ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr.
RELATÍVNE VÝNIMKY
Súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
* o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená (§ 4 ods. 1)
* námietkach proti starej exekúcii [§ 4 ods. 2 písm. a)],
* zastavení starej exekúcie [§ 4 ods. 2 písm. b)],
* odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí [§ 4 ods. 2 písm. c)],
* vylúčení veci zo starej exekúcie f§ 4 ods. 2 písm. d)],
* návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí[§ 4 ods. 2 písm. e)],
* schválenípríklepu [§ 4 ods. 2 písm. J)J,
* schválení rozvrhu výťažku [§ 4 ods. 2 písm. g)].
Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek" podnete na zastavenie exekúcie nieje relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK.