Návrh zákona, o Justičnej akadémii Slovenska sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Vytvorenie Justičnej akadémie je jedným z významných bodov, ktoré Európska komisia uvádza v pravidelných správach (Regularly Report) týkajúcich sa plnenia politických kritérií pre vstup Slovenskej republiky do EÚ. S cieľom napomôcť realizácii vytvorenia takejto inštitúcie Európska komisia uvoľnila finančné prostriedky cestou programu Phare, ktoré budú doplnené rozpočtovými prostriedkami zo štátneho rozpočtu na rok 2004.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie Slovenska ako nezávislej vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov ako aj ďalších zamestnancov súdov a prokuratúry ako právnickej osoby, ktorá bude rozpočtovou organizáciou.
V navrhovanej právnej úprave sa vytvárajú predpoklady zabezpečenia širšieho rozsahu nezávislosti súdnej moci zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu.
Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí návrh nezakladá.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
1. Návrh zákona zakladá uvedené zvýšenie nárokov na štátny rozpočet.
Požadované boli tieto rozpočtové prostriedky vo výške 163,8 mil. Sk, z toho na kategórie:
610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV na 50 osôb .................10,0 mil. Sk,
620 – Poistné a príspevky zamest. do poisťovní a NÚP ................... 3,8 mil. Sk,
630 – Tovary a ďalšie služby ..................................................... 50,0 mil. Sk,
700 – Kapitálové výdavky ................................................................ 100,0 mil. Sk.
Na základe pracovných rokovaní vedenia Ministerstva spravodlivosti SR s vedením Ministerstva financií SR bolo potrebné aj v tejto veci znížiť požadované nároky, a preto Sekcia medzinárodného práva a európskej integrácie na Ministerstve spravodlivosti SR k horeuvedenému návrhu rozpočtových prostriedkov na zriadenie Justičnej akadémie Slovenska aktualizovala rozsah potrieb Justičnej akadémie .
Upravený „ minimalistický „návrh:
610- 1,3 mil. SK
620- 0,576 mil. SK
630- 0,50 mil. SK
700- 10,0 mil. SK
Celkom 12, 376 mil. SK
Navrhované finančné prostriedky budú doplnené o sumu 5,5 mil. SK z fondu zahraničnej pomoci PHARE, ktoré sú určené na zabezpečenie metodických a didaktických pomôcok, počítačovej učebne, video projektorov, flip-charterov a iných zariadení pre lektorské prezentácie, prípadne administratívne vybavenie akadémie.
Na základe východísk štátneho rozpočtu na rok 2004, ktoré nám predložilo Ministerstvo financií SR, rozpočtové prostriedky na zriadenie Justičnej akadémie nemáme zatiaľ v rozpočte roka 2004 zabezpečené.
Poznamenávame však, že v štátnom rozpočte na rok 2004 bola Ministerstvom financií SR ponechaná rezerva vo výške 5,1 mld. Sk, ktoré podpredseda vlády a minister financií SR bude jednotlivým kapitolám rozdeľovať cca v mesiaci september 2003 pre rok 2004. Minister spravodlivosti SR zaradil Justičnú akadémiu s výškou 12,3 mil. Sk na rok 2004 medzi rezortné priority a pri uvedenom prerozdeľovaní bude tieto výdavky požadovať.
2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi
3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
4. Návrh zákona priaznivo ovplyvní zamestnanosť, pretože navrhovaným zákonom sa vytvoria nové pracovné miesta pre účely fungovania Justičnej akadémie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona : zákon o Justičnej akadémii Slovenska
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac september,
b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 č. 24
4. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta .
B. Osobitná časť:
K čl. I
K § 1 a 2:
Predmetom úpravy je zriadenie Justičnej akadémie Slovenska (ďalej len „akadémia“) zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, odborného administratívneho aparátu súdov, spôsob ustanovovania jej členov. Akadémia ako právnická osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou bude sídliť v Trnave. Platná právna úprava obsahuje viacero ustanovení ohľadne povinnosti vzdelávania sudcov, ktoré však nie sú komplexne a systematicky začlenené do jedného právneho predpisu. Zriadením Justičnej akadémie sa sprehľadní celý systém a spôsob vzdelávania nielen sudcov a prokurátorov, ale aj ďalšieho odborného aparátu.
K § 3:
Akadémia ako nezávislá vzdelávacia inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou bude skvalitňovať rozhodovaciu a ďalšiu činnosť súdov, zvyšovať odbornú úroveň sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu.
Právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu funkcie sudcu je zakotvené v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle § 19 ods. 4 a § 53 ods. 1 písm. g) zákona č. 312/2000 Z. z . o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bude akadémia zabezpečovať vzdelávacie procesy aj justičným čakateľom počas ich prípravnej štátnej služby až do ich vymenovania za sudcu.
