Pre stanovenie všeobecnej hodnoty zásob platí
všeobecne záväzný predpis MS SR. Všeobecnú hodnotu zásob pre účel stanovenia hodnoty majetku stanovuje
znalecká organizácia alebo znalec. Postup znalca pri stanovovaní všeobecnej
hodnoty zásob VŠHZ je odlišný od postupu stanovenia všeobecnej
hodnoty stroja.
Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní
fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková
hodnota zásob vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku
alebo zo skutočného stavu zásob, zisteného pri fyzickej inventarizácii.
V prípade rozdielnosti vychádza znalec zo stavu, zisteného pri fyzickej
inventarizácii.
Čo sa týka samotného postupu stanovenia cieľových
úrovní hodnôt zásob odporúča sa znalcovi nasledovný postup. Radenie
jednotlivých podkapitol posudku sa striktne neriadi
nižšie navrhnutou sekvenciou a znalec sa môže rozhodnúť pre rešpektovanie aj
iného prístupu dosiahnutia stanoveného cieľa.
Základné činnosti znalca pri stanovení hodnoty zásob
sú nasledovné:
(1) Znalec začlení zásobu do kategórií:
a) zásoby použiteľné u vlastníka, alebo
v podnikateľskej činnosti hodnoteného subjektu,
b) zásoby použiteľné, nie však u vlastníka
a ani v podnikateľskej činnosti hodnoteného subjektu,
c) neupotrebiteľné zásoby.
Znalec začlenenie zásob pre každú kategóriu zdôvodní.
(2) Znalec stanoví východiskovú hodnotu zásob -
VHZ [Sk].
Znalec pre každú kategóriu zásob podľa odseku 1
stanoví východiskovú hodnotu zásob VHZ na základe vstupnej ceny VC
pre dátum ich obstarania. Pri stanovovaní
vstupnej ceny zásob znalec vychádza z hodnoty evidovanej
v účtovníctve podniku.
Vstupnú cenu VC nedokončenej výroby znalec stanoví
z výrobných nákladov ku dňu ukončenia ich výroby podľa
evidencie účtovníctva podniku.
Vstupnú cenu VC hotových výrobkov znalec stanoví
z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu ukončenia ich výroby podľa
evidencie účtovníctva podniku.
Vstupnú cenu VC tovaru znalec stanoví
z výrobných nákladov ku dňu ich obstarania podľa
evidencie účtovníctva podniku.
V prípade, ak nie je možné zistiť VC hodnotených
zásob, alebo VC nie je primárnou obstarávacou cenou zásob, VHZ sa
stanoví ako porovnateľná hodnota hodnotených zásob PH. PH zásob sa stanoví
podľa zásad § 11.
Stanovenú úroveň VHZ znalec zdôvodní.
(3) Stanovenie východiskového technického stavu
zásob - VTS [%]
Znalec pre každú kategóriu zásob stanoví východiskový
technický stav zásob podľa zásad prílohy č. 4. Stanovenú úroveň VTS znalec
zdôvodní.
(4) Výpočet základnej amortizácie - ZA [%]
a)
výpočet základnej amortizácie ZA znalec
vykoná len pre tie zásoby, ktoré sa pri používaní fyzicky opotrebúvajú. Výpočet
ZA sa vykoná podľa zásad uvedených v prílohe č. 6.
ZA je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania
zásob za dobu ich skutočnej prevádzky pre stanovenú zmennosť.
Pred výpočtom základnej amortizácie znalec stanoví
predpokladanú životnosť zásob Ž [roky] a zostatkové percento
prevádzkyschopnosti zásob ZO [%].
Základná amortizácia použitých zásob sa stanoví podľa
ods. 1 prílohy č. 6.
Stanovené úrovne životnosti zásob Ž a zostatkového
percenta prevádzkyschopnosti zásob ZO znalec zdôvodní.
(5) Výpočet
technického stavu zásob - TSZ [%]
TSZ je taký stav zásob, ktorý predstavuje
reálny zostatkový technický a morálny stav zásob a ich špecifické
vlastnosti ku dátumu hodnotenia. Stanovením TSZ podľa tejto
kapitoly sa objektivizuje vypočítaný technický stav TSZ.
Výpočet skutočného technického stavu zásob TSZ
znalec vykoná pre všetky zásoby, ktorých ohodnotenie má vykonať. Výpočet TSZ
sa vykoná podľa zásad uvedených v prílohe č. 7.
Pred výpočtom TSZ znalec stanoví zmenu
technického stavu zásob Z [%] podľa zásad ods. 4 a 5 prílohy č. 7
a koeficient morálneho opotrebenia k MO podľa zásad ods. 6
a (7) prílohy č. 7.
Stanovené hodnoty Z a kmo znalec v posudku slovne zdôvodní.
Technický stav zásob TSZ znalec uvedie aj
opisom, v ktorom opíše skutočný technický stav zásob, ich fyzický
a morálny stav, prípadne vekovú skladbu zásob a ich všeobecnú, alebo
len špeciálnu použiteľnosť v hodnotenom podniku.
(6) Výpočet všeobecnej hodnoty zásob vyjadrenej
v Sk - VŠHZ [Sk]
a) VŠHZ sa vypočíta podľa vzťahu :
VŠHZ = VHZ . kO
[Sk]
kde:
VŠHZ -
všeobecná hodnota zásob vyjadrená
v Sk [Sk],
VHZ -
východisková hodnota zásob podľa ods. 2 [Sk],
kO -
koeficient objektivizácie zásob [-],
b) koeficient objektivizácie zásob kO
sa pre účel stanovenia všeobecnej hodnoty zásob znalcom vypočíta
podľa vzťahu :
kO =
kFM. kP [-]
kde:
kFM - koeficient fyzického a morálneho
stavu zásob [-],
kP
- koeficient predajnosti [-].
Koeficient fyzického a morálneho stavu zásob kFM sa pre účel stanovenia všeobecnej hodnoty zásob znalcom vypočíta
podľa vzťahu :
TSZ
kFM.
= –––– [-]
100
kde:
TSZ - technický
stav zásob, stanovený podľa ods. 5 [%].
Koeficient predajnosti kP pre účel stanovenia všeobecnej
hodnoty zásob znalcom zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie
na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný
náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob
a pod. Ak zásoba je stroj, potom pri stanovení kP
znalec zohľadní prípadný nárast cien koeficientom indexov cien
podľa zásad pre stanovenie VH prílohy č. 3.
Znalec do súpisu hodnotených zásob pre výpočet VŠHZ
zahrňuje všetky zásoby, ktorých ohodnotenie má vykonať. Pre neexistujúce zásoby
(ale evidované v účtovníctve u majiteľa), stanoví úroveň VŠHZ = 0 Sk.
Znalec v posudku v časti III. Posudok
uvedie, že stanovená VŠHZ sa rovná objektivizovanej všeobecnej
hodnote zásob vyjadrenej v slovenských korunách.