I. Trestná agenda

Zaťaženosť súdov Slovenskej republiky na úseku trestnej agendy globálne ako aj zaťaženosť osobitne okresných a osobitne krajských súdov, stav a dynamika vývoja trestnej činnosti osôb odsúdených v roku 1999, podľa najdôležitejších štatistických ukazovateľov je porovnávaná v tabuľkách z obdobia rokov 1995-1999.

Porovnávanie výsledkov za päťročné obdobie je pravidlom, z ktorého sa vychádza aj pri zostavovaní štatistickej ročenky za rok 1999.

V roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 mierne stúpol počet vecí došlých na súdy a rovnako aj počet stíhaných osôb.

V roku 1999 na okresné súdy došlo 20 341 vecí, v ktorých bolo stíhaných 28 178 osôb. Je to o 882 (4,53%) vecí a o 858 (3,14%) trestne stíhaných osôb viac ako v roku 1998.

V porovnaní s rokom 1995 počet došlých vecí poklesol o 2263 (10,01%) a počet stíhaných osôb o 4820 (14,61%) osôb.

Okresné súdy v roku 1999 vybavili 19 546 vecí, ktoré sa týkali 26 978 trestne stíhaných osôb.

V porovnaní s rokom 1998 v počte vybavených vecí je to iba malý nárast o 225 (1,16%) vecí. Ešte menší je rozdiel v počte stíhaných osôb v týchto veciach. Ide o mizivý nárast o 9 (0,03 %) súdne stíhaných osôb.

Pri porovnaní s rokom 1995 vo vybavených veciach došlo k poklesu počtu vecí o 2799 (12,53%) vecí a o 5434 (16,77%) súdne stíhaných osôb.

Na okresných súdoch ostalo v roku 1999 nevybavených 7345 trestných vecí, ktoré sa týkali 11 360 stíhaných osôb.

V porovnaní s ukazovateľmi v roku 1995, počet nevybavených vecí je vyšší o 943 (14,73%) vecí.

Podiel nevybavených vecí na celkovom počte vecí, ktoré sa na okresných súdoch nachádzali (zostatok vecí z roku 1998 + veci došlé v roku 1999) bol 27,31%, čo v porovnaní s rokom 1998 je o 1,99% viac a v porovnaní s rokom 1995 o 5,04% viac.

V rýchlosti konania na okresných súdoch v roku 1999 nedošlo k výraznejším zmenám.

V roku 1999 na vybavenie jednej trestnej veci súdy potrebovali priemerne 3,5 mesiaca. Oproti roku 1998 je to zhoršenie o 0,2 mesiaca.

Pri porovnaní s rokom 1995 ide o zhoršenie o 0,5 mesiaca.

Najhoršie výsledky, ktoré podstatne ovplyvnili celoslovenský priemer, dosiahli okresné súdy v Bratislavskom kraji. Na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere 5,5 mesiaca.

V porovnaní s rokom 1998 ide o zhoršenie rýchlosti konania o 0,8 mesiaca.

Najlepšie výsledky v rýchlosti konania v roku 1999 dosiahli okresné súdy Banskobystrického kraja. Na vybavenie jednej trestnej veci tieto súdy potrebovali v priemere 2,7 mesiaca.

V porovnaní s rokom 1998 došlo na týchto súdoch ku zlepšeniu rýchlosti konania o 0,4 mesiaca.

Na okresných súdoch Slovenskej republiky bolo v roku 1999 v lehote do jedného mesiaca ukončených 7659 vecí, čo je 36,33% podiel z vybavených vecí.

V roku 1998 tento podiel činil 37,66% z počtu vybavených vecí.

Pri porovnaní s rokom 1998 došlo v roku 1999 k zhoršeniu o 1,33%.

V roku 1995 súdy do jedného mesiaca ukončili 39,66% podiel z počtu vybavených vecí.

Pri porovnaní s rokom 1995 na súdoch došlo v tomto ukazovateli k zhoršeniu o 3,33%.

Na kvalitu rozhodovania okresných súdov v roku 1999 upozorňujú nasledujúce údaje:

Na krajské súdy ako súdy II. stupňa v rámci odvolacej agendy došlo 2940 vecí, ktoré sa týkali 3566 trestne stíhaných osôb. K zamietnutiu alebo ku späť vzatiu odvolania došlo u 1776 osôb, čo je 50,7%.

Rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená na nové konanie u 863 osôb, čo je 24,7%.

Ku zmene vo výroku o vine došlo u 66 osôb, t. j. 1,9%.

Trest bol sprísnený 164 osobám, t. j. 4,7%.

K zmierneniu trestu došlo u 272 osôb, t. j. 7,8%.

Oslobodených bolo 29 osôb, čo je 0,8%.

Inak skončených vecí v odvolacom konaní bolo v prípade 331 osôb, čo je 9,4%.

Pri porovnaní počtu vecí došlých na odvolacie súdy v roku 1998 došlo k veľmi miernemu poklesu o 20 vecí (0,68%).V osobách je to pokles o 71 (1,95%) osôb.

Pri porovnaní vybavených vecí v roku 1998 došlých na odvolacie súdy, bolo týchto vecí o 61 (2,09%) menej.

Kvalita rozhodovania okresných súdov vo veciach, ktoré boli zrušené a vrátené na nové konanie v roku 1999 zaznamenala mierne zlepšenie.

V roku 1999 bolo v odvolacom konaní zrušených a vrátených vecí na nové konanie 24,7%.V roku 1998 to bolo 25,9%. Oproti roku 1995 však došlo v tomto ukazovateli k zhoršeniu, pretože v tom roku bol podiel zrušených a vrátených vecí 22,0% z počtu vecí vybavených v odvolacom konaní.

Na krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 1999 došlo 464 vecí, ktoré sa týkali 735 trestne stíhaných osôb.

V porovnaní porovnaní s rokom 1998 je to pokles o 236 (33,71%) vecí.

Pri porovnaní s rokom 1995 je to veľmi mierny nárast o 23 (5,22%) vecí.

Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 1999 vybavili 542 vecí, ktoré sa týkali 859 trestne stíhaných osôb.

V porovnaní s rokom 1998 je to zreteľný pokles počtu vybavených vecí o 291 (34,93%).

Pri porovnaní s rokom 1995 však počet vybavených vecí zaznamenal nárast o 105 vecí (24,03%).

Ku koncu roka 1999 na krajských súdoch ostalo nevybavených 406 vecí, ktoré sa týkali 875 osôb.

V porovnaní s rokom 1998 je to o 78 vecí a o 124 trestne stíhaných osôb menej.

Pri porovnávaní s rokom 1995 počet nevybavených vecí v roku 1999 poklesol o 45 vecí a počet trestne stíhaných osôb v týchto veciach o 65 osôb.

Rýchlosť konania na krajských súdoch aj naďalej zaznamenáva pokles a doba potrebná na vybavenie jednej trestnej veci sa neustále predlžuje.

V roku 1999 krajské súdy na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali v priemere 12,4 mesiaca.

V porovnaní s rokom 1998 je to zhoršenie o 1,1 mesiaca (v roku 1998 - 11,3 mesiaca).

Ešte výraznejšie je zhoršenie rýchlosti konania v porovnaní s rokom 1995 o 1,7 mesiaca (v roku 1995 - 10,7 mesiaca).

V roku 1999 krajským súdom s najväčšou dĺžkou konania sa stal Krajský súd v Košiciach, ktorý na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere 20,1 mesiaca.

Ide o výrazne zhoršený ukazovateľ, pretože ten istý súd v roku 1998 na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere o 9,1 mesiaca menej (v roku 1998 - 11,0 mesiaca).

Tak výrazné zhoršenie rýchlosti konania budí dojem, že na krajskom súde na rýchlosť konania majú vplyv nielen rozsah, závažnosť a zložitosť vecí, ale že svoju úlohu zohrali aj subjektívne dôvody, ktoré narušili plynulosť konania.

