Prvotným cieľom navrhovanej úpravy je komplexná úprava konanie o uznanie cudzích rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 8a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa na platnosť nakladania s majetkom štátu v prípadoch ustanovených týmto zákonom vyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo zriaďovateľa. Súčasne zákon v ust. § 8a ods. 2 priznáva zriaďovateľom právo podmieniť platnosť právnych úkonov, týkajúcich sa nakladania s majetkom štátu urobených správcami majetku štátu v ich zriaďovateľskej pôsobnosti aj vtedy, keď si to zriaďovateľ vyhradí svojím opatrením. Citovaným opatrením upraví zriaďovateľ dispozičné oprávnenia správcov v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu. I týmto spôsobom môže zriaďovateľ usmerňovať účelné nakladanie s majetkom štátu.
Predkladaný návrh opatrenia upravuje dispozičné oprávnenia správcov, voči ktorým ministerstvo plní funkciu zriaďovateľa pri nakladaní s majetkom štátu podľa ust. § 8 ods. 5 písm. h) zákona (osobitné ponukové konanie pri prevode hnuteľných vecí štátu), § 9 ods. 2 a 3 zákona (prevod správy hnuteľných vecí štátu a zámena správy hnuteľných vecí štátu), § 11 ods. 6 a 8 zákona (prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu a výmena hnuteľných vecí štátu), § 13 ods. 6 zákona (nájom majetku štátu)
Na účely tohto opatrenia sa správcovia, voči ktorým plní ministerstvo funkciu zriaďovateľa, rozdeľujú do troch skupín:
Do prvej skupiny patria štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie zriadené ministerstvom.
Do druhej skupiny patrí Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej správy a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených.
Ustanovenie v ods. 1 taxatívne vymedzuje hnuteľné veci štátu, pri prevode ktorých vzhľadom na ich účelové určenie sú správcovia uvedení v § 1 opatrenia povinní vykonať osobitné ponukové konanie. V osobitnom ponukovom konaní správcovia realizujú majetok štátu, o ktorý neprejavili záujem žiadne štátne rozpočtové organizácie alebo štátne príspevkové organizácie podľa § 8 ods. 1 zákona. Súčasne sa upresňuje, že povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie sa nevzťahuje v prípade darovania takýchto vecí na účely a subjektom, ktoré sú vymedzené v § 11 ods. 7 zákona.
V ostatných prípadoch môžu správcovia realizovať prevod hnuteľných vecí mimo osobitného ponukového konania, avšak vždy s preferenciou štátnych rozpočtových alebo štátnych príspevkových organizácií a pri plnom rešpektovaní zásady maximálnej hospodárnosti.
Pri prevodoch správy hnuteľných vecí štátu sa ingerencia ministerstva ako zriaďovateľa riadi režimom hospodárenia jednotlivých správcov, ktorí sa rozdeľujú podľa § 1 opatrenia.
Ministerstvo nevstupuje do prevodov správy hnuteľných vecí štátu, ktoré nadobúdajú správcovia uvedení v § 1 ods. 1 písm. a) zákona, čiže štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie.
Správcovia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva (§ 1 opatrenia), ktorí prevádzajú hnuteľné veci štátu do správy iných správcov než uvedených v § 1 ods. 1 písm. a) zákona (do správy napr. štátnych fondov, neštátnych právnických osôb uvedených v § 1 ods. 1 písm. c) a d) zákona alebo štátnych podnikov) musia vždy požiadať o súhlas ministerstvo inak zmluva nemôže nadobudnúť platnosť.
Uvedené platí aj v prípade zámeny správy hnuteľných vecí štátu, t. j., ak jedným z nadobúdateľov vymieňaných vecí je iný správca než uvedený v ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona, vyžaduje sa na platnosť zmluvy o zámene správy hnuteľných vecí štátu vždy súhlas ministerstva.
V § 11 ods. 6 zákona je stanovená zásada odplatnosti prevodov hnuteľného majetku štátu s výnimkami upravenými v § 11 ods. 7 zákona (na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zdravotníckych zariadeniach, na výkon činnosti zameranej na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a obci alebo vyššiemu územnému celku na prenesený výkon štátnej správy a na výkon samosprávy).
Odplatný prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu správcami uvedenými v § 1 opatrenia v zásade nevyžaduje súhlas ministerstva. Súhlas ministerstva je však vždy potrebný, pokiaľ sa kúpnou zmluvou prevádza vlastníctvo vecí uvedených v § 2 ods. 1 opatrenia. Zohľadňuje sa tým účelové určenie týchto vecí, ktoré slúžia na zabezpečenie riadneho chodu administratívy v štátnej správe.
Vyššie uvedená úprava platí aj pri zámenných zmluvách, ktorými správcovia vymieňajú hnuteľné veci štátu (§ 6 opatrenia).
Novela zákona o správe majetku štátu novoupravila prenechávanie majetku štátu do nájmu.
Navrhuje sa podmieniť platnosť zmlúv o nájme nehnuteľného majetku štátu súhlasom ministerstva v prípadoch, ak správcovia uvedení v § 1 opatrenia prenechávajú do nájmu nehnuteľné veci štátu, ak ich výmera presahuje viac ako 30% celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac ako 30% celej výmery pozemku, s výnimkou nájmu nebytových priestorov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti a nájmu nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov energetickej efektívnosti.
Týmto opatrením sa súčasne zrušuje Opatrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 306/2001 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu.
Účinnosť tohto opatrenia nadväzuje na účinnosť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 161/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.