym rozhodnutím je rozhodnutie, ktorým sa končí konanie a ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Procesným rozhodnutím je rozhodnutie, ktorým sa končí konanie. Ak súd svojim rozhodnutím konanie zastavuje, vec odstupuje alebo odmieta, ide vždy o procesné rozhodnutie. Procesným rozhodnutím je aj rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje pre začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní alebo obdobných úkonoch po začatí hlavného pojednávania alebo ktorými sa končí vykonávacie konanie; to platí aj pre rozhodnutia o odvolaní v týchto veciach. Ako procesné rozhodnutie sa vykazuje aj vybavenie dožiadania a rozhodnutie o predbežnom opatrení v agende zapisovanej do súdneho registra PPOm. Súčet meritórnych a procesných rozhodnutí v jednej agende sa musí rovnať celkovému počtu rozhodnutých vecí v tejto agende.
 
To, že je vec rozhodnutá procesným spôsobom neznižuje význam tohto rozhodnutia súdu, rovnako ani náročnosť samotnej veci, či práce sudcu.
 
c)       Čo sa považuje za verejne prejednanú vec?
 
Verejne prejednanou vecou je každá rozhodnutá vec, ak sa v konaní uskutočnilo aspoň jedno pojednávanie, verejné zasadnutie alebo hlavné pojednávanie. Za verejne prejednanú vec sa nepovažuje vec, kde bol verejne vyhlásený rozsudok bez predchádzajúceho pojednávania.
 
6. Vybavené veci:
agenda
CoE
Ntc
Nto
Ntro
Ntt
T
To
Tos
Tpo
 
 
 
 
 
 
spolu:
počet
16
5/5
7/9
0/0
10/10
3/23
36/39
33/33
11/11
 
 
 
 
 
 
121
 
Popis k časti 6.
 
·         Čo sa považuje za vybavenú vec?
 
Vybavenou vecou je vec, v ktorej bolo vynesené rozhodnutie vo veci samej alebo sa rozhodlo o skončení konania iným spôsobom (zastavením, postúpením, odmietnutím a pod.), ktoré je predmetom zápisu do štatistického listu a štatistický list bol vyhotovený a odoslaný. Za takúto vec sa považuje aj každá vec právoplatne vybavená iným spôsobom, takým, o ktorom sa nevyhotovuje štatistický list.
Na súde, ktorý rozhoduje ako odvolací alebo dovolací súd, sa celkový počet vybavených vecí musí rovnať celkovému počtu rozhodnutých vecí.
7. Nevybavené veci:
 
zač. roka
koniec roka
agenda
CoE
Ntc
Nto
Ntro
Ntt
T
To
Tos
Tpo
 
 
 
 
 
spolu:
počet
16
4
0/0
0/0
0/0
0/0
8/29
2/2
0/0
0/0
 
 
 
 
 
14
reštančné
10
0
0
0
0
0
7
0
0
0
 
 
 
 
 
7
predložené súdu VS
3
0
2
0
0
0
5
0
0
0
 
 
 
 
 
7
prerušené konanie
0
0
0
0
0
0
0
1
0
0
 
 
 
 
 
1

Popis k časti 7. a)      Ako sa vykazujú nevybavené veci?
 
V rámci nevybavených vecí sa sleduje celkový stav nevybavených vecí na začiatku a na konci roka a súčasne sa sleduje štruktúra nevybavených vecí; nevybavené veci sa podľa agendy vykazujú len v stĺpci „Koniec roka“. Ak sledovaným obdobím nie je celý kalendárny rok, nevybavené veci sa vykazujú k začiatku sledovaného obdobia (napr. vznik funkcie sudcu) alebo ku koncu sledovaného obdobia (napr. zánik funkcie sudcu).
 
b)      Čo sa považuje za reštančnú vec?
 
Reštančnou vecou je vec, ktorá je nevybavená dlhšie ako 6 mesiacov v prípade maloletých a dlhšie ako 1 rok v ostatných prípadoch. Dôvodom nevybavenia veci môže byť napríklad prerušenie konania alebo predloženie veci súdu vyššieho stupňa, preto sa tieto dve kategórie reštančných vecí vykazujú osobitne.
Vecou predloženou súdu vyššieho stupňa je vec,  ktorá  je na konci sledovaného obdobia predložená súdu vyššieho stupňa (odvolací, dovolací), bez ohľadu na dôvod jej predloženia (odvolanie, námietka zaujatosti a pod.).
Ako prerušené konanie sa uvádza počet nevybavených vecí, v ktorých je konanie prerušené bez ohľadu na dôvod prerušenia (konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, prebiehajúce konkurzné konanie, prerušenie na návrh účastníkov konania a pod.). 
8. Spôsob rozhodnutia odvolacieho (dovolacieho) súdu:
agenda
To
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
spolu:
potvrdené
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
0
zmenené
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
0
zrušené
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
0
odmietnuté
1
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
1

Popis k časti 8. ·         Ako sa vykazuje spôsob rozhodnutia odvolacieho (dovolacieho) súdu?
 
