Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii
Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,
znepokojené závažnosťou problémov a nebezpečenstvom, ktoré predstavuje korupcia pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti, podkopávajúc inštitúcie a hodnoty demokracie, etické hodnoty a výkon spravodlivosti a ohrozujúc trvalo udržateľný rozvoj a právny štát,
znepokojené aj prepojením medzi korupciou a inými formami trestnej činnosti, najmä organizovaným zločinom a ekonomickým zločinom, vrátane prania špinavých peňazí,
ďalej znepokojené prípadmi korupcie súvisiacimi s obrovským majetkom, ktorý môže tvoriť značnú časť zdrojov štátov, a ohrozujúcimi politickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj týchto štátov,
presvedčené, že korupcia už prestala byť vnútornou záležitosťou štátov, ale že je nadnárodným javom, ktorý sa dotýka každej spoločnosti a každej ekonomiky, a ktorého prevencia a kontrola si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu,
presvedčené aj o tom, že na účinný boj proti korupcii je potrebný komplexný a multidisciplinárny prístup,
ďalej presvedčené, že dôležitú úlohu pri posilňovaní schopnosti štátov účinne predchádzať a bojovať proti korupcii, aj to aj posilnením ich kapacít a budovaním inštitúcií, môže zohrávať dostupnosť technickej pomoci,
presvedčené, že pre demokratické inštitúcie, národné hospodárstvo a právny štát môže byť obzvlášť škodlivé nezákonné nadobúdanie osobného bohatstva,
rozhodnuté uplatňovať účinnejšie spôsoby zamedzovania, odhaľovania a odrádzania od medzinárodných presunov nezákonne nadobudnutého majetku a posilňovať medzinárodnú spoluprácu pri vrátení tohto majetku,
uznávajúc základné princípy spravodlivého procesu v trestnom konaní, ako aj v občianskoprávnom a správnom konaní pri rozhodovaní o majetkových právach,
majúc na zreteli, že zodpovednosť za predchádzanie korupcii a jej odstraňovanie majú všetky štáty, a že ak majú účinne pôsobiť v tejto oblasti, musia navzájom spolupracovať, a to aj s podporou jednotlivcov a skupín mimo verejného sektora, ako je občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a komunitné organizácie,
majúc taktiež na zreteli zásady riadneho spravovania verejných vecí a verejného majetku, spravodlivosti, zodpovednosti a rovnosti pred zákonom, a potrebu ochraňovať integritu a podporovať kultúru odmietania korupcie,
oceňujúc činnosť Komisie pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu pri predchádzaní a boji proti korupcii,
pripomínajúc úsilie ostatných medzinárodných a regionálnych organizácií v tejto oblasti, vrátane aktivít Africkej únie, Rady Európy, Rady pre colnú spoluprácu (známu aj ako Svetová colná organizácia), Európskej únie, Ligy arabských štátov, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Organizácie amerických štátov,
berúc s uznaním na vedomie mnohostranné dokumenty na predchádzanie a boj proti korupcii, vrátane Interamerického dohovoru proti korupcii prijatého Organizáciou amerických štátov 29. marca 1996,[1] Dohovoru o boji proti korupcii týkajúcej sa úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie prijatého Radou Európskej únie 26. mája 1997,[2] Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatého Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 21. novembra 1997,[3] Trestnoprávneho dohovoru o korupcii prijatého Výborom ministrov Rady Európy 27. januára 1999,[4] Občianskoprávneho dohovoru proti korupcii prijatého Výborom ministrov Rady Európy 4. novembra 1999[5] a Dohovoru Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii, prijatého hlavami štátov a vlád Africkej únie 12. júla 2003,
vítajúc nadobudnutie platnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu 29. septembra 2003,[6]
sa dohodli takto:
Cieľom tohto dohovoru je:
(a) presadzovať a posilňovať opatrenia na účinnejšie a efektívnejšie predchádzanie a boj proti korupcii;
(b) presadzovať, napomáhať a podporovať medzinárodnú spoluprácu a technickú pomoc pri predchádzaní a boji proti korupcii, ako aj pri vracaní majetku;
(c) presadzovať integritu, zodpovednosť a riadne spravovanie verejných vecí a verejného majetku.
Na účely tohto dohovoru:
(a) „Verejný činiteľ” je: (i) každý, kto vykonáva zákonodarnú, výkonnú, správnu alebo sudcovskú funkciu v štáte, zmluvnej strane, bez ohľadu na to, či bol do nej vymenovaný alebo zvolený, či je funkcia trvalá alebo dočasná, platená alebo neplatená, a bez ohľadu na pracovné postavenie tejto osoby; (ii) každý, kto vykonáva verejnú funkciu, vrátane funkcie vo verejnej inštitúcii alebo verejnom podniku, alebo poskytuje verejnú službu v zmysle, v akom ju vymedzuje vnútroštátna legislatíva štátu, zmluvnej strany, a v akom sa uplatňuje v príslušnej oblasti práva tohto štátu, zmluvnej strany; (iii) ako aj každý, koho za „verejného činiteľa” označuje vnútroštátne právo štátu, zmluvnej strany. Na účely niektorých konkrétnych opatrení, ktoré obsahuje kapitola II tohto dohovoru, však „verejným činiteľom” môže byť ktokoľvek, kto vykonáva verejnú funkciu alebo poskytuje verejnú službu v zmysle, v akom ju vymedzuje vnútroštátne právo tohto štátu, zmluvnej strany, a v akom sa uplatňuje v príslušnej oblasti práva tohto štátu, zmluvnej strany;
(b) „Zahraničný verejný činiteľ” je každý, kto vykonáva zákonodarnú, výkonnú, správnu alebo sudcovskú funkciu v inom štáte, bez ohľadu na to či bol do nej vymenovaný alebo zvolený; a každý, kto vykonáva verejnú funkciu v mene iného štátu, vrátane funkcií pre verejnú agentúru alebo verejný podnik;
(c) „činiteľ medzinárodnej verejnej organizácie” je štátny úradník alebo každý, koho táto organizácia splnomocnila konať v jej mene;
(d) „majetok” sú akékoľvek aktíva, hmotné alebo nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmatateľné alebo nehmatateľné, ako aj právne dokumenty alebo nástroje preukazujúce právny titul alebo nárok na takéto aktíva;
(e) „príjmy z trestnej činnosti” sú akýkoľvek majetok pochádzajúci z trestného činu alebo získaný priamo alebo nepriamo prostredníctvom spáchania trestného činu;
(f) „zmrazenie“ alebo „zabavenie” je dočasný zákaz presunu, premeny, nakladania alebo pohybu majetku, dočasné prevzatie takého majetku do úschovy alebo vykonávanie kontroly nad ním na základe príkazu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom;
(g) „konfiškácia”, ktorá v príslušných prípadoch zahŕňa aj prepadnutie, je konečné odňatie majetku na základe príkazu súdu alebo iného príslušného orgánu;
(h) „primárny trestný čin” je akýkoľvek trestný čin, v dôsledku ktorého boli vytvorené príjmy, ktoré sa môžu stať predmetom trestného činu, ktorý ustanovuje článok 23 tohto dohovoru;
(i) „kontrolovaná dodávka” je postup, pri ktorom sa umožňuje vývoz, tranzit alebo dovoz nezákonných alebo podozrivých zásielok na územie jedného alebo viacerých štátov s vedomím a pod dohľadom ich príslušných orgánov, za účelom vyšetrovania trestného činu a odhalenia osôb zúčastnených na jeho spáchaní.
1. Tento dohovor sa uplatňuje v súlade s podmienkami v ňom uvedenými na predchádzanie, vyšetrovanie a stíhanie korupcie a na zmrazenie, zabavenie, konfiškáciu a vrátenie príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
2. Ak tento dohovor neustanovuje inak, podmienkou na jeho uplatňovanie je, aby trestné činy v ňom vymedzené mali za následok škodu alebo ujmu na majetku štátu.
1. Štáty, zmluvné strany, vykonávajú svoje záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru v súlade so zásadami zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov a so zásadou nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.
2. Nič v tomto dohovore neoprávňuje štát, zmluvnú stranu, vykonávať na území iného štátu právomoc a funkcie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva tohto iného štátu výlučne vyhradené jeho orgánom.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku a bude uplatňovať alebo naďalej viesť účinnú a koordinovanú protikorupčnú politiku, ktorá povzbudzuje zapájanie sa spoločnosti a zodpovedá princípom právneho štátu, riadneho spravovania verejných vecí a verejného majetku, integrity, transparentnosti a zodpovednosti.
2. Každý štát, zmluvná strana, sa bude usilovať prijímať a presadzovať účinné postupy s cieľom predchádzať korupcii.
3. Každý štát, zmluvná strana, sa bude usilovať pravidelne vyhodnocovať relevantné právne nástroje a administratívne opatrenia s cieľom určiť ich vhodnosť na predchádzanie a boj proti korupcii.
4. Štáty, zmluvné strany, budú náležitým spôsobom a v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku spolupracovať medzi sebou navzájom a s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami pri presadzovaní a vypracúvaní opatrení uvedených v tomto článku. Súčasťou tejto spolupráce môže byť účasť na medzinárodných programoch a projektoch zameraných na predchádzanie korupcii.
1. Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí náležitým spôsobom a v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku existenciu orgánu alebo orgánov na predchádzanie korupcii napríklad prostredníctvom:
(a) uplatňovania politiky uvedenej v článku 5 tohto dohovoru a primeraného dohľadu a koordinácie pri uplatňovaní tejto politiky;
(b) získavania a šírenia poznatkov o predchádzaní korupcii.
2. Každý štát, zmluvná strana, udelí orgánu alebo orgánom uvedeným v odseku 1 tohto článku potrebnú nezávislosť v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku, aby tento orgán alebo orgány mohli svoje funkcie vykonávať efektívne a bez akéhokoľvek nenáležitého ovplyvňovania. Mali by sa pre ne zabezpečiť potrebné materiálne zdroje a špecializovaný personál, ako aj vzdelávanie, ktoré tento personál potrebuje na vykonávanie svojich funkcií.
3. Každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov meno a adresu orgánu alebo orgánov, ktoré by iným štátom, zmluvným stranám, mohli pomôcť pri vypracúvaní a uplatňovaní konkrétnych opatrení na predchádzanie korupcii.
1. Každý štát, zmluvná strana, sa náležitým spôsobom a v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku bude usilovať zavádzať, udržiavať a posilňovať systémy náboru, prijímania, stabilizácie, pracovného postupu a odchodu do dôchodku štátnych zamestnancov a prípadne aj iných nevolených verejných činiteľov,
(a) ktoré sú založené na zásadách efektívnosti, transparentnosti a na objektívnych kritériách, ako je zásluhovosť, rovnaké zaobchádzanie a schopnosti;
(b) ktorých súčasťou sú primerané postupy pri výbere a vzdelávaní na verejné funkcie, považované za zvlášť zraniteľné voči korupcii, a prípadne aj rotácia týchto osôb;
(c) ktoré presadzujú primerané odmeňovanie a rovnaké mzdové stupnice, prihliadajúc na stupeň hospodárskeho rozvoja štátu, zmluvnej strany;
(d) ktorých súčasťou sú vzdelávacie a školiace programy, aby im umožnili splniť požiadavky na správne, čestné a riadne vykonávanie verejných funkcií a poskytli im špecializovanú a zodpovedajúcu prípravu s cieľom posilniť ich uvedomovanie si rizika korupcie spojeného s výkonom ich funkcií. Tieto programy môžu obsahovať zmienku o kódexoch alebo štandardoch správania sa v dotknutých oblastiach.
2. Každý štát, zmluvná strana, posúdi aj prijatie primeraných legislatívnych a administratívnych opatrení v súlade s cieľmi tohto dohovoru a v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva s cieľom stanoviť kritériá týkajúce sa kandidovania a volieb do verejných funkcií.
3. Každý štát, zmluvná strana, posúdi aj prijatie vhodných legislatívnych a administratívnych opatrení v súlade s cieľmi tohto dohovoru a v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva s cieľom zvýšiť transparentnosť financovania kandidatúry na volenú verejnú funkciu a v príslušných prípadoch aj financovania politických strán.
4. Každý štát, zmluvná strana, sa bude v súlade s cieľmi tohto dohovoru a v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva usilovať zavádzať, udržiavať a posilňovať systémy podporujúce transparentnosť a brániace konfliktu záujmov.
1. S cieľom bojovať proti korupcii každý štát, zmluvná strana, podporuje okrem iného integritu, čestnosť a zodpovednosť svojich verejných činiteľov v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku.
2. Každý štát, zmluvná strana, sa vo svojom inštitucionálnom systéme a právnom poriadku bude snažiť uplatňovať kódexy alebo štandardy správania sa s cieľom zabezpečiť správne, čestné a riadne vykonávanie verejných funkcií.
3. Na účely uplatňovania ustanovení tohto článku každý štát, zmluvná strana, náležitým spôsobom a v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku prihliada na relevantné iniciatívy regionálnych, medziregionálnych a mnohostranných organizácií, ako je napríklad Medzinárodný kódex správania sa verejných činiteľov uvedený v dodatku k rezolúcii Valného zhromaždenia 51/59 z 12. decembra 1996.
4. Každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku aj prijatie opatrení a vytvorenie systémov, ktoré verejným činiteľom uľahčia oznamovanie prípadov korupcie, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie.
5. Každý štát, zmluvná strana, sa náležitým spôsobom a v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku bude snažiť prijímať opatrenia a zavádzať systémy ustanovujúce povinnosť verejných činiteľov predkladať príslušným orgánom vyhlásenia, týkajúce sa okrem iného ich externých aktivít, zamestnávania, investícií, majetku a väčších darov alebo výhod, ktoré by v súvislosti s ich funkciami verejných činiteľov mohli viesť ku konfliktu záujmov.
6. Každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva prijatie disciplinárnych alebo iných opatrení proti verejným činiteľom, ktorí porušujú kódexy alebo štandardy ustanovené v súlade s týmto článkom.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku potrebné kroky na vytvorenie primeraných systémov obstarávania založených na transparentnosti, súťaži a objektívnych kritériách rozhodovania, ktoré okrem iného účinne predchádzajú korupcii. Tieto systémy, pri ktorých uplatňovaní sa môžu brať do úvahy primerané limitné hodnoty, sa okrem iného týkajú:
(a) verejnej distribúcie informácií vzťahujúcich sa na postupy a udeľovanie kontraktov vo verejnom obstarávaní, vrátane informácií o výzvach na predkladanie ponúk a relevantných alebo patričných informácií o udeľovaní kontraktov tak, aby potenciálni účastníci verejných súťaží mali dostatočný čas na prípravu a predkladanie ponúk;
(b) stanovenia podmienok účasti, vrátane kritérií pre výber a udeľovanie kontraktov a pravidiel verejných súťaží a ich uverejňovania s dostatočným časovým predstihom;
(c) používania objektívnych vopred určených kritérií rozhodovania vo verejnom obstarávaní, aby sa uľahčilo následné overovanie správneho uplatňovania pravidiel a postupov;
(d) účinného systému vnútroštátneho preskúmavania vrátane účinného odvolacieho systému na zabezpečenie právnej nápravy a opravných prostriedkov v prípade, že sa nedodržia pravidlá a postupy podľa tohto odseku;
(e) ak je to vhodné, opatrení ustanovujúcich podmienky pre pracovníkov zodpovedných za obstarávanie, ako je informovanie o ich prípadnom záujme na konkrétnej verejnej súťaži, postupy pri ich preverovaní a požiadavky na ich odbornú prípravu.
2. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku primerané opatrenia na podporu transparentnosti a zodpovednosti pri riadení verejných financií. Tieto opatrenia sa okrem iného vzťahujú na:
(a) postupy pri prijímaní štátneho rozpočtu;
(b) včasné podávanie správ o príjmoch a výdavkoch;
(c) systém účtovných a audítorských štandardov a súvisiaci dohľad;
(d) účinné a efektívne systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly; a
(e) ak je to vhodné, nápravné opatrenia v prípade nesplnenia požiadaviek ustanovených v tomto odseku.
3. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku občianskoprávne a administratívne opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie správneho vedenia účtovných dokladov, záznamov, finančných výkazov alebo iných dokumentov týkajúcich sa verejných výdavkov a príjmov, a na zabránenie falšovania týchto dokumentov.
Berúc do úvahy nutnosť bojovať proti korupcii každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva opatrenia, ktoré sú potrebné na posilnenie transparentnosti jeho verejnej správy, vrátane jej organizácie, fungovania a tam, kde je to vhodné, aj rozhodovacích procesov. Tieto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:
(a) zavádzanie postupov alebo predpisov umožňujúcich širokej verejnosti získať primerané informácie o organizácii, fungovaní a rozhodovacích procesoch vo verejnej správe, ako aj o rozhodnutiach a právnych aktoch, ktoré sa dotýkajú občanov, venujúc patričnú pozornosť ochrane súkromia a osobných údajov;
(b) zjednodušenie administratívnych postupov tam, kde je to vhodné, s cieľom uľahčiť prístup verejnosti k príslušným rozhodovacím orgánom; a
(c) uverejňovanie informácií, medzi ktoré môžu patriť aj pravidelné správy o rizikách korupcie vo verejnej správe.
1. So zreteľom na nezávislosť súdnictva a jeho kľúčovú úlohu v boji proti korupcii každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku a bez toho, aby sa to dotklo sudcovskej nezávislosti, opatrenia na posilnenie integrity a na zabránenie možnostiam korupcie u sudcov. Tieto opatrenia môžu zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa správania sudcov.
2. Opatrenia, ktoré majú rovnaký cieľ ako opatrenia prijaté podľa odseku 1 tohto článku, sa môžu zaviesť a uplatňovať aj v oblasti prokuratúry v tých štátoch, zmluvných stranách, kde prokuratúra nie je súčasťou súdnictva, ale má podobne nezávislé postavenie ako súdnictvo.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku opatrenia na predchádzanie korupcii v súkromnom sektore, posilnenie účtovných a audítorských štandardov v súkromnom sektore a tam, kde je to vhodné, na uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich občianskoprávnych, správnych alebo trestných sankcií za nedodržanie týchto opatrení.
2. Opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov môžu okrem iného zahŕňať:
(a) posilňovanie spolupráce medzi orgánmi na presadzovanie práva a relevantnými súkromnými subjektmi;
(b) podporu zavádzania štandardov a postupov na ochranu integrity relevantných súkromných subjektov, vrátane kódexov správania sa zabezpečujúcich správne, čestné a riadne konanie podnikateľských subjektov a všetkých relevantných profesií a predchádzanie konfliktu záujmov, a podporujúcich používanie správnej obchodnej praxe medzi podnikateľskými subjektmi navzájom a pri ich zmluvných obchodných vzťahoch so štátom;
(c) posilňovanie transparentných vzťahov medzi súkromnými subjektmi a tam, kde je to vhodné, prijímanie opatrení týkajúcich sa totožnosti právnických aj fyzických osôb, ktoré sú zapojené do zakladania a riadenia podnikateľských subjektov;
(d) zabránenie zneužívaniu postupov používaných pri regulácii súkromných subjektov, vrátane postupov týkajúcich sa udeľovania dotácií a licencií na obchodné aktivity verejnými orgánmi;
(e) predchádzanie konfliktu záujmov zavádzaním obmedzení, v príslušných prípadoch a na primerane dlhú dobu, týkajúcich sa profesionálnych aktivít bývalých verejných činiteľov alebo zamestnania sa verejných činiteľov v súkromnom sektore po odchode z funkcie alebo do dôchodku, pokiaľ by tieto aktivity alebo zamestnanie mali priamu súvislosť s funkciami, ktoré títo verejní činitelia vykonávali, alebo ktoré im podliehali počas výkonu ich funkcie;
(f) zabezpečenie dostatočného vnútorného auditu a kontroly v súkromných podnikoch v rozsahu zodpovedajúcom ich štruktúre a veľkosti s cieľom pomôcť predchádzať a odhaľovať korupčné správanie, a primeraných postupov v oblasti auditu a certifikácie účtov a povinných finančných výkazov týchto súkromných podnikov.
3. S cieľom predchádzať korupcii každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi a inými predpismi týkajúcimi sa vedenia účtovných záznamov a evidencie, uverejňovania finančných výkazov a účtovných a audítorských štandardov, potrebné opatrenia na zákaz nižšie uvedeného konania, ktorého cieľom je spáchať niektorý z trestných činov vymedzených týmto dohovorom:
(a) vedenie účtov, ktoré nie sú uvedené v účtovných dokladoch;
(b) uskutočňovanie transakcií, ktoré nie sú uvedené alebo sú nesprávne uvedené v účtovných dokladoch;
(c) zaúčtovávanie neexistujúcich výdavkov;
(d) zapisovanie záväzkov, ktorých predmet je nesprávne vymedzený;
(e) používanie falošných dokladov; a
(f) úmyselné zničenie účtovných dokladov ešte pred zákonom ustanovenou lehotou.
4. Každý štát, zmluvná strana, zruší možnosť odpočítať od základu dane výdavky, ktoré sú vynaložené na úplatky, nakoľko úplatky sú jedným zo znakov trestných činov vymedzených v súlade s článkami 15 a 16 tohto dohovoru, a prípadne aj ďalšie výdavky vynaložené v súvislosti s korupčným konaním.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v rámci svojich možností a v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva primerané opatrenia na podporu aktívneho zapojenia sa jednotlivcov a skupín mimo verejného sektora, ako je občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a komunitné organizácie, do predchádzania a boja proti korupcii, a na zvyšovanie informovanosti verejnosti o existencii, príčinách, závažnosti a hrozbe korupcie. Túto účasť by mali posilniť opatrenia, ako je napríklad:
(a) zvyšovanie transparentnosti rozhodovacích procesov a podpora zapájania sa verejnosti do týchto procesov;
(b) zabezpečenie účinného prístupu verejnosti k informáciám;
(c) realizácia verejných informačných aktivít prispievajúcich k nulovej tolerancii voči korupcii, ako aj programov vzdelávania verejnosti, vrátane školských a vysokoškolských učebných osnov;
(d) rešpektovanie, podpora a ochrana slobodného vyhľadávania, prijímania, uverejňovania a šírenia informácií o korupcii. Táto sloboda môže podliehať istým obmedzeniam, ktoré však musia byť ustanovené zákonom a nevyhnutné:
(i) na rešpektovanie práv a dobrého mena iných;
(ii) na ochranu národnej bezpečnosti a verejného poriadku alebo verejného zdravia a morálky.
2. Každý štát, zmluvná strana, prijme primerané opatrenia zabezpečujúce informovanosť verejnosti o relevantných protikorupčných orgánoch uvedených v tomto dohovore, a zabezpečí primeraný prístup k týmto orgánom, aby bolo možné oznámiť, aj anonymne, akékoľvek konanie, ktoré by sa mohlo považovať za trestný čin vymedzený týmto dohovorom.
1. Každý štát, zmluvná strana:
(a) vytvorí úplný vnútroštátny režim regulácie a dohľadu pre banky a nebankové finančné inštitúcie, vrátane fyzických a právnických osôb poskytujúcich formálne alebo neformálne služby v oblasti prevodu peňazí alebo hodnôt a tam, kde je to vhodné, aj pre ďalšie orgány v rámci jej kompetencie, ktoré sú obzvlášť vystavené riziku prania špinavých peňazí, s cieľom odhaliť všetky formy prania špinavých peňazí; tento režim musí zdôrazňovať požiadavky na určenie totožnosti zákazníka a prípadne aj užívateľa, vedenie evidencie a nahlasovanie podozrivých transakcií;
(b) bez dotknutia článku 46 tohto dohovoru zabezpečí, aby administratívne orgány, regulačné orgány, orgány na presadzovanie práva a iné orgány poverené bojom proti praniu špinavých peňazí (vrátane súdnych orgánov, ak je to v súlade s vnútroštátnym právom) boli schopné spolupracovať a vymieňať si informácie na národnej a medzinárodnej úrovni v súlade s podmienkami ustanovenými vo vnútroštátnom práve, a za týmto účelom posúdi vytvorenie útvaru pre finančné spravodajstvo, ktorý bude pôsobiť ako národné centrum pre zhromažďovanie, analýzu a šírenie informácií týkajúcich sa možného prania špinavých peňazí.
2. Štáty, zmluvné strany, posúdia uskutočnenie realizovateľných opatrení na odhalenie a sledovanie pohybu hotovosti a príslušných prevoditeľných cenných papierov cez svoje hranice, v súlade so zárukami na zabezpečenie správneho využitia informácií a bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom obmedzil pohyb legálneho kapitálu. Takéto opatrenia môžu zahŕňať požiadavku, aby fyzické osoby a podnikateľské subjekty oznamovali cezhraničné presuny značného množstva hotovosti a príslušných prevoditeľných cenných papierov.
3. Štáty, zmluvné strany, posúdia uskutočnenie vhodných a realizovateľných opatrení, ktorými by finančným inštitúciám vrátane osôb poukazujúcich peniaze uložili povinnosť:
(a) uvádzať vo formulároch používaných pri elektronickom prevode finančných prostriedkov a v súvisiacich správach presné a zmysluplné informácie o pôvodcovi;
(b) udržiavať tieto informácie počas celého platobného toku; a
(c) platňovať posilnenú kontrolu pri prevodoch peňažných prostriedkov, ktoré neuvádzajú úplné informácie o pôvodcovi.
4. Štátom, zmluvným stranám, sa odporúča, aby pri zavádzaní vnútroštátneho režimu regulácie a dohľadu podľa tohto článku a bez toho, aby sa to dotklo iného článku tohto dohovoru, prihliadali pre usmernenie na relevantné iniciatívy regionálnych, medziregionálnych a mnohostranných organizácií zamerané proti praniu špinavých peňazí.
5. Štáty, zmluvné strany, sa budú snažiť rozvíjať a podporovať globálnu, regionálnu, subregionálnu a dvojstrannú spoluprácu medzi súdnymi orgánmi, orgánmi na presadzovanie práva a orgánmi finančnej správy za účelom boja proti praniu špinavých peňazí..
Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie trestnosti nižšie uvedených činov, ak sú spáchané úmyselne:
(a) prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody verejnému činiteľovi, priamo alebo nepriamo, pre tohto činiteľa samotného alebo pre inú osobu alebo subjekt, aby tento činiteľ konal alebo zdržal sa konania pri výkone svojich úradných povinností;
(b) vyžadovanie alebo prijatie nenáležitej výhody verejným činiteľom, priamo alebo nepriamo, pre tohto činiteľa samotného alebo pre inú fyzickú alebo právnickú osobu, aby tento činiteľ konal alebo zdržal sa konania pri výkone svojich úradných povinností.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu, ak je spáchaný úmyselne, prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody zahraničnému verejnému činiteľovi, priamo alebo nepriamo, pre tohto činiteľa samotného alebo pre inú osobu alebo subjekt, aby tento činiteľ konal alebo zdržal sa konania pri výkone svojich úradných povinností, s cieľom získať podnikateľské alebo iné nenáležité výhody pri uskutočňovaní medzinárodných obchodných aktivít.
2. Každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne, vyžadovania alebo prijatia nenáležitej výhody zahraničným verejným činiteľom alebo činiteľom verejnej medzinárodnej organizácie, priamo alebo nepriamo, pre tohto činiteľa samotného alebo pre inú osobu alebo subjekt, aby daný činiteľ konal alebo zdržal sa konania pri výkone svojich úradných povinností.
Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne, sprenevery, odcudzenia alebo iného neoprávneného použitia akéhokoľvek majetku, verejných alebo súkromných peňažných prostriedkov alebo cenných papierov, alebo akejkoľvek inej veci určitej hodnoty zverenej verejnému činiteľovi z titulu jeho funkcie, ktorých sa dopustí verejný činiteľ vo vlastný prospech alebo v prospech inej osoby alebo subjektu.
Každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne:
(a) prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody verejnému činiteľovi alebo ktorejkoľvek inej osobe, priamo alebo nepriamo, aby tento verejný činiteľ alebo iná osoba zneužil svoj skutočný alebo domnelý vplyv na to, aby získal nenáležitú výhodu od správneho alebo verejného orgánu štátu, zmluvnej strany, pre pôvodcu tohto činu alebo pre inú osobu;
(b) vyžadovania alebo prijatia nenáležitej výhody verejným činiteľom alebo ktoroukoľvek inou osobou, priamo alebo nepriamo, za to, že tento verejný činiteľ alebo iná osoba zneužije svoj skutočný alebo domnelý vplyv na získanie nenáležitej výhody od správneho alebo verejného orgánu štátu, zmluvnej strany, pre seba alebo pre inú osobu.
Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov podľa jeho vnútroštátneho práva, ak sú spáchané úmyselne, zneužitia funkcie alebo postavenia verejného činiteľa, t.j. konania alebo zdržania sa konania pri výkone úradných povinností v rozpore so zákonom s cieľom dosiahnuť nenáležitú výhodu pre seba alebo pre inú osobu či subjekt.
V súlade so svojou ústavou a základnými princípmi svojho právneho poriadku každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu, ak je spáchaný úmyselne, nezákonného obohatenia, t. j. podstatného rastu majetku verejného činiteľa, ktoré tento nedokáže primerane zdôvodniť výškou svojho legálneho príjmu.
Každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu, ak je spáchaný úmyselne v rámci hospodárskych, finančných alebo obchodných aktivít:
(a) prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody, priamo alebo nepriamo, akejkoľvek osobe, ktorá v akomkoľvek postavení riadi alebo pracuje pre subjekt v súkromnom sektore, pre túto osobu samotnú alebo pre inú osobu, aby konala alebo zdržala sa konania v rozpore s jej povinnosťami;
(b) vyžadovania alebo prijatia, priamo alebo nepriamo, nenáležitej výhody akoukoľvek osobou, ktorá v akomkoľvek postavení riadi alebo pracuje pre subjekt v súkromnom sektore, pre túto osobu samotnú alebo pre inú osobu, aby konala alebo zdržala sa konania v rozpore s jej povinnosťami.
Každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu, ak je spáchaný úmyselne v rámci hospodárskych, finančných alebo obchodných aktivít osobou, ktorá v akomkoľvek postavení riadi alebo pracuje pre subjekt v súkromnom sektore, sprenevery akéhokoľvek majetku, súkromných peňažných prostriedkov alebo cenných papierov alebo inej veci určitej hodnoty zverenej tejto osobe z titulu jej postavenia.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne:
(a)
(i) premeny alebo presunu majetku s vedomím, že tento majetok je príjmom z trestnej činnosti, s cieľom zatajiť alebo zastrieť nelegálny pôvod tohto majetku alebo s cieľom poskytnúť pomoc osobe, ktorá sa zúčastnila na spáchaní primárneho trestného činu, aby sa mohla vyhnúť právnym následkom svojho konania;
(ii) zatajenia alebo zastretia skutočnej povahy, zdroja, umiestnenia, nakladania, pohybu alebo vlastníctva alebo práv k majetku s vedomím, že tento majetok je príjmom z trestnej činnosti;
(b) v súlade so základnými princípmi jeho právneho poriadku:
(i) nadobudnutia, držby alebo užívania majetku vediac v čase jeho prijatia, že takýto majetok je príjmom z trestnej činnosti;
(ii) účasti, združenia, alebo spolčenia sa s cieľom spáchať, pokúsiť sa o spáchanie, alebo napomáhať, podnecovať, uľahčovať alebo radiť pri spáchaní ktoréhokoľvek z trestných činov vymedzených v súlade s týmto článkom.
2. Na účely uplatňovania alebo vykonávania odseku 1 tohto článku:
(a) každý štát, zmluvná strana, sa usiluje uplatňovať odsek 1 tohto článku na čo najširší okruh primárnych trestných činov;
(b) každý štát, zmluvná strana, zaradí medzi primárne trestné činy ako minimum úplný zoznam trestných činov vymedzených týmto dohovorom;
(c) na účely písmena (b) sa medzi primárne trestné činy radia trestné činy, ktoré podliehajú právomoci štátu, zmluvnej strany, ako aj tie, ktoré sú mimo jeho právomoci. Avšak trestné činy, ktoré sú mimo právomoci štátu, zmluvnej strany, sa považujú za primárne trestné činy len vtedy, keby bolo dotknuté konanie trestné podľa vnútroštátneho práva štátu, kde bolo spáchané a považovalo by sa za trestný čin podľa vnútroštátneho práva štátu, zmluvnej strany, vykonávajúceho alebo uplatňujúceho tento článok, keby bolo spáchané na jeho území;
(d) každý štát, zmluvná strana, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie svojich právnych predpisov, ktoré vykonávajú tento článok, ako aj prípadných ďalších zmien, alebo ich popis;
(e) ak si to vyžadujú základné princípy vnútroštátneho práva štátu, zmluvnej strany, môže sa ustanoviť, že trestné činy uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali primárny trestný čin.
Bez dotknutia ustanovení článku 25 tohto dohovoru, každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu, ak je spáchaný úmyselne, zatajenia alebo držby majetku po spáchaní niektorého z trestných činov vymedzených týmto dohovorom bez toho, aby sa dotknutá osoba zúčastnila na týchto trestných činoch, ale je jej známe, že tento majetok je výsledkom niektorého z trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne:
(a) použitia fyzickej sily, hrozieb, zastrašovania alebo prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody za účelom privodiť falošné svedectvo alebo zasiahnuť do procesu poskytovania svedectva alebo predkladania dôkazov v konaní v súvislosti so spáchaním trestných činov vymedzených týmto dohovorom;
(b) použitia fyzickej sily, hrozieb alebo zastrašovania za účelom zasiahnuť do výkonu úradných povinností činiteľa justičných orgánov alebo orgánov na presadzovanie práva vo vzťahu k spáchaniu trestných činov vymedzených týmto dohovorom. Nič v tomto pododseku sa nedotýka práv štátov, zmluvných strán, mať právne predpisy, ktoré zabezpečujú ochranu iných kategórií verejných činiteľov.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojimi právnymi princípmi opatrenia, ktoré sú potrebné na stanovenie zodpovednosti právnických osôb za účasť na trestných činoch vymedzených týmto dohovorom.
2. V súlade s právnymi princípmi štátu, zmluvnej stany, zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívna.
3. Takáto zodpovednosť sa nedotýka trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb, ktoré spáchali trestné činy.
4. Každý štát, zmluvná strana, predovšetkým zabezpečí, aby sa na právnické osoby zodpovedné podľa tohto článku uplatňovali účinné, primerané a odradzujúce trestnoprávne alebo netrestnoprávne sankcie, vrátane peňažných pokút.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právom legislatívne a iné opatrenia, ktorú sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu účasti na trestnom čine vymedzenom týmto dohovorom ako spolupáchateľ, napomáhač alebo pôvodca.
2. Každý štát, zmluvná strana, môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom prijať legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu akéhokoľvek pokusu o spáchanie trestného činu vymedzeného týmto dohovorom.
3. Každý štát, zmluvná strana, môže súlade so svojím vnútroštátnym právom prijať legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie ako trestného činu prípravy na trestný čin vymedzený týmto dohovorom.
Vedomosť, úmysel alebo účel, ktoré musia vykazovať znaky trestného činu vymedzeného týmto dohovorom, možno odvodiť na základe objektívneho skutkového stavu.
Každý štát, zmluvná strana, ustanoví tam, kde je to vhodné, vo svojom vnútroštátnom práve dlhú premlčaciu lehotu, v rámci ktorej možno začať konanie v ktoromkoľvek trestnom čine vymedzenom týmto dohovorom, a ešte dlhšiu premlčaciu lehotu alebo pozastavenie jej plynutia v prípade, že údajný páchateľ sa vyhýba výkonu spravodlivosti.
1. Každý štát, zmluvná strana, ustanoví také sankcie za spáchanie trestného činu vymedzeného týmto dohovorom, ktoré zohľadňujú závažnosť tohto trestného činu.
2. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na to, aby v súlade so svojím právnym poriadkom a ústavnými princípmi zabezpečil primeranú rovnováhu medzi imunitami alebo jurisdikčnými výsadami udelenými jeho verejným činiteľom pri výkone ich funkcií a možnosťou účinne vyšetrovať, stíhať a vynášať rozsudky v trestných činoch vymedzených týmto dohovorom.
3. Každý štát, zmluvná strana, sa usiluje zabezpečiť, aby sa právo na voľnú úvahu, ktoré umožňuje jeho vnútroštátne právo pri stíhaní osôb za trestné činy vymedzené týmto dohovorom, uplatňovalo tak, že sa v súvislosti s týmito trestnými činmi maximalizuje účinnosť opatrení na presadzovanie práva s primeraným ohľadom na potrebu odstrašiť od páchania takýchto trestných činov.
4. V prípade trestných činov vymedzených týmto dohovorom každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právom a s potrebným ohľadom na práva obhajoby vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri stanovení podmienok v spojitosti s rozhodnutím o prepustení v predsúdnom konaní alebo pri podaní odvolania prihliadalo na potrebu zabezpečiť prítomnosť obžalovaného na ďalšom trestnom konaní.
5. Každý štát, zmluvná strana, prihliadne na závažnosť dotknutých trestných činov pri zvažovaní otázky možnosti predčasného alebo podmienečného prepustenia osôb odsúdených za takéto trestné činy.
6. Každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku prijatie postupov, prostredníctvom ktorých môže príslušný orgán tam, kde je to vhodné, verejného činiteľa obvineného z trestného činu vymedzeného týmto dohovorom odvolať, pozastaviť mu činnosť alebo preložiť ho, rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny.
7. Ak je to odôvodnené závažnosťou trestného činu, každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku prijatie postupov, prostredníctvom ktorých sa na základe príkazu súdu alebo iným primeraným spôsobom osoby odsúdené za trestné činy vymedzené týmto dohovorom na dobu predpísanú v jeho vnútroštátnom práve vylúčia zo: (a) zastávania verejného úradu; a (b) zastávania funkcie v podniku, ktorý vcelku alebo sčasti vlastní štát.
8. Odsek 1 tohto článku sa nedotýka uplatňovania disciplinárnych právomocí príslušných orgánov voči štátnym zamestnancom.
9. Nič obsiahnuté v tomto dohovore nemá vplyv na princíp, na základe ktorého sa označenie trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru a použiteľných právnych prostriedkov obhajoby alebo iných právnych princípov upravujúcich zákonnosť konania vyhradzuje pre vnútroštátne právo štátu, zmluvnej strany, a na základe ktorého sa takéto trestné činy stíhajú a trestajú v súlade s týmto právom.
10. Štáty, zmluvné strany, sa budú snažiť podporovať spoločenskú reintegráciu osôb odsúdených za trestné činy vymedzené týmto dohovorom.
1. Každý štát, zmluvná strana prijme potrebné opatrenia, ktoré v rámci jeho vnútroštátneho právneho poriadku čo najväčšmi umožňujú konfiškáciu:
(a) príjmov z trestnej činnosti pochádzajúcich zo spáchania trestných činov vymedzených týmto dohovorom alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takýmto príjmom;
(b) majetku, vybavenia alebo iných prostriedkov použitých alebo určených na použitie pri trestných činoch vymedzených týmto dohovorom.
2. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na umožnenie zistenia, odhalenia, zmrazenia alebo zabavenia ktorejkoľvek veci uvedenej v odseku 1 tohto článku na účely ich následnej konfiškácie.
3. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojou vnútroštátnou legislatívou legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na reguláciu správy zmrazeného, zabaveného alebo skonfiškovaného majetku uvedeného v odsekoch 1 a 2 tohto článku príslušnými orgánmi.
4. Ak boli príjmy z trestnej činnosti čiastočne alebo úplne prevedené alebo premenené za iný majetok, opatrenia uvedené v tomto článku sa namiesto príjmov z trestnej činnosti uplatnia voči takémuto majetku.
5. Ak boli príjmy z trestnej činnosti zmiešané s majetkom získaným zo zákonných zdrojov, podlieha takýto majetok, bez dotknutia akýchkoľvek oprávnení týkajúcich sa zmrazenia alebo zabavenia, konfiškácii v rozsahu zodpovedajúcom vyčíslenej hodnote takýchto zmiešaných príjmov.
6. Voči zisku alebo inému prospechu, ktorý pochádza z príjmov z trestnej činnosti, z majetku, na ktorý boli príjmy z trestnej činnosti prevedené alebo premenené alebo z majetku, s ktorým boli príjmy z trestnej činnosti zmiešané, sa tiež uplatnia opatrenia uvedené v tomto článku rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako voči príjmom z trestnej činnosti.
7. Na účely tohto článku a článku 55 tohto dohovoru každý štát, zmluvná strana, splnomocní svoje súdy alebo iné príslušné orgány vydávať rozhodnutia o predložení alebo zabavení bankových, finančných alebo obchodných dokumentov. Štáty, zmluvné strany, neodmietnu konať podľa ustanovení tohto odseku z dôvodu bankového tajomstva.
8. Štáty, zmluvné strany, môžu posúdiť možnosť požadovať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod takýchto údajných príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku podliehajúceho konfiškácii, a to v rozsahu, v akom je taká požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho práva a s povahou súdneho a iného konania.
9. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, že sa dotýkajú práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere.
10. Nič obsiahnuté v tomto článku nemá vplyv na zásadu, podľa ktorej opatrenia v ňom uvedené sú definované a vykonávané v súlade a za podmienok ustanovení vnútroštátneho práva štátu, zmluvnej strany.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a v rámci svojich možností náležité opatrenia zamerané na poskytnutie účinnej ochrany pred možnou odplatou alebo zastrašovaním svedkov alebo znalcov, ktorí poskytujú svedectvo v súvislosti s trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom, a prípadne aj ich rodinným príslušníkom a iným blízkym osobám.
2. Opatrenia predpokladané v odseku 1 tohto článku môžu okrem iného zahŕňať, bez dotknutia práv obvineného, vrátane práva na riadny proces:
(a) prijatie postupov na fyzickú ochranu takýchto osôb, ako napríklad zabezpečenie ich presťahovania v potrebnom a realizovateľnom rozsahu a umožnenie tam, kde je to vhodné, nezverejňovania alebo obmedzeného zverejňovania informácií týkajúcich sa totožnosti a miesta pobytu takýchto osôb;
(b) stanovenie dôkazných pravidiel, ktoré svedkom a znalcom umožnia vypovedať spôsobom, ktorý zabezpečuje ochranu týchto osôb, ako napríklad umožnenie poskytnutia svedectva prostredníctvom komunikačných technológií, akými sú video spojenie alebo iné primerané prostriedky.
3. Štáty, zmluvné strany, posúdia uzavieranie dohôd a dojednaní s inými štátmi o presťahovaní osôb uvedených v odseku 1 tohto článku.
4. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na obete, pokiaľ sú svedkami.
5. Každý štát, zmluvná strana, umožní v súlade so svojím vnútroštátnym právom, aby sa v príslušných štádiách trestného konania proti páchateľom prezentovali a zohľadňovali aj názory a obavy obetí tak, aby sa to nedotklo práva na obhajobu.
Každý štát, zmluvná strana, posúdi začlenenie primeraných opatrení do svojho vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek nepatričným zaobchádzaním s kýmkoľvek, kto v dobrej viere a s primeraným odôvodnením oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
S primeraným ohľadom na práva tretích strán nadobudnuté v dobrej viere, každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku opatrenia na riešenie dôsledkov korupcie. V tomto kontexte môžu štáty, zmluvné strany, považovať korupciu za dostatočne relevantný faktor v právnom konaní na zrušenie alebo odvolanie zmluvy, odňatie koncesie alebo podobného dokumentu, alebo na podniknutie akýchkoľvek iných nápravných opatrení.
Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade s princípmi svojej vnútroštátnej legislatívy potrebné opatrenia na to, aby subjektom alebo osobám, ktoré utrpeli škodu v dôsledku korupčného konania, zabezpečil právo iniciovať právne konanie proti osobám zodpovedným za túto škodu s cieľom dosiahnuť rozhodnutie o náhrade škody.
Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí v súlade so základnými princípmi svojho právneho poriadku existenciu vhodného orgánu alebo orgánov alebo osôb špecializovaných na boj proti korupcii prostredníctvom orgánov na presadzovanie práva. Tomuto orgánu alebo orgánom alebo osobám udelí štát, zmluvná strana, potrebnú nezávislosť v súlade so základnými princípmi jeho právneho poriadku, aby mohli svoje funkcie vykonávať efektívne a bez akéhokoľvek nenáležitého ovplyvňovania. Tieto osoby alebo pracovníci takéhoto orgánu alebo orgánov by mali získať primeranú prípravu a zdroje na vykonávanie ich úloh.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme primerané opatrenia na povzbudenie osôb, ktoré sa zúčastňujú alebo zúčastnili na spáchaní trestného činu vymedzeného týmto dohovorom, k poskytnutiu užitočných informácií pre príslušné orgány na účely vyšetrovania a dokazovania a na poskytnutie faktickej, konkrétnej pomoci príslušným orgánom, ktorá môže prispieť k tomu, že páchatelia budú zbavení príjmov z trestnej činnosti a k vráteniu týchto príjmov.
2. Každý štát, zmluvná strana, v príslušných prípadoch posúdi otázku poskytnutia možnosti zmiernenia trestu pre obvinenú osobu, ktorá podstatným spôsobom spolupracuje pri vyšetrovaní alebo stíhaní trestného činu vymedzeného týmto dohovorom.
3. Každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva poskytnutie imunity pred stíhaním osobe, ktorá podstatným spôsobom spolupracuje pri vyšetrovaní alebo stíhaní trestného činu vymedzeného týmto dohovorom.
4. Ochrana takýchto osôb sa zabezpečuje primerane spôsobom ustanoveným v článku 32 tohto dohovoru.
5. Ak osoba uvedená v odseku 1 tohto článku, ktorá sa nachádza na území jedného štátu, zmluvnej strany, môže podstatným spôsobom spolupracovať s príslušnými orgánmi iného štátu, zmluvnej strany, môžu zainteresované štáty, zmluvné strany, posúdiť uzavretie dohôd alebo dojednaní v súlade so svojím vnútroštátnym právom o možnom poskytnutí režimu popísaného v odsekoch 2 a 3 tohto článku, iným štátom, zmluvnou stranou.
Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na to, aby v súlade so svojím vnútroštátnym právom povzbudila spoluprácu medzi jej verejnými orgánmi ako aj jej verejnými činiteľmi na jednej strane a jej orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov na druhej strane. V rámci tejto spolupráce môžu štáty, zmluvné strany:
(a) informovať z vlastnej iniciatívy naposledy uvedené orgány v prípade dôvodného podozrenia, že došlo k spáchaniu niektorého z trestných činov ustanovených v súlade s článkami 15, 21 a 23 tohto dohovoru; alebo
(b) poskytnúť týmto orgánom na ich žiadosť všetky potrebné informácie.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právom potrebné opatrenia na povzbudenie spolupráce medzi národnými orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie a subjektmi súkromného sektora, najmä finančnými inštitúciami, zameranej na otázky spojené s páchaním trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
2. Každý štát, zmluvná strana, posúdi spôsob, ako povzbudiť svojich občanov a iné osoby s obvyklým pobytom na jej území k oznamovaniu spáchania trestného činu vymedzeného týmto dohovorom národným orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a stíhanie.
Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí, aby v prípade vnútroštátneho vyšetrovania trestných činov vymedzených týmto dohovorom boli v rámci jej vnútroštátneho právneho poriadku k dispozícii primerané mechanizmy na prekonanie prekážok, ktoré by sa mohli objaviť v súvislosti s uplatňovaním zákonov o bankovom tajomstve.
Každý štát, zmluvná strana, môže prijať potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zohľadnenie každého predchádzajúceho odsúdenia údajného páchateľa v inom štáte, za podmienok a na účel, ktorý považuje za primeraný, s cieľom využiť túto informáciu v trestnom konaní týkajúcom sa trestného činu vymedzeného týmto dohovorom.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie svojej právomoci v prípade trestných činov vymedzených týmto dohovorom, ak:
(a) trestný čin je spáchaný na území tohto štátu, zmluvnej strany; alebo
(b) trestný čin je spáchaný na palube lode plávajúcej pod vlajkou tohto štátu, zmluvnej strany, alebo lietadla, ktoré je v čase spáchania trestného činu registrované podľa právneho poriadku tohto štátu, zmluvnej strany.
2. Rešpektujúc článok 4 tohto dohovoru môže štát, zmluvná strana, založiť svoju právomoc tiež nad akýmkoľvek takýmto trestným činom, ak:
(a) trestný čin je spáchaný proti občanovi tohto štátu, zmluvnej strany; alebo
(b) trestný čin je spáchaný občanom tohto štátu, zmluvnej strany, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoj obvyklý pobyt na jeho území; alebo
(c) trestný čin je jedným z trestných činov ustanovených v súlade s článkom 23 odsek 1 (b) (ii) tohto dohovoru a je spáchaný mimo jeho územia za účelom spáchania závažného trestného činu ustanoveného v súlade s článkom 23 odsek 1 (a) (i) alebo (ii) alebo (b) (i) tohto dohovoru na jeho území; alebo
(d) trestný čin je spáchaný proti štátu, zmluvnej strane.
3. Na účely článku 44 tohto dohovoru každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na založenie jeho právomoci nad trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho území a nevydá takúto osobu výlučne na základe toho, že je jeho občanom.
4. Každý štát, zmluvná strana, môže tiež prijať potrebné opatrenia na založenie svojej právomoci nad trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho území a nevydá ho.
5. Ak štátu, zmluvnej strane, ktorý vykonáva svoju právomoc podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku, bolo oznámené alebo iným spôsobom zistí, že jeden alebo viacero iných štátov, zmluvných strán, vedie vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie týkajúce sa rovnakého skutku, príslušné orgány týchto štátov, zmluvných strán, vedú v príslušných prípadoch vzájomné konzultácie s cieľom koordinovať svoje postupy.
6. Bez toho, aby sa to dotklo noriem všeobecného medzinárodného práva, tento dohovor nevylučuje výkon akejkoľvek trestnej právomoci založenej štátom, zmluvnou stranou, v súlade s jeho vnútroštátnym právom.
1. Štáty, zmluvné strany, spolupracujú v trestných veciach v súlade s článkami 44 až 50 tohto dohovoru. V príslušných prípadoch a v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom, štáty, zmluvné strany, posúdia vzájomnú pomoc pri vyšetrovaní a konaní v občianskoprávnych a správnych veciach súvisiacich s korupciou.
2. V otázkach medzinárodnej spolupráce sa táto požiadavka vždy, keď sa požaduje obojstranná trestnosť, považuje za splnenú bez ohľadu na to, či zákony dožiadaného štátu, zmluvnej strany, zaraďujú trestný čin do rovnakej kategórie trestných činov, alebo označujú trestný čin rovnakou terminológiou ako žiadajúci štát, zmluvná strana, pokiaľ konanie zakladajúce trestný čin, pre ktorý sa požaduje pomoc, je trestným činom podľa zákonov obidvoch štátov, zmluvných strán.
1. Tento článok sa vzťahuje na trestné činy vymedzené týmto dohovorom, pokiaľ sa osoba, ktorej vydanie sa požaduje, nachádza na území dožiadaného štátu, zmluvnej strany, pod podmienkou, že trestný čin, pre ktorý sa požaduje vydanie, je trestným podľa vnútroštátneho práva žiadajúceho aj dožiadaného štátu, zmluvnej strany.
2. Napriek ustanoveniam odseku 1 tohto článku štát, zmluvná strana, ktorého právny poriadok to umožňuje, môže povoliť vydanie osoby za ktorýkoľvek z trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a ktoré nie sú trestné podľa jeho vlastného vnútroštátneho právneho poriadku.
3. Ak žiadosť o vydanie obsahuje niekoľko samostatných trestných činov, z ktorých aspoň na jeden sa vzťahuje vydanie podľa tohto článku, a z ktorých na niektoré sa nevzťahuje vydanie z dôvodu s nimi spojenej doby odňatia slobody, ale ktoré súvisia s trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom, dožiadaný štát, zmluvná strana, môže uplatniť tento článok aj vo vzťahu k takýmto trestným činom.
4. Každý z trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa považuje za čin zaradený medzi trestné činy podliehajúce vydaniu v každej zmluve o vydávaní uzavretej medzi štátmi, zmluvnými stranami. Štáty, zmluvné strany, sa zaväzujú zaradiť tieto trestné činy medzi trestné činy podliehajúce vydaniu v každej zmluve o vydávaní, ktorú majú uzavrieť. Štát, zmluvná strana, ktorého právny poriadok to umožňuje, v prípade použitia tohto dohovoru ako základu pre vydanie nepovažuje žiaden z trestných činov vymedzených týmto dohovorom za politický trestný čin.
5. Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, prijme žiadosť o vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú zmluvu o vydávaní, môže považovať tento dohovor za právny základ na vydanie v prípade ktoréhokoľvek trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento článok.
6. Štáty, zmluvné strany, ktoré podmieňujú vydanie existenciou zmluvy:
(a) pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, či budú využívať tento dohovor ako právny základ pre spoluprácu pri vydávaní s inými štátmi, zmluvnými stranami tohto dohovoru; a
(b) ak nevyužívajú tento dohovor ako právny základ pre spoluprácu pri vydávaní, budú sa usilovať, ak je to vhodné, uzavrieť s inými štátmi, zmluvnými stranami tohto dohovoru, zmluvy o vydávaní s cieľom vykonať tento článok.
7. Štáty, zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznávajú medzi sebou trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento článok, za trestné činy podliehajúce vydávaniu.
8. Vydávanie sa uskutočňuje za podmienok ustanovených vnútroštátnym právom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, alebo príslušnými zmluvami o vydávaní, vrátane podmienok spojených s požiadavkami na minimálny trest v prípade vydania a dôvodov, na základe ktorých môže dožiadaný štát, zmluvná strana, vydanie odmietnuť.
9. Štáty, zmluvné strany, sa v súlade so svojím vnútroštátnym právom budú snažiť vo vzťahu ku ktorémukoľvek trestnému činu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, urýchliť vydávacie konanie a zjednodušiť s ním spojené požiadavky na predloženie dôkazov.
10. V súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva a svojich zmlúv o vydávaní môže dožiadaný štát, zmluvná strana, na žiadosť žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, po uistení sa, že to odôvodňujú okolnosti naliehavého charakteru, vziať do väzby osobu, ktorej vydanie sa žiada a ktorá sa na nachádza na jeho území, prípadne prijať iné náležité opatrenia na zabezpečenie je prítomnosti pri vydávacom konaní.
11. V prípade, že štát, zmluvná strana, na ktorého území sa údajný páchateľ nachádza, nevydá tohto páchateľa za spáchanie trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, len z toho dôvodu, že je jeho občanom, je tento štát povinný na žiadosť štátu, zmluvnej strany, požadujúceho vydanie, bezodkladne predložiť prípad na účely stíhania jeho príslušným orgánom. Tieto orgány prijmú svoje rozhodnutie a vedú konanie rovnakým spôsobom ako v prípade akéhokoľvek iného trestného činu závažnej povahy podľa vnútroštátneho práva tohto štátu, zmluvnej strany. Dotknuté štáty, zmluvné strany, spolupracujú navzájom najmä v procesnej a dôkaznej oblasti s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto stíhania.
12. Keď štát, zmluvná strana, môže podľa svojho vnútroštátneho práva vydať alebo inak odovzdať svojho občana len pod podmienkou, že táto osoba bude vrátená do tohto štátu, zmluvnej strany, na výkon trestu uloženého ako výsledok procesu alebo konania, pre ktoré sa požadovalo vydanie alebo odovzdanie, a tento štát, zmluvná strana a štát, zmluvná strana, žiadajúci o vydanie tejto osoby sa dohodnú na tejto možnosti a na ďalších podmienkach, ktoré považujú za náležité, takéto podmienečné vydanie alebo odovzdanie je dostatočným splnením povinnosti uvedenej v odseku 11 tohto článku.
13. Ak sa vydanie požadované za účelom vykonania rozsudku odmietne z toho dôvodu, že osoba je občanom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, dožiadaný štát, zmluvná strana, pokiaľ to umožňuje jeho vnútroštátne právo a je to v súlade s požiadavkami tohto práva, posúdi na základe žiadosti žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, vykonanie rozsudku alebo zostávajúcej časti rozsudku, ktorý bol vynesený podľa vnútroštátneho práva žiadajúceho štátu, zmluvnej strany.
14. Každej osobe, voči ktorej sa vedie konanie v súvislosti s ktorýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento článok, sa zaručuje spravodlivé zaobchádzanie vo všetkých štádiách konania, vrátane priznania všetkých práv a záruk, ktoré poskytuje vnútroštátne právo štátu, zmluvnej strany, na ktorého území sa táto osoba nachádza.
15. Nič v tomto dohovore sa nebude vykladať, ako keby zakladalo záväzok vydať osobu, ak dožiadaný štát, zmluvná strana, má podstatné dôvody predpokladať, že žiadosť na vydanie bola podaná za účelom stíhania alebo trestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov, alebo že splnenie tejto žiadosti môže spôsobiť ujmu na postavení tejto osoby z ktoréhokoľvek z uvedených dôvodov.
16. Štáty, zmluvné strany, nemôžu odmietnuť žiadosť o vydanie iba z dôvodu, že trestný čin sa posudzuje aj ako čin týkajúci sa daňových otázok.
17. Skôr než dožiadaný štát, zmluvná strana, odmietne vydanie, prekonzultuje túto vec náležitým spôsobom so žiadajúcim štátom, zmluvnou stranou, aby tomuto štátu poskytol dostatočnú príležitosť vysvetliť svoje názory a poskytnúť informácie súvisiace s jeho tvrdeniami.
18. Štáty, zmluvné strany, sa budú snažiť uzatvárať dvojstranné a mnohostranné dohody alebo dojednania s cieľom vykonať alebo zvýšiť účinnosť vydávania.
Štáty, zmluvné strany, môžu posúdiť možnosť uzavrieť dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania o odovzdávaní osôb odsúdených na uväznenie alebo iný druh odňatia slobody za trestné činy vymedzené týmto dohovorom na ich územie, aby tam mohli trest vykonať.
1. Štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytujú vzájomnú právnu pomoc v čo najširšom rozsahu pri vyšetrovaní, stíhaní a súdnom konaní v súvislosti s trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom.
2. Pokiaľ ide o trestné činy, za ktoré môže byť podľa článku 26 tohto dohovoru zodpovedná právnická osoba v žiadajúcom štáte, zmluvnej strane, vzájomná právna pomoc sa poskytuje v čo najširšom rozsahu podľa príslušných zákonov, zmlúv, dohôd a dojednaní dožiadaného štátu, zmluvnej strany, týkajúcich sa vyšetrovania, stíhania a súdneho konania.
3. Vzájomná právna pomoc poskytovaná v súlade s týmto článkom sa môže požadovať s ktorýmkoľvek z týchto cieľov:
(a) získavanie dôkazov alebo výpovedí od osôb;
(b) doručovanie súdnych dokumentov;
(c) vykonávanie prehliadok a zabavenie, zmrazenie;
(d) ohliadka predmetov a lokalít;
(e) poskytovanie informácií, dôkazných predmetov a znaleckých ocenení;
(f) poskytovanie originálov alebo overených kópií príslušných dokumentov a záznamov, vrátane vládnych, bankových, finančných, firemných alebo obchodných záznamov;
(g) zisťovanie a odhaľovanie príjmov z trestnej činnosti, majetku, prostriedkov a iných predmetov na účely dokazovania;
(h) pomáhanie pri dobrovoľnom dostavení sa osôb v žiadajúcom štáte, zmluvnej strane;
(i) akýkoľvek iný druh pomoci, ktorá nie je v rozpore s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu, zmluvnej strany;
(j) zisťovanie, zmrazenie a vyhľadávanie príjmov z trestnej činnosti v súlade s ustanoveniami kapitoly V tohto dohovoru;
(k) vrátenie majetku v súlade s ustanoveniami kapitoly V tohto dohovoru.
4. Bez dotknutia vnútroštátneho práva môžu príslušné orgány štátu, zmluvnej strany, bez predchádzajúcej žiadosti odovzdávať informácie týkajúce sa trestných vecí príslušnému orgánu iného štátu, zmluvnej strany, v prípadoch, ak sa domnievajú, že takáto informácia môže tomuto orgánu pomôcť vykonať alebo úspešne ukončiť vyšetrovanie a trestné konanie, alebo že môže byť základom pre podanie žiadosti týmto štátom, zmluvnou stranou, v súlade s týmto dohovorom.
5. Odovzdanie informácie podľa odseku 4 tohto článku sa uskutoční bez dotknutia vyšetrovaní a trestného konania príslušných orgánov, ktoré ju poskytnú. Príslušné orgány, ktoré informáciu prijmú, vyhovejú žiadosti o zachovanie dôvernosti tejto informácie, aj dočasnej, alebo o jej obmedzené použitie. To však prijímajúcemu štátu, zmluvnej strane, nebráni zverejniť vo svojom konaní informáciu, ktorá môže obvinenú osobu zbaviť viny. V takomto prípade prijímajúci štát, zmluvná strana, oznámi túto skutočnosť ešte pred jej zverejnením odovzdávajúcemu štátu, zmluvnej strane, a na požiadanie uskutoční konzultácie s odovzdávajúcim štátom, zmluvnou stranou. Ak nie je vo výnimočných prípadoch možné podať predbežnú informáciu vopred, prijímajúci štát, zmluvná strana, bezodkladne oznámi zverejnenie odovzdávajúcemu štátu, zmluvnej strane.
6. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú záväzkov vyplývajúcich z akejkoľvek inej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy, ktorá celkom alebo sčasti upravuje alebo bude upravovať vzájomnú právnu pomoc.
7. Odseky 9 až 29 tohto článku sa vzťahujú na žiadosti podané podľa tohto článku, ak príslušné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané zmluvou o vzájomnej právnej pomoci. Ak sú tieto štáty, zmluvné strany, viazané takouto zmluvou, platia príslušné ustanovenia takejto zmluvy, pokiaľ sa štáty, zmluvné strany, nedohodnú uplatniť namiesto nich odseky 9 až 29 tohto článku. Štátom, zmluvným stranám, sa dôrazne odporúča aplikovať tieto odseky, pokiaľ uľahčia ich spoluprácu.
8. Štáty, zmluvné strany, neodmietnu poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článku z dôvodu bankového tajomstva.
9.
(a) V prípade chýbajúcej obojstrannej trestnosti dožiadaný štát, zmluvná strana, prihliada pri odpovedi na žiadosť o pomoc podľa tohto článku na účely dohovoru ustanovené v článku 1;
(b) štáty, zmluvné strany, môžu odmietnuť poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článku z dôvodu chýbajúcej obojstrannej trestnosti. Avšak tam, kde je to v súlade so základnými pojmami jeho právneho poriadku, dožiadaný štát, zmluvná strana, poskytne pomoc, ktorá nezahŕňa donucovanie. Túto pomoc možno odmietnuť, ak sa žiadosť týka vecí povahy de minimis, alebo vecí, pri ktorých sa požaduje spolupráca alebo poskytuje pomoc podľa iných ustanovení tohto dohovoru;
(c) každý štát, zmluvná strana, môže posúdiť prijatie potrebných opatrení, ktoré mu umožnia poskytnúť pomoc väčšieho rozsahu podľa tohto článku pri chýbajúcej obojstrannej trestnosti.
10. Osoba, ktorá bola vzatá do väzby alebo ktorá vykonáva trest na území jedného štátu, zmluvnej strany, a ktorej prítomnosť v inom štáte, zmluvnej strane, sa požaduje za účelom identifikácie, svedectva alebo iného poskytnutia pomoci pri získavaní dôkazov pre vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie v prípade trestných činov vymedzených týmto dohovorom, môže byť odovzdaná, ak sú splnené tieto podmienky:
(a) osoba k tomu dala slobodne súhlas po tom, ako bola poučená;
(b) príslušné orgány oboch štátov, zmluvných strán, s tým súhlasia za podmienok, ktoré tieto štáty, zmluvné strany, považujú za náležité.
11. Na účely odseku 10 tohto článku:
(a) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, má právo a povinnosť držať odovzdávanú osobu vo väzbe, pokiaľ štát, zmluvná strana, z ktorého bola osoba odovzdaná, nežiada alebo nepovolí iný postup;
(b) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, bezodkladne splní svoj záväzok vrátiť osobu do väzby štátu, zmluvnej strany, z ktorého bola osoba odovzdaná, tak ako sa príslušné orgány oboch štátov, zmluvných strán, vopred alebo inak dohodli;
(c) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, nebude požadovať od štátu, zmluvnej strany, z ktorého bola osoba odovzdaná, aby začal vydávacie konanie na návrat tejto osoby;
(d) osobe, ktorá bola odovzdaná, sa obdobie, počas ktorého bola vo väzbe štátu, zmluvnej strany, ktorému bola odovzdaná, uzná ako výkon trestu v štáte, zmluvnej strane, z ktorého bola odovzdaná.
12. Pokiaľ k tomu štát, zmluvná strana, z ktorého sa osoba v súlade s odsekom 10 a 11 tohto článku odovzdáva, nedá súhlas, táto osoba bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť nebude stíhaná, vzatá do väzby, potrestaná alebo jej osobná sloboda nebude iným spôsobom obmedzená na území štátu, ktorému je odovzdávaná, vo vzťahu ku konaniu, opomenutiam alebo odsúdeniam pred jej odchodom z územia štátu, z ktorého bola táto osoba odovzdaná.
13. Štáty, zmluvné strany, určia ústredný orgán, ktorý má zodpovednosť a kompetenciu na prijímanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc a na ich vykonanie alebo postúpenie príslušným orgánom. Ak štát, zmluvná strana, má osobitný región alebo územie s oddeleným systémom vzájomnej právnej pomoci, môže určiť odlišný ústredný orgán, ktorý má rovnaké funkcie pre tento región alebo územie. Ústredné orgány zabezpečia rýchly a riadny výkon alebo postúpenie prijatej žiadosti. Ak ústredný orgán postúpi žiadosť príslušnému orgánu na vykonanie, vyzve ho na rýchle a riadne vykonanie žiadosti. Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov ústredný orgán, ktorý bol určený na tento účel. Žiadosti o vzájomnú právnu pomoc a akékoľvek s nimi súvisiace informácie sa odovzdávajú ústredným orgánom, ktoré určili štáty, zmluvné strany. Táto požiadavka sa nedotýka práva štátu, zmluvnej strany, žiadať, aby sa takéto žiadosti a informácie zasielali diplomatickou cestou, a v neodkladných situáciách, ak sa na tom štáty, zmluvné strany, dohodli a ak je to možné, prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície.
14. Žiadosti sa podávajú písomne alebo, ak je to možné, akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotoviť písomný záznam v jazyku prijateľnom pre dožiadaný štát, zmluvnú stranu, za podmienok umožňujúcich tomuto štátu, zmluvnej strane, overiť ich autenticitu. Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov jazyk alebo jazyky, ktoré sú preň prijateľné. V neodkladných situáciách a ak sa na tom štáty, zmluvné strany, dohodli, môžu sa žiadosti podávať aj v ústnej podobe, ale musia byť bezodkladne písomne potvrdené.
15. Žiadosť o vzájomnú právnu pomoc obsahuje:
(a) označenie orgánu, ktorý žiadosť podáva;
(b) podstatu veci a povahu vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, ako aj označenie a funkcie orgánu, ktorý také vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie vedie;
(c) zhrnutie podstatných skutočností, okrem prípadov týkajúcich sa žiadostí o doručenie súdnych dokumentov;
(d) popis požadovanej pomoci a podrobnosti o akomkoľvek konkrétnom postupe, ktorý si žiadajúci štát, zmluvná strana, želá dodržať;
(e) podľa možnosti identifikačné údaje, miesto pobytu a občianstvo každej dotknutej osoby; a
(f) účel, na ktorý sa dôkazy, informácie alebo úkony požadujú.
16. Dožiadaný štát, zmluvná strana, môže požiadať o doplňujúcu informáciu, ak sa to zdá byť potrebné na vykonanie žiadosti v súlade s jeho vnútroštátnym právom, alebo ak to môže uľahčiť také vykonanie.
17. Žiadosť sa vykoná v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, v rozsahu, v akom to neodporuje vnútroštátnemu právu dožiadaného štátu, zmluvnej strany, a pokiaľ je to možné, v súlade s postupmi uvedenými v žiadosti.
18. Ak sa fyzická osoba nachádza na území štátu, zmluvnej strany a má byť vypočutá ako svedok alebo znalec súdnymi orgánmi iného štátu, zmluvnej strany, štát, zmluvná strana, môže vždy, keď je to možné a je to v súlade so základnými princípmi vnútroštátneho práva, na žiadosť iného štátu, zmluvnej strany, povoliť, aby sa výsluch uskutočnil prostredníctvom videokonferencie, ak nie je možné alebo žiaduce, aby sa táto osoba osobne dostavila na územie dožiadaného štátu. Štáty, zmluvné strany, sa môžu dohodnúť, že výsluch uskutoční súdny orgán žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, a zúčastní sa ho aj súdny orgán dožiadaného štátu, zmluvnej strany.
19. Žiadajúci štát, zmluvná strana, bez predchádzajúceho súhlasu dožiadaného štátu, zmluvnej strany, neodovzdá a nepoužije informácie alebo dôkazy poskytnuté dožiadaným štátom, zmluvnou stranou, na iné vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie, než je uvedené v žiadosti. Nič v tomto odseku nebráni žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, zverejniť v jej konaní informáciu alebo dôkaz, ktorý obvinenú osobu zbavuje viny. V takomto prípade žiadajúci štát, zmluvná strana, oznámi túto skutočnosť ešte pred jej zverejnením dožiadanému štátu, zmluvnej strane, a na požiadanie uskutoční konzultácie s dožiadaným štátom, zmluvnou stranou. Ak nie je vo výnimočných prípadoch možné podať predbežnú informáciu vopred, žiadajúci štát, zmluvná strana, bezodkladne oznámi zverejnenie dožiadanému štátu, zmluvnej strane.
20. Žiadajúci štát, zmluvná strana, môže požadovať, aby dožiadaný štát, zmluvná strana, zachoval dôverný charakter existencie a podstaty žiadosti v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie žiadosti. Ak dožiadaný štát, zmluvná strana, nemôže vyhovieť požiadavke zachovania dôverného charakteru, bezodkladne to oznámi žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane.
21. Vzájomná právna pomoc môže byť odmietnutá:
(a) ak žiadosť nie je podaná v súlade s ustanoveniami tohto článku;
(b) ak dožiadaný štát, zmluvná strana, usúdi, že vykonaním žiadosti môže byť dotknutá jeho zvrchovanosť, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné základné záujmy;
(c) keby vnútroštátne právo zakazovalo orgánom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, vykonať požadované úkony vo vzťahu k akémukoľvek podobnému trestnému činu, pokiaľ by bol predmetom vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania podliehajúceho ich vlastnej právomoci;
(d) keby vyhovenie žiadosti bolo v rozpore s právnym systémom dožiadaného štátu, zmluvnej strany vo vzťahu k vzájomnej právnej pomoci.
22. Štáty, zmluvné strany, nemôžu odmietnuť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc len z toho dôvodu, že trestný čin sa posudzuje aj ako týkajúci sa daňových otázok.
23. Akékoľvek odmietnutie vzájomnej právnej pomoci musí byť odôvodnené.
24. Dožiadaný štát, zmluvná strana, vykoná žiadosť o vzájomnú právnu pomoc hneď, ako je to možné, a plne prihliada na všetky časové lehoty navrhnuté žiadajúcim štátom, zmluvnou stranou, ktoré sú odôvodnené, podľa možnosti priamo v žiadosti. Žiadajúci štát, zmluvná strana, môže predložiť primerané žiadosti o informácie o priebehu a postupe opatrení prijatých dožiadaným štátom, zmluvnou stranou, na vybavenie jeho žiadosti. Dožiadaný štát, zmluvná strana, odpovie na primerané žiadosti žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, o priebehu a postupe vo vybavovaní jeho žiadosti. Žiadajúci štát, zmluvná strana, bezodkladne oznámi dožiadanému štátu, zmluvnej strane, keď požadovaná pomoc už nie je potrebná.
25. Vzájomnú právnu pomoc môže dožiadaný štát, zmluvná strana, odložiť z dôvodu, že by to narušilo práve prebiehajúce vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie.
26. Skôr než dožiadaný štát, zmluvná strana, odmietne žiadosť podľa odseku 21 tohto článku alebo odloží jej vykonanie podľa odseku 25 tohto článku, uskutoční so žiadajúcim štátom, zmluvnou stranou, konzultácie s cieľom posúdiť, či je pomoc možné poskytnúť za podmienok, ktoré dožiadaný štát, zmluvná strana, považuje za nevyhnutné. Ak žiadajúci štát, zmluvná strana, pomoc za týchto podmienok prijme, dodrží dané podmienky.
27. Bez toho, aby sa to dotklo uplatňovania odseku 12 tohto článku, svedok, znalec alebo iná osoba, ktorá na žiadosť žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, súhlasí s poskytnutím dôkazného prostriedku alebo pomoci pri vyšetrovaní, stíhaní alebo súdnom konaní na území žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, nebude stíhaný, vzatý do väzby, potrestaný alebo jeho osobná sloboda nebude iným spôsobom obmedzená na tomto území vo vzťahu ku konaniu, opomenutiam alebo odsúdeniam pred jeho odchodom z územia dožiadaného štátu, zmluvnej strany. Platnosť záruky osobnej bezpečnosti sa končí, ak svedok, znalec alebo iná osoba mala v priebehu po sebe idúcich pätnástich dní, prípadne v priebehu akejkoľvek inej doby dohodnutej medzi štátmi, zmluvnými stranami, odo dňa, keď bola oficiálne upovedomená o tom, že jej prítomnosť už nie je pre súdne orgány potrebná, možnosť opustiť toto územie, a napriek tomu dobrovoľne zostala na území žiadajúceho štátu, zmluvnej strany alebo potom, ako ho opustila, vrátila sa z vlastnej slobodnej vôle.
28. Bežné výdavky spojené s vykonaním žiadosti uhrádza dožiadaný štát, zmluvná strana, pokiaľ sa zainteresované štáty, zmluvné strany, nedohodli inak. Ak si vykonanie žiadosti vyžaduje alebo vyžiada značné náklady alebo mimoriadne náklady, štáty, zmluvné strany, uskutočnia konzultácie s cieľom určiť podmienky, za akých bude žiadosť vykonaná, ako aj spôsob úhrady výdavkov.
29. Dožiadaný štát, zmluvná strana:
(a) poskytne žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, kópie záznamov, dokumentov a informácií štátnych orgánov, ktoré má k dispozícii a ktoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva verejne prístupné;
(b) môže podľa vlastného uváženia poskytnúť žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, úplne, čiastočne alebo za dodržania takých podmienok, ktoré považuje za náležité, kópie akýchkoľvek záznamov, dokumentov alebo informácií štátnych orgánov, ktoré má k dispozícii a ktoré nie sú podľa jeho vnútroštátneho práva verejne prístupné.
30. Štáty, zmluvné strany, podľa potreby posúdia možnosť uzavretia dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní, ktoré by slúžili na účely ustanovení tohto článku, zabezpečili by ich praktické vykonávanie a zvýšili by ich význam.
Štáty, zmluvné strany, posúdia možnosť vzájomného odovzdania si konania týkajúceho sa stíhania trestného činu vymedzeného týmto dohovorom v prípadoch, keď existuje názor, že toto odovzdanie je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, najmä ak prípad podlieha viacerým právomociam, s cieľom sústrediť trestné stíhanie.
1. Štáty, zmluvné strany, budú navzájom úzko spolupracovať v súlade s ich príslušným vnútroštátnym právnym a administratívnym systémom s cieľom zvýšiť účinnosť postupu orgánov na presadzovanie práva v boji proti trestným činom vymedzeným týmto dohovorom. Každý štát, zmluvná strana, prijme účinné opatrenia najmä:
(a) na rozšírenie a tam, kde je to potrebné, zriadenie komunikačných kanálov medzi ich príslušnými orgánmi, úradmi a službami s cieľom uľahčiť bezpečnú a rýchlu výmenu informácií, týkajúcich sa všetkých aspektov trestných činov vymedzených týmto dohovorom, vrátane prepojenia s inými druhmi trestnej činnosti, ak to štáty, zmluvné strany, považujú za náležité;
(b) na spoluprácu s inými štátmi, zmluvnými stranami, pri vedení vyšetrovania v trestných činoch vymedzených týmto dohovorom, ktoré sa týka:
(i) totožnosti, miesta pobytu a činnosti osôb podozrivých z účasti na týchto trestných činoch alebo miesta, kde sa nachádzajú ostatné dotknuté osoby;
(ii) pohybu príjmov z trestnej činnosti alebo majetku pochádzajúceho zo spáchania takýchto trestných činov;
(iii) pohybu majetku, vybavenia alebo iných prostriedkov použitých alebo určených na spáchanie takýchto trestných činov;
(c) na zabezpečenie potrebných vecí alebo potrebného množstva látok na účely analýzy alebo vyšetrovania tam, kde je to vhodné;
(d) na výmenu informácií s ostatnými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúcimi sa konkrétnych spôsobov a metód používaných na páchanie trestných činov vymedzených týmto dohovorom a tam, kde je to vhodné, aj na používanie falošnej totožnosti, falošných alebo pozmenených dokladov alebo iných prostriedkov zatajujúcich ich aktivity;
(e) na uľahčenie účinnej koordinácie medzi ich príslušnými orgánmi, úradmi a službami a na podporu výmeny personálu a iných expertov vrátane vysielania styčných úradníkov v súlade s dvojstrannými dohodami alebo dojednaniami medzi príslušnými štátmi, zmluvnými stranami;
(f) na výmenu informácií a koordináciu administratívnych a iných opatrení prijímaných tam, kde je to vhodné, za účelom včasného odhalenia trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
2. Za účelom účinného uplatňovania tohto dohovoru štáty, zmluvné strany, posúdia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní o priamej spolupráci medzi ich orgánmi na presadzovanie práva a ich doplnenie tam, kde tieto dohovory alebo dohody už existujú. V prípade, že dotknuté štáty, zmluvné strany, neuzavreli takéto dohody alebo dojednania, môžu tento dohovor považovať za základ pre vzájomnú spoluprácu pri presadzovaní práva v súvislosti s trestnými činmi vymedzenými týmto dohovorom. Pokiaľ to je vhodné, štáty, zmluvné strany, v plnom rozsahu využijú dohody a dojednania, vrátane medzinárodných alebo regionálnych organizácií, na posilnenie spolupráce medzi orgánmi na presadzovanie práva.
3. Štáty, zmluvné strany, sa v rámci svojich možností budú snažiť spolupracovať tak, aby dokázali reagovať na trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, spáchané prostredníctvom použitia moderných technológií.
Štáty, zmluvné strany, posúdia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní, na základe ktorých by mohli v súvislosti s prípadmi, ktoré sú predmetom vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania v jednom alebo vo viacerých štátoch, príslušné dotknuté orgány vytvoriť spoločné vyšetrovacie orgány. Ak takéto dohody alebo dojednania nie sú uzavreté, spoločné vyšetrovanie sa môže viesť na základe dohody uzavretej osobitne pre jednotlivé prípady. Dotknuté štáty, zmluvné strany, zabezpečia plné rešpektovanie zvrchovanosti štátu, zmluvnej strany, na území ktorého sa má viesť vyšetrovanie.
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia v rozsahu, ktorý umožňujú základné princípy jeho vnútroštátneho právneho systému, s cieľom povoliť v súlade s podmienkami ustanovenými v jeho vnútroštátnom práve a s jeho možnosťami príslušným orgánom použiť na jeho území kontrolovanú dodávku a tam, kde to považuje za vhodné, aj iné osobitné vyšetrovacie metódy, ako sú elektronické a iné formy sledovania a operácie s použitím agenta, a s cieľom umožniť použiť takto získané dôkazy v súdnom konaní.
2. Za účelom vyšetrovania trestných činov vymedzených týmto dohovorom sa štátom, zmluvným stranám, odporúča v prípade potreby uzatvárať príslušné dvojstranné alebo mnohostranné dohody a dojednania týkajúce sa využitia osobitných vyšetrovacích metód v kontexte spolupráce na medzinárodnej úrovni. Tieto dohody a dojednania sa uzatvárajú a vykonávajú pri úplnom dodržiavaní zásady zvrchovanej rovnosti štátov a realizujú sa v prísnom súlade s podmienkami týchto dohôd a dojednaní.
3. Pokiaľ nie je uzavretá dohoda alebo dojednanie podľa odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o použití takýchto osobitných vyšetrovacích metód na medzinárodnej úrovni sa prijíma od prípadu k prípadu, a ak je to potrebné, s prihliadnutím na finančné dojednania a memorandá vzťahujúce sa na výkon právomoci dotknutých štátov, zmluvných strán.
4. Rozhodnutia o použití kontrolovanej dodávky na medzinárodnej úrovni môžu so súhlasom zainteresovaných štátov, zmluvných strán, zahŕňať aj také metódy, ako je zadržanie tovaru a jeho následné prepustenie v pôvodnom stave, prípadne s čiastočným alebo úplným odňatím alebo zámenou.
Vrátenie majetku podľa tejto kapitoly je základným princípom tohto dohovoru a štáty, zmluvné strany, si v tejto súvislosti poskytujú čo najširšiu mieru spolupráce a pomoci.
1. Bez toho, aby sa to dotklo článku 14 tohto dohovoru, každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právom potrebné opatrenia, ktorými ustanoví povinnosť finančných inštitúcií podliehajúcich jeho právomoci overovať totožnosť zákazníkov, prijímať primerané kroky na určenie totožnosti užívateľov finančných prostriedkov uložených na účtoch vysokej hodnoty a uskutočňovať posilnenú kontrolu účtov zakladaných alebo vedených na meno alebo v mene jednotlivcov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali významné verejné funkcie, alebo členov ich rodiny a blízkych spoločníkov. Táto posilnená kontrola sa vykonáva formou, ktorá umožňuje primerane odhaľovať podozrivé transakcie s cieľom oznámiť ich príslušným orgánom, a nemala by sa vykladať tak, že finančné inštitúcie bude odrádzať alebo im znemožňovať obchodné vzťahy s legitímnymi zákazníkmi.
2. Na uľahčenie realizácie opatrení ustanovených v odseku 1 tohto článku, každý štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právom a vo svetle relevantných iniciatív regionálnych, medziregionálnych a mnohostranných organizácií proti praniu špinavých peňazí:
(a) vydá pokyny týkajúce sa typov fyzických alebo právnických osôb, ktorých účty by finančné inštitúcie podliehajúce jeho právomoci mali podrobiť posilnenej kontrole, typov účtov a transakcií, ktorým by mali venovať osobitnú pozornosť, a primeraných opatrení vzťahujúcich sa na zakladanie, vedenie a evidenciu týchto účtov; a
(b) ak je to vhodné, oznámi finančným inštitúciám podliehajúcim jeho právomoci na žiadosť iného štátu, zmluvnej strany, alebo z vlastnej iniciatívy totožnosť konkrétnych fyzických alebo právnických osôb, ktorých účty by tieto inštitúcie mali podrobiť posilnenej kontrole popri osobách, ktoré finančné inštitúcie už samy identifikovali.
3. V kontexte odseku 2 (a) tohto článku každý štát, zmluvná strana, prijme opatrenia na to, aby jeho finančné inštitúcie viedli po dostatočne dlhú dobu patričnú evidenciu účtov a transakcií súvisiacich s osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku, ktorá by mala obsahovať prinajmenšom informácie o totožnosti zákazníka, a ak je to možné, aj užívateľa.
4. S cieľom predchádzať a odhaľovať presuny príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom každý štát, zmluvná strana, prijme s pomocou svojich regulačných orgánov a orgánov dohľadu primerané a účinné opatrenia na zamedzenie zriaďovania bánk, ktoré nie sú fyzicky prítomné a nie sú pričlenené k niektorej regulovanej finančnej skupine. Štáty, zmluvné strany, by navyše mohli posúdiť možnosť požiadať svoje finančné inštitúcie, aby nevstupovali do korešpondenčných bankových vzťahov s týmito inštitúciami alebo aby ukončili tieto vzťahy, a aby sa bránili nadväzovaniu vzťahov so zahraničnými finančnými inštitúciami umožňujúcimi používanie ich účtov bankami, ktoré nie sú fyzicky prítomné a nie sú pričlenené k niektorej regulovanej finančnej skupine.
5. Každý štát, zmluvná strana, zváži v súlade so svojím vnútroštátnym právom vytvorenie účinných systémov podávania finančných informácií patričnými verejnými činiteľmi a zavedie primerané sankcie za nesplnenie tejto povinnosti. Každý štát, zmluvná strana, posúdi aj prijatie potrebných opatrení, ktorými by sa príslušným orgánom umožnilo vymieňať si tieto informácie s príslušnými orgánmi v iných štátoch, zmluvných stranách, v prípadoch, keď je potrebné vyšetriť, uplatniť nárok alebo vrátiť príjmy z trestných činov vymedzených týmto dohovorom.
6. Každý štát, zmluvná strana, posúdi v súlade so svojím vnútroštátnym právom aj prijatie potrebných opatrení, ktorými by ustanovila povinnosť patričných verejných činiteľov, ktorí majú účasť, podpisové právo alebo iné právo disponovať s peňažným účtom v inej krajine, oznámiť tento vzťah príslušným orgánom a viesť patričnú evidenciu týchto účtov. Tieto opatrenia ustanovia aj primerané sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.
Každý štát, zmluvná strana v súlade so svojou vnútroštátnou legislatívou:
(a) prijme potrebné opatrenia, aby inému štátu, zmluvnej strane, umožnil iniciovať občianskoprávne konanie pred jeho súdmi s cieľom určiť právny titul alebo vlastníctvo majetku získaného prostredníctvom spáchania trestného činu vymedzeného týmto dohovorom;
(b) prijme potrebné opatrenia, aby svojim súdom umožnil prikázať osobám, ktoré spáchali trestné činy vymedzené týmto dohovorom, zaplatiť náhradu alebo odškodniť iný štát, zmluvnú stranu, ktorý utrpel ujmu v dôsledku týchto trestných činov; a
(c) prijme potrebné opatrenia, aby svojim súdom alebo príslušným úradom umožnil v rámci rozhodovania o konfiškácii uznať nárok iného štátu, zmluvnej strany, ako oprávneného vlastníka majetku získaného prostredníctvom spáchania trestného činu vymedzeného týmto dohovorom.
medzinárodnej spolupráce pri konfiškácii
1. Každý štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právom a s cieľom zabezpečiť vzájomnú právnu pomoc podľa článku 55 tohto dohovoru v súvislosti s majetkom získaným prostredníctvom spáchania trestného činu vymedzeného týmto dohovorom alebo spojeným s akýmto činom:
(a) prijme potrebné opatrenia, ktorými svojim príslušným orgánom umožní vykonať príkaz na konfiškáciu vydaný súdom iného štátu, zmluvnej strany;
(b) prijme potrebné opatrenia, ktorými svojim príslušným orgánom umožní v prípadoch podliehajúcich ich právomoci nariadiť konfiškáciu takéhoto majetku vynesením rozsudku o trestnom čine prania špinavých peňazí alebo o inom trestnom čine podliehajúcom ich právomoci, alebo použitím iných postupov povolených jeho vnútroštátnym právom; a
(c) posúdi prijatie potrebných opatrení, ktoré umožnia konfiškáciu takéhoto majetku bez usvedčenia zo spáchania trestného činu v prípadoch, keď páchateľa nemožno stíhať z dôvodu smrti, úteku alebo neprítomnosti, alebo v iných podobných prípadoch.
2. Každý štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právom a s cieľom zabezpečiť vzájomnú právnu pomoc na základe žiadosti podanej podľa odseku 2 článku 55 tohto dohovoru:
(a) prijme potrebné opatrenia, ktorými svojim príslušným orgánom umožní zmraziť alebo zabaviť majetok na základe príkazu na zmrazenie alebo zabavenie vydaného súdom alebo príslušným orgánom žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, ktorý primerane ubezpečí dožadovaný štát, zmluvnú stranu, o existencii dostatočných dôvodov na prijatie týchto krokov a o tom, že majetok sa v konečnom dôsledku stane predmetom príkazu na konfiškáciu na účely odseku 1 (a) tohto článku.
(b) prijme potrebné opatrenia, ktorými svojim príslušným orgánom umožní zmraziť alebo zabaviť majetok na základe žiadosti, ktorá primerane ubezpečí dožadovaný štát, zmluvnú stranu, o existencii dostatočných dôvodov na prijatie týchto krokov a o tom, že majetok sa v konečnom dôsledku stane predmetom príkazu na konfiškáciu na účely odseku 1 (a) tohto článku; a
(c) posúdi prijatie dodatočných opatrení, ktorými by svojim príslušným orgánom umožnil ochrániť majetok na konfiškáciu, napríklad na základe zatknutia v cudzine alebo trestného oznámenia v súvislosti so získaním takéhoto majetku.
1. Štát, zmluvná strana, ktorý od iného štátu, zmluvnej strany, s právomocou nad trestným činom vymedzeným týmto dohovorom, dostal žiadosť o konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, majetku, vybavenia alebo iných prostriedkov uvedených v článku 31 odsek 1 tohto dohovoru nachádzajúcich sa na jeho území, v čo najväčšej miere v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom:
(a) postúpi žiadosť svojim príslušným orgánom, aby tieto vydali príkaz na konfiškáciu a aby ho v prípade vydania aj vykonali; alebo
(b) postúpi svojim príslušným orgánom na vykonanie v požadovanom rozsahu príkaz na konfiškáciu vydaný súdom na území žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, podľa článku 31 odsek 1 a článku 54 odsek 1 (a) tohto dohovoru, pokiaľ sa týka príjmov z trestnej činnosti, majetku, vybavenia alebo iných prostriedkov uvedených v článku 31 odsek 1 nachádzajúcich sa na území dožiadaného štátu, zmluvnej strany.
2. Na základe žiadosti podanej iným štátom, zmluvnou stranou, ktorého právomoci podlieha trestný čin ustanovený v súlade s týmto dohovorom, dožiadaný štát, zmluvná strana, prijme opatrenia na zistenie, odhalenie a zmrazenie alebo zabavenie príjmov z trestnej činnosti, majetku, vybavenia alebo iných prostriedkov uvedených v článku 31 odsek 1 tohto dohovoru na účely prípadnej konfiškácie, ktorú nariadi buď žiadajúci štát, zmluvná strana, alebo na základe žiadosti podľa odseku 1 tohto článku dožiadaný štát, zmluvná strana.
3. Ustanovenia článku 46 tohto dohovoru sa primerane vzťahujú aj na tento článok. Okrem informácií uvedených v článku 46 odsek 15 žiadosti podávané podľa tohto článku obsahujú:
(a) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 1 (a) tohto článku popis majetku, ktorý sa má skonfiškovať, podľa možnosti vrátane jeho umiestnenia a tam, kde je to relevantné, aj odhadovanej hodnoty majetku a vyhlásenia o skutočnostiach, z ktorých vychádza žiadajúci štát, zmluvná strana, a ktoré sú dostatočné na to, aby dožiadaný štát, zmluvná strana, dal podnet na vydanie príkazu v súlade s jeho vnútroštátnym právom;
(b) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 1 (a) tohto článku právne prípustnú kópiu príkazu na konfiškáciu, ktorý je základom žiadosti vydanej žiadajúcim štátom, zmluvnou stranou, vyhlásenie o skutkovom stave a informácia o rozsahu, do akého sa požaduje vykonanie príkazu, vyhlásenie o konkrétnych opatreniach, ktoré prijal žiadajúci štát, zmluvná strana, s cieľom primerane informovať tretie strany konajúce v dobrej viere a zabezpečiť spravodlivý proces, a vyhlásenie o právoplatnosti príkazu na konfiškáciu;
(c) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 2 tohto článku vyhlásenie o skutkovom stave, z ktorého vychádza žiadajúci štát, zmluvná strana a popis požadovaných úkonov a pokiaľ je k dispozícii aj právne prípustnú kópiu príkazu, ktorý je základom žiadosti.
4. Dožiadaný štát, zmluvná strana, prijme rozhodnutia alebo vykoná úkony ustanovené v odsekoch 1 a 2 tohto článku v súlade s podmienkami a ustanoveniami jeho vnútroštátneho práva a procesnými predpismi, ako aj všetkými dvojstrannými alebo mnohostrannými dohodami alebo dojednaniami, ktorými je viazaný vo vzťahu k žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane.
5. Každý štát, zmluvná strana, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie svojich právnych predpisov, ktoré vykonávajú tento článok, ako aj prípadných ďalších zmien, alebo ich popis.
6. Ak sa štát, zmluvná strana, rozhodne podmieniť prijatie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku existenciou relevantnej zmluvy, tento štát, zmluvná strana, považuje tento dohovor za nevyhnutnú a dostatočnú zmluvnú základňu.
7. Spoluprácu na základe tohto článku možno odmietnuť a dočasné opatrenia sa môžu zrušiť, ak dožiadaný štát, zmluvná strana, nedostane dostatočné a včasné dôkazy, alebo ak ide o majetok nepatrnej hodnoty (de minimis).
8. Skôr než dožiadaný štát, zmluvná strana, zruší ktorékoľvek dočasné opatrenie prijaté podľa tohto článku, poskytne podľa možnosti dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane, príležitosť predložiť dôvody na ďalšie uplatňovanie tohto opatrenia.
9. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, že sa dotýkajú práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere.
Bez dotknutia jeho vnútroštátneho práva a bez ujmy na jeho vlastnom vyšetrovaní, stíhaní alebo súdnom konaní, každý štát, zmluvná strana, sa bude usilovať prijímať opatrenia, ktoré by mu umožnili poskytnúť informácie o majetku pochádzajúcom z trestných činov vymedzených týmto dohovorom inému štátu, zmluvnej strane, bez predchádzajúcej žiadosti, ak sa domnieva, že poskytnutie týchto informácií by mohlo prijímajúcemu štátu, zmluvnej strane, pomôcť začať alebo pokračovať vo vyšetrovaní, stíhaní alebo súdnom konaní, alebo by mohlo viesť k podaniu žiadosti týmto štátom, zmluvnou stranou, podľa tejto kapitoly dohovoru.
1. S majetkom skonfiškovaným štátom, zmluvnou stranou, podľa článku 31 alebo 55 tohto dohovoru, disponuje, vrátane jeho vrátenia predchádzajúcim oprávneným vlastníkom, podľa odseku 3 tohto článku tento štát, zmluvná strana, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a jeho vnútroštátnym právom.
2. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho právneho poriadku legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby jeho príslušné orgány mohli vrátiť skonfiškovaný majetok, keď konajú na žiadosť iného štátu, zmluvnej strany, v súlade s týmto dohovorom, s prihliadnutím na práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere.
3. V súlade s článkami 46 a 55 tohto dohovoru a odsekmi 1 a 2 tohto článku dožiadaný štát, zmluvná strana:
(a) v prípade sprenevery verejných prostriedkov alebo legalizácie spreneverených verejných prostriedkov podľa článkov 17 a 23 tohto dohovoru, po vykonaní konfiškácie v súlade s článkom 55 a na základe právoplatného rozsudku žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, od ktorej požiadavky môže dožiadaný štát, zmluvná strana, upustiť, vráti skonfiškovaný majetok žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane;
(b) v prípade príjmov z akéhokoľvek iného trestného činu, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, po vykonaní konfiškácie v súlade s článkom 55 a na základe právoplatného rozsudku žiadajúceho štátu, zmluvnej strany, od ktorej požiadavky môže dožiadaný štát, zmluvná strana, upustiť, vráti skonfiškovaný majetok žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, pokiaľ žiadajúci štát, zmluvná strana, primerane potvrdí svoje predchádzajúce vlastníctvo tohto skonfiškovaného majetku dožiadanému štátu, zmluvnej strane, alebo pokiaľ dožiadaný štát, zmluvná strana, prizná náhradu škody žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, ako základ pre vrátenie skonfiškovaného majetku;
(c) vo všetkých ostatných prípadoch prioritne zabezpečí vrátenie skonfiškovaného majetku žiadajúcemu štátu, zmluvnej strane, vrátenie tohto majetku jeho predchádzajúcim oprávneným vlastníkom, alebo odškodnenie obetí trestnej činnosti.
4. V príslušných prípadoch a pokiaľ sa štáty, zmluvné strany, nerozhodnú inak, si dožiadaný štát, zmluvná strana, môže odpočítať primerané výdavky vzniknuté počas vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania, ktoré viedlo k vráteniu alebo disponovaniu so skonfiškovaným majetkom podľa tohto článku.
5. V príslušných prípadoch štáty, zmluvné strany, môžu osobitne zvážiť aj uzavretie dohôd alebo vzájomne prijateľných dojednaní o definitívnom naložení so skonfiškovaným majetkom v jednotlivých prípadoch.
Štáty, zmluvné strany, navzájom spolupracujú s cieľom predchádzať a bojovať proti presunu príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom a podporovať spôsoby a prostriedky na vrátenie týchto príjmov, a s týmto cieľom posúdia možnosť vytvoriť útvar finančného spravodajstva, ktorý by mal byť zodpovedný za prijímanie, analýzu a poskytovanie správ o podozrivých finančných transakciách príslušným orgánom.
Štáty, zmluvné strany, posúdia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní na zvýšenie účinnosti medzinárodnej spolupráce vykonávanej podľa tejto kapitoly dohovoru.
1. Každý štát, zmluvná strana, v nevyhnutnom rozsahu zavedie, rozpracuje alebo zdokonalí osobitné programy odbornej prípravy pracovníkov zodpovedných za predchádzanie a boj proti korupcii. Tieto programy odbornej prípravy by sa mohli zameriavať okrem iného na tieto oblasti:
(a) účinné opatrenia na predchádzanie, odhaľovanie, trestanie a kontrolu korupcie, a to aj pomocou zhromažďovania dôkazov a vyšetrovacích metód;
(b) budovanie kapacít na formuláciu a plánovanie strategickej protikorupčnej politiky;
(c) odborná príprava príslušných orgánov v oblasti vybavovania žiadostí o vzájomnú právnu pomoc vyhovujúcich požiadavkám tohto dohovoru;
(d) hodnotenie a posilňovanie inštitúcií, riadenie verejného sektoru a riadenie verejných financií vrátane verejného obstarávania a súkromného sektoru;
(e) prechádzanie a boj proti presunu príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom a vrátenie týchto príjmov;
(f) odhaľovanie a zmrazenie presunov príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom;
(g) sledovanie pohybov príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom a metód používaných na presun, zatajenie alebo zastretie skutočnej povahy týchto príjmov;
(h) primerané a účinné právne a administratívne mechanizmy na uľahčenie vrátenia príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom;
(i) metódy používané pri ochrane obetí a svedkov spolupracujúcich so súdnymi orgánmi; a
(j) vzdelávanie v oblasti vnútroštátnych a medzinárodných predpisov a jazykové vzdelávanie.
2. Štáty, zmluvné strany, posúdia podľa svojich možností začlenenie čo najširšej vzájomnej technickej pomoci, najmä v prospech rozvojových krajín, do svojich plánov a programov boja proti korupcii, vrátane materiálnej podpory a vzdelávania v oblastiach uvedených v odseku 1 tohto článku, a odbornú prípravu a pomoc a vzájomnú výmenu relevantných skúseností a odborných poznatkov, ktorá uľahčí medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi, zmluvnými stranami, v oblasti vydávania a vzájomnej právnej pomoci.
3. Štáty, zmluvné strany, v nevyhnutnom rozsahu posilnia úsilie o realizáciu čo najširších operatívnych a vzdelávacích aktivít v medzinárodných a regionálnych organizáciách, ako aj v rámci relevantných dvojstranných a mnohostranných dohôd a dojednaní.
4. Štáty, zmluvné strany, posúdia možnosť poskytovať si na požiadanie vzájomnú pomoc pri realizácii hodnotení, prieskumov a výskumov vzťahujúcich sa na druhy, príčiny, dôsledky a náklady na korupciu v jednotlivých krajinách s cieľom vypracovať stratégie a akčné plány na boj proti korupcii so zapojením príslušných orgánov a celej spoločnosti.
5. Aby sa uľahčilo vrátenie príjmov z trestných činov vymedzených týmto dohovorom môžu štáty, zmluvné strany, navzájom spolupracovať formou výmeny mien expertov, ktorí by mohli pomôcť dosiahnuť tento cieľ.
6. Štáty, zmluvné strany, posúdia možnosť použiť subregionálne, regionálne a medzinárodné konferencie a semináre na podporu spolupráce a technickej pomoci a na podnietenie diskusie o otázkach vzájomného záujmu, vrátane osobitných problémov a potrieb rozvojových krajín a transformujúcich sa krajín.
7. Štáty, zmluvné strany, posúdia vytvorenie dobrovoľných mechanizmov s cieľom finančne prispieť k úsiliu rozvojových krajín a transformujúcich sa krajín o uplatňovanie tohto dohovoru pomocou programov technickej pomoci a projektov.
8. Každý štát, zmluvná strana, posúdi poskytnutie dobrovoľných príspevkov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu s cieľom podporiť prostredníctvom tohto úradu programy a projekty v rozvojových krajinách zamerané na uplatňovanie tohto dohovoru.
1. Každý štát, zmluvná strana, posúdi po porade s expertmi prípravu analýzy trendov v korupcii na jej území ako aj o okolnostiach, za akých sa páchajú trestné činy korupcie.
2. Štáty, zmluvné strany, posúdia vypracovanie a prostredníctvom medzinárodných a regionálnych organizácií vzájomnú výmenu štatistických údajov, analytických expertných štúdií týkajúcich sa korupcie, a informácií s cieľom vypracúvať, pokiaľ to je možné, spoločné definície, štandardy a metodológie, ako aj informácie o najlepšej praxi na predchádzanie a boj proti korupcii.
3. Každý štát, zmluvná strana, posúdi možnosť monitorovať svoje politiky a prijaté opatrenia na boj proti korupcii a vypracovanie hodnotení ich efektívnosti a účinnosti.
1. Štáty, zmluvné strany, prijmú opatrenia na optimálne uplatňovanie tohto dohovoru, pokiaľ možno prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, berúc do úvahy negatívne účinky korupcie na spoločnosť všeobecne, a najmä na trvalo udržateľný rozvoj.
2. Štáty, zmluvné strany, vynaložia čo najväčšie konkrétne úsilie vo vzájomnej koordinácii aj v koordinácii s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami:
(a) na posilnenie ich spolupráce s rozvojovými krajinami na rôznych úrovniach s cieľom posilniť kapacity týchto krajín na predchádzanie a boj proti korupcii;
(b) na zintenzívnenie finančnej aj materiálnej pomoci na podporu úsilia rozvojových krajín pri účinnom predchádzaní a boji proti korupcii a na pomoc týmto krajinám úspešne uplatňovať tento dohovor;
(c) na poskytnutie technickej pomoci rozvojovým krajinám a transformujúcim sa krajinám s cieľom pomôcť im uspokojiť ich potreby v rámci uplatňovania tohto dohovoru. S týmto cieľom sa štáty, zmluvné strany, budú usilovať poskytovať primerané a pravidelné dobrovoľné príspevky na účet, ktorý bude na tento účel špecificky zriadený v mechanizme financovania Organizácie Spojených národov. Štáty, zmluvné strany, môžu osobitne zvážiť možnosť prispieť v súlade so svojou vnútroštátnou legislatívou a ustanoveniami tohto dohovoru na tento účet istým percentom peňažných prostriedkov alebo zodpovedajúcou hodnotou príjmov z trestnej činnosti alebo majetku skonfiškovaného v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru;
(d) povzbudzovať a presviedčať ostatné štáty a finančné inštitúcie, aby sa primerane pripojili k ich úsiliu v súlade s týmto článkom, najmä prostredníctvom zvýšenia počtu vzdelávacích programov a moderného vybavenia pre rozvojové krajiny, aby im pomohli dosiahnuť ciele tohto dohovoru.
3. Do tej miery, do akej je to možné, sa tieto opatrenia nedotknú existujúcich záväzkov v oblasti zahraničnej pomoci alebo iných dojednaní o finančnej spolupráci na dvojstrannej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni.
4. Štáty, zmluvné strany, môžu uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania týkajúce sa materiálnej a logistickej pomoci, s prihliadnutím na potrebné finančné dojednania pre medzinárodnú spoluprácu, ktoré pre ich právoplatnosť ustanovuje tento dohovor, a na predchádzanie, odhaľovanie a kontrolu korupcie.
1. Týmto sa zriaďuje Konferencia zmluvných strán dohovoru za účelom posilnenia možností štátov, zmluvných strán, v boji proti korupcii a na podporu a posudzovanie realizácie tohto dohovoru.
2. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá Konferenciu zmluvných strán najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti dohovoru. Následne sa budú konať pravidelné stretnutia Konferencie zmluvných strán v súlade s rokovacím poriadkom prijatým konferenciou.
3. Konferencia zmluvných strán prijme rokovací poriadok a pravidlá upravujúce činnosti uvedené v tomto článku vrátane pravidiel týkajúcich sa prijímania a účasti pozorovateľov a úhrady nákladov vzniknutých pri uskutočňovaní týchto činností.
4. Konferencia zmluvných strán sa dohodne na činnostiach, postupoch a metódach práce na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1 tohto článku, vrátane:
(a) uľahčovania činností štátov, zmluvných strán, podľa článkov 60 a 62 a kapitol II až V tohto dohovoru, vrátane podpory mobilizovania dobrovoľných príspevkov;
(b) uľahčovania výmeny informácií medzi štátmi, zmluvnými stranami, týkajúcich sa charakteru a trendov korupcie, ako aj úspešnej praxe v boji proti korupcii a návrate príjmov z trestnej činnosti, medziiným aj prostredníctvom uverejňovania relevantných informácií podľa tohto článku;
(c) spolupráce s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi, ako aj mimovládnymi organizáciami;
(d) primeraného využívania relevantných informácií získaných medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami pre boj proti a predchádzanie korupcii s cieľom zabrániť zbytočnej duplicite činnosti;
(e) pravidelného posudzovania uplatňovania tohto dohovoru jeho zmluvnými stranami;
(f) prijímania odporúčaní na zdokonaľovanie tohto dohovoru a jeho uplatňovania;
(g) prihliadania na požiadavky štátov, zmluvných strán, na technickú pomoc týkajúcu sa uplatňovania tohto dohovoru a odporúčania akýchkoľvek krokov, ktoré by v tejto súvislosti mohli považovať za potrebné.
5. Na účely odseku 3 písm. d) a e) tohto článku Konferencia zmluvných strán získava potrebné údaje o opatreniach prijatých štátmi, zmluvnými stranami, pri uplatňovaní tohto dohovoru a o problémoch, s ktorými sa pri tom stretávajú, na základe informácií poskytnutých štátmi, zmluvnými stranami, a na základe mechanizmu dodatočného posudzovania, ktorý vytvorí Konferencia zmluvných strán.
6. Každý štát, zmluvná strana, poskytne Konferencii zmluvných strán podľa jej požiadaviek informácie o svojich programoch, plánoch a praxi, ako aj o legislatívnych a administratívnych opatreniach zameraných na uplatňovanie tohto dohovoru. Konferencia zmluvných strán posúdi najefektívnejší spôsob získavania a reagovania na informácie, vrátane informácií prijímaných od štátov, zmluvných strán, a od príslušných medzinárodných organizácií. Možno prihliadať aj na podnety získané od relevantných mimovládnych organizácií, riadne akreditovaných podľa postupov, o ktorých rozhodne Konferencia zmluvných strán.
7. Podľa odsekov 4 až 6 tohto článku Konferencia zmluvných strán vytvorí, ak to bude považovať za potrebné, primeraný mechanizmus alebo orgán na pomoc pri účinnom uplatňovaní dohovoru.
1. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zabezpečí nevyhnutné služby spojené so sekretariátom Konferencie zmluvných strán.
2. Sekretariát:
(a) poskytuje Konferencii zmluvných strán pomoc pri vykonávaní činností uvedených v článku 63 tohto dohovoru a organizuje zasadnutia Konferencie zmluvných strán a zabezpečuje pre ne potrebný servis;
(b) na ich žiadosť poskytuje štátom, zmluvným stranám, pomoc pri poskytovaní informácií Konferencii zmluvných strán, ako to predpokladá článok 63 odseky 5 a 6 tohto dohovoru; a
(c) zabezpečuje potrebnú koordináciu so sekretariátmi príslušných medzinárodných a regionálnych organizácií.
Uplatňovanie dohovoru
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými princípmi svojho vnútroštátneho práva potrebné opatrenia, vrátane legislatívnych a administratívnych, na zabezpečenie plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru.
2. Každý štát, zmluvná strana, môže na predchádzanie a na boj proti korupcii prijať prísnejšie a tvrdšie opatrenia než sú tie, ktoré ustanovuje tento dohovor.
l. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať riešiť spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru rokovaním.
2. Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo aplikácie tohto dohovoru, ktorý nie je možné v rozumnej lehote vyriešiť rokovaním, sa na žiadosť jedného z týchto štátov, zmluvných strán, predloží na rozhodcovské konanie. Pokiaľ sa tieto štáty, zmluvné strany, v lehote šiestich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti na rozhodcovské konanie nemôžu dohodnúť na jeho organizácii, ktorýkoľvek z týchto štátov, zmluvných strán, môže predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru, na základe žiadosti v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.
3. Každý štát, zmluvná strana, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pri prístupe k tomuto dohovoru vyhlásiť, že sa necíti byť viazaný odsekom 2 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané odsekom 2 tohto článku vo vzťahu ku akémukoľvek štátu, zmluvnej strane, ktorý urobil takúto výhradu.
4. Akýkoľvek štát, zmluvná strana, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 3 tohto článku, ju môže kedykoľvek odvolať oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
1. Tento Dohovor je otvorený na podpis pre všetky štáty od 9. do 11. decembra 2003 v Méride, Mexiko, a následne v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 9. decembra 2005.
2. Tento dohovor je zároveň otvorený na podpis regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie, pokiaľ aspoň jeden členský štát takejto organizácie podpísal tento dohovor v súlade s odsekom 1 tohto článku.
3. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Regionálna organizácia hospodárskej integrácie môže uložiť svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení, ak aspoň jeden jej členský štát takto už urobil. V tejto ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo schválení takáto organizácia stanoví rozsah svojich kompetencií vo vzťahu k otázkam, ktoré sú upravené týmto dohovorom. Takáto organizácia zároveň oznámi depozitárovi akúkoľvek podstatnú zmenu rozsahu svojich kompetencií.
4. Tento dohovor je otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu alebo ktorejkoľvek regionálnej organizácii hospodárskej integrácie, ktorej aspoň jeden členský štát je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Listiny o prístupe budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pri prístupe stanoví regionálna organizácia hospodárskej integrácie rozsah svojich kompetencií vo vzťahu k otázkam, ktoré sú upravené týmto dohovorom. Takáto organizácia zároveň oznámi depozitárovi akúkoľvek podstatnú zmenu rozsahu svojich kompetencií.
1. Tento dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň odo dňa uloženia tridsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe. Na účely tohto odseku sa akákoľvek listina uložená regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie nepočíta navyše k počtu listín uložených členskými štátmi takejto organizácie.
2. Pre každý štát alebo regionálnu organizáciu hospodárskej integrácie, ktoré ratifikujú, príjmu, schválila alebo pristúpia k tomuto dohovoru po uložení tridsiatej listiny, nadobudne tento dohovor platnosť tridsiaty deň odo dňa uloženia príslušnej listiny takýmto štátom alebo organizáciou, alebo v deň, keď tento dohovor nadobudne platnosť podľa odseku 1 tohto článku, podľa toho, čo nastane skôr.
1. Po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže štát, zmluvná strana, navrhnúť zmenu tohto dohovoru a zaslať ju generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý následne postúpi navrhovanú zmenu štátom, zmluvným stranám, a Konferencii zmluvných strán za účelom posúdenia a rozhodnutia o tomto návrhu. Konferencia zmluvných strán vyvinie všetko úsilie na dosiahnutie konsenzu vo veci každej zmeny. Ak sa vyčerpá všetko úsilie na konsenzus a dohoda nebude dosiahnutá, na prijatie zmeny sa ako posledná možnosť vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov štátov, zmluvných strán, prítomných a hlasujúcich na zasadnutí Konferencie zmluvných strán.
2. Regionálne organizácie hospodárskej integrácie vykonávajú vo veciach v rámci svojej kompetencie svoje hlasovacie právo podľa tohto článku s počtom hlasov rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru. Takéto organizácie nevykonávajú svoje hlasovacie právo, ak ho vykonávajú ich členské štáty, a naopak.
3. Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, zmluvnými stranami.
4. Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku nadobudne platnosť vo vzťahu k štátu, zmluvnej strane, deväťdesiat dní odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení takejto zmeny u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
5. Po tom, ako zmena nadobudne platnosť, budú ňou viazané tie štáty, zmluvné strany, ktoré vyjadrili svoj súhlas ňou byť viazané. Ostatné štáty, zmluvné strany, budú naďalej viazané ustanoveniami tohto dohovoru a akoukoľvek predchádzajúcou zmenou, ktorú ratifikovali, prijali alebo schválili.
1. Štát, zmluvná strana, môže tento dohovor vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.
2. Regionálna organizácia hospodárskej integrácie prestáva byť zmluvnou stranou tohto dohovoru, ak ho vypovedia všetky jej členské štáty.
1. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sa určuje za depozitára tohto dohovoru.
2. Originál tohto dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie je rovnako autentické, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní, riadne na to svojimi vládami splnomocnení, podpísali tento dohovor.
[1] Pozri E/1996/99.
[2] Official Journal of the European Communities, C 195, 25. júna 1997.
[3] Pozri Corruption and Integrity Improvement Initiatives in Developing Countries (Korupcia a iniciatívy na podporu integrity v rozvojových krajinách) (United Nations publication, Sales No. E.98.III.B.18.
[4] Rada Európy, European Treaty Series, č. 173.
[5] Tamtiež, č. 174.
[6] Rezolúcia Valného zhromaždenia 55/25, príloha I.