Zaťaženosť trestného úseku súdov Slovenskej republiky sa za každý uplynulý kalendárny rok vyhodnocuje vo dvoch rovinách. V prvej rovine sa vyhodnocuje zaťaženosť súdov, stav a dynamika rozvoja trestnej činnosti v globále za všetky súdy, v druhej rovine tie isté ukazovatele sa vyhodnocujú osobitne na okresných a osobitne na krajských súdoch Slovenskej republiky.
Najdôležitejšie štatistické údaje sa porovnávajú pravidelne podľa výsledkov za päťročné obdobie. Aj pri zostavovaní Štatistickej ročenky za rok 2002 sú porovnávané najdôležitejšie štatistické ukazovatele za roky 1998 - 2002.
V uplynulom roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 na okresných súdoch Slovenskej republiky došlo k nárastu počtu vecí došlých na súdy a rovnako k nárastu počtu osôb stíhaných v týchto veciach. V roku 2002 na okresné súdy Slovenskej republiky došlo 25 161 vecí v ktorých bolo stíhaných 33 508 osôb. Je to o 2 862 vecí (12,83 %) a o 3 162 (10,41 %) trestne stíhaných osôb viac ako v roku 2001. Pri porovnaní s rokom 1998 (prvým rokom porovnávaného päťročného obdobia) v počte vecí došlých na okresné súdy ide o nárast o 5 702 (29,30 %) a v počte trestne stíhaných osôb o nárast o 6 188 (22,65 %).
Okresné súdy Slovenskej republiky v roku 2002 vybavili spolu 22 122 vecí, ktoré sa týkali 29 531 trestne stíhaných osôb.V roku 2002 došlo k nárastu v počte súdmi vybavených vecí v porovnaní s rokom 2001 o 1 556 (7,56 %) vecí. V počte trestne stíhaných osôb v týchto veciach došlo k nárastu o 1 250 (4,41 %) pri porovnaní s rokom 2001. V porovnaní s rokom 1998 je nárast v počte vybavených vecí aj osôb v nich trestne stíhaných zreteľnejší. V roku 1998 bolo vybavených o 2 801 (14,49 %) vecí a o 2 562 (9,49 %) trestne stíhaných osôb menej.
V roku 2002 ostalo na okresných súdoch Slovenskej republiky nevybavených 13 206 vecí, ktoré sa týkali 18 793 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s ukazovateľmi za rok 2001 počet nevybavených vecí stúpol o 3 039 (29,89 %) a počet trestne stíhaných osôb o 3 977 (26,84 %).
V roku 1998 bol počet nevybavených vecí nižší o 6 656 (101,61 %) a počet v nich trestne stíhaných osôb o 8 633 (84,97 %).
Podiel nevybavených vecí v roku 2002 na celkovom počte vecí, ktoré sa v hodnotenom období nachádzali na súdoch (zostatok vecí z roku 2001 + nápad vecí z roku 2002), je 37,38 %, čo v porovnaní s rokom 2001 je o 4,30 % vecí a v porovnaní s rokom 1998 o 12,07 % vyšší.
V roku 2002 okresné súdy Slovenskej republiky vybavili celkom 1 535 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte do 3 mesiacov od nápadu vecí na súd, bolo vybavených 816 väzobne stíhaných osôb. Od 3 do 6 mesiacov od nápadu vecí, súdy vybavili 386 väzobne stíhaných osôb. Od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy, bolo vybavených 234 väzobne stíhaných osôb. Od 1 do 2 rokov od nápadu vecí na súdy, vybavili okresné súdy 76 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako 2 roky od nápadu, bolo vybavených 23 väzobne stíhaných osôb. Počet dní, ktoré okresné súdy potrebovali na vybavenie väzobne stíhanej osoby od nápadu vecí na súdy do právoplatnosti rozhodnutia, bol v priemere 141 dní.
V rýchlosti konania na okresných súdoch Slovenskej republiky sa výraznejšie zmeny neprejavili. V roku 2002 potrebovali okresné súdy na vybavenie jednej trestnej veci podľa celoštátneho priemeru 4,0 mesiaca. Aj v roku 2001 priemerne potrebovali súdy na vybavenie jednej veci 4,0 mesiaca. V porovnaní s rokom 1998 ide o zhoršenie o 0,7 mesiaca (3,3 mesiaca).
