NÁVRH OPTIMALIZÁCIE SÚDNEJ SÚSTAVY
Návrh optimalizácie súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.
Cieľom Ministerstva spravodlivosti SR je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:
- veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
- veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
- veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR.
V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa vybavovať špecializovanú agendu.
Prelomenie zásady trojstupňového súdnictva určením vecí, ktoré budú aj v budúcnosti v prvom stupni vybavovať súdy na úrovni všeobecných súdov druhého stupňa je dôvodné len v prípade špecifickej agendy, ktorej vybavovanie nie je možné efektívne zabezpečiť v rámci trojstupňovej súdnej sústavy. Takýmto prípadom je špeciálny súd, ktorý sa navrhuje zriadiť na úrovni druhostupňového súdu.
Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov.
Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiada vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie je možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi:
a) doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov,
b) zrušením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy.
Zvýšenie celkového počtu sudcovských miest predstavuje nový a dlhodobý nárok na štátny rozpočet (mzdy sudcov, odborných zamestnancov, súvisiace bežné a kapitálové výdavky). Slovenská republika však má v súčasnosti dostatočný celkový počet sudcov (pomer sudcov k počtu obyvateľstva a súdivosti je v porovnaní s európskymi krajinami porovnateľný až vyšší). Nápad vecí na jednotlivé súdy pritom nie je rovnomerný, nápad vecí na jedného sudcu nie je na všetkých súdoch rovnaký. Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide o zaťaženosť jednotlivých sudcov. Toto riešenie preto nepovažujeme za efektívne.
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje riešenie spočívajúce v zrušení malých súdov, ktoré v porovnaní s inými súdmi majú menší nápad vecí a prerozdelenie takto získaných sudcovských miest tak, aby mohli byť vytvorené prvostupňové súdy personálne schopné zvládnuť novú agendu. Toto riešenie je z hľadiska cieľa, ktorým je vytvorenie podmienok pre presun agendy na prvostupňové súdy, efektívnejšie. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zrušenie 15 okresných súdov a z ostatných okresných súdov vytvoriť 40 obvodných súdov.
Nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide nápad vecí a o zaťaženosť jednotlivých sudcov existuje v súčasnosti aj na úrovni krajských súdov. Presun prvostupňovej agendy z krajských súdov na budúce súdy prvého stupňa (obvodné súdy) v budúcnosti zmenší nápad vecí na krajských súdoch. Prevádzkovanie krajských súdov s malým nápadom vecí pri požiadavke nevyhnutnej miery špecializácie sudcov je rovnako ako v prípade prvostupňových súdov neefektívnym riešením. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zlúčenie dvoch krajských súdov, ktoré majú už dnes v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi najmenší nápad vecí a z ostatných krajských súdov vytvoriť 6 vyšších súdov. Aj na úrovni súdov druhého stupňa potom budú existovať súdy s porovnateľným nápadom vecí (pri zohľadnení špecifík dnešných krajských súdov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ktoré sú v súčasnosti konkurznými súdmi).
Sudcovské miesta zo zrušených okresných a krajských súdov budú prerozdelené na obvodné súdy a vyššie súdy tak, aby sa na týchto súdoch vytvárali podmienky na presun agendy zo zrušených súdov a v súvislosti s vytváraním trojstupňovej súdnej sústavy z vyšších súdov na obvodné súdy. Nakoľko sudcu nemožno preložiť na iný súd bez jeho súhlasu, pričom o preložení sudcu rozhoduje Súdna rada SR v súlade s Ústavou SR o preložení sudcov zrušených súdov na obvodný súd alebo vyšší súd bude rozhodovať Súdna rada.
Ministerstvo spravodlivosti si v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy kladie za cieľ zabezpečiť vyššiu efektívnosť štátnej správy súdov. Zmenší sa počet funkcionárov súdov, ktorí v súčasnosti vykonávajú najmä úlohy štátnej správy súdov, čím sa posilní priamy výkon súdnictva o ďalších sudcov. Vyčlenením niektorých činností v rámci hospodárskej správy súdu, ktoré je možné efektívnejšie zabezpečiť z niekoľkých centier, resp. z jedného centra sa súčasne vytvoria podmienky pre efektívnejší výkon hospodárskej štátnej správy súdov.
V prípade odmietnutia zmien súdnej sústavy nie je možné prikročiť k postupnému vytváraniu trojstupňovej sústavy bez dlhodobo zvýšených nárokov na štátny rozpočet. Pokiaľ sa nebude realizovať súdna reforma aj v oblasti súdnej sústavy bude to mať zásadný vplyv na funkčnosť súdnictva ako celku.
Všetky vyššie uvedené práce ministerstva spravodlivosti – vytváranie legislatívnych predpokladov pre postupné vytvorenie trojstupňovej súdnej sústavy a časový harmonogram presunu agendy na súdy prvého stupňa závisia od schválenia modelu súdnej sústavy. Zmena modelu súdnej sústavy je základným organizačným predpokladom pre postupný prechod súdnej agendy na súdy prvého stupňa.
Vychádzajúc zo spoločenského súhlasu s realizáciou súdnej reformy a súčasne rešpektujúc dosiahnutú všeobecnú zhodu na tom, že:
1/ Je nevyhnutné zaviesť trojstupňovú sústavu súdov, a to v čo najkratšom čase, čo znamená že:
a) z okresných súdov je potrebné vybudovať také prvostupňové súdy, aby boli schopné prevziať a vybavovať všetku prvostupňovú agendu a aby sa v nich sudcovia mohli špecializovať na základné právne odbory,
b) krajské súdy majú pôsobiť iba ako odvolacie súdy a
c) Najvyšší súd má pôsobiť ako dovolací súd a má vykonávať zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť.
2/ Neefektívne súdy, t. j. súdy, ktorých existencia je v súčasnosti, resp. v perspektíve trojstupňovej súdnej sústavy neefektívna, treba zrušiť. Súčasne treba určiť kritériá na základe ktorých bude aj v budúcnosti možné posúdiť, ktorý súd má opodstatnenie a ktorý je dôvodné zrušiť.
3/ Správu súdnictva treba zjednodušiť, vrátane
a) zníženia počtu funkcionárov súdov, ktorí sú sudcami, ale v súčasnosti vykonávajú najmä úlohy správy súdnictva, o týchto sudcov treba posilniť priamy výkon súdnictva,
b) vytvorenia podmienok, aby sudcovia v obvode súdu na ktorom pôsobia, v prípade potreby pojednávali aj mimo sídla súdu,
4/ hospodársku správu súdnictva treba zefektívniť.
Ministerstvo spravodlivosti predkladá návrh optimalizácie súdnej sústavy.
Podstatou návrhu optimalizácie súdnej sústavy, je zriadenie 40 obvodných súdov, ktoré budú v SR pôsobiť ako prvostupňové súdy a budú vybavovať prvostupňovú súdnu agendu.
Na čele všetkých obvodných súdov bude predseda obvodného súdu.
Obvodný súd, v ktorom bude pôsobiť menej ako 20 sudcov bude mať iba predsedu súdu. Cieľom je, aby predsedovia súdov počas funkčného obdobia vykonávali iba správu súdnictva a sudcovskú rozhodovaciu činnosť vykonávať nebudú.
Počet podpredsedov súdu bude určovaný podľa počtu sudcov pôsobiacich v obvodnom súde. Podpredseda súdu bude vykonávať aj sudcovskú rozhodovaciu činnosť. Na obvodnom súde nesmie byť menej ako 15 sudcov, pretože sudcovia budú špecializovaní.
V roku 2002 k 31.12. okresné súdy prijali na vybavenie 845.366 podaní a pracuje na nich 789 sudcov.
Z uvedených podaní je 235.850 takých druhov agend, ktoré vybavuje sudca a na vybavení ostatnej agendy participuje. Výlučne zo sudcovskej agendy na jedného sudcu pripadne priemerne 299 vecí ročne a zo všetkých agend je priemer na sudcu 1071 vecí.
V koncepcii optimalizácie sústavy súdov bolo potrebné určiť predpokladaný budúci vývoj, určiť potrebné počty sudcov.
Počet sudcov obvodného súdu závisí od množstva a druhu súdnej agendy, o ktorej sa predpokladá, že ju súd bude v budúcnosti vybavovať. Pri určení odhadu jej budúceho množstva a druhu sa vychádza najmä z množstva podávaných návrhov za päť rokov naspäť a z agendy, ktorú prevezmú od krajských súdov a z rezervy pre prípadný nárast súdnej agendy, napr. správnej.