Krajským súdom, ktorým v roku 1999 najrýchlejšie konal, je Krajský súd v Trnave. Tento súd na vybavenie jednej trestnej veci potreboval v priemere 5,7 mesiaca. Aj na tomto súde je však badateľný pokles rýchlosti konania, pretože v roku 1998 na vybavenie jednej trestnej veci bolo potrebných o 0,2 mesiaca menej (v roku 1998 - 5,5 mesiaca).

Napriek tomu, že v roku 1999 bol zaznamenaný na krajských súdoch, pokiaľ konali ako súdy I. stupňa, pokles v došlých veciach, na priemernej rýchlosti konania sa táto skutočnosť neodrazila. Čas potrebný na vybavenie jednej trestnej veci sa predĺžil nielen v republikovom priemere, ale aj v priemere jednotlivých súdov.

Oproti roku 1998 sa rýchlosť konania na niektorých krajských súdoch veľmi výrazne zhoršila (Krajský súd v Bratislave rok 1999 - 16,0 mesiaca, rok 1998 - 11,94 mesiaca, Krajský súd v Prešove rok 1999 - 10,3 mesiaca, rok 1998 - 3,7 mesiaca, Krajský súd v Žiline rok 1999 - 6,1 mesiaca, rok 1998 - 3,9 mesiaca).

V roku 1999 zaznamenali zlepšenie rýchlosti konania na Krajskom súde Trenčín a Krajský súd Banská Bystrica. Krajský súd v Trenčíne zlepšil rýchlosť konania o 0,3 mesiaca (v roku 1999 - 7,8 mesiaca, v roku 1998 - 8,1 mesiaca), Krajský súd v Banskej Bystrici o 0,4 mesiaca (v roku 1999 - 17,6 mesiaca, v roku 1998 - 18,0 mesiaca).

Z uvedených údajov je nesporné, že aj naďalej je aktuálna požiadavka na odstránenie objektívnych i subjektívnych dôvodov, pre ktoré je narúšaná plynulosť konania čo má negatívny dopad na rýchlosť konania. Stále je potrebné vykonávať účinné opatrenia na zlepšenie tohto stavu (vrátane legislatívnych úprav).

V roku 1999 na súdoch Slovenskej republiky bolo právoplatne odsúdených 21 550 osôb, ktoré spáchali 32 256 trestných činov.

V porovnaní s rokom 1998 je to o 867 (3,87%) osôb a (2,51%) skutkov menej.

V porovnaní s rokom 1995 je to o 4288 (16,60%) právoplatne odsúdených osôb a o 3880 (10,74%) skutkov menej.

Index odsúdených osôb v roku 1999, t. j. počet právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb, prepočítaný na 10 000 obyvateľov je daný číslom 52.

V roku 1998 bol tento ukazovateľ daný číslom 54 a v roku 1995 číslom 62 páchateľov. Je zrejmé, že v roku 1999 došlo k poklesu počtu odsúdených páchateľov po prepočítaní na zodpovedajúce údaje. Či tento trend bude dlhodobejší, ukážu nasledujúce roky.

Štruktúra právoplatne odsúdených osôb podľa sledovaných kategórií odsúdených páchateľov, na celkovom počte odsúdených páchateľov v roku 1999 bola nasledovná:

Najväčší percentuálny podiel na trestnej činnosti mali právoplatne odsúdení páchatelia rómskeho pôvodu, ktorí sa podieľali 20,26% (v roku 1998 - 21,89%, v roku 1995 - 19,30%).

Recidivisti mali percentuálny podiel 13,86% (v roku 1998 - 14,37%, v roku 1995 - 12,36%).

U mladistvých páchateľov bol tento podiel v roku 1999 vyjadrený 12,34% podielom (v roku 1998 - 13,50%, v roku 1995 - 15,77%).