Najhoršie výsledky (s dopadom na celoslovenský priemer) majú súdy Žilinského kraja. V roku 2002 na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere 5,4 mesiaca. V porovnaní s rokom 2001 je to zhoršenie o 0, 8 mesiaca (v roku 2001 - 4,6 mesiaca). Pri porovnaní s rokom 1998 ide o zhoršený ukazovateľ o 2,1 mesiaca (v roku 1998 – 3,3 mesiaca).
Najlepšie výsledky v tomto ukazovateli rovnako ako v roku 2001 aj v roku 2002 dosiahli okresné súdy Banskobystrického kraja. Na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere 3,2 mesiaca. V porovnaní s rokom 2001 je to mierne zhoršenie o 0,1 mesiaca (v roku 2001 – 3,1 mesiaca). Údaj je rovnaký aj za rok 1998, keď okresné súdy tohto kraja na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali priemerne 3,1 mesiaca.
Okresné súdy Slovenskej republiky v lehote do 1 mesiaca v roku 2002 vybavili 6 988 vecí, čo je 29,27% podiel z počtu vybavených vecí. V porovnaní s rokom 2001 počet vecí vybavených do jedného mesiaca od nápadu veci klesol o 2, 97 % (32,24 %). V roku 1998 okresné súdy Slovenskej republiky v lehote do jedného mesiaca od nápadu vybavili o 8, 39 % viac (37,66 %).
Kvalita rozhodovania okresných súdov Slovenskej republiky za rok 2002 je zrejmá z nasledujúcich ukazovateľov:
Na krajské súdy Slovenskej republiky ako na II. stupňové (odvolacie) súdy v rámci odvolacej agendy (To) v roku 2002 došlo 3 423 vecí, ktoré sa týkali 4 144 trestne stíhaných osôb. K zamietnutiu odvolania alebo k jeho späťvzatiu došlo u 2 088 osôb, čo je 53,68 %. Rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie v prípade 909 osôb, čo je v percentuálnom vyjadrení 23,37 %. Výrok o vine bol zmenený 53 osobám, čo je 1,36 %. Trest bol sprísnený v prípade 207 osôb, čo je 5,32 %. Odvolací súd zmiernil trest 299 osobám, čo je 7,69 %. Oslobodzujúci rozsudok bol vyhlásený u 41 osôb čo je v percentuálnom vyjadrení 1,05 %. Inak skončených vecí bolo v prípade 293 osôb čo je 7,53 %.
Pri porovnaní s rokom 2001 počet vecí došlých na odvolacie súdy vzrástol v roku 2002 o 52 (1,54 %), počet osôb v nich stíhaných vzrástol o 37 (0,90 %).
V počte vecí vybavených v odvolacom konaní v porovnaní s rokom 2001 došlo k nárastu o 84 (2,67 %), v počte osôb v nich stíhaných k nárastu o 50 (1,30 %).
Kvalita rozhodovania okresných súdov v porovnaní s rokom 2001 vo veciach zrušených a vrátených na nové konanie a rozhodnutie súdom I. stupňa, sa v roku 2002 mierne zvýšila. V roku 2001 bolo vrátených na nové konanie 24,3 % vecí, ktoré vybavili odvolacie súdy, v roku 2002 to bolo 23,4 % vecí (zlepšenie o 0,9 %). I v porovnaní s rokom 1998 sa tento ukazovateľ zlepšil o 2,5 % (v roku 1998 - 25,9 %).
Na krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2002 došlo 262 vecí, ktoré sa týkali 528 trestne stíhaných osôb. Pri porovnaní s rokom 2001 ide o takmer nebadateľný nárast vecí došlých o 3 veci čo je o 1, 15 % viac (259 vecí). V porovnaní s rokom 1998 však je to výrazný pokles o 438 vecí čo je o 62,57% menej (700 vecí).
Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2002 vybavili 242 vecí, v ktorých bolo 458 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2001 v počte vybavených vecí došlo k nárastu o 11 vecí (4,76 %). Pomerne výrazný je pokles počtu vybavených vecí v porovnaní s rokom 1998 a to o 591 vecí (70,94 %).