Uvádza sa výsledok odvolacieho (dovolacieho) konania týkajúceho sa merita veci. Zastavenie odvolacieho konania sa vykazuje medzi odmietnutými vecami. Pre vykázanie požadovaných údajov je rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia odvolacieho (dovolacieho) súdu. Ak sa súd dozvie o spôsobe rozhodnutia odvolacieho (dovolacieho) súdu po vyhotovení výkazu, vykáže sa táto vec vo výkaze vyhotovovanom za nasledujúce sledované obdobie. Požadované údaje vypĺňa súd nižšieho stupňa, ktorého rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho alebo dovolacieho konania.
9. Priemerná výkonnosť (súd/SR) (pozn. údaje zodpovedajú 100% výkon 1 sudcu v 1 agende)
agenda
CoE
Ntc
Nto
Ntro
Ntt
To
Tos
Tpo
 
 
 
 
 
 
 
 
pridelené
221/274
125/126
121/104
100/10
127/396
115/142
120/149
118/126
 
 
 
 
 
 
 
 
rozhodnuté
-/-
-/-
-/-
-/-
-/-
-/-
-/-
-/-
 
 
 
 
 
 
 
 
verejne prejednané
0/0
-/-
-/15
-/-
-/-
60/38
46/30
-/21
 
 
 
 
 
 
 
 
vybavené
216/251
120/127
132/108
100/10
127/396
121/144
122/148
119/127
 
 
 
 
 
 
 
 
nevybavené
16/89
10/27
0/2
0/3
0/0
15/31
3/6
0/2
 
 
 
 
 
 
 
 

Popis k časti 9. g)      Ako sa vykazuje priemerná výkonnosť súd/SR?
 
Uvádzajú sa údaje o priemernej výkonnosti v príslušnej agende v prepočte na jedného sudcu, a to za príslušný súd a celoslovenský priemer. Číselný údaj sa uvádza v tvare XX/YY, kde XX je priemer za príslušný súd a YY je celoslovenský priemer.
 
Toto pole výkazu sa vypĺňa automaticky načítaním údajov z centrálnej databázy aplikácie po vyplnení ostatných polí výkazu. Vloženie údajov centrálnej databázy aplikácie zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti z údajov poskytnutých súdmi.
 
Priemerná výkonnosť (SR) – číslo, ktoré udáva pomer medzi počtom pridelených (rozhodnutých, vybavených, nevybavených vecí a pojednávaní) za súdy v jednotlivých súdnych agendách  a alikvotným počtom sudcov podieľajúcich sa na vybavovaní tej ktorej agendy s tým, že je stanovené na 1,00 sudcu.
 
Priemerná výkonnosť (súd) – číslo, ktoré udáva pomer medzi počtom pridelených (rozhodnutých, vybavených, nevybavených vecí a pojednávaní) za ten, ktorý súd v jednotlivých súdnych agendách a počtom sudcov súdu, ktorí vybavujú tú, ktorú agendu, prepočítané na 1,00 sudcu.
 
h)      Ako porovnávať údaje o výkonnosti sudcu a priemerne údaje o výkonnosti?
 
Pri porovnávaní údajov konkrétneho sudcu (časť 4 až 7) s údajmi o priemernej výkonnosti v časti 9 je potrebné mať na zreteli nasledovné súvislosti: 
 
Údaj o priemernej výkonnosti udáva pomer medzi počtom pridelených (rozhodnutých, vybavených, nevybavených vecí a pojednávaní) za súdy v jednotlivých súdnych agendách  a alikvotným počtom sudcov SR, podieľajúcich sa na vybavovaní tej,  ktorej agendy s tým, že je prepočítané na jedného sudcu, resp. pre prípad, že sudca vybavuje výlučne túto konkrétnu agendu.
 