Pre určenie počtu sudcov je potrebné teoreticky určiť aj množstvo súdnej agendy, o ktorej je spravodlivé predpokladať, že by ju sudca vo zverenej agende mal ročne vybaviť rozhodnutím v merite veci ( aj keď ono nemusí byť právoplatné) a určiť aj koľko vecí musí byť sudcovi pridelených do senátu ročne, aby z prideleného množstva mohol toto spravodlivé množstvo skončiť. Údaje sú čerpané z výkazov, ktoré o svojich výkonoch vyhotovujú ročne samotné súdy.
Pre potreby návrhu boli použité priemery doteraz dosahovaných výkonov v jednotlivých sudcovských agendách. Výpočet potrebného počtu sudcov bol stanovený týmto postupom:
Teoreticky predpokladané množstvo budúcej sudcovskej agendy za rok bolo vydelené teoreticky určeným počtom vecí, ktoré by mal sudca za rok v agende vybaviť ( počet bol určený podľa už dosahovaných výsledkov súdov). Výsledkom je počet sudcov potrebný na vybavenie predpokladaného množstva sudcovskej agendy.
Pri odhadoch bolo potrebné vziať do úvahy aj to, že :
- Sudcovia už budú môcť vykonávať iba sudcovské činnosti.
- Časť doterajších sudcovských činností preberú od sudcov vyšší a nižší súdni úradníci, čo sa už na základe zmien prijatých v predchádzajúcom období ( Súdny manažment, zákon o vyšších súdnych úradníkoch, O.S.P ) začalo na súdoch čiastočne realizovať, koncepcia optimalizácie sústavy súdov na ne nadväzuje a bude v nich pokračovať.
- Administratívne úkony budú vykonávať súdni zamestnanci.
- Časť doterajších súdnych funkcionárov posilní výkon súdnictva.
- Časť sudcov obchodného registra posilní výkon súdnictva v obchodnoprávnej sporovej agende.
- Časť sudcov zo súdov vyšších stupňov by mohla nasledovať doteraz nimi vybavovanú agendu na súdy nižších stupňov.
- Časť doterajšej súdnej agendy sa zavedením mimosúdneho vyrovnania na súdy vôbec nedostane.
- Zmena procesných predpisov sa v tejto etape ukončí a začne pôsobiť v praxi.
- Zvýši sa množstvo správnej agendy.
- Pribudne doterajšia prvostupňová agenda odvolacích súdov v počte cca 30.000 vecí ročne.
- Nastanú zmeny po vstupe do EÚ a na súdoch môžeme očakávať, že pribudnú pre nás doteraz neznáme podania.
Po zohľadnení známych skutočností a odhadnutí vývoja s dávkou rezervy v koncepcií počítame teoreticky s tým, že aj v prípade, ak by ročne počet podaní na prvostupňové súdy z dnešných približne 850.000 stúpol až na 1,100.000, vždy by z nich približne 1/3-ina predstavovala výlučne sudcovskú agendu – teda 370.000 podaní ročne. Ak budeme predpokladať, že sudca má ročne skončiť 275 vecí (11 mes.) rozhodnutím vo veci a z toho dôvodu mu má byť pridelených mesačne 35 vecí ( 11 mesiacov ) na vybavovanie, potom na rozhodovanie v sudcovskej agende prvostupňových súdov potrebujeme v systéme po realizácii tejto koncepcie približne 970 sudcov.
Navrhujeme ustanoviť tieto obvodné súdy:
1/ Obvodný súd Bratislava I.
2/ Obvodný súd Bratislava II. /+Senec/
3/ Obvodný súd Bratislava III. /+Pezinok /
4/ Obvodný súd Bratislava IV. /+Malacky /
5/ Obvodný súd Bratislava V.
6/ Obvodný súd Senica / + Skalica, Myjava /
7/ Obvodný súd Trnava / + Hlohovec, Piešťany /
8/ Obvodný súd Nitra / + Zlaté Moravce /
9/ Obvodný súd Galanta / + Šaľa /
10/ Obvodný súd Levice
11/ Obvodný súd Nové Zámky
12/ Obvodný súd Komárno
13/ Obvodný súd Dunajská Streda
14/ Obvodný súd Prievidza
15/ Obvodný súd Topoľčany / + Partizánske /
16/ Obvodný súd Trenčín / + Ilava, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto
n/ Váhom /
17/ Obvodný súd Žilina / + Bytča, Kysucké Nové Mesto /
18/ Obvodný súd Považská Bystrica / + Púchov /
19/ Obvodný súd Martin / + Turčianske Teplice/
20/ Obvodný súd Čadca
21/ Obvodný súd Dolný Kubín /+ Námestovo, Tvrdošín /
22/ Obvodný súd Liptovský Mikuláš / Ružomberok/
23/ Obvodný súd Banská Bystrica
24/ Obvodný súd Zvolen / + Detva, Krupina /
25/ Obvodný súd Brezno
26/ Obvodný súd Žiar nad Hronom / + Žarnovica, Banská Štiavnica /
27/ Obvodný súd Lučenec / + Poltár, Veľký Krtíš /
28/ Obvodný súd Rimavská Sobota
29/ Obvodný súd Poprad / + Kežmarok, Stará Ľubovňa /
30/ Obvodný súd Prešov / + Sabinov /
31/ Obvodný súd Bardejov / + Svidník, Stropkov /
32/ Obvodný súd Humenné / + Medzilaborce, Snina /
33/ Obvodný súd Vranov nad Topľou
34/ Obvodný súd Spišská Nová Ves / + Gelnica, Levoča /
35/ Obvodný súd Michalovce / + Sobrance /
36/ Obvodný súd Trebišov
37/ Obvodný súd Rožňava / + Revúca /
38/ Obvodný súd Košice I
39/ Obvodný súd Košice II
40/ Obvodný súd Košice-okolie
V prilohe návrhu je informácia o jednotlivých súdoch, vrátane plánovaného obsadenia súdov sudcami.
Pre niektoré súdy bude zákonom stanovená osobitná vecná príslušnosť, ako je to napr. dnes v prípade okresných súdov v sídle krajských súdov. Stanovenie osobitnej vecnej príslušnosti pre niektoré súdy bude vychádzať z doterajšej tradície, ale aj z reálnej potreby, ktorú prinesie prax a súdivosť v jednotlivých agendách. Zachovaných zostane osem registrových súdov, obchodný register budú viesť obvodné súdy, ktoré vzniknú z okresných súdov, ktoré sú v súčasnosti aj registrovými súdmi.
Navrhujeme namiesto doterajších 8 krajských súdov zriadiť 6 vyšších odvolacích súdov. Krajské súdy podľa štatistických údajov v roku 2001 prijali na vybavenie 58.125 vecí a z toho bolo 29.362 vecí prvostupňovej agendy, teda tvorili viac, ako polovicu z celkového nápadu krajských súdov. V odvolacej agende krajským súdom došlo 28.763 vecí.
Na krajských súdoch v súčasnosti pôsobí 371 sudcov. V tom istom roku krajské súdy vybavili 31.828 prvostupňových vecí, teda viac, ako bolo v roku podaných a v odvolacej občianskoprávnej agende 27.966 vecí, teda vybavili menej odvolaní , ako bolo podaných.
Podľa tejto koncepcie prvostupňovú agendu krajských súdov budú vybavovať prvostupňové obvodné súdy. A preto plánované vyššie súdy , ako súdy odvolacie budú mať ročne približne o 30.000 vecí menej na vybavovanie, ako majú dnešné krajské súdy.
Vyššie súdy podľa koncepcie budú vybavovať všetku doterajšiu odvolaciu agendu Najvyššieho súdu SR, ktorá predstavuje vrátane trestnej agendy približne 4.500 vecí ročne.
Z doterajšieho vývoja počtu agend možno odhadovať, že aj so započítaním rezervy na nepredvídateľné okolnosti agenda vyšších súdov bude oproti dnešnej agende krajských súdov nižšia približne o 25.000 vecí ročne. Tomuto stavu by sa mala postupne prispôsobiť aj skladba počtu sudcov na jednotlivých súdoch a počet sudcov súdov vyšších stupňov by sa mal postupne znižovať v prospech posilnenia počtu sudcov na prvostupňových súdoch. V rámci optimalizácie sústavy súdov navrhujme zriadiť tieto vyššie súdy:
1/ Vyšší súd Bratislava
2/ Vyšší súd Nitra
3/ Vyšší súd Banská Bystrica
4/ Vyšší súd Žilina
5/ Vyšší súd Prešov
6/ Vyšší súd Košice
Podľa výkazu o agendách Najvyššieho súdu SR v roku 2002 tento súd vykazuje v roku 2002 11.485 vecí, a z toho v dovolacej agende 1.631 vecí a v odvolacej agende 5.042 vecí.
Predpokladáme, že ani Najvyššiemu súdu SR neostane doterajšia agenda. Napr. jeho doterajšiu odvolaciu agendu budú vybavovať výlučne odvolacie súdy, teda vyššie súdy. Najvyšší súd SR by sa podľa koncepcie mal postupne prispôsobiť počtom svojich sudcov obsahovej zmene agendy, ktorú bude vybavovať.
V koncepcii sa počíta so zmenou vecnej aj miestnej príslušnosti súdov, ktorá bude upravená zákonom.
Navrhujeme zrušenie týchto súdov :
- Okresného súdu v Pezinku
- Okresného súdu v Piešťanoch
- Okresného súdu v Skalici
- Okresného súdu v Bánovciach n/ Bebravou
- Okresného súdu v Partizánskom
- Okresného súdu v Šali
- Okresného súdu v Námestove
- Okresného súdu v Ružomberku
- Okresného súdu v Revúcej
- Okresného súdu v Starej Ľubovni
- Okresného súdu v Novom Meste n/ Váhom
- Okresného súdu v Kežmarku
- Okresného súdu v Svidníku
- Okresného súdu v Malackách
- Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
- Krajského súdu v Trnave
- Krajského súdu v Trenčíne
So zrušením uvedených okresných súdov sa počíta preto, že ich prevádzkovanie je neefektívne. Tieto súdy majú zanedbateľný počet sudcov, sú umiestnené v blízkosti iného súdu, v regióne je nízka súdivosť, nie sme schopní dobudovať tieto súdy tak, aby boli schopné v krátkom čase vybavovať všetku prvostupňovú agendu a vzhľadom na hustotu súdov a nízku súdivosť nie je odôvodniteľné týmto spôsobom ich z verejných financií zabezpečovať.
Časový plán realizácie návrhu.
1/ Predloženie návrhov zákonných úprav potrebných na realizáciu koncepcie) - v roku 2003.
2/ Zrušenie súdov, zriadenie obvodných a vyšších súdov a ich príprava na zmenu vecnej príslušnosti – v roku 2004.
S optimalizáciou súdnej sústavy bezprostredne súvisia ďalšie práce ministerstva spravodlivosti, predovšetkým rekodifikačné práce:
a) V prvom polroku 2003 budú predložené do pripomienkového konania návrhy trestnoprávnych kódexov, ktoré predpokladajú presun rozhodovania v trestných veciach na súdy prvého stupňa a súčasne vytvorenie všeobecných súdov prvého stupňa s osobitnou pôsobnosťou v trestných veciach.
b) V legislatívnom procese je návrh zákona o špeciálnom súde.
c) V legislatívnom procese je novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá v súlade s cieľom vybudovania trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva presúva ďalšiu civilnoprávnu agendu v prvom stupni na okresné súdy.
d) V priebehu roka 2003 budú spracované východiskové materiály pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku, v rámci týchto prác bude :
a. Do konca roku 2003 spracovaný časový plán postupného presunu rozhodovania v civilnoprávnych veciach na súdy prvého stupňa a súčasne určená špeciálna civilnoprávna agenda o ktorej budú rozhodovať v prvom stupni všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou v civilných veciach. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na doterajšie skúsenosti ministerstva spravodlivosti s presunom novej agendy na prvostupňové súdy. Skúsenosti ukazujú, že sudcov je potrebné na takúto zmenu dôkladne pripraviť už pred nadobudnutím účinnosti zmeny. Zároveň je potrebné už vopred zabezpečiť dostatočný počet sudcov a kvalifikovaných odborných zamestnancov súdov, ktorí budú novú agendu vybavovať.
b. Do konca septembra spracovaná koncepcia správneho súdnictva (za súčasného stavu ministerstvo nepredpokladá vytvorenie správneho súdnictva inštitucionálne oddeleného od všeobecného súdnictva).
e) V priebehu roka 2003 sa začnú práce na novom zákone o organizácii a správe súdnictva, ktorý v nadväznosti na zákon o sudcoch a prísediacich komplexne dorieši otázky správy súdnictva. Nový zákon o organizácii a správe súdnictva plánuje ministerstvo spravodlivosti predložiť v roku 2004.
V prípade odmietnutia zmien súdnej sústavy nie je možné prikročiť k postupnému vytváraniu trojstupňovej sústavy bez dlhodobo zvýšených nárokov na štátny rozpočet. Pokiaľ sa nebude realizovať súdna reforma aj v oblasti súdnej sústavy bude to mať zásadný vplyv na funkčnosť súdnictva ako celku.