V kategórii žien podiel páchateliek na celkovom počte právoplatne odsúdených páchateľov bol v roku 1999 - 6,84% (v roku 1998 - 6,97%, v roku 1995 - 4,09%).

Vo všetkých osobitne sledovaných kategóriách pokračoval pokles.

Osobitne potešiteľný je tento pokles v kategórii mladistvých páchateľov. V porovnaní s rokom 1998 došlo k poklesu o 1,16%, avšak v porovnaní s rokom 1995 je tento pokles až o 3,43%.

V kategórii žien síce v porovnaní s rokom 1998 bol zistený pokles o 0,13%, avšak v porovnaní s rokom 1995 došlo k nárastu počtu odsúdených páchateliek o 2,75%. Je to znepokojujúci signál, ktorý svedčí o tom, že sa stále väčší počet žien dostáva do rozporu so zákonom.

V kategórii páchateľov rómskeho pôvodu a v kategórii recidivistov v roku 1998 bol zaznamenaný pokles počtu páchateľov. U rómskych odsúdených je to v porovnaní s rokom 1998 o 1,63%, u recidivistov o 0,51% odsúdených. V porovnaní s rokom 1995 však v oboch kategóriách bol zaznamenaný nárast percentuálneho podielu páchateľov. U osôb rómskeho pôvodu o 0,96%, u recidivistov o 1,50%.

Podiel počtu odsúdených za vybrané trestné činy na celkovom počte odsúdených osôb v SR v roku 1999:

Na trestných činoch majetkových (krádeže, podvody, sprenevery) sa podieľalo 34,97% odsúdených (v roku 1998 - 41,85%, v roku 1995 - 47,38%).

Na trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví sa podieľalo 7,91% odsúdených (v roku 1998 - 7,60%, v roku 1995 - 7,15%).

Na trestných činoch lúpeže malo podiel 3,24% odsúdených (v roku 1998 - 2,64%, v roku 1995 - 2,37%).

Na trestných činoch znásilnenia a pohlavného zneužitia bol percentuálny podiel odsúdených 1,59% (v roku 1998 - 1,58%, v roku 1995 - 1,32%).

Na vraždách sa podieľalo v roku 1999 - 0,25% odsúdených (v roku 1998 - 0,25%, v roku 1995 - 0,33%).

Podiel odsúdených na inej trestnej činnosti bol 52,04% (v roku 1998 - 46,08%, v roku 1995 - 41,47%).

V porovnaní s rokom 1998 bol zaznamenaný pokles majetkovej trestnej činnosti. Na tomto môže participovať aj nižšia objasnenosť majetkovej trestnej činnosti alebo zmeny kategorizácie reagujúce na zmeny minimálneho zárobku, čo má vplyv na výšku škody ako na jeden z kvalifikačných momentov.

Od roku 1995 do roku 1999 dochádza síce k miernemu, ale nepretržitému nárastu trestnej činnosti pri úmyselnom ublížení na zdraví, trestnom čine lúpeže, trestných činoch znásilnenia a pohlavného zneužitia. Tento trend je znepokojujúci aj vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu agresivitu a brutalitu páchateľov.

Trvalý pokles zaznamenáva trestný čin vraždy. Aj pri tomto trestnom čine sa však zvyšuje brutalita páchateľov. Svoj podiel môže na poklese zohrávať nižšia objasnenosť, najmä pri tzv. vraždách na objednávku.

V roku 1999 na právoplatných trestoch, ktoré uložili súdy Slovenskej republiky, sa nepodmienečné tresty odňatia slobody podieľajú 19,39% podielom (v roku 1998 - 19,45%, v roku 1995 - 21,70%).

Podmienečné tresty v roku 1999 mali percentuálny podiel na uložených trestoch 69,37% (v roku 1998 - 67,97%, v roku 1995 - 64,35%). Podiel nepodmienečných trestov, ktorý sa v porovnaní s rokom 1998 a rokom 1995 stále znižuje, nezodpovedá a nie je adekvátny neustále sa zvyšujúcej brutalite a agresivite páchateľov a závažným škodám na majetku, najmä pri trestných činoch násilnej povahy a majetkových trestných činoch.