Akadémia bude oprávnená, pokiaľ pôjde o spoločné témy vzdelávania, zabezpečovať, organizovať a vykonávať spoločné vzdelávanie sudcov a prokurátorov, justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj spoločné vzdelávanie so zástupcami iných právnických povolaní alebo vzdelávacích slovenských inštitúcií. Justičná akadémia bude taktiež v rámci vlastnej pôsobnosti oprávnená uzatvárať a realizovať zmluvy o spolupráci a výmene s inými podobnými zahraničnými inštitúciami.
K § 4:
V § 4 je všeobecne upravená štruktúra orgánov akadémie, pričom zákon dáva akadémii možnosť vytvoriť si aj také orgány, ktoré zákon výslovne nepredpokladá. Riaditeľ bude môcť vytvoriť jednu, alebo viac komisií poradného charakteru na prerokovanie určitej témy, otázky alebo skupiny otázok súvisiacich so vzdelávaním poslucháčov akadémie alebo s predmetom výskumu vykonávanom akadémiou. Činnostiam akadémie a jej orgánov budú slúžiť aj pomocné zložky, kancelária rady a technické úseky v rozsahu upravenom štatútom.
K § 5:
Riaditeľ, jeho zástupca, členovia rady a vedúci úsekov musia spĺňať podmienky bezúhonnosti podľa tohto zákona. Svoju bezúhonnosť v zmysle zákonného vymedzenia budú členovia vedenia akadémie preukazovať odpisom z registra trestov. Nebudú sa považovať za bezúhonných ani v prípade, ak im bol trestný čin v súlade s trestným poriadkom zahľadený, tzn. napriek zahladeniu ich trestného činu nebudú spĺňať predpoklady na vymenovanie za člena vedenia akadémie. Obdobná konštrukcia bezúhonnosti bola použitá aj v posledných novelách sudcovských zákonov a zákonov upravujúcich právnické povolania.
K § 6 a 7:
Definuje postavenie rady a vymedzuje sa jej výlučná pôsobnosť. Ako najvyššiemu orgánu akadémie patria rade oprávnenia rozhodovať o najdôležitejších otázkach fungovania akadémie. Členstvo v rade a účasť na jej zasadnutiach bude čestnou funkciou bez nároku na odmenu. Člen Súdnej rady a minister spravodlivosti nesmú byť členmi rady. Podrobnosti o rozsahu pôsobnosti rady upraví štatút.
Spôsob kreovania rady je navrhnutý tak, aby v nej mali zastúpenie sudcovia, prokurátori, ale aj zástupcovia iných ako právnických povolaní.
Vzhľadom na to, že podľa platného zákona 185 /2002 Z. z. Súdna rada určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov, navrhujeme aby piatich členov rady menovala Súdna rada. Ďalších piatich členov rady vymenuje minister spravodlivosti, pričom dvaja musia byť sudcovia a dvoch členov menuje na návrh generálneho prokurátora, pretože akadémia bude zabezpečovať aj vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby aj generálny prokurátor mal možnosť ovplyvniť výber členov rady.
K § 8:
Riaditeľ akadémie bude jej štatutárnym orgánom. Vzhľadom, že akadémia bude zabezpečovať predovšetkým vzdelávanie a odbornú prípravu sudcov a odborného aparátu súdu, navrhuje sa, aby riaditeľom bol sudca , ktorý vzhľadom na svoje odborné a praktické znalosti bude poznať uvedenú problematiku, bude mať vedomosti o fungovaní súdnej správy, o účinnom výkone sudcovskej profesie a schopnosti na výkon úloh súvisiacich s plánovaním, organizáciou a akademickým riadením.
Zákon ustanovuje základné podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu riaditeľa spĺňať. Podrobnosti o výberovom konaní na funkciu riaditeľa upraví rada.
V prípade neprítomnosti, alebo na základe poverenia bude riaditeľa zastupovať zástupca riaditeľa, ktorý musí spĺňať podmienky vymenovania za riaditeľa a vykonávať povolanie sudcu najmenej 10 rokov.
V zákone je taktiež upravený spôsob zániku funkcie riaditeľa a jeho zástupcu.
Minister, ktorý menuje riaditeľa a jeho zástupcu na návrh rady ich môže odvolať len s jej súhlasom, pretože ak by minister nemal podmienenú svoju kompetenciu odvolať riaditeľa a jeho zástupcu súhlasom rady ,akadémia by nebola nezávislou inštitúciou .
K § 9:
Riadiť jednotlivé úseky vzdelávania a výchovy a technické úseky akadémie a zodpovedať za ich činnosť budú vedúci úsekov. V zákone je taktiež upravený spôsob ich vymenovania a dôvody odvolania riaditeľom akadémie.
K § 10:
Členovia vedenia akadémie, ktorí sú z radov sudcov budú odmeňovaní podľa zákona 385/2000 Z. z. a tí členovia akadémie, ktorí sú z radov prokurátorov budú odmeňovaní podľa zákona 154/2001 Z. z. teda budú platení tak ako boli v čase keď odchádzali z výkonu funkcie sudcu, alebo prokurátora.
Platové pomery ostatných zamestnancov, ktorí nie sú sudcami, alebo prokurátormi budú upravené zákonom o štátnej službe, nakoľko budú v štátnej službe.
K § 11:
Pedagogický zbor akadémie bude zložený zo stálych členov a externých vyučujúcich. Stálym členom pedagogického zboru môže byť len sudca, alebo prokurátor ktorí budú vykonávať stáž na akadémii.
Tí členovia pedagogického zboru, ktorí budú pôsobiť ako externí vyučujúci budú pôsobiť na základe zmlúv o vykonaní pedagogickej činnosti uzavretých s akadémiou na základe Zákonníka práce.
Externí lektori, ktorí nebudú z radov sudcov sú nevyhnutní na vyučovanie takých predmetov ako je etika, psychológia. Budú zdokonaľovať komunikačné schopnosti poslucháčov, zaoberať sa novou právnou problematikou, s ktorou sudcovia dosiaľ nemajú skúsenosti, napr. internetová kriminalita, spočiatku aj právo EU, a pod.
K § 12 až 14:
Doterajšia platná právna úprava jednoznačne nerieši spôsob vykonania odbornej justičnej skúšky justičného čakateľa.
Priebeh odbornej justičnej skúšky doteraz upravovala Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR , ktorá je len interným právnym aktom a preto sa navrhuje začleniť predkladanú úpravu priamo do zákona, aby sa tento nedostatok doplnil a zároveň zabezpečila vyššia právna istota.
Priebeh odbornej justičnej skúšky je upravený obdobne ako pri prokurátorských skúškach.
Keďže vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenska a vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné , aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, prokurátorská skúška sa ruší a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku.
K § 15:
Podrobnejšia úprava o orgánoch akadémie, priebehu vzdelávania v nej, postavení pedagogického zboru, poslucháčov je prenechaná na štatút akadémie, ktorý schvaľuje rada akadémie.
K § 16:
Upravuje spôsob kreácie prvej rady. Navrhujeme, aby členov rady menovali súdna rada a minister najneskôr do 60 dní od účinnosti tohoto zákona. Minister zvolá prvé zasadnutie rady, tak aby sa konalo do 30 dní od uplynutia lehoty na jej vymenovanie. Potom ako minister obdrží zásady výberového konania na funkciu riaditeľa od rady, vyhlási do 30 dní výberové konanie a riaditeľa menuje do funkcie do 30 dní od oznámenia výsledku výberového konania ministrovi predsedom výberovej komisie.
K čl. II
K bodu 1:
Vzhľadom na to, že Súdna rada ako ústavný orgán je podľa ústavy orgánom ochrany ústavnosti rozširujú sa jej kompetencie aj na vymenovanie určeného počtu členov Rady justičnej akadémie.
K bodu 2:
Vzhľadom na obsahovú náplň činnosti Justičnej akadémie a skutočnosti, že Súdna rada Slovenskej republiky bude mať v justičnej akadémii paritné zastúpenie, ustanovenie o tom, že Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov stráca svoje opodstatnenie a preto ho navrhujeme zrušiť.
K čl. III
Vznikom Justičnej akadémie, ako nezávislej vzdelávacej inštitúcie sudcov, nie je potrebná súčinnosť iných orgánov pri vzdelávaní sudcov a preto navrhujeme zmeniť toto ustanovenie.
K čl. IV
K bodu 1:
Pracovnoprávne vzťahy justičných čakateľov sú upravené zákonom o štátnej službe. Tento zákon predpokladá, že v rámci prípravnej štátnej služby absolvujú odborné vzdelávanie, pričom prípravná štátna služba sa končí vykonaním kvalifikačnej skúšky. Vzhľadom na špecifické postavenie justičných čakateľov, ktorí by mali v rámci prípravnej štátnej služby získať na súde potrebné vedomosti nevyhnutné na výkon funkcie sudcu sa navrhuje, aby ich odborné vzdelávanie zabezpečila Justičná akadémia Slovenska a vykonaním odbornej justičnej skúšky justičný čakateľ preukáže, že má dostatočné vedomosti, že je odborne a osobne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu a z toho dôvodu sa navrhuje aby bola táto skúška považovaná za vykonanie kvalifikačnej skúšky.
K Čl. V
Vzhľadom na to, že platný zákon o prokurátoroch nerieši stáž prokurátora.
Preto sa obdobným spôsobom ako u sudcov navrhuje ustanovenie, podľa ktorého budú môcť prokurátori vykonávať stáž v rámci vzdelávacej inštitúcie a doba stáže sa bude považovať za výkon funkcie prokurátora.
Keďže vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenska, bolo potrebné vypustiť 5 diel zo zákona.
Nakoľko vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné , aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, prokurátorská skúška sa ruší a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku.
K Čl. VI
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú dĺžku legisvakancie sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2004.