Ku koncu roka 2002 ostalo na krajských súdoch Slovenskej republiky pokiaľ konali ako súdy I. stupňa nevybavených 413 vecí, ktoré sa týkali 973 trestne stíhaných osôb. Pri porovnávaní s rokom 2001 ide o nárast počtu nevybavených vecí a to o 20 a počtu osôb v nich trestne stíhaných o 70. V porovnaní s rokom 1998 je to pokles počtu v nevybavených veciach o 71 a v osobách v nich trestne stíhaných o 26.
Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2002 vybavili 133 väzobne stíhaných osôb. V lehote do 3 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 13 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 3 do 6 mesiacov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 20 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 6 mesiacov do 1 roka od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 59 väzobne stíhaných osôb. V lehote od 1 do 2 rokov od nápadu vecí na súdy bolo vybavených 25 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte viac ako 2 roky od nápadu vecí na súdy, krajské súdy vybavili 16 väzobne stíhaných osôb. Na vybavenie jednej väzobne stíhanej osoby, krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2002 potrebovali v priemere 375 dní
Rýchlosť konania na krajských súdoch Slovenskej republiky aj naďalej klesá a v roku 2002 sa doba potrebná na vybavenie jednej trestnej veci znovu predĺžila. V roku 2002 potrebovali krajské súdy na vybavenie jednej trestnej veci podľa celorepublikového priemeru 27,1 mesiaca.
V porovnaní s rokom 2001 je to zhoršenie o 5,0 mesiaca (v roku 2001 - 22,1 mesiaca) !
Ešte výraznejšia zmena k horšiemu je pri porovnávaní s rýchlosťou konania na krajských súdoch s rokom 1998, keď súdy na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere o 15,8 mesiaca menej (v roku 1998 – 11,3 mesiaca) !
Krajským súdom s najväčšou dĺžkou konania za rok 2002 je znovu Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere 47,6 mesiaca! (Túto dĺžku konania mohlo ešte z časti ovplyvniť aj konanie vo veci Mikuláš Černák a spol).
Napriek tomu však ide o výrazne zhoršený stav, pretože tento súd v roku 2001 na vybavenie jednej trestnej veci potreboval o 18,4. mesiaca menej (v roku 2001 – 29,2 mesiaca). Takéto výrazne zhoršenie dĺžky konania za jediný rok zrejme nemožno pripisovať len objektívnym dôvodom, ktoré konanie predlžujú. Nemalý podiel na tomto stave zrejme budú mať aj dôvody subjektívne ( ako napr. nedostatočná príprava, neskoré vypracovanie rozhodnutí a následne neskorá právoplatnosť a pod.). Ešte výraznejšie zhoršenie dĺžky konania na tomto súde a to až o 29,6 mesiaca je pri porovnávaní rýchlosti konania s rokom 1998 (v roku 1998 – 18,0 mesiaca).
Krajským súdom ktorý v roku 2002 konal najrýchlejšie sa stal Krajský súd v Trnave. Na tomto súde na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali priemerne 12,1 mesiaca. V porovnaní s rokom 2001 ide o zrýchlenie vybavenia jednej trestnej veci o 1,6 mesiaca (v roku 2001 – 13,7 mesiaca). V porovnaní s rokom 1998 je to však aj na tomto súde zhoršenie o 6,6 mesiaca (v roku 1998 – 5,5 mesiaca).
V roku 2002 priemerná rýchlosť konania v porovnaní s rokom 2001 sa na niektorých krajských súdoch zhoršila (Krajský súd v Bratislave v roku 2002 - 30,7 mesiaca, v roku 2001 - 22,5 mesiaca, Krajský súd v Žiline v roku 2002 - 20,8 mesiaca, v roku 2001 - 20,1 mesiaca, Krajský súd v Košiciach v roku 2002 - 28,7 mesiaca, v roku 2001 – 28,6 mesiaca).
Okrem Krajského súdu v Trnave, v roku 2002 na Krajskom súde v Nitre došlo k pomerne výraznému a Krajskom súde v Trenčíne k miernemu zlepšeniu rýchlosti konania.