Vplyv alkoholu na páchaní trestnej činnosti z celkového počtu odsúdených páchateľov, v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 zaznamenal mierny pokles. V roku 1999 trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu spáchalo 11,30% (v roku 1998 - 11,50%, v roku 1995 - 10,92%) odsúdených osôb.

Vo všetkých osobitne sledovaných kategóriách páchateľov - mladiství, ženy, páchatelia rómskeho pôvodu, recidivisti - v roku 1999 bol zaznamenaný percentuálny pokles v porovnaní s rokom 1998.

Páchatelia rómskeho pôvodu sa na trestných činoch spáchaných pod vplyvom alkoholu podieľali 14,50% (v roku 1998 - 17,53%, v roku 1995 - 13,29%) odsúdených.

K percentuálnemu poklesu došlo aj v kategórii mladistvých. V roku 1999 pre trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu bolo percento odsúdených v tejto kategórii 6,70% ( v roku 1998 - 8,10%, v roku 1995 - 6,45%).

V kategórii žien pre trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu v roku 1999 bolo 2,8% (v roku 1998 - 3,68%, v roku 1995 - 1,45%) odsúdených. V porovnaní s rokom 1998 síce došlo k poklesu percentuálneho podielu žien, ktoré spáchali trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu, avšak v porovnaní s rokom 1995 došlo k značnému nárastu percentuálneho podielu žien.

Počet osôb u ktorých bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, možno porovnávať len od roku 1996, kedy táto kategória bola štatisticky podchytená.

V roku 1999 k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa §307 Tr.por. došlo u 455 osôb. Pri porovnaní s rokom 1998 ide o nepatrný nárast o 26 osôb.

V roku 1998 bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené u 429 osôb, v roku 1997 u 406 osôb a v roku 1996 u 576 osôb.

V porovnaní so začiatkom vykazovania tohto štatistického ukazovateľa došlo k poklesu podmienečného zastavenia trestného stíhania o 121 osôb.

Súdy Slovenskej republiky v roku 1999 uložili celkom 346 ochranných opatrení. Z tohto počtu bolo uložených 119 protialkoholických liečení, 176 protitoxikomanických liečení a piatim mladistvým bola uložená ochranná výchova.

V roku 1998 súdy uložili celkom 410 ochranných opatrení, v roku 1995 to bolo 127 uložených opatrení.

V kategórii protialkoholických opatrení v porovnaní s rokmi 1998 a 1995 je viditeľný nárast protialkoholických liečení (v roku 1998 - 111, v roku 1995 - 81).

V kategórii protitoxikomanických liečení v porovnaní s rokom 1998 došlo k poklesu uložených liečení (v roku 1998 - 263 liečení). V porovnaní s rokom 1995 je to však neobyčajne prudký nárast súdmi uložených liečení (v roku 1995 - 18 liečení).

Na znížení počtu liečení uložených súdmi môže participovať aj skutočnosť, že v tejto kategórii páchateľov je značný počet takých, ktorí trestnú činnosť pod vplyvom drogy spáchali opakovane a ak im bolo pri predošlom odsúdení uložené protitoxikomanické liečenie, zvyčajne nie je vykonané.

Zo štatistických prehľadov vyplýva, že v roku 1999 z celkového počtu odsúdených 21 550 bolo pre trestnú činnosť spáchanú pod vplyvom návykových látok (drog) odsúdených 228 páchateľov, čo je 1,06%.

V roku 1998 bolo z celkového počtu 22 417 osôb, právoplatne pre trestnú činnosť pod vplyvom drog odsúdených 446 (1,99%) osôb.

Ku dňu 31.12.1999 súdy Slovenskej republiky evidujú 893 nerealizovaných liečení, ktoré neboli vykonané z rôznych dôvodov. V roku 1998 to bolo 888 nerealizovaných liečení, v roku 1995 bolo nevykonaných 498 liečení.

