Zaťaženosť súdov Slovenskej republiky na úseku trestnej agendy v globále ako aj zaťaženosť osobitne krajských a osobitne okresných súdov, stav a dynamika vývoja trestnej činnosti osôb odsúdených v roku 2003, je podľa najdôležitejších štatistických ukazovateľov porovnávaná v tabuľkách za roky 1999 až 2003. Porovnávanie výsledkov za päťročné obdobie je pravidlom, z ktorého vychádza aj štatistická ročenka za rok 2003.
V uplynulom roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 na okresných súdoch narástol počet vecí došlých na súdy aj počet osôb v nich stíhaných. V roku 2003 na okresné súdy Slovenskej republiky došlo 30 279 vecí, v ktorých bolo stíhaných 38 830 osôb. Pri porovnaní s rokom 2002 ide o nárast počtu vecí o 5 118 (20,3 %) a v nich trestne stíhaných osobách o 5 322 (15,9 %). Ešte výraznejší je nárast v oboch kategóriách pri porovnaní s rokom 1999, prvým rokom porovnávaného päťročného obdobia. Pri počte vecí na súdy došlých je to o 9 938 (48,9 %) a v počte osôb v nich stíhaných o 10 652 (37,8 %) viac.
Okresné súdy Slovenskej republiky v roku 2003 vybavili spolu 27 104 vecí, ktoré sa týkali 34 712 trestne stíhaných osôb. Ako v počte došlých vecí tak aj v počte vecí okresnými súdmi vybavených došlo v roku 2003 k nárastu. V porovnaní s rokom 2002 je to o 4 982 (22,5 %) vecí viacej. V počte stíhaných osôb došlo k nárastu o 5 181 (17,5 %). Ešte markatnejší je tento rozdiel pri porovnaní s prvým rokom obdobia - rokom 1999. Vo veciach je to nárast o 7 558 (37,8 %) a v počte osôb v týchto veciach stíhaných o 7 734 (28,9 %). Na okresných súdoch v roku 2003 ostalo nevybavených 15 851 vecí, ktoré sa týkali 22 911 trestne stíhaných osôb. Pri porovnaní s rovnakými ukazovateľmi v roku 2002 je to o 2 645 (20,0 %) vecí a o 4 118 (11,9 %) osôb v nich stíhaných viac. V roku 1999 bol počet nevybavených vecí o 8 506 (53,7 %) a o 11 551 (50,4 %) trestne stíhaných osôb nižší.
Podiel nevybavených vecí v roku 2003 na celkovom počte vecí, ktoré sa vo vyhodnocovanom období nachádzali na súdoch (zostatok vecí z roku 2002 + nápad vecí z roku 2003) je 36,5 %. Je to o 0,9 % menej v porovnaní s rokom 2002 a o 9,2 % viac v porovnaní s rokom 1999.
V roku 2003 okresné súdy Slovenskej republiky vybavili 2059 väzobne stíhaných osôb. V horizonte do 3 mesiacov od nápadu vecí na súd bolo vybavených 1 130 väzobne stíhaných osôb. Od 3 do 6 mesiacov od nápadu vecí, súdy vybavili 487 väzobne stíhaných osôb. Od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy to bolo 332 väzobne stíhaných osôb. Od 1 roka do 2 rokov od nápadu vecí vybavili okresné súdy 98 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako 2 roky okresné súdy od nápadu vecí na súd vybavili 12 väzobne stíhaných osôb. Počet dní, ktoré potrebovali okresné súdy na vybavenie väzobne stíhanej osoby od nápadu vecí na súdy do právoplatnosti rozhodnutia, bol v priemere 130 dní. Je potrebné konštatovať, že na okresných súdoch v roku 2003 vybavovanie vecí osôb väzobne stíhaných bolo rýchlejšie ako v roku 2002. V roku 2003 sa priemer dní potrebných na konečné vybavenie väzobne stíhanej osoby znížil v porovnaní s rokom 2002 v priemere o celých 11 dní (v roku 2002 - 141 dní).
Rýchlosť konania na okresných súdoch nevykazuje zmeny smerom k zlepšeniu. V roku 2003 potrebovali okresné súdy na vybavenie jednej trestnej veci podľa celorepublikového priemeru 4,49 mesiaca. V porovnaní s rokom 2002 ide o zhoršenie o 0,49 mesiaca (v roku 2002 – 4,0 mesiaca). Zhoršenie rýchlosti konania je ešte výraznejšie pri porovnaní s rokom 1999, prvým rokom porovnávacieho obdobia. V roku 1999 potrebovali okresné súdy na vybavenie jednej trestnej veci priemerne 3,5 mesiaca. Ide teda o zhoršenie o takmer jeden mesiac (0,99 mesiaca).
Najhoršie výsledky, ktoré mali podstatný vplyv na celoslovenský priemer rýchlosti konania, v roku 2003 dosiahli okresné súdy v Žilinskom kraji. Na vybavenie jednej veci potrebovali v priemere 5,27 mesiaca. Porovnaním s rokom 2002 ide o zlepšenie o 0,13 mesiaca (v roku 2002 – 5,4 mesiaca). Pri porovnaní s rokom 1999 je tento ukazovateľ zhoršený o 1,07 mesiaca (v roku 1999 – 4,2 mesiaca).
Najlepšie výsledky v rýchlosti konania v roku 2003 dosiahli rovnako ako v roku 2002 okresné súdy Banskobystrického kraja, v priemere 3,54 mesiaca. Napriek tomu sa však okresné súdy v tomto kraji v porovnaní s rokom 2002 v rýchlosti konania zhoršili v priemere o 0,34 mesiaca (v roku 2002 – 3,2 mesiaca). Pri porovnaní s rokom 1999 ide o zhoršenie v rýchlosti konania o 0,84 mesiaca (v roku 1999 – 2,7 mesiaca).
Okresné súdy Slovenskej republiky do 1 mesiaca od nápadu veci na súd vybavili 6817 vecí, čo je 25,25 % podiel z počtu vybavených vecí. V porovnaní s rokom 2002 počet vecí vybavených do 1 mesiaca od nápadu na súd, poklesol výrazne až o 4,02 % (v roku 2002 – 29,27 %). V prvom roku porovnávaného obdobia v roku 1999, okresné súdy Slovenskej republiky v lehote do jedného mesiaca od nápadu vecí na súd vybavili až o 11,08 % viac (v roku 1999 – 36,33 %).
Kvalitu rozhodovania okresných súdov Slovenskej republiky za rok 2003 možno overiť z nasledujúcich ukazovateľov:
Na krajské súdy Slovenskej republiky ako na II. stupňové (odvolacie) súdy v rámci odvolacej agendy (To) v roku 2003 došlo 3 942 vecí, ktoré sa týkali 4 759 trestne stíhaných osôb. K zamietnutiu odvolania alebo k jeho späťvzatiu došlo u 2 380 osôb, čo je 54,05 % podiel. Rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie u 993 osôb, čo je 22,55 % podiel. Odvolací súd zmenil výrok o vine 70 osobám čo je 1,59 % podiel. Odvolací súd sprísnil trest 234 osobám, čo je 5,31 % podiel. V rámci odvolacieho konania bol trest zmiernený 413 osobám, čo je 9,38 %. Oslobodzujúci rozsudok bol vyhlásený u 50 osôb, čo je 1,13 %. Inak skončili odvolacie súdy konanie u 263 osôb. V percentuálnom vyjadrení ide o 5,97 %. Pri porovnaní s rokom 2002 počet vecí došlých na odvolacie súdy vzrástol o 519 (15,2 %), počet osôb v nich stíhaných vzrástol o 615 (14,8 %). V počte vecí vybavených v odvolacom konaní je v porovnaní s rokom 2002 zaznamenaný nárast o 421 vecí (13,1 %) a v počte osôb v týchto veciach stíhaných nárast o 513 osôb (13,2 %). Kvalita rozhodovania okresných súdov v porovnaní s rokom 2002 v zrušených a vrátených veciach na konanie a rozhodnutie súdom I. stupňa sa znovu mierne zvýšila. V roku 2002 bolo odvolacími súdmi zrušených a vrátených 23,37 %, v roku 2003 to bolo 22,55 % (zlepšenie o 0,82 %). V porovnaní s rokom 1999 pri tomto ukazovateli došlo k zlepšeniu o 2,15 % (v roku 1999 – 24,7 %).
Na krajské súdy ako na súdy I. stupňa došlo v roku 2003 247 vecí, ktoré sa týkali 423 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2002 je to mierny pokles vecí o 15, čo je o 5,7 % menej (v roku 2002 – 262 vecí). Pri porovnaní s rokom 1999 ide o pokles o 217 vecí, čo je o 46,8 % menej (v roku 1999 – 464 vecí). Krajské súdy ako súdy I. stupňa (T) vybavili v roku 2003 205 vecí, v ktorých bolo stíhaných 370 osôb. Pri porovnaní s rokom 2002 poklesol počet vybavených vecí o 37 vecí (15,3 %). V porovnaní s rokom 1999 je pokles vecí vybavených krajskými súdmi ako súdmi I. stupňa nižší o 337 vecí (62,2 %). Ku koncu roka 2003 ostalo na krajských súdoch v I. stupňovej agende nevybavených 456 vecí, ktoré sa týkali 1 026 osôb. Pri porovnaní s rokom 2002 ide o nárast počtu nevybavených vecí o 43 a o 53 osôb v týchto veciach stíhaných. V porovnaní s rokom 1999 ide o nárast o 50 vecí a o 151 trestne stíhaných osôb.
V roku 2003 krajské súdy ako súdy I. stupňa vybavili 113 väzobne stíhaných osôb. Do 3 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 9 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 3 do 6 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 13 väzobne stíhaných osôb. Od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 39 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 1 roka do 2 rokov od nápadu vecí na súdy vybavili súdy 40 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako 2 roky od nápadu, vybavili súdy 12 väzobne stíhaných osôb. Na vybavenie jednej väzobne stíhanej osoby potrebovali krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2003, v priemere 390 dní.
V roku 2003 naďalej klesala rýchlosť konania na krajských súdoch Slovenskej republiky a znovu sa predĺžila doba potrebná na vybavenie jednej trestnej veci. Na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali krajské súdy podľa celorepublikového priemeru 28,20 mesiaca. V porovnaní s rokom 2002 je priemer rýchlosti konania krajských súdov horší o 1,1 mesiaca (v roku 2002 – 27,1 mesiaca). Pri porovnaní s rokom 1999 ide o zhoršenie v tomto ukazovateli až o 15,8 mesiaca (v roku 1999 – 12,4 mesiaca)! Krajským súdom s najväčšou dĺžkou konania v roku 2003 bol Krajský súd v Trnave, ktorý na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere 43,23 mesiaca. Tomuto súdu na vybavenie jednej trestnej veci od nápadu veci na súd po jej právoplatné rozhodnutie v roku 2002 stačilo v priemere 12,1 mesiaca. Ide o viac ako výrazné zhoršenie o 31,13 mesiaca! Bude potrebné dôsledne zistiť a odstrániť príčiny tak rapídneho zhoršenia rýchlosti konania. Je nepochybné, že také výrazné zhoršenie dĺžky konania za jeden rok nemožno pripisovať len objektívnym okolnostiam a dôvodom. Ešte horšie vychádza porovnanie rýchlosti konania na tomto krajskom súde s rokom 1999, pretože ide o zhoršenie o 37,53 mesiaca (v roku 1999 – 5,7 mesiaca). Krajským súdom, ktorý v roku 2003 konal najrýchlejšie, sa stal Krajský súd v Prešove. Na tomto súde potrebovali na vybavenie jednej trestnej veci priemerne 15,25 mesiaca. Aj na tomto súde však v porovnaní s rokom 2002 došlo k zhoršeniu rýchlosti konania o 1,35 mesiaca (v roku 2002 – 13,9 mesiaca). Výraznejšie je zhoršenie pri porovnaní s rýchlosťou konania s rokom 1999 a to 4,95 mesiaca (v roku 1999 - 10,3 mesiaca). V roku 2003 sa priemerná rýchlosť konania na niektorých krajských súdoch znovu zhoršila. Na Krajskom súde v Bratislave o 11,1 mesiaca (v roku 2003 – 41,81 mesiaca, v roku 2002 – 30,7 mesiaca), Krajskom súde v Žiline o 1,83 mesiaca (v roku 2003 – 22,63 mesiaca, v roku 2002 – 20,8 mesiaca), na Krajskom súde v Nitre o 9,79 mesiaca (v roku 2003 – 22,59 mesiaca, v roku 2002 – 12,8 mesiaca), Krajskom súde v Trenčíne o 0,4 mesiaca (v roku 2003 – 19,10 mesiaca, v roku 2002 – 18,7 mesiaca).
Naopak na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý roky patril k súdom s najväčšou dĺžkou konania, došlo v roku 2003 k výraznému zrýchleniu konania o 16,62 mesiaca (v roku 2003 - 30,98 mesiaca, v roku 2002 – 47,6 mesiaca), a na Krajskom súde v Košiciach o 4,54 mesiaca (v roku 2003 – 24,16 mesiaca, v roku 2002 – 28,7 mesiaca).
Na všetkých vyššie menovaných krajských súdoch teda aj na súdoch, ktoré v porovnaní s minulým rokom skrátili dĺžku konania však v porovnaní s rokom 1999 sa rýchlosť konania podstatne zhoršila. Krajský súd v Bratislave potreboval v roku 2003 na vybavenie jednej veci v priemere 41,81 mesiaca, čo je o 25,81 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 16,0 mesiaca). Krajskému súdu v Trnave v roku 2003 trvalo vybavenie jednej trestnej veci v priemere 43,23 mesiaca, čo je o 37,53 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 5,7 mesiaca). Krajský súd v Trenčíne v roku 2003 vybavil jednu trestnú vec priemerne za 19,10 mesiaca, čo je 11,3 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 7,8 mesiaca). Krajský súd v Nitre v roku 2003 na vybavenie jednej trestnej veci potreboval 22,59 mesiaca, čo je o 15,39 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 7,2 mesiaca). Krajský súd v Žiline v roku 2003 vybavil jednu trestnú vec priemerne za 22,63 mesiaca, čo je o 16,53 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 6,1 mesiaca). Na Krajskom súde v Banskej Bystrici v roku 2003 na vybavenie jednej trestnej veci bolo potrebných 30,98 mesiaca; je to o 13,38 mesiaca viac ako v roku 1999 (v roku 1999 – 17,6 mesiaca).
Pre všetky krajské súdy naďalej ostáva prvoradou úlohou odstrániť všetky dôvody negatívne ovplyvňujúce plynulosť konania. I napriek skutočnosti, že krajské súdy prejednávajú veci skutkovo, právne náročné, veci skupinové s veľkým rozsahom trestnej činnosti, potýkajú sa niekoľko rokov so stále sa zhoršujúcou disciplínou obvinených i svedkov, treba priznať, že istým podiel na dĺžku konania nepriaznivo vplývajú aj subjektívne dôvody. Skutočnosťou, ktorú bolo potrebné konštatovať už v roku 2002 je fakt, že tzv. nové krajské súdy, ktoré vznikli na základe reorganizácie súdnictva a začali pracovať od 1. 1. 1997, sa pomerne rýchlo zaradili s dĺžkou konania k tým súdom, ktoré existovali už v roku 1997 a ktoré od reorganizácie súdnictva museli riešiť aj tzv. zdedené veci.
V roku 2003 súdy Slovenskej republiky právoplatne odsúdili 27 177 osôb, ktoré spáchali 37 397 trestných činov. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast o 3075 (12,8 %) počtu osôb a o 2273 (6,5 %) skutkov. V porovnaní so stavom za rok 1999 je to nárast o 5 627 ( 26,1 %) počtu osôb a o 5 141 (15,9 %) skutkov.
Index odsúdených osôb za rok 2003, t. j. počet právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb prepočítaný na 10 000 obyvateľov, je v roku 2003 daný číslom 62. V roku 2002 bol index osôb 55 a v roku 1999 číslom 52. Je zrejmé, že došlo k nárastu indexu odsúdených osôb, čo vyplýva z celkového nárastu počtu trestných činov a v nich trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 1999 t. j. prvým rokom hodnoteného obdobia sa v roku 2003 počet právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb zvýšil až o 10 páchateľov na 10 000 obyvateľov.
Štruktúra právoplatne odsúdených osôb podľa sledovaných kategórií odsúdených na celkovom počte odsúdených v roku 2003:
V roku 2003 bolo právoplatne odsúdených celkom 27 177 páchateľov trestných činov. Recidivisti sa na počte právoplatne odsúdených páchateľov podieľali 10,20 % (v roku 2002 – 10,92 %, v roku 1999 – 13,86 %). U mladistých páchateľov percento na počte právoplatne odsúdených osôb v roku 2003 činilo 9,00 % (v roku 2002 – 10,27, v roku 1999 – 12,34 %). V kategórii žien bol v roku 2003 percentuálny podiel páchateliek na celkovom počte právoplatne odsúdených 11,27 % (v roku 2002 – 10,2 %, v roku 1999 – 6,84 % ). V kategórii recidivistov pokles počtu právoplatne odsúdených začatý v predošlých rokoch, pokračoval aj v roku 2003. Oproti roku 2002 je to pokles o 0,72 %, v porovnaní s rokom 1999 až o 3,66 %. Ďalší pokles bol zaznamenaný v roku 2003 aj v kategórii mladistvých páchateľov. V tejto kategórii je v porovnaní s rokom 2002 pokles o 1,27 % a s rokom 1999 až o 3,34 %. Opačná tendencia je v kategórii žien. V tejto kategórii právoplatne odsúdených páchateliek, percentuálny podiel za roky 1999 – 2003 neustále narastal. Kým v roku 1999 bol percentuálny podiel na celkovom počte právoplatne odsúdených 6,84 %, v roku 2002 to bolo 10,29 % a v roku 2003 už 11,27 %. V porovnaní s rokom 2002 je to nárast o 0,98 % a v porovnaní s rokom 1999 až o 4,43 %.
Podiel počtu odsúdených za vybrané trestné činy na celkovom počte osôb odsúdených v roku 2003:
Na trestných činoch majetkovej povahy (krádeže, podvody, sprenevery) sa v roku 2003 podieľalo 39,54 % (v roku 2002 – 41,39 %, v roku 1999 – 34,97 %) odsúdených. Na trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví sa v roku 2003 podieľalo 6,65 % (v roku 2002 – 6,44 %, v roku 1999 – 7,91 %) odsúdených páchateľov. Podiel odsúdených páchateľov v roku 2003 na trestnom čine lúpeže bol 2,48 % (v roku 2002 – 2,62 %, v roku 1999 – 3,24%). Na trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania* malo v roku 2003 podiel 0,93 % (v roku 2002 – 1,19 %, v roku 1999 – 1,59 %) odsúdených. Na trestnom čine vraždy malo v roku 2003 podiel 0,21 % (v roku 2002 – 0,32 %, v roku 1999 – 0,25 %) odsúdených osôb. Podiel odsúdených na inej trestnej činnosti v roku 2003 bol 50,19 % (v roku 2002 - 48,04 %, v roku 1999 – 52,04 %) odsúdených. V roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 bol zaznamenaný pokles percenta odsúdených skoro vo všetkých vybraných kategóriách (okrem trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví). Pokles bol zaznamenaný aj v „inej trestnej činnosti“. Tento „pokles“ nie je odrazom reálnej situácie. Do kategórií sledovaných trestných činov patria totiž také trestné činy, v ktorých poškodené osoby mnohokrát z obavy pred následkami svojho konania, spáchanie trestného činu ani neoznámia orgánom činným v trestnom konaní. Mnohokrát najmä pri majetkovej trestnej činnosti a lúpežiach z obavy z fyzického násilia, pri trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania* z obavy pred posmechom a odsúdením okolia, z pocitu „hanby“ za svoje domnelé „zlyhanie“; nezriedka sú poškodené osoby materiálne, finančne závislé od páchateľa, prípadne sú v jeho starostlivosti a majú obavy pred následkami prezradenia. Všetky tieto skutočnosti v konečnom dôsledku vedú k „vylepšeniu“ štatistických ukazovateľov, ktoré vykazujú potom „pokles trestnej činnosti“. V porovnaní s rokom 1999 došlo v roku 2003 k nárastu percenta odsúdených len pri trestných činoch majetkovej povahy a inej trestnej činnosti. V ostatných vybraných trestných činoch bol v porovnaní s rokom 1999 zaznamenaný pokles.
Na celkovom počte právoplatne uložených trestov odňatia slobody v roku 2003, n e p o d m i e n e č n é tresty odňatia slobody tvorili 19,43 % (v roku 2002 – 19,46 %, v roku 1999 – 19,39 % ). P o d m i e n e č n é tresty odňatia slobody v roku 2003 boli uložené 69,82 % (v roku 2002 – 70,50 % , v roku 1999 – 69,37 % ) právoplatne odsúdených páchateľov.
Tento pokles podielu nepodmienečných trestov nezodpovedá a je v rozpore so zvyšujúcou sa brutalitou a agresivitou páchateľov. Trend poklesu nepodmienečných trestov odňatia slobody nezodpovedá ani nárastu výšky spôsobenej škody či vo finančnom vyjadrení alebo v materiálnej forme, najmä pri trestných činoch majetkových, ale v niektorých prípadoch aj pri trestných činoch násilnej povahy.
Na páchaní trestnej činnosti v roku 2003 vplyv alkoholu mal podiel na 9,7 % odsúdených z celkového počtu právoplatne odsúdených osôb. V porovnaní s rokom 2002 (9,5 %) je to mierny nárast, v porovnaní s rokom 1999 (11,3 %) ide o pomerne výrazný pokles. V kategórii mladistvých v roku 2003 (3,3 %) došlo k poklesu percentuálneho podielu v porovnaní s rokom 2002 (3,8 %) aj v porovnaní s rokom 1999 (6,7 %). V kategórii žien v roku 2003 (3,0 %) rovnako došlo k poklesu percentuálneho podielu v porovnaní s rokom 2002 (3,1 %); v porovnaní s rokom 1999 ide však o nárast (2,8 %). Mierny pokles vplyvu alkoholu v sledovaných kategóriách páchateľov za posledné dva roky, však nepostačuje na konštatovanie, že pokles bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Za poklesom sa môže skrývať aj skutočnosť, že sa páchatelia preorientovali na iný druh návykovej látky.
V roku 2003 súdy podmienečne zastavili trestné stíhanie (§ 307 Tr. por.) 631 osobám (v roku 2002 – 616, v roku 1999 – 455). V porovnaní s rokom 2002 počet osôb vzrástol len mierne o 15 osôb, avšak pri porovnaní s rokom 1999 ide o nárast až o 176 osôb.
Súdy Slovenskej republiky v roku 2003 uložili celkom 476 ochranných opatrení. Protialkoholických liečení (PAL) bolo uložených 228, protitoxikomanických liečení (PTL) bolo uložených 175, iných liečení (sexuologických, psychiatrických a pod.) bolo uložených 62 a v 11 prípadoch súdy uložili mladistvým páchateľom ochrannú výchovu. V roku 2002 súdy uložili 432 ochranných opatrení a v roku 1999 uložili 346 ochranných opatrení. V kategórii protialkoholických (PAL) liečení v roku 2003 (228) bol zaznamenaný výrazný nárast v porovnaní s rokom 2002 (133) i v porovnaní s rokom 1999 (119). V kategórii protitoxikomanických liečení (PTL) v roku 2003 (175) naopak došlo k značnému poklesu uložených liečení v porovnaní s rokom 2002 (225); v porovnaní s rokom 1999 je počet uložených liečení tejto kategórie takmer rovnaký (176). Pokles ukladania zrejme kopíruje mierne zníženie počtu páchateľov, ktorí trestnú činnosť páchali pod vplyvom návykových látok (drog), alebo so zámerom získať prostriedky na obstaranie si návykovej látky (drogy).
Zo štatistických výstupov vyplýva, že v roku 2003 z celkového počtu 27 177 odsúdených osôb trestnú činnosť pod vplyvom návykových látok (drog) spáchalo 315 osôb, čo je 1,16 % odsúdených; v roku 2002 z celkového počtu odsúdených 24 102 osôb to bolo 349 osôb, čo je 1,45 % odsúdených; v roku 2001 z celkového počtu 23 159 odsúdených to bolo 420 osôb, čo je 1,81 %; v roku 2000 z počtu 22 363 to bolo 301 osôb, čo je 1,34 %; v roku 1999 z počtu odsúdených 21 550 to bolo 228 osôb, čo je 1,06 % odsúdených. Na pokles ukladania PTL liečení môžu mať vplyv aj skúsenosti súdov z predchádzajúcich rokov; súdy aj v odôvodnených prípadoch neukladali liečenia pretože zistili, že páchateľovi bolo už v predošlom súdnom konaní liečenie uložené, avšak do konania v ďalšej veci ešte nebolo realizované. Príčinou takýchto nerealizovaných liečení boli dlhé, často aj niekoľkoročné čakacie lehoty v poradovníkoch zdravotníckych zariadení vykonávajúcich nariadené liečenia.
K 31. 12. 2003 súdy Slovenskej republiky evidovali celkom 972 nerealizovaných liečení, ktoré neboli vykonané z rôznych dôvodov. V roku 2002 to bolo 971 a v roku 1999 to bolo 893 nerealizovaných liečení. Protialkoholické liečenie (PAL) v roku 2003 nebolo z rôznych dôvodov vykonané v 346 (v roku 2002 – 321, v roku 1999 – 259) prípadoch. Protitoxikomanické liečenie (PTL) v roku 2003 nebolo z rôznych dôvodov vykonané v 515 (v roku 2002 – 573, v roku 1999 – 574) prípadoch. K ukazovateľom pre ktoré nedošlo k realizácii uložených liečení, ktoré súdy zaraďujú pod rôzne, patria: nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach, neznámy pobyt a iné dôvody. Uvedené ukazovatele nerealizovaných liečení v roku 2003 sú nasledovné: Pre nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach nebolo vykonaných 52 protialkoholických (PTL) a 113 protitoxikomanických (PTX) liečení; Z dôvodu neznámeho pobytu nebolo v roku 2003 vykonaných 44 protialkoholických a 81 protitoxikomanických liečení. Pre iné dôvody (napr. výkon trestu, alebo väzba v inej veci, príp. výkon trestu mimo územia SR) nebolo v roku 2003 realizovaných 250 protialkoholických a 321 protitoxikomanických liečení. Z celkového počtu 972 nevykonaných liečení, je v Bratislavskom kraji 420; najnižší počet nevykonaných liečení je evidovaný v Žilinskom kraji – 32.
Na výkon trestu odňatia slobody k 31. 12. 2003 nenastúpilo 1 959 (v roku 2002 – 1 561, v roku 1999 – 1 636) odsúdených osôb. Z celkového počtu odsúdených, hoci od uloženia trestu uplynulo viac ako tri mesiace, k 31. 12. 2003 na výkon trestu odňatia slobody nenastúpilo 1 665 (85 %) odsúdených osôb. Ako dôvody nenastúpených trestov súdy Slovenskej republiky udávajú povolené odklady výkonov trestov odňatia slobody, neznámy pobyt a iné príčiny. Pre neznámy pobyt a iné príčiny k 31. 12. 2003 na výkon trestu odňatia slobody nenastúpilo 1 574 (94,5 % ) odsúdených osôb! K 31. 12. 2002 to bolo pre tento dôvod 1 326 (95,80 %) a k 31. 12. 1999 to bolo 1 320 (93,68 %) odsúdených osôb. Ide o nenastúpené tresty odňatia slobody od uloženia ktorých uplynulo viac ako 3 mesiace. Pre odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 322,323, 328 Tr. por.) na výkon trestu odňatia slobody k 31. 12. 2003 nenastúpilo 91 (5,5 %) odsúdených osôb. K 31. 12. 2002 to bolo 58 (4,19 %) odsúdených osôb a v roku 1999 to bolo 89 (6,32 %) odsúdených osôb. V roku 2003 počet osôb, ktoré nenastúpili na výkon trestu preto, že im súdy povolili odklad výkonu trestu odňatia slobody, v porovnaní s rokom 2002 vzrástol o 33 (56 %) odsúdených osôb; v porovnaní s rokom 1999 je to takmer nebadateľný nárast o 2 (2,2 %) odsúdené osoby.
Aj v roku 2003 pretrváva v nenastúpených trestoch odňatia slobody nepriaznivý stav z predošlých rokov. Percento odsúdených, ktorí „legálne“ z vážnych, súdom akceptovaných dôvodov nenastúpili na výkon trestu odňatia slobody, je zanedbateľné pri porovnaní s percentuálnym podielom odsúdených, ktorí sa nástupu na výkon trestu odňatia slobody rôznymi spôsobmi vyhýbajú. Stále pretrváva vo všeobecnosti nedostatočná spolupráca súdov a polície pri realizácii príkazov na dodanie do výkonu trestu, čo odsúdení zneužívajú pri vyhýbaní sa nástupu výkonu trestu.
Aj naďalej platí, že súdy môžu tento nepriaznivý stav zlepšiť zvýšením rýchlosti konania, okamžitým nariaďovaním výkonu trestu odňatia slobody ihneď po právoplatnosti rozsudku, dôslednejším postupom pri vydávaní príkazov na dodanie do výkonu trestu hneď po oznámení mien osôb, ktoré do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpili orgánmi GR ZVJS a pružnejšou spoluprácou s orgánmi polície. O splnení účelu trestu sa dá hovoriť len vtedy ak dochádza k jeho okamžitej realizácii.
Akékoľvek prieťahy v nariadení výkonu trestu odňatia slobody a v jeho realizácii znižujú výchovný účinok a majú negatívny dopad na právne vedomie spoločnosti.
_____________________________________
* novela Tr. zákona č. 421/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. 10. 2002 zaviedla v zákone pojem „ sexuálne zneužívanie“ miesto pojmu „ pohlavné zneužívanie“.