Krajský súd v Nitre, v roku 2002 potreboval na vybavenie jednej trestnej veci v priemere 12,8 mesiaca čo je zlepšenie o 4,3 mesiaca (v roku 2001 – 17,1 mesiaca).
Krajský súd v Trenčíne v roku 2002 potreboval na vybavenie jednej trestnej veci v priemere 18,7 mesiaca čo je zlepšenie o 0,2 mesiaca (v roku 2001 - 18,9 mesiaca).
Na všetkých krajských súdoch Slovenskej republiky však v roku 2002 v porovnaní s rokom 1998, došlo k výraznému zhoršeniu rýchlosti konania.
Na Krajskom súde v Bratislave, v roku 2002 to bolo priemerne 30,7 mesiaca, čo je zhoršenie o 18,8 mesiaca (v roku 1998 – 11,9 mesiaca). Na Krajskom súde v Trnave, v roku 2002 to bolo 12,1 mesiaca, čo je zhoršenie o 6,6 mesiaca (v roku 1998 – 5,5 mesiaca). Na Krajskom súde v Trenčíne, v roku 2002 to bolo priemerne 18,7 mesiaca, čo je zhoršenie o 10,6 mesiaca (1998 – 8,1 mesiaca). Na Krajskom súde v Nitre, v roku 2002 12,8 mesiaca, čo je zhoršenie o 6,2 mesiaca (v roku 1998 – 6,6 mesiaca). Na Krajskom súde v Žiline, v roku 2002 20,8 mesiaca, čo je zhoršenie o 16,9 mesiaca (v roku 1998 – 3,9 mesiaca). Na Krajskom súde v Banskej Bystrici, v roku 2002 na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali priemerne 47,6 mesiaca, čo je zhoršenie o 29,6 mesiaca (v roku 1998 – 18,0 mesiaca)! Na Krajskom súde v Prešove v roku 2002 potrebovali 13,9 mesiaca, čo je zhoršenie o 10,2 mesiaca (v roku 1998 – 3,7 mesiaca). Na Krajskom súde v Košiciach v roku 2002 potrebovali na vybavenie jednej trestnej veci v priemere 28,7 mesiaca, čo je zhoršenie o 17,7 mesiaca (v roku 1998 – 11,0 mesiaca).
Aj naďalej je aktuálnou požiadavka odstránenia objektívnych ale najmä subjektívnych dôvodov, ktoré negatívne ovplyvňujú plynulosť konania. Úlohou č. 1 stále ostáva vykonávanie účinných opatrení na odstránenie tohto nepriaznivého stavu operatívnym riešením problémov súvisiacich s vybavovaním vecí.
Je nesporné, že na krajských súdoch ako na súdoch I. stupňa a najmä na tých, ktoré existovali už pred 1. 1. 1997 ostali trestné veci, ktoré sa z objektívnych dôvodov ťažko končia. Ide v prevažnej miere o veci obtiažne, skutkovo a právne náročné, skupinové, s veľkým rozsahom trestnej činnosti. Práve v takýchto veciach dochádza k prieťahom v konaní najčastejšie z dôvodov veľkej migrácie obvinených ale aj svedkov, veľa razy mimo územia SR.
Nepríjemným poznatkom aj z hodnotení v predošlých rokoch a stále pretrvávajúcim problémom je skutočnosť, že aj tie krajské súdy, ktoré vznikli až na základe reorganizácie súdnictva a od 1.1 1997 začínali pracovať „ s čistými stolmi“, sa pomerne rýchlo „zaradili ” výrazným zhoršením priemernej dĺžky konania k súdom, ktoré existovali už pred 1.1 1997 a mali pri vybavovaní vecí podstatne ťažšiu pozíciu (vzhľadom na „ zdedené ” konania).
V roku 2002 bolo súdmi Slovenskej republiky právoplatne odsúdených 24 102 osôb, ktoré spáchali 35 124 trestných činov. V porovnaní s rokom 2001 ide o nárast počtu osôb o 943 (4,07 %) a pokles počtu skutkov o 199 (0,56 %). Pri porovnaní s rokom 1998 je nárast počtu odsúdených osôb o 1 685 (7,51 %) a skutkov o 2 039 (6,16 %).
Index odsúdených osôb v roku 2002 t. j. počet právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb prepočítaný na 10 000 obyvateľov, je daný číslom 55. V roku 2001 bol tento ukazovateľ daný číslom 53, v roku 1998 číslom 54 odsúdených páchateľov. Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že mierny pokles (v porovnaní s rokom 2001) indexu odsúdených osôb mal len prechodný ráz, nešlo o jav trvalý. V roku 2002 došlo k jeho nárastu, pričom bol prekročený aj ukazovateľ z roku 1998 t.j. prvého roku päťročného vykazovaného obdobia.
Štruktúra právoplatne odsúdených osôb podľa sledovaných kategórií odsúdených, na celkovom počte odsúdených v roku 2002:
V roku 2002 bolo právoplatne odsúdených celkom 24 102 páchateľov trestných činov. Recidivisti sa na počte právoplatne odsúdených páchateľov podieľali 10,92 % (v roku 2001 – 11,22 %, v roku 1998 – 14,37 %). U mladistvých páchateľov toto percento v roku 2002 činilo 10,27 % (v roku 2001 – 10,91 %, v roku 1998 – 13,50 %).
V kategórii žien, podiel páchateliek na celkovom počte právoplatne odsúdených v roku 2002 bolo 10,29 % (v roku 2001 – 9,05 %, v roku 1998 – 6,97 %). V sledovanej kategórii recidivistov aj v roku 2002 bol zaznamenaný ďalší pokles percentuálneho podielu na počte celkovo odsúdených a to o 0, 3 % oproti roku 2001 a až o 3,45 % v porovnaní s rokom 1998. V kategórii mladistvých v porovnaní s rokom 2001 1999 bol tento pokles málo výrazný o 0,64 %; a v porovnaní s rokom 1998 ide o pokles o 3,23 %. Tak ako v predošlých rokoch aj v roku 2002 je naďalej znepokujujúcim ukazovateľom neustály nárast počtu právoplatne odsúdených v kategórii žien. Pri porovnávaní s rokom 2001 ide o nárast o 1,24 %; v porovnaní s prvým rokom sledovaného päťročného obdobia rokom 1998, je to nárast až o 3,32 %.
Podiel počtu odsúdených za vybrané trestné činy na celkovom počte osôb odsúdených v roku 2002:
Na trestných činoch majetkovej povahy ( krádeže, podvody, sprenevery ) sa podieľalo 41,39 % (v roku 2001 – 38,10 %, v roku 1998 – 41,85 %) odsúdených. Na trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví sa v roku 2002 podieľalo 6,44 % (v roku 2001 – 7,30 %, v roku 1998 – 7,60 %) odsúdených. Na trestnom čine lúpeže v roku 2002 bol podiel odsúdených 2,62 % (v roku 2001 – 2,84%, v roku 1998 – 2,64 %) odsúdených. Na trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania* malo v roku 2002 podiel 1,19 % (v roku 2001 – 1,62 %, v roku 1998 – 1,58 %) odsúdených. Na trestnom čine vraždy v roku 2002 sa podieľalo 0,32 % (v roku 2001 – 0,34 %, v roku 1998 – 0,25 %) odsúdených.
Podiel odsúdených na inej trestnej činnosti v roku 2002 bol 48,04 % (v roku 2001 – 49,80 %, v roku 1998 - 46,08 %) odsúdených. V roku 2002 došlo k všeobecnému poklesu percenta odsúdených osôb vo všetkých vybraných kategóriách vybraných trestných činov (okrem majetkovej trestnej činnosti). Nejde ale o reálny pokles páchania trestných činov. Uvedené kategórie sú takými kategóriami trestných činov, v ktorých poškodení veľa razy z obavy pred následkami svojho konania ( v dôsledku vyhrážania sa fyzickým násilím až likvidáciou prípadne kvôli pocitu „ hanby ” alebo pre predpokladaný posmech a odsúdenie známymi, rodinnými príslušníkmi), z obavy pred rozpadom rodiny najmä pri trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví, znásilnenia, pohlavného zneužitia), neoznámia spáchanie trestného činu; nezriedka ide o osoby, ktoré sú materiálne, finančne ( niekedy aj psychicky ) závislé od osoby páchateľa alebo sú v jeho starostlivosti. Tým sa trestná činnosť vo vybraných trestných činoch vo veľkej miere stáva latentnou a „ vylepšuje “ tak štatistické ukazovatele formou „ poklesu trestnej činnosti “ v uvedených kategóriách.
Pri porovnaní s rokom 1998 bol zaznamenaný nárast odsúdených v kategórii inej trestnej činnosti a v kategórii trestného činu vraždy. Naopak pokles oproti údajom z roku 1998 bol zistený pri trestných činoch majetkovej povahy, úmyselného ublíženia na zdraví, lúpeže a pri trestných činoch znásilnenia a sexuálneho zneužívania[1].
Na právoplatne uložených trestoch odňatia slobody v roku 2002, nepodmienečné tresty odňatia slobody sa podieľali 19,46 % (v roku 2001 – 18,71 %, v roku 1998 – 19,45 %) odsúdených páchateľov. Podmienečné tresty odňatia slobody v roku 2002 boli uložené 70,50 % (v roku 2001 – 70,95 %, v roku 1998 – 67,97 %) odsúdených páchateľov. I keď v roku 2002 došlo k miernemu nárastu podielu nepodmienečných trestov, pri porovnaní so stavom v roku 2001 a stavom v roku 1998 - prvom roku porovnávaného obdobia, ich počet i naďalej nezodpovedá zvyšujúcej sa brutalite a agresivite páchateľov najmä násilných trestných činov, ani stále narastajúcim škodám vo finančnom i materiálnom vyjadrení pri trestných činoch predovšetkým majetkovej ale aj násilnej povahy.
Vplyv alkoholu na páchanie trestnej činnosti z celkového počtu odsúdených v roku 2002 pôsobil na 9,5 % právoplatne odsúdených. V porovnaní s rokom 2001 (10,1 %) ide o všeobecný pokles počtu odsúdených. Ešte výraznejší je tento pokles pri porovnaní s rokom 1998 (11,50 %).
V kategórii mladistvých v roku 2002 (3,8 %) bol zaznamenaný v porovnaní s rokom 2001 (5,1 %) i v porovnaní s rokom 1998 (8,1 %) výrazný pokles vplyvu alkoholu na páchanie trestnej činnosti.
V kategórii žien v roku 2002 (3,1 %) v porovnaní s rokom 2001 (4,2%) a v porovnaní s rokom 1998 (3,6 %) bol takisto zaznamenaný pokles vplyvu alkoholu na páchanie trestnej činnosti.
Budúcnosť ukáže. či v týchto sledovaných kategóriách páchateľov je trend znižovania počtu spáchaných trestných činov pod vplyvom alkoholu trvalým javom, alebo ide len o prechodné obdobie (prípadne či o „preorientovanie sa“ na inú návykovú látku - „drogu“).
Počet osôb, u ktorých došlo v roku 2002 k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 307 Tr. por., zaznamenal aj v hodnotenom roku ďalší nárast.
V roku 2002 bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené 616 osobám, v roku 2001 500 osobám a v roku 1998 429 osobám. V porovnaní s rokom 2001 je to nárast o 116 osôb a v porovnaní s rokom 1998 až o 187 osôb.
Súdy Slovenskej republiky v roku 2002 uložili celkom 432 ochranných opatrení. Protialkoholických liečení (PAL) bolo uložených 133, protitoxikomanických liečení ( PTL ) bolo uložených 225, iných liečení (sexuologických, psychiatrických a pod.) bolo uložených 65 a v 9 prípadoch súdy uložili mladistvým páchateľom ochrannú výchovu. V roku 2001 súdy uložili 435 ochranných opatrení a v roku 1998 bolo uložených 410 ochranných opatrení.
V kategórii protialkoholických liečení v roku 2002 došlo k miernemu nárastu v porovnaní s rokom 2001 (v roku 2001 - 125) i v porovnaní s rokom 1998 (v roku 1998 - 111).
V kategórii protitoxikomanických liečení v porovnaní s rokom 2001 (v roku 2001 - 250) aj v porovnaní s rokom 1998 (v roku 1998 - 263) došlo k znateľnému poklesu počtu uložených protoxikomanických liečení.
Tento trend nezodpovedá ukazovateľom páchania trestnej činnosti buď pod vplyvom návykových látok (drog), alebo s cieľom zabezpečiť si finančné prostriedky na získanie „ ďalšej“ dávky drogy.
Prax ukazuje, že súdy neukladajú ústavné protoxikomanické ochranné liečenia aj preto, že páchateľovi už bolo liečenie uložené v predchádzajúcom trestnom konaní, avšak nebolo do rozhodnutia súdu v inej veci, zrealizované z dôvodu dlhých čakacích i niekoľkoročných lehôt v poradovníkoch zdravotníckych zariadení.
Zo štatistických výstupov vyplýva, že v roku 2002 z celkového počtu odsúdených 24 102 osôb, trestnú činnosť pod vplyvom návykových látok (drog) spáchalo 349 osôb, čo je 1,45 % odsúdených.
V roku 2001 bolo z celkového počtu 23 159 odsúdených, pre trestnú činnosť pod vplyvom návykových látok odsúdených 420 (1,81 %) a v roku 1998 to bolo z počtu 22 417 osôb celkom 446 (1,99 %) odsúdených. K 31. 12. 2002 súdy Slovenskej republiky evidovali celkom 971 nerealizovaných liečení, ktoré neboli vykonané z rôznych dôvodov. V roku 2001 to bolo 977 nerealizovaných liečení, v roku 1998 bolo nerealizovaných 888 liečení.
Protialkoholické liečenie (PAL) nebolo v roku 2002 z rôznych dôvodov realizované v 321 (v roku 2001 - 264, v roku 1998 - 245) prípadoch.
Protitoxikomanické liečenie (PTL) v roku 2002 nebolo realizované z rôznych dôvodov v 573 (v roku 2001 - 644, v roku 1998 - 577) prípadoch.
K dôvodom nevykonaných liečení, ktoré súdy zaraďujú pod rôzne, patria nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach, neznámy pobyt a iné dôvody. Ukazovatele počtov nerealizovaných liečení z uvedených dôvodov v roku 2002 sú nasledovné:
Pre nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach v roku 2002 nebolo vykonaných 40 protialkoholických a 145 protitoxikomanických liečení;
Z dôvodu neznámeho pobytu v roku 2002 nebolo realizovaných 48 protialkoholických a 87 protitoxikomanických liečení.
Pre iné dôvody (napr. výkon trestu v inej veci, prípadne mimo územia SR) nebolo v roku 2002 realizovaných 233 protialkoholických a 341 protitoxikomanických liečení.
Z celkového počtu 971 nevykonaných liečení už tradične najvyšší počet je v Bratislavskom kraji, kde je nerealizovaných 454 liečení. Najnižší počet nevykonaných liečení je evidovaný v Žilinskom kraji, a to 26 liečení.
Výkon trestu odňatia slobody k 31. 12. 2002 nenastúpilo 1561 právoplatne odsúdených osôb (v roku 2001 – 1401, v roku 1998 – 1604). Z celkového počtu odsúdených osôb, do výkonu trestu odňatia slobody k 31.12. 2002, hoci od uloženia uplynulo viac ako tri mesiace, nenastúpilo trest 1 384 (88,66 %) odsúdených osôb.
Súdy Slovenskej republiky pri nastúpených trestoch odňatia slobody udávajú dôvody nenastúpenia výkonu trestu pre povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody, neznámy pobyt, iné príčiny.
Pre neznámy pobyt a iné príčiny k 31. 12. 2002 do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpilo 1 326 (95. 80 %) odsúdených osôb ! K 31. 12. 2001 z tohto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 1 088 (96,11 %), k 31. 12. 1998 nenastúpilo výkon trestu odňatia slobody pre tento dôvod 1250 (93,63 %) odsúdených páchateľov.
Pre odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 322, § 323, § 328 Tr. por.) výkon trestu odňatia slobody do 31.12. 2002 nenastúpilo 58 (4,19 %) odsúdených osôb.
Do 31.12. 2001 z tohto dôvodu nenastúpilo do výkonu trestu odňatia slobody 44 (3,88 %) odsúdených, do 31.12. 1998 to bolo 85 (6,36 %) odsúdených osôb.
V roku 2002 počet osôb, ktoré do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpili preto, že im súdy povolili odklad výkonu trestu odňatia slobody, v porovnaní s rokom 2001 vzrástol o 14 osôb (31,81 %).
V porovnaní s rokom 1998 však došlo k výraznému poklesu „ legálne nenastúpeného trestu odňatia slobody “ o 27 (31, 76 %) právoplatne odsúdených osôb.
Situácia v nenastúpených trestoch odňatia slobody je už roky nepriaznivá. Aj v roku 2002 percento odsúdených, ktorí z vážnych súdom uznaných dôvodov nenastúpili výkon trestu odňatia slobody, je v porovnaní s ostatnými nenastúpenými trestami viac ako zanedbateľné.
Aj v tomto vyhodnocovanom roku pretrváva slabá súčinnosť súdov a orgánov polície pri realizácii rozkazov na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Práve túto všeobecne známu skutočnosť zneužíva väčšina odsúdených, ktorý sa vyhýbajú nástupu do výkonu trestu odňatia slobody (veľakrát aj nelegálnym pobytom za hranicami SR).
Súdy k zlepšeniu tohto stavu môžu prispieť rýchlejším konaním, okamžitým nariaďovaním výkonu trestu odňatia slobody hneď po právoplatnosti rozsudku, dôslednejšou spoluprácou s orgánmi GR ZVJS pri oznámení mien osôb, ktoré v určenej lehote do výkonu trestu nenastúpili (a najmä pri oznámení, že menovaný vykonáva trest odňatia slobody v inej veci) a pružnejšou spoluprácou s orgánmi polície.
Ak má byť splnený účel trestu, ktorým je okrem iného aj výchovná funkcia nielen vo vzťahu k páchateľovi ale aj vo vzťahu k spoločnosti, je nevyhnutná jeho okamžitá realizácia po právoplatnosti rozhodnutia.
Akékoľvek prieťahy v nariadení výkonu trestu a v zabezpečení jeho realizácie majú negatívny dopad na právne vedomie občanov a znižujú výchovný účinok u ostatných členov spoločnosti.
V prehľadoch je trestná činnosť označená paragrafmi, pod ktorými sa uvádzajú príslušné skutkové podstaty v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. v znení noviel (do roku 1990 aj skutkové podstaty podľa Zákona o prečinoch č. 150/1969 Zb. v znení noviel).
Vybavenou trestnou vecou pre účely štatistického výkazníctva o stave a pohybe trestnej agendy je vec týkajúca sa trestného činu, v ktorej bolo vynesené rozhodnutie vo veci samej (rozsudok) alebo uznesenie o vybavení iným spôsobom (zastavením, postúpením veci správnemu orgánu a pod.), ktoré je predmetom zápisu do štatistického listu T a tento štatistický list bol vyhotovený a zaslaný. Za vybavenú sa považuje aj vec vybavená iným spôsobom o ktorom sa síce nevyhotovuje štatistický list T, ale je konečné, napr. vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie, postúpenie veci inému súdu, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 Tr.por. Rovnako sa zisťujú údaje o osobách, ktorých sa týkali trestné veci, resp. o osobách odsúdených v trestnom konaní.
V údajoch o odvolacej agende (To) nie sú započítané údaje o sťažnostiach.
Pod pojmom index odsúdených osôb (Io) rozumieme podiel počtu právoplatne odsúdených páchateľov (O) z celkového počtu trestne zodpovedných osôb (T), t. j. osôb starších ako 15 rokov, prepočítaných na 10 000 obyvateľov podľa vzorca Io = O/T x 10 000.
Súčet jednotlivých druhov uložených trestov (ich podiel) je nižší ako počet odsúdených osôb (resp. 100%) pretože odsúdenými sa rozumejú aj osoby, ktoré súd uznal vinnými zo spáchania trestného činu, ale upustil od ich potrestania.
V celkovom počte odsúdených osôb sa uvádzajú všetci páchatelia, ktorí boli právoplatne uznaní za vinných resp. boli odsúdení okresnými a krajskými súdmi, pokiaľ krajské súdy konali ako súdy prvého stupňa.