Protialkoholické liečenie z rôznych dôvodov nebolo v roku 1999 vykonané v 259 (v roku 1998 v 245 a v roku 1995 v 322) prípadoch uloženia.

Protitoxikomanické liečenie z rôznych dôvodov v roku 1999 nebolo realizované v 574 (v roku 1998 v 577 a v roku 1995 v 164) prípadoch.

Dôvody, pre ktoré sa uložené liečenie nerealizovalo, sú súdmi označené ako “iné dôvody” a “nedostatočná kapacita zdravotníckych zariadení”.

V roku 1999 z iných dôvodov nebolo realizovaných 165 protialkoholických a 241 protitoxikomanických liečení.

Pre nedostatok kapacity v zdravotníckych zariadeniach to bolo 49 protialkoholických a 211 protitoxikomanických liečení.

Pre iný dôvod nebolo realizovaných 165 protialkoholických liečení a 241 protitoxikomanických liečení.

Pre neznámy pobyt nedošlo k realizácii 45 protialkoholických liečení a 122 protitoxikomanických liečení.

Z celkového počtu 893 nevykonaných liečení je ich podiel najvyšší v Bratislavskom kraji, kde nebolo v roku 1999 ku dňu 31.12.1999 realizovaných celkom 508 liečení.

Najnižší podiel nerealizovaných liečení vykazuje v roku 1999 Žilinský kraj, kde nebolo vykonaných celkom 22 liečení ku dňu 31.12.1999.

Do výkonu trestu odňatia slobody ku dňu 31.12.1999, nenastúpilo 1,636 odsúdených osôb.

V roku 1998 to bolo 1604, v roku 1997 - 1737, v roku 1996 - 1682 a v roku 1995 - 1582 odsúdených osôb.

Z celkového počtu do výkonu trestu odňatia slobody k 31.12.1999, hoci od jeho uloženia uplynulo viac ako tri mesiace, nenastúpilo 1409 (86,12%) odsúdených osôb.

Súdy ako príčiny týchto vysokých ukazovateľov uvádzajú rôzne dôvody (povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody, neznámy pobyt, iné príčiny).

Pre neznámy pobyt a iné príčiny ku dňu 31.12.1999 do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpilo 1320 (93,68% odsúdených osôb). Z dôvodu odkladu výkonu trestu podľa § 322, § 323, § 328 Tr. por. nenastúpilo trest odňatia slobody 89 (6,32%) odsúdených osôb. V roku 1998 pre neznámy pobyt a iné príčiny nenastúpilo na výkon trestu odňatia slobody 1 250 (93,63%) odsúdených, v roku 1997 to bolo 1194 (89,60%) odsúdených, v roku 1996 bol tento počet 965 (89,60%) odsúdených a v roku 1995 to bolo 894 (88,51%) odsúdených osôb.

Z dôvodov povoleného odkladu výkonu trestu odňatia v roku 1998 nenastúpilo výkon trestu 85 (6,37%) odsúdených, v roku 1997 to bolo 102 (7,87%) odsúdených, v roku 1996 to bolo 112 (10,40%) a v roku 1995 - 116 (11,49%) odsúdených osôb.

Hoci počet odsúdených, ktoré nenastúpili výkon trestu odňatia slobody od roku 1997 zaznamenáva vzostup, paradoxne od roku 1997 dochádza k sústavnému poklesu počtu osôb, ktoré do výkonu trestu nenastúpili z toho dôvodu, že im súdy povolili podľa §§ 322, 323, 328 Tr. por. odklad výkonu trestu odňatia slobody. Táto situácia svedčí o tom, že prevažná väčšina odsúdených osôb, ktoré do 31.12.1999 nenastúpili výkon uloženého trestu, sa zámerne jeho nástupu vyhýba. Bude potrebné zo strany súdov dôslednejšie sledovať kategóriu nenastúpených trestov a pružnejšie spolupracovať s orgánmi polície pri realizácii rozkazov na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody.