New Page 1

b) štátu za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy podľa osobitného predpisu,1)

c) územnej samosprávy za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií podľa osobitného predpisu.2)

(3) Tento zákon upravuje aj predbežné prejednanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú úhradu.

a) orgánom štátu každý orgán verejnej moci alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na základe Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov plní úlohy štátu pri výkone verejnej moci,

c) orgánom územnej samosprávy orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku podľa osobitného predpisu,3)

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi štátu pri výkone verejnej moci a za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy podľa osobitného predpisu.1)

a) protiprávnym rozhodnutím,
b) rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení,
c) nesprávnym úradným postupom.

(3) Štát zodpovedá za škodu, ktorú spôsobili
a) štátne orgány,
b) fyzické osoby a právnické osoby pri výkone štátnej správy, ktorá im bola zverená,
c) územné samosprávne celky, ak k škode došlo pri výkone štátnej správy, ktorá na ne bola prenesená podľa osobitného predpisu,
d) súdy Slovenskej republiky v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní,
e) orgány cudzieho štátu, vrátane vojenských a policajných jednotiek, ak ich činnosť bola zverená pod rozhodovaciu právomoc Slovenskej republiky,
f) orgány medzinárodnej organizácie, vrátane vojenských jednotiek, ak ich činnosť bola zverená pod rozhodovaciu právomoc Slovenskej republiky.

(1) Vo veciach náhrady škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a o regresných úhradách štátu koná

        1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní,
        2. škodu spôsobil notár pri spisovaní a vydávaní listín o právnom úkone4) a pri vykonávaní úkonov súdneho komisára,5)
        3. škodu spôsobil exekútor pri výkone exekučnej činnosti a pri činnostiach vykonávaných z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b) iné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy,

c) iné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla orgánmi územnej samosprávy pri výkone štátnej správy, ktorá na ne bola prenesená podľa osobitného predpisu,
d) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škoda vznikla protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom jej orgánov,
e) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak ide o protiprávne rozhodnutie ním vydané alebo bola škoda spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
f) Národná banka Slovenska, ak ide o protiprávne rozhodnutie ňou vydané alebo bola škoda spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
g) orgán, príslušný podľa písmena a) až f), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, ak ku škode došlo v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak bola podaná žiadosť na viacerých príslušných orgánov, orgán ktorý vo veci začal konať ako prvý.

(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná za štát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(3) Ak sa nárok uplatnil na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť príslušnému orgánu. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

(1) Právo na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda protiprávnym rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania aj keď s ním ako s účastníkom konania konané byť malo.

(3) Ak bolo protiprávne rozhodnutie vydané orgánom územnej samosprávy v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má právo na náhradu škody ten, komu protiprávnym rozhodnutím škoda vznikla.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok na náhradu škody spôsobenú protiprávnym rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(2) Nárok podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený využil možnosť podať proti protiprávnemu rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. To neplatí ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená protiprávnym rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok uplatniť i vtedy, ak protiprávne rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie orgánu územnej samosprávy vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(1) Právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe ma ten, na kom bola väzba vykonaná ak

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest ak

a) v neskoršom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako protiprávne a obvinený bol v neskoršom konaní spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo
b) v neskoršom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu predtým neznáme; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

(3) Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto zákona sa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest než podmienečný trest odňatia slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom vykonaným na základe pôvodného rozsudku a trestom uloženým novým rozsudkom.

(4) Ak bolo v neskoršom konaní trestné stíhanie zastavené pre trestný čin miernejšie trestný alebo obvinený bol uznaný vinným za taký trestný čin, ale trest mu nemohol byť podľa osobitného zákona uložený, berie sa zreteľ na rozdiel medzi hornou hranicou trestnej sadzby miernejšieho trestného činu a skutočne vykonaným trestom.

(5) Právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o ochrannom opatrení má ten, na kom bolo úplne alebo z časti vykonané ochranné opatrenie, ak bolo rozhodnutie v neskoršom konaní ako protiprávne zrušené.

a) ak si osoba zaistenie, zadržanie, väzbu, uloženie trestu alebo ochranného opatrenia zavinila sama, dobrovoľne sa priznala k spáchaniu trestného činu, ktorého sa nedopustila,
b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky,
c) ak nebol daný súhlas poškodeného na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžadoval,
d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,
f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,
g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo vyhlásená medzinárodná zmluva nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestný alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je tiež porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote; nesprávnym úradným postupom sú aj subjektívne prieťahy v súdnom konaní.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

(1) Územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy.

Vo veciach náhrady škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a o regresných úhradách územnej samosprávy v mene územnej samosprávy koná

a) starosta, ak škoda spôsobili orgány obce pri výkone samosprávy,
b) predseda samosprávneho kraja, ak škodu spôsobili orgány vyššieho územného celku pri výkone samosprávy.

(1) Právo na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím, ktoré bolo vydané územnou samosprávou pri výkone samosprávy v konaní na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní má účastník konania, ktorému vznikla škoda rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania aj keď s ním ako s účastníkom konania konané byť malo.

(2) Ak bolo protiprávne rozhodnutie vydané územnou samosprávou pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má právo na náhradu škody ten, komu protiprávnym rozhodnutím škoda vznikla.

Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím územného celku pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5.

(1) Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je tiež porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote; nesprávnym úradným postupom sú aj subjektívne prieťahy v konaní.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať s príslušným orgánom podľa § 4 a 10.

(2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný ju postúpiť orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok alebo jeho časť do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(1) Náhrada škody zahŕňa náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané protiprávne rozhodnutie alebo rozhodnutie o zadržaní, väzbe, treste alebo ochrannom opatrení a v konaní, v ktorom bolo protiprávne rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné konanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške určenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Ak poškodený zomrel v dôsledku výkonu štátnej moci alebo výkonu samosprávnych funkcií územnej samosprávy, majú pozostalí, právo na náhradu nákladov na výživu.6) Tí, ktorí vynaložili náklady na liečenie a pohreb, majú právo na úhradu týchto nákladov.

(2) Škoda a ušlý zisk sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

(3) Poškodený má právo aj na primerané zadosťučinenie. Ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť poškodeného alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má poškodený právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa určí s prihliadnutím na závažnosť a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

(3) Lehota počas predbežného prerokovania nároku podľa § 14 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu troch mesiacov, neplynie.

Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrením sa premlčí za dva roky odo dňa, keby nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení trestného konania, o oslobodení spod obžaloby, o zrušení rozhodnutia, o postúpení veci inému orgánu alebo o odsúdení na miernejší trest.

Nárok štátu alebo územnej samosprávy na regresnú úhradu sa premlčí za rok odo dňa, kedy bola zaplatená celá náhrada škody; nie však skôr ako rok odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok alebo disciplinárne opatrenie voči osobe, ktorá sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia nesprávnym úradným postupom alebo v príčinnej súvislosti s ním alebo sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, v dôsledku ktorého alebo v príčinnej súvislosti s ktorým vydala nezákonné rozhodnutie.

(1) Právo na regresnú úhradu vznikne iba vtedy, ak bola škoda spôsobená zavineným porušením právnej povinnosti.

(2) Zavinenie je povinný preukázať ten, kto uplatňuje nárok na regresnú úhradu.

(3) Ak bola škoda spôsobená zavineným porušením právnej povinnosti viacerých osôb, sú povinné zaplatiť regresnú úhradu podľa svojej účasti na spôsobenej škode. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(4) Súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa regresnú úhradu zníži, prihliadajúc najmä na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery toho, od koho sa úhrada požaduje; to neplatí ak bola škoda spôsobená úmyselne.

(1) Ak štát nahradí škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, môže požadovať regresnú úhradu v plnej výške.

a) od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vydali protiprávne rozhodnutia alebo sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnené pri výkone štátnej správy, ktorá im bola zverená, ak bolo ich previnenie zistené v disciplinárnom konaní alebo vina preukázaná v trestnom konaní,

b) od sudcu alebo prokurátora, ktorý vydal protiprávne rozhodnutie alebo sa podieľal na nesprávnom úradnom postupe, ak bolo previnenie sudcu alebo prokurátora zistené v disciplinárnom konaní alebo vina preukázaná v trestnom konaní,

c) od územnej samosprávy, ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy na územné samosprávy.

(2) Ak právnická alebo fyzická osoba uhradí regresnú úhradu podľa odseku 1 môže požadovať regresnú úhradu od osôb, ktoré sa podieľali na vydaní protiprávneho rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe.

(3) Ak územná samospráva uhradí regresnú úhradu štátu podľa odseku 1, môže požadovať regresnú úhradu od osôb, ktoré sa podieľali na vydaní protiprávneho rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe.

(1) Ak bolo protiprávne rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy na územné samosprávy vydané preto, že ten, kto ho vydal sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu, ktorý v konaní zrušil pôvodné zákonné rozhodnutie územnej samosprávy, nemá štát právo na regresnú úhradu.

(1) Ak územná samospráva uhradí regresnú úhradu za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy, môže požadovať regresnú úhradu od osôb, ktoré sa podieľali na vydaní protiprávneho rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe.

(2) Ak bolo protiprávne rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydané preto, že ten, kto ho vydal sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu, ktorý v konaní zrušil pôvodné zákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone samosprávy, má územná samospráva na regresnú úhradu od štátu.

(1) Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

(2) Strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví. Ustanovenia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.

(3) Nárok na regresnú úhradu vylučuje nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov.

(1) Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti tohto zákona nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona a za škodu spôsobenú pred účinnosťou tohto zákona nesprávnym úradným postupom sa riadi doterajšími predpismi.

Zrušuje sa zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

1) Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 455/2001 Z. z.e

3) § 10 až 19 zákona č. 369/1990 Zb. a § 11 až 14, § 16 až 21 zákona č. 302/2001 Z. z. v znení zákona č. 455/2001 Z. z.

4) § 46 až 55 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5) § 38 a § 175a až 175zd Občianskeho súdneho poriadku.

6) § 448 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Návrh