Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl.142 ods.2 ponecháva na zákon aby ustanovil, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Na súdoch Slovenskej republiky vykonávajú určité úkony a rozhodujú v jednoduchých veciach justiční čakatelia, vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Zákon o súdnych úradníkoch vymedzuje ich postavenie.
Za súdnych úradníkov podľa tohto zákona sa považujú vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci, ktorých status vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 o štátnej službe, v znení neskorších predpisov. Zabezpečujú výkon súdnictva v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Ostatné náležitosti, ktoré nie sú upravené osobitne v tomto zákone, upravuje zákon o štátnej službe.
V záujme presného vymedzenia okruhu činnosti vyšších súdnych úradníkov definuje zákon nielen v akom konaní na súde môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať, ale definuje aj čo možno za úkony vyššieho súdneho úradníka považovať.
Rozhodovanie je jedinou činnosťou vyššieho súdneho úradníka, ku ktorej je podľa Ústavy SR potrebné poverenie sudcu. Rozvrh práce, ktorý je na každom súde základným dokumentom vymedzujúcim nielen rozdelenie agendy súdu medzi sudcov, ostatných zamestnancov, kancelárie, ale aj zastupovanie, rozdelenie pojednávacích miestností a ostatnú činnosť, musí obsahovať aj poverenie sudcu, v ktorých veciach môže konať vyšší súdny úradník samostatne. Iba tak je možné v súlade s ústavou pri rozhodovaní vo vymedzenom okruhu vecí efektívne konať a nepridať sudcovi množstvo administratívnych úkonov. Zákon samozrejme nevylučuje aj poverenie v konkrétnej veci. Pokiaľ súd upraví v súlade s týmto ustanovením v rozvrhu práce, ktoré druhy konaní, ktoré rozhodnutia a ostatné úkony môže vykonávať vyšší súdny úradník na základe tohto zákona, bude ich vykonávať samostatne a vo vlastnom mene.
Vyšší súdny úradník môže ako samostatnú činnosť vykonávať aj skutkový a právny rozbor veci. Je všeobecne známe, že na súdoch je veľké množstvo nevybavených vecí, v ktorých je nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o veci staršie, v ktorých konali viacerí sudcovia, zaoberať sa nimi podrobne, naštudovať ich najmä z hľadiska už vykonaných dôkazov a navrhnúť ďalší postup. Pomoc vyššieho súdneho úradníka pri rozboroch týchto vecí by mohla výrazne ovplyvniť zníženie počtu reštančných vecí.
Pojem použitý v Ústave Slovenskej republiky, že zákon ustanoví, v ktorých veciach môže rozhodovať zamestnanec súdu poverený sudcom, viedol zákonodarcu k špecifikácii postavenia a rozsahu úkonov súdnych tajomníkov, ktorí v justícii majú svoje opodstatnenie nielen preto, že rozhodovali na základe poverenia predsedu súdu podľa spravovacieho poriadku( vyhláška č.66/1992 Zb.), ale aj preto, že kategória týchto štátnych zamestnancov je zaradená v zákone o štátnej službe ako súčasť súdneho manažmentu. Stávajú sa tak podľa tohto zákona ďalšou kategóriou zamestnancov súdu, ktorá má obmedzené rozhodovacie právomoci a vykonáva časť úkonov spojených s vybavovaním súdnej agendy.
Do právomoci súdu zverujú právne predpisy čoraz viac rozhodovacej prípadne prieskumnej agendy. Sudca sa v krátkej budúcnosti, ešte pred našim prijatím do EÚ, musí prednostne venovať štúdiu dokumentov a medzinárodných zmlúv, ktoré bude potrebné aplikovať pri rozhodovacej činnosti priamo, musí ovládať judikatúru medzinárodných súdov a sústrediť sa najmä na ius dicere inter pares. Treba ho odbremeniť od všetkého, čo nevyžaduje napr. úplné právnické vzdelanie, najmä od úkonov formálnych, ktoré v kontinentálnych súdnych systémoch vykonávajú už dlhé obdobie súdni úradníci. Pre štát je výhodnejšie sústrediť intelektuálny potenciál sudcu na vyššie uvedené významné činnosti a to čo síce súdnu agendu predstavuje, ale je jednoduché, zveriť súdnym úradníkom.
Vo vymedzených veciach môže súdny tajomník vykonávať úkony a rozhodovať. Na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka nemôže robiť skutkové a právne rozbory a jeho činnosť má byť sústredená vo väčšom rozsahu na prípravné úkony, čo vyplýva z § l3 ods.2 tohto zákona.
Právnické povolania majú upravenú požiadavku bezúhonnosti rovnakým spôsobom, preto aj vyšší súdni úradníci musia spĺňať rovnako ako sudcovia, advokáti, exekútori a notári, náročné podmienky bezúhonnosti.
Predpoklady pre výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka vychádzajú z požiadavky vysokoškolského vzdelania právnického smeru druhého stupňa, bezúhonnosti a všeobecne vychádzajú z požiadaviek vymedzených zákonom o štátnej službe. Tento zákon je vo vzťahu k zákonu o štátnej službe špeciálnou právnou úpravou.
V prípade začatia trestného alebo disciplinárneho konania zákon upravuje osobitne rozsah oprávnenia vyššieho súdneho úradníka , ktorý do rozhodnutia o vine nebude môcť rozhodovať. Ostatné úkony, ktoré nie sú spojené s rozhodovacou činnosťou, môže vykonávať.
Vyšší súdny úradník po úspešnom absolvovaní výberového konania je v prípravnej štátnej službe, ktorá trvá šesť mesiacov a musí byť ukončená kvalifikačnou skúškou podľa tohto zákona. Počas prípravnej štátnej služby získava potrebné teoretické a praktické vedomosti a rozhodovať môže až potom, keď prípravnú službu ukončí.
Zákon o registrácii údajov v obchodnom registri, ukladaní listín do zbierky listín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, úplne novým spôsobom upravuje registráciu, ktorá nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto úprava viedla zákonodarcu k definovaniu osobitnej činnosti vyššieho súdneho úradníka, ktorou je registrácia údajov v obchodnom registri. Jej charakter a potreba zrýchliť registráciu umožňuje, aby ju vykonával vyšší súdny úradník ako formálnu činnosť, ktorá najmä z hľadiska efektivity a rýchlosti konania bude prínosom najmä pre podnikateľskú verejnosť.
Vyšší súdny úradník bude na základe tohto zákona konať a rozhodovať, preto zákonodarca výslovne upravil jeho viazanosť rovnako, ako je pri rozhodovaní viazaný sudca. Pri poverení v konkrétnej veci, ak sudca vydá osobitný pokyn, je vyšší súdny úradník viazaný aj pokynom sudcu.
Na základe poverenia sudcu v rozvrhu práce, v občianskoprávnej agende bude vyšší súdny úradník viesť celé konanie a rozhodovať vo veciach podľa občianskeho súdneho poriadku, prípadne exekučného poriadku samostatne, bez zásahu sudcu, vo vlastnom mene a vymenované druhy konaní budú rozvrhom práce určené ako jeho agenda. Rovnako bude vydávať rozhodnutia vymenované v ods.2, teda popri úkonoch, ktoré sú svojim charakterom prípravou pojednávania a nevyžaduje sa k nim poverenie sudcu, bude vydávať rozhodnutia týkajúce sa súdnych poplatkov v celom rozsahu, odstraňovať vady podaní, rozhodovať o znaleckej odmene a podobne Aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý sudca poveril vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie a v ktorých druhoch agendy, bude potrebné generálne splnomocnenie v rozvrhu práce po predchádzajúcom prerokovaní rozvrhu práce so sudcami. Bude zároveň nevyhnutné prideliť konkrétneho vyššieho súdneho úradníka konkrétnemu sudcovi alebo viacerým sudcom, aby bola zabezpečená aj kontrola poverenia ad hoc v konkrétnej veci a rozhodovanie sudcu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. V prípade súdov s menším počtom sudcov a menším počtom súdnych úradníkov bude dôležité zaradenie vyšších súdnych úradníkov na konkrétny druh agendy, napr. správnu agendu, exekučnú agendu a pod.
Úkony vyššieho súdneho úradníka príkladmo vymenované v tomto ustanovení sú úkonmi, ku ktorým nie je potrebné osobitné poverenie. V praxi je teda možné postupovať aj tak, že vyšší súdny úradník bude mať v rozvrhu práce určené, že spisy generátorom pridelené konkrétnemu sudcovi (sudcom ) pripraví z hľadiska úplnosti návrhu, z hľadiska poplatkového, zadováži potrebné listiny, vyžiada vyjadrenia a spis predloží sudcovi na určenie termínu pojednávania. Pokiaľ by bolo potrebné vydať konkrétne rozhodnutie napr. o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, vydá ho na základe generálneho poverenia v rozvrhu práce.
V trestnom konaní je činnosť vyšších súdnych úradníkov upravená obdobne ako v konaní občianskoprávnom, s tou výnimkou, že prísne rešpektuje osobitosti trestného konania. Prvé skúsenosti s prácou súdnych úradníkov ukazujú, že ich využitie v tomto druhu agendy by sa mohlo zamerať najmä na skutkové a právne rozbory, vyhodnotenie dôkazov z prípravného konania, prípravu konceptov súdnych rozhodnutí, teda na činnosť predstavujúcu činnosť asistenta sudcu.
Predpoklady pre výkon funkcie súdneho tajomníka vyplývajú predovšetkým zo zákona o štátnej službe. Požiadavka na vzdelanie je na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka požiadavkou na preukázanie úplného stredoškolského vzdelania. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie tejto funkcie s odôvodnením, že na súde môže pracovať iba štátny zamestnanec spĺňajúci náročné kritériá.
Rozsah činnosti tejto kategórie štátnych zamestnancov vychádza z praxe a do zákonnej úpravy zahŕňa iba tie druhy súdnych konaní, ktoré súdni tajomníci robili na súde bez problémov celé desaťročia. Súdne úkony, ktoré tajomníci v súčasnej dobe vykonávajú sú vymenované príkladmo a obsahujú celé spektrum súdnych agend, v ktorých je ich činnosť potrebná.
V trestných veciach súdni tajomníci zabezpečujú úkony, ktoré sa vzťahujú najmä na porozsudkovú agendu, a zabezpečenie podkladov na rozhodovanie o podmienečnom prepustení, prípadne formálne úkony spojené s kontrolou spisu.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 výslovne upravuje možnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom tak, že o ňom rozhoduje vždy sudca. Novela občianskeho súdneho poriadku zákon č.424/2002 Z. z. doplnila § 374 o odsek štvrtý, ktorým upravila procesný postup v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Aby nevznikli pochybnosti o právomoci sudcu rozhodovať o odvolaní účastníka proti rozhodnutiu súdnych tajomníkov ako ďalších zamestnancov súdu, upravuje toto ustanovenie presný procesný postup.
Rozhodovacia činnosť súdnych úradníkov môže byť spojená s ich vzťahom k veci účastníkom lebo ich zástupcom. V spoločných ustanoveniach bolo potrebné odkázať na tie ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku, ktoré vylúčenie iných osôb zúčastňujúcich sa konania a rozhodovania na súde upravujú.
Zákon o štátnej službe splnomocnil v § 22 ods.4, aby sa osobitným zákonom upravili podmienky vykonania kvalifikačnej skúšky pre účely ukončenia prípravnej služby štátnych zamestnancov v justícii. Pre kategóriu zamestnancov súdu, ktorých činnosť je upravená týmto zákonom, boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe stanovené podmienky odbornej prípravy na vykonanie kvalifikačnej skúšky, obdobie trvania prípravnej služby, a základný obsah potrebných vedomostí teoretického a praktického charakteru. Celé obdobie prípravnej služby je rozdelené na dve obdobia v trvaní po troch mesiacoch. Každé z nich má iný charakter a končí sa po uplynutí troch mesiacoch vykonaním pohovoru a po uplynutí ďalších troch mesiacov vykonaním kvalifikačnej skúšky, ktorá je podmienkou, aby sa súdni úradníci stali zamestnancami v stálej štátnej službe. Rozsah vedomostí, ktoré sú povinní preukázať je zameraný na špecifické podmienky justície.
Obsah kvalifikačnej skúšky, spôsob jej vykonania a podrobnosti o výsledku a splnení podmienok pre jej vykonanie, určil zákonodarca v súlade so zákonom o štátnej službe. Zároveň určil aj spôsob kreovania a zloženie komisie, ktorá je oprávnená vykonať overenie vedomostí štátnych úradníkov a vydať osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky. Podmienka pre zaradenie súdneho úradníka do stálej štátnej služby a tým aj podmienka plnohodnotného výkonu určeného týmto zákonom je viazaná na jej úspešné vykonanie. Pre prípad neúspechu sú stanovené podmienky opakovania skúšky.
Celoživotné vzdelávanie štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe je charakteristickým znakom štátnozamestnaneckého pomeru. Vytvorením Justičnej akadémie vznikne inštitúcia, ktorá bude okrem sudcov vzdelávať aj súdnych úradníkov a zabezpečí tým ich odborný rast a v prípade vyšších súdnych úradníkov aj možnú prípravu na vykonanie justičnej skúšky a zaradenie na voľné miesto sudcu. Pre súdnych tajomníkov bude odborná príprava potrebná okrem iného aj na možnosť preloženia na voľné štátnozamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka.
Zákon 425/2002 o vyšších súdnych úradníkoch účinný od 1.9.2002 umožnil obsadenie miest vyšších súdnych úradníkov na súdoch Slovenska na základe úspešných výberových konaní. Vyšších súdnych úradníkov pôsobiacich v justícii podľa navrhovaného znenia prechodných a záverečných ustanovení treba považovať za vyšších súdnych úradníkov podľa tohto zákona.
Plánované počty vyšších súdnych úradníkov na ďalšie obdobia, ktoré predstavujú v druhom polroku 2003 dvesto miest a v roku 2004 ďalších dvesto miest, sú z hľadiska prípravy a fungovania v systéme justície, aj s ohľadom na podmienky vzdelávania, možným východiskom pre obsadzovanie voľných sudcovských miest . Ak vyšší súdny úradník požiada o vykonanie justičnej skúšky a minister spravodlivosti po preskúmaní podmienok, ktoré musia byť splnené, vykonanie tejto skúšky povolí, môže sa dosiahnuť obsadzovanie voľných sudcovských miest po absolvovaní výberového konania s väčším prehľadom, najmä z hľadiska hodnotenia jeho schopností a úspešnosti plnenia úloh v čase vykonávania funkcie vyššieho súdneho úradníka.
Výnimka započítania výkonu právnického povolania po získaní právnického vzdelania druhého stupňa je obmedzená na tri roky, aby boli dodržané podmienky pre získanie skúseností s prácou na súde najmenej po dobu troch rokov.
Súdni tajomníci sú pri rozdelení práce na súde súčasťou rozvrhu práce najmä pokiaľ ide o činnosti vyplývajúce zo súdneho manažmentu a činnosti vyplývajúce zo spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy. Súdni tajomníci, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona vykonávajú činnosť súdnych tajomníkov sa považujú za súdnych tajomníkov podľa tohto zákona.
V súdnej praxi sa po účinnosti zákona o vyšších súdnych úradníkoch rozdielne vykladal § 10 a dochádzalo k problémom najmä v otázke, či súdny tajomník, ktorý spĺňa podmienky vysokoškolského vzdelania právnického smeru a má prax dlhšiu ako tri roky, sa môže stať vyšším súdnym úradníkom. Aj postavenie súdnych tajomníkov s dlhoročnou praxou, nespĺňajúcich podmienku vysokoškolského vzdelania, vyvolávalo rôzne otázky. Úpravou postavenia súdnych tajomníkov a stanovením podmienok pre výkon ich činnosti v justícii zákonodarca zároveň vytvoril podmienky pre profesný postup, ktorý je v systéme štátnej služby žiadúci. V prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvil možnosť pre tých súdnych tajomníkov, ktorý splnia podmienky pre výkon povolania vyššieho súdneho úradníka, aby požiadali o preloženie na voľné miesto vyššieho súdneho úradníka podľa zákona o štátnej službe.
O funkciu vyššieho súdneho úradníka sa môže uchádzať aj právnik, ktorý absolvoval odbornú skúšku podľa osobitných predpisov. Takáto skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa tohto zákona a jej absolvent musí na súde pôsobiť šesť mesiacov v prípravnej službe, nemusí však absolvovať kvalifikačnú skúšku aby sa mohol stať zamestnancom v stálej štátnej službe.
Táto zákonná úprava sa vzťahuje komplexne na vyšších súdnych úradníkov, preto je potrebné doposiaľ platný zákon o vyšších súdnych úradníkoch zrušiť.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.1.2004.