To znamená, že ak sudca vybavuje súčasne 4 rôzne agendy napr. v pomere 0,25 : 0,15 : 0,30 : 0,40, tak pri porovnaní údajov o výkonnosti tohto sudcu s priemernými údajmi o výkonnosti je potrebné zohľadniť fakt, že sudca nevybavuje ani jednu agendu v pomere 1,00. Keďže údaje o priemernej výkonnosti (pole 9) sú vypočítané na situáciu, že sudca vybavuje len jedinú agendu (pomer 1,00), je pravdepodobné, že údaje o výkonnosti sudcu, ktorý vybavuje súčasne rôzne agendy budú nižšie ako priemerná výkonnosť v danej agende. To znamená, že nižšia výkonnosť sudcu ako je celoslovenský priemer nemusí automaticky znamenať negatívne hodnotenie práce sudcu.   
 
i)        Ako sledovať výkonnosť sudcu?
 
Okrem porovnania údajov o výkonnosti sudcu s údajmi o priemernej výkonnosti možno pri porovnávaní údajov brať do úvahy aj nasledovné súvislosti:
 
1.        porovnanie celkového čísla vybavených vecí a celkového počtu pridelených vecí – ak je počet vybavených vecí vyšší ako počet pridelených vecí, je zrejmé, že sudca v priebehu roka vybaví viac vecí ako mu napadne;
 
2.       porovnanie nevybavených vecí na začiatku roka a celkového počtu nevybavených vecí na konca roka – ak je počet nevybavených vecí na konci roka vyšší ako na začiatku roka, je zrejmé, že sudca znižuje počet nevybavených vecí; analogicky možno vyhodnotiť aj otázku reštančných vecí.
 
10. Počet odpracovaných dní:  207
11. Počet pojednávacích dní:  177
12. Z toho využitých:  68
 
Popis k častiam 10., 11.,  a 12. 
 
a)      Ako sa vykazujú odpracované dni?
 
Uvádza sa počet dní, ktoré sudca v sledovanom období odpracoval. Vychádza sa z údajov, ktoré poskytne osobný úrad sudcu. Dovolenka sa nepovažuje za odpracovaný deň. To platí aj pre účasť sudcu na vzdelávacích aktivitách alebo zahraničných stážach; tieto sa vykazujú v poli 15.
 
b)      Ako sa vykazujú pojednávacie dni?
 
Uvádza sa počet pojednávacích dní sudcu, ktoré mal sudca na začiatku sledovaného obdobia k dispozícii. Vychádza sa z údajov uvedených v rozvrhu práce (napr. ak má sudca podľa rozvrhu práce pojednávacie dni určené „2-krát do týždňa“, sčítajú sa tieto dni za celé sledované obdobie). Ďalej sa uvádza v časti 12. počet pojednávacích dní, ktoré sudca reálne využil. Zohľadňujú sa aj pojednávacie dni mimo určených pojednávacích dní.
 
13. Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Vydané   0
prieťahy pred pridelením veci  

Popis k časti 13. 
 
·         Ktoré rozhodnutia Ústavného súdu SR sa vykazujú?
 
Uvádza sa počet rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd z toho počtu vecí, v ktorých došlo k prieťahom v konaní pred pridelením alebo prerozdelením veci hodnotenému sudcovi.
 
14. Dôvody zníženia nápadu

Popis k časti 14. ·         Čo znamená zníženie nápadu sudcu? 
 
Podľa zákona možno sudcovi čiastočne znížiť nápad vecí a zohľadniť tak vykonávanie iných aktivít, ktoré síce nie sú rozhodovacou činnosťou, ale ich výkon je potrebný pre riadny chod súdnictva. Dôvodmi zníženia nápadu môžu byť napríklad výkon funkcie predsedu súdu alebo výkon funkcie člena revízneho oddelenia.
 
15. Účasť sudcu na vzdelávacích aktivitách
 
Popis k časti 15.
 
·         Ako sa vykazujú vzdelávacie aktivity sudcu?
 
Uvádzajú sa vzdelávacie aktivity, ktorých sa sudca zúčastnil v sledovanom období vrátane počtu pracovných dní. Zohľadňuje sa účasť v pozícii poslucháča a aj účasť v pozícii lektora.
 
16. Odôvodnenie (poznámky):
 
17. Informácia o opatreniach predsedu súdu:

Popis k častiam 16. a 17.
 
·         V poli 16 sa uvádza odôvodnenie podľa § 27 ods. 3 prvá veta zákona, prípadne ďalšie údaje, ktoré je potrebné vo výkaze uviesť tak, aby výkaz poskytoval úplnú informáciu o rozhodovacej činnosti sudcu.
 
Ak je výkonnosť sudcu nižšia ako priemerná výkonnosť sudcu, v poli 17 sa uvádzajú opatrenia predsedu súdu alebo informácia o dôvodoch neuloženia týchto opatrení.
 
18. Dátum vyhotovenia:
19. Vyhotovil: