Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2364 zo dňa 9. júla 2002, zaviazala vládu Slovenskej republiky vypracovať zákon, ktorým sa v zmysle § 6 zákona č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému upraví komplexne problematika zmiernenia niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami.
Listom zo dňa 31. júla 2002 zaslal predseda vlády uvedené uznesenie ministrovi spravodlivosti a požiadal ho o splnenie úlohy.
Uvedenú úlohu uložila Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti so schválením návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku politickým väzňom a pozostalým manželkám, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 462/2002 Z. z.
Zákon bol do legislatívneho procesu predložený ako poslanecký návrh zákona, pričom podľa pôvodného návrhu sa mal zákon vzťahovať pri splnení ostatných podmienok na tých občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odškodnení Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 119/1990 Zb.
Podľa dôvodovej správy mal splniť úlohu, ktorú na seba prevzala Národná rada Slovenskej republiky v zákone č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému. V dôvodovej správe k poslaneckému návrhu zákona sa doslovne uvádzalo: „Navrhovaným zákonom sa splní povinnosť, ktorú na seba prevzala Národná rada Slovenskej republiky v ustanovení § 5 zákona č. 125 zo dňa 27. marca 1990 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu.“
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ministerstvo spravodlivosti v stanovisku pre vládu Slovenskej republiky zdôraznilo, že navrhované znenie zákona nepokrýva v celom rozsahu pôvodný účel zákona. Zároveň sme upozornili, že navrhovaný zákon priznanie jednorazového peňažného príspevku podmieňuje priznaním odškodnenia v minulosti, a že návrh zákona by sa mal vzťahovať aj na súdne rehabilitované osoby, ktoré neboli ministerstvom spravodlivosti odškodnené. Vo vzťahu k rozpočtovým dôsledkom bol finančný dopad právnej úpravy nešpecifikovateľný.
V súvislosti s prípravou stanoviska ministerstvo v tom čase oslovilo aj iné rezorty a požiadalo ich o vyjadrenie k predmetnému návrhu. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR zásadne nesúhlasilo s predloženým návrhom a upozornilo, že nie je v súlade s princípom právneho štátu. V nadväznosti na tieto a ďalšie vecné a legislatívne pripomienky ministerstvo vláde neodporučilo schváliť poslanecký návrh zákona.
Napriek týmto výhradám vláda schválila poslanecký návrh zákona a následne ho schválila ja Národná rada Slovenskej republiky. Zákon bol schválený 9. júla 2002 a nadobudol účinnosť 1. septembra 2002, pričom oprávnené osoby mali právo písomne uplatniť svoj nárok na príslušnom orgáne najneskôr do 31. decembra 2003.
Prijatie tohto zákona spolu s ďalšími legislatívnymi zmenami, ktoré boli uskutočnené v priebehu posledných rokov založili mimoriadne zložité podmienky pre zostavