Návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh.
Prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Zavedenie mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb a predlžovania súdneho konania. Prístup k spravodlivosti sťažuje aj kvantita a zložitosť legislatívy. Cezhraničné spory sa obyčajne spájajú s ešte dlhším konaním a vyššími nákladmi ako domáce spory.
V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov( ďalej iba MRS), rozhodnutia neprijíma tretia strana. Mediátor iba pomáha stranám vyriešiť svoj spor. Strany k sebe nepristupujú konfrontačne; ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa samy rozhodujú pre spôsob riešenia sporu a hľadajú to riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie. Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť pokračovania vo vzájomných kontaktoch a aktivitách aj po urovnaní sporu.
Členské štáty Európskej únie nemajú podrobné rámcové predpisy o mediácii. Vo väčšine členských štátov upravujú MRS, ktoré súd zveruje tretej strane, všeobecné právne predpisy alebo návrhy právnych predpisov. Tieto úpravy sa pohybujú od možnosti použiť MRS (napríklad v Belgicku a vo Francúzsku) cez nabádanie na jeho použitie (v Španielsku, Taliansku, Švédsku a v Anglicku a Walese) až po zákonom stanovenú alebo sudcom uloženú povinnosť použiť najprv MRS (napríklad v Nemecku, Belgicku a Grécku).
Pokiaľ ide o alternatívne riešenie sporov pred súdom, občianske súdne poriadky členských štátov umožňujú poveriť niektorého sudcu najmä zmierovaním, povinne začleniť fázu zmierovania do súdneho konania, alebo sudcov výslovne nabádajú, aby sa aktívne snažili dosiahnuť dohodu medzi stranami sporu. Tieto špecifické úlohy, ktoré nemusia patriť medzi obvyklé funkcie sudcov, preto musia sprevádzať vhodné vzdelávacie programy.
Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody nie je potrebné.
Návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA
a vplyvov na zamestnanosť
1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.
2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
4. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákon o mediácii a o doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 a č. 24.
4. Problematika návrhu právneho predpisu :
a)
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie,
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Bezpredmetné
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona boli účastní experti z Veľkej Británie v rámci bilaterálnej spolupráce v projekte „ Posilnenie prístupu k spravodlivosti“.
Osobitná časť
K článku I
K § 1:
Zákon má tendenciu byť rámcový a hlavne pripraviť legislatívne prostredie pre mediáciu ako novú formu mimosúdneho riešenia sporov. V materiáli, ktorým boli Európskou úniou spracované odpovede oslovených krajín, ktoré pripomienkovali materiál Európskej komisie nazvaný Zelená kniha k alternatívnemu riešeniu sporov v civilnom a obchodnom práve v apríli 2002 sa konštatuje, že formy mimosúdneho riešenia sporov sa považujú najmä za projekt prístupu k spravodlivosti. Mali by byť považované za vyjadrenie autonómie strán a slúžiť ich potrebám. Strany by mali skôr využiť svoju kontraktačnú slobodu, kde by namiesto toho rozhodli súdne orgány alebo rozhodcovské súdy. Akékoľvek ustanovenie aj len minimálneho kvalitatívneho kritéria môže viesť k nežiadúcej a prílišnej regulácii ako je to možno vidieť v návrhoch zákonov v Maďarsku a Rakúsku. Z toho dôvodu sa navrhuje zaviesť mediáciu ako dobrovoľný spôsob riešenia sporu.
Použitie mediácie v návrhu zákona sa zameriava na občianskoprávne a obchodné veci, vrátane práva v oblasti zamestnanosti a ochrany spotrebiteľa. Použitie mediácie v trestnej oblasti výslovne rieši pripravovaný zákon o probačnej a mediačnej službe, ktorý odráža osobitosti postavenia účastníkov sporu v ich rozdielnom právnom prostredí, ktoré upravujú trestnoprávne predpisy. Ďalej sa nevzťahuje na otázky spojené s neprenosnými právami, ktoré sú v záujme verejnej politiky, ako sú niektoré ustanovenia zákonov o osobách a rodine, súťažného práva a spotrebiteľského práva, ktoré nemožno riešiť pomocou MRS.
K § 2:
V medzinárodných dokumentoch sa nachádzajú nasledovné definície pojmu mediácia:
Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie mimosúdne konanie, v ktorom mediátor pomáha stranám, aby vyriešili svoju konfliktnú situáciu a dospeli k dohode. (Odporúčanie Rady Európy).
Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie mimosúdne sprostredkovanie za účelom riešenia sporu stranami a činnosť smerujúca k urovnaniu konfliktného stavu.
Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie proces, v ktorom strany požiadajú tretiu osobu o asistenciu pri ich pokuse o priateľské urovnanie sporu, ktorý vznikol, alebo sa týka ich zmluvného alebo právneho vzťahu. (UNCITRAL-vzorový zákon).
Mediáciou sa na účely tohto zákona rozumie proces riešenia sporu, ktorý sa pokúša presvedčiť strany a priviesť ich k riešeniu sporu vzájomnou dohodou. (Odporúčanie Európskej komisie).
Intervencia neutrálnej tretej osoby, ktorá sa pokúša pomôcť stranám v spore, aby dosiahli dohodnuté urovnanie.(ADR Practice Guide, by Mackie Marsh, Miles and Allen).
V odseku 2 sa vymedzujú základné požiadavky na osobu mediátora. Vzhľadom na to, že pri mediácii pôjde o riešenie konfliktného stavu, kde je mediátor len pomocnou osobou a prostredníkom medzi stranami, kladie sa dôraz skôr na jeho osobnostné predpoklady, zručnosti a získané skúsenosti, nevyžaduje sa, aby mediátor bol osobou s právnickým vzdelaním. Každý mediátor však musí prejsť vzdelávacím procesom, aby bol pripravený na riešenie rôznych situácií a aby mal znalosti o právnych predpisoch z oblasti mediácie, čo má docieliť zvýšenie úspešnosti pri riešení sporov. Z tohto dôvodu sa vyžaduje absolvovanie odbornej prípravy mediátora.
V odseku 3 sa na účely zákona vymedzujú pojmy používané v zákone.
K § 3:
Euromediátorom, ktorý je oprávnený vykonávať na území Slovenskej republiky je osoba, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Euromediátor musí podľa odseku 1 spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom, pričom u hosťujúceho euromediátora je podmienka absolvovania odbornej prípravy mediátora splnená podľa odseku 2 získaním oprávnenia vykonávať profesiu mediátora podľa predpisov svojho domovského štátu, ktoré musí byť úradne preložené podľa odseku 4 do nášho úradného jazyka, aby sa strany alebo orgán verejnej moci mohli uistiť, že je osobou oprávnenou vykonávať mediáciu. U usadeného mediátora je tá istá výnimka vyjadrená v § 10 písm. b). Ďalšie náležitosti, ktoré musí spĺňať usadený mediátor sú uvedené v § 10. Zápis usadeného euromediátora do zoznamu, ktorý vedie Výbor pre mediáciu je dôsledkom splnenia podmienok podľa tohto zákona.
Podmienka samostatnosti znamená, že osoba euromediátora musí byť oprávnená vykonávať podľa oprávnenia svoju činnosť samostatne, teda nezávisle od iných osôb.
Vzhľadom na to, že euromediátor, ktorý bude sústavne vykonávať mediáciu na území SR by mal ovládať naše právne predpisy v oblasti mediácie, v záujme kvalitného poskytovania služieb, sa preveria v tomto rozsahu jeho odborné znalosti.
K § 4:
Veľký dôraz sa kladie na nezávislosť a nestrannosť mediátora, ktorý má v procese mediácie zohrávať neutrálnu úlohu. Strany majú možnosť dohodnúť sa na osobe mediátora, prípadne si zvoliť viacerých mediátorov a teda ho môžu v prípade, ak majú pochybnosť o jeho nepredpojatosti kedykoľvek aj odvolať. Zákon v odseku 2 ukladá mediátorovi, aby sám informoval strany o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nepredpojatosť. Ak sa zistí, že mediátor porušil túto povinnosť a ďalšie povinnosti uložené týmto zákonom, zodpovedá stranám za spôsobenú škodu.
K § 5:
Zmluvné strany využívajú mediáciu ako neformálny druh konania, v rámci ktorého môžu použiť aj informácie, ktoré by v súdnom konaní nepoužili. V snahe o dosiahnutie kompromisného riešenia so spornou stranou môžu prezentovať aj svoje podnikateľské zámery, definovať nové riešenia , preto je nevyhnutné vyžadovať od osôb zúčastnených na mediácii zachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa v súvislosti s mediáciou dozvedia. Zákon nechráni skutočnosti, ktoré by ohrozovali životy a zdravie iných ľudí a verejný poriadok. Preto sa aj na tento druh konania vzťahujú ustanovenia Trestného zákona o neprekazení alebo neoznámení trestného činu. Povinnosťou strany zúčastňujúcej sa mediácie je dodržiavať obchodné tajomstvo, pokiaľ podnikateľ nedá v súlade s dohodnutými podmienkami podľa § 18 Obchodného zákonníka súhlas na jeho využitie.
K § 6:
V tomto ustanovení sú vymenované špecifické prostriedky z oblasti mediácie, ktoré môžu byť nositeľmi dôležitých informácií a preto taktiež podliehajú povinnosti mlčanlivosti.
V odseku 2 sa ustanovuje výnimka z povinnosti mlčanlivosti pre dôkazy, ktoré môžu byť neskôr v prípade neúspešnosti mediácie predložené v súdnom alebo inom konaní. Sú to len také dôkazy, o ktorých strana vedela, prípadne nimi disponovala aj keby sa mediácia vôbec neuskutočnila. Ak sa strana o takýchto dôkazoch dozvedela až v priebehu mediácie, takýto dôkaz je chránený povinnosťou mlčanlivosti. Cieľom tohto ustanovenia je tiež zabrániť prezentovaniu dôkazov pri mediácii s cieľom zablokovať ich použitie v iných konaniach.
K § 7:
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti mlčanlivosti pre prípad, ak mediátor porušil svoje povinnosti a vedie sa proti nemu spor v súdnom, rozhodcovskom alebo obdobnom konaní. Rozsah poskytnutia informácií je limitovaný len na skutočnosti týkajúce sa porušenia povinnosti mediátora.
K § 8:
Obsahom zmluvy o mediácii, je dohoda strán o tom, akým spôsobom budú riešiť svoje budúce alebo súčasné spory. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že zmluva o mediácii nebude zaväzovať ich právnych nástupcov. Takáto dohoda musí byť súčasťou zmluvy a musí z nej výslovne vyplývať vôľa strán. Ak sa zmluvné strany nedohodnú, platí ustanovenie odseku 3 a zmluva o mediácii bude zaväzovať i právnych nástupcov zmluvných strán.
K § 9:
Navrhované ustanovenie vyžaduje, aby zmluva o mediácii mala písomnú formu. Zabráni sa tým pochybnostiam, či strany majú alebo nemajú povinnosť pokúsiť sa o riešenie sporu mediáciou. Platnosť zmluvy v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka je podmienená podpisom všetkých konajúcich strán. Ak je to obvyklé podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami. Zmluva o mediácii ako právny úkon môže byť urobená telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami za podmienok ustanovených zákonom.
Písomná forma je zachovaná podľa navrhovaného odseku 3 aj vyhlásením zmluvných strán do zápisnice vyhotovenej mediátorom pred začatím mediácie a musí byť stranami podpísaná.
K § 10:
Odsek 1 reaguje na situáciu, kedy zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o mediácii podľa iného právneho poriadku, než je právny poriadok Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade musí byť písomná forma zmluvy o mediácii zachovaná, i keby sa podľa právneho poriadku, podľa ktorého bola zmluva o mediácii uzavretá, takáto forma nevyžadovala.
Neplatnosť zmluvy sa vzťahuje aj na doložku o účasti na mediácii( ďalej len doložka), ktorá je jej súčasťou v prípadoch, keď sa dôvod neplatnosti vzťahuje na túto doložku. Inak je doložka platná, i keď je zmluva, v ktorej je obsiahnutá, neplatná. Pri odstúpení od zmluvy sa obdobne odstúpenie netýka doložky, ktorá je v zmluve obsiahnutá. Strany tak môžu svoje pomery, ktoré treba upraviť po odstúpení od zmluvy alebo po vyhlásení neplatnosti zmluvy, opätovne riešiť prostredníctvom mediátora. Pri odstúpení od zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že sa odstúpenie vzťahuje i na doložku o mediácii.
K § 11:
Na základe tohto zákona minister zriadi svoj poradný orgán pre oblasť mediácie a vydá jeho štatút. Ministerstvo bude rámcovo zabezpečovať svojou koncepčnou činnosťou a dohľadom nad vzdelávaním mediátorov kvalitu mediácie. Na zabezpečenie informácií o možnostiach, na ktoré osoby ako mediátorov a na ktoré stále mediačné centrá sa môžu fyzické a právnické osoby obrátiť, bude ministerstvo viesť ich zoznam.
K § 12:
Odôvodnenie k tomuto ustanoveniu súvisí s odôvodnením § 3.
K § 13:
Na základe posúdenia projektov odborného vzdelávania mediátorov a po splnení požiadaviek, ktoré stanoví ministerstvo jednotne pre všetkých uchádzačov o poskytovanie vzdelávania v oblasti mediácie na kvalitu mediácie a na minimálne štandardy úrovne vedomostí, zručností a schopností mediátorov udelí minister povolenie na výkon odbornej prípravy mediátorov.
K § 14 :
Odsekom 1 sa umožňuje právnickým i fyzickým osobám (zriaďovateľom) zriadiť a na svoje vlastné náklady udržiavať stále mediačné centrum. Stále mediačné centrum si pritom môže upraviť svoju vecnú pôsobnosť, organizačnú štruktúru (§ ) a štatút. Zároveň sa zriaďovateľovi ukladá povinnosť vydať štatút a zverejniť v Obchodnom vestníku v návrhu taxatívne vymedzené skutočnosti.
Na plnenie úloh Výboru pre mediáciu sa ustanovuje súčinnosť stálych mediačných centier poskytovaním údajov všeobecného charakteru pre štatistické účely ministerstva.
K § 15:
V záujme prehľadnosti spôsobu kreovania a organizácie stáleho mediačného centra sú uvedené náležitosti, ktoré musia byť obligatórnou súčasťou štatútu stáleho mediačného centra. Štatút musí takisto určiť, či konkrétne stále mediačné centrum rieši všetky spory, ktoré možno riešiť pomocou mediácie v súlade s § 1 ods. 2 tohto návrhu alebo sa špecializuje len na určitý okruh sporov, resp. určitý okruh vopred určených subjektov. Stále mediačné centrum môže v štatúte vymedziť i osobitné kvalifikačné predpoklady a podmienky, ktoré musí spĺňať záujemca o zápis do zoznamu mediátorov. Táto skutočnosť súvisí s možnou špecializáciou konkrétneho stáleho mediačného centra na určitý okruh sporov. Výpočet náležitostí štatútu je však len demonštratívny a stále mediačné centrum si môže do štatútu zakotviť i iné skutočnosti.
K § 16:
Po splnení podmienok, stanovených stálym mediačným centrom v štatúte podľa § 15 ods. 2 písm. c) tohto návrhu, bude fyzická osoba zapísaná do zoznamu mediátorov príslušného stáleho mediačného centra. Tento zoznam je verejný a vedie a uverejňuje ho v Obchodnom vestníku spolu s aktualizáciami príslušné stále mediačné centrum.
Do zoznamu, ktorý vedie stále mediačné centrum sa zapíšu podľa odseku 2 fyzické osoby, ktoré sú plnoleté, spôsobilé na právne úkony, bezúhonné, získali vysokoškolské vzdelanie, absolvovali odbornú prípravu mediátora a spĺňajú i podmienky, ktoré pre zápis do svojho zoznamu ustanovilo stále mediačné centrum vo svojom štatúte.
Odsek 3 stanovuje náležitosti zápisu osoby do zoznamu. Zapíše sa meno, priezvisko, bydlisko mediátora a tiež osobitné podmienky, ktoré mediátor spĺňa.
Zmluvným stranám sa podľa navrhovanej úpravy poskytuje možnosť zvoliť si za mediátora aj osobu, ktorá nie je vedená v zozname rozhodcov príslušného stáleho mediačného centra ; v takomto pripade sa však mediátor spravuje štatútom stáleho mediačného centra.
K § 17:
Určenie začiatku mediácie je dôležité najmä pre prípady, ak si strany dohodli v zmluve o mediácii, že svoje spory budú riešiť mediáciou a bude potrebné určiť napr. moment, od kedy majú strany zachovávať mlčanlivosť podľa § 5 až 7, pretože už samotné pozvanie strany k účasti na mediácii je podľa navrhovaného § 6 ods. 1 touto povinnosťou chránené. Bude dôležité aj z dôvodu, ak jedna zo strán napriek zmluve o mediácii nebude reagovať na pozvanie strany k účasti na mediácii a druhá strana ziniciuje súdny spor.
Koniec mediácie je taktiež určený pre rôzne situácie. Ak mediácia skončila úspešne, tak uzavretím dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ak neúspešne, tak spôsobmi uvedenými pod písmenami b) až d).
K § 18:
Dohoda, ktorú strany uzavrú pomocou mediátora musí mať písomnú formu a musí byť zmluvnými stranami podpísaná. Dohodu nemusí spisovať samotný mediátor, strany si môžu prizvať napr. právnych zástupcov, aby dohoda mala všetky náležitosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka prípadne iných právnych predpisov. Pre strany mediácie platia záväzky vyplývajúce z tejto dohody .
Strany si môžu poistiť vykonateľnosť takejto zmluvy podľa povahy a obsahu svojich záväzkov spísaním svojich záväzkov vo forme notárskych zápisníc, alebo schválením dohody vo forme zmieru pred orgánmi, súdny výkon ktorých zákon pripúšťa.
V takýchto prípadoch, ak povinná strana nebude plniť k čomu sa zaviazala, môže byť podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo návrh na exekúciu podľa Exekučného poriadku.
K § 19:
Toto ustanovenie je dočasné a potrebné k počiatočnej fáze zavedenia mediácie na Slovensku, keďže existujú vyškolení mediátori, ktorý mediáciu už vykonávajú a majú s ňou potrebné skúsenosti.
K čl. II:
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa Občiansky súdny poriadok a umožňuje sa tak sudcom, aby vo vhodných prípadoch odporučili stranám pokúsiť sa o vyriešenie sporu dohodou pred mediátorom, ktorý bude vyškolený a svojimi osobnostnými predpokladmi a zručnosťami sa mu podarí pomôcť stranám riešiť ich konfliktný stav, ktorý nemusí mať pôvod v právnom stave veci, ale môže byť jeho dôsledkom.
K čl. III:
Zákon o súdnych poplatkoch v nadväznosti na navrhovaný zákon o mediácii má snahu motivovať aj navrhovanou finančnou výhodou, ak strany svoj spor čiastočne alebo celkom vyriešia zmierne v rôznych štádiách súdneho konania.
K čl. IV:
Notársky poriadok umožňuje notárom vykonávať iba činnosť upravenú v tomto zákone, alebo im iná činnosť musí byť umožnená osobitným zákonom. Iné profesie napr. advokáti, psychológovia, stavební inžinieri majú svoju činnosť „otvorenú“ a preto nič nebráni tomu, aby mohli vykonávať profesiu mediátora.
K čl. V:
Navrhuje sa dátum účinnosti.