New Page 1

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z. a zákona č. 510/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

(1) Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na území ktorého ma dieťa obvyklý pobyt. Ak to vyžaduje ochrana osoby alebo majetku maloletého dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

(2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti priznané slovenským právom, vznikajú mu tieto práva okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.

(3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.“.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má oprávnený z výživného bydlisko.“.

Právomoc slovenských súdov v občianskych a obchodných veciach je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.“.

a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,

b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko na území Slovenskej republiky,

c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,

d) vo veciach ostatných zmlúv, ak má byť tovar odovzdaný alebo služby poskytnuté na území Slovenskej republiky, inak ak miesto plnenia je na území Slovenskej republiky.

a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo na území Slovenskej republiky,

b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,

c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

a) jedného z viacerých žalovaných a jeden zo žalovaných má bydlisko na území Slovenskej republiky za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach,

b) vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd,

c) vec súvisiacu so zmluvou týkajúcou sa vecného práva k nehnuteľnosti, ak súd koná vo veci vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,

b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo u ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak žiadosť o registráciu alebo ochranu sa podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

(1) Účastníci zmluvného vzťahu v obchodných a občianskych veciach si môžu vo veciach týkajúcich sa tohto vzťahu založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d a § 38 až 46.

(2) Ak si účastníci zmluvného vzťahu dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť.

(3) Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode postačuje, ak má formu, ktorá je v súlade so zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachovávaná a účastníkmi zmluvného vzťahu pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavaná.

(4) Ak bola dohoda o právomoci uzatvorená výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.

(5) Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda právomoci platná len vtedy, ak

(6) Ak si účastníci zmluvného vzťahu dohodli výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.“.

Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný na území Slovenskej republiky bydlisko alebo obvyklý pobyt.“.

(1) Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

(2) Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov alebo detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.

(3) Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.

(4) Slovenský súd má v konaní o rozvod manželstva, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie, právomoc upraviť aj práv a povinností rodičov k ich spoločnému dieťaťu na čas po rozvode, ak

b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, manželia sa podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.“.

10. V § 41a sa slová „trvalý pobyt“ nahrádzajú slovami „obvyklý pobyt“.

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám nimi osvedčeným alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, pripojí na žiadosť účastníka vyššie overenie:

a) krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, listiny nimi osvedčené alebo pred nimi podpísané, ako aj preklady vyhotovené tlmočníkmi alebo posudky vyhotovené znalcami vedenými v zozname krajského súdu,

(1) Osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

(2) Osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v obvode ktorého má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.

(3) Súd zabezpečí na návrh a trovy žiadateľa preklad žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.

(4) Súd žiadosť podľa odseku 1 alebo 2 s prílohami zašle do cudziny spôsobom upraveným medzinárodnou zmluvou.

(5) Podľa tohto ustanovenia súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva pripúšťa, aby návrh na výkon tuzemského rozhodnutia v cudzine bol podaný súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.“.

Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie súdne zmiery a súdom schválené dohody a cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia“) majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.“.

a) uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva,

d) účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo doručené do vlastných rúk predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak tomuto účastníkovi bolo cudzie rozhodnutie riadne doručené a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá,

e) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie rozhodnutie v tej istej veci, ktoré bolo uznané alebo spĺňa podmienky na uznanie,

Cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b) až f).“.

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku rodičov s dieťaťom nemožno uznať, ak

b) v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania Slovenskej republiky sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo v konaní bez toho, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa,

c) uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským verejným poriadkom.

(2) Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku rodičov s dieťaťom na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.“.

(1) Cudzie rozhodnutie vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným rozhodnutím slovenského súdu.

(2) Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy a o úprave styku s dieťaťom možno uznať osobitným rozhodnutím slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

(3) Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti alebo nepostihuje majetok uzná sa tým, že slovenský orgán naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

(4) Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia, rozhodne súd o jeho uznaní vždy osobitným rozhodnutím.“.

(1) Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.

(2) Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci sú cudzími štátnymi príslušníkmi a ak sa to neprieči verejnému poriadku. To isté platí o rozhodnutiach orgánov iných cudzích štátov, ak sa takéto rozhodnutia uznávajú v domovských štátoch všetkých účastníkov.“.

a) Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa,

b) okresný súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje; ak nie je taký súd, je príslušný na konanie Okresný súd Bratislava I, ak ide o cudzie rozhodnutie vo veciach zverenia dieťaťa do výchovy alebo úprave styku s dieťaťom,

c) súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak cudzie rozhodnutie priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

(1) Konanie o uznanie cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník a vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, sú účastníkmi konania aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci.

(3) Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si pre prijímanie písomnosti zvoliť zástupcu s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Ak si ho v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.

(1) Z návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

a) originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,

b) potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia,

c) listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d) alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,

(3) Súd vyzve navrhovateľa aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a v konaní pre tento nedostatok nemožno pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený.

(1) Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku rodičov s dieťaťom a cudzie rozhodnutie, ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok možno podať súčasne s návrhom na jeho výkon alebo samostatne.

(2) Ak sa návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia podal súčasne s návrhom na jeho výkon alebo neskôr, navrhovateľ nemusí predkladať údaje a listiny uvedené v § 68d odsek 1 a 2, ak boli súčasťou návrhu na výkon rozhodnutia alebo žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

(3) Podaním návrhu na uznanie vzniká prekážka nariadenia výkonu cudzieho rozhodnutia (vydania poverenia na vykonanie exekúcie) až do právoplatnosti rozhodnutia o uznaní.

Súd, ktorý koná o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) môže konanie prerušiť, ak cudzie rozhodnutie bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom. To isté platí aj pre prerušenie exekučného konania exekútorom.

(1) Ak žiadny z účastníkov nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

(2) Ak účastníci písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomne vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

(1) Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil svoju právomoc.

(1) O uznaní cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských, určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

(2) Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví, že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná.

(3) Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo potrebné pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len ohľadne tých výrokov, ktorých uznanie je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môže navrhnúť aj navrhovateľ.

(1) Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike.

(2) Ustanovenia § 68b až § 68h sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.“.

(1) Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov jeho právomoc ostáva zachovaná.

(3) Právomoc súdov založená písomným dohovorom strán podľa doterajších predpisov ostáva zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzuje podľa doterajších predpisov.“.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 158/1969 Zb., zákonom č. 234/1992 Zb., zákonom č. 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákonom č. 510/2002 a týmto zákonom.

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z. a zákona č. ........./2003 sa dopĺňa takto:

V § 239 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzozemského rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.“.

Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 412/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z. a zákona ........./2003 sa mení takto:

V § 16 sa vypúšťa písmeno d).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý znie:

„(1) Právnym poriadkom, ktorým sa spravuje zmluva o platobnom systéme, uvedenom v zozname Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona, sa spravujú aj všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli prevádzkovateľovi alebo účastníkovi takéhoto platobného systému v súvislosti s jeho účasťou v platobnom systéme, vrátane práv iných osôb na zábezpeky, ktoré im poskytol účastník platobného systému v súvislosti so svojou účasťou v platobnom systéme; to platí aj v prípade, ak na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz alebo ak prevádzkovateľovi alebo účastníkovi platobného systému boli zastavené alebo obmedzené platby v dôsledku iného opatrenia. Voľba iného právneho poriadku je vylúčená.

(2) Právne vzťahy zo zábezpeky poskytnutej vo forme cenných papierov alebo investičných nástrojov vrátane zábezpeky poskytnutej vo forme práv spojených s cennými papiermi, ktorá je

1. účastníka platobného systému uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona, a to v súvislosti s účasťou tohto účastníka v platobnom systéme, alebo

2. Národnej banky Slovenska, a odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, aj zo zábezpeky, ktorá je poskytnutá na zabezpečenie práv Európskej centrálnej banky, práv centrálnej banky niektorého z členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo práv centrálnej banky niektorého z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorá je

b) zaevidovaná v prospech osoby uvedenej v písmene a) alebo v prospech tretej osoby konajúcej na účet osoby uvedenej v písmene a), pričom táto zábezpeka je riadne zaevidovaná

1. v príslušnom registri 50a) alebo v inej obdobnej evidencii50a) v Slovenskej republike alebo

2. odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, v príslušnom registri alebo v inej obdobnej evidencii v niektorom z členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, prípadne v niektorom z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru,
sa spravujú právnym poriadkom toho štátu, v ktorom je táto zábezpeka zaevidovaná. Voľba iného právneho poriadku je vylúčená.“.

50a) „50a) Napríklad § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 45 až 53, § 99 ods. 3 a § 163 ods. 6 a 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., § 31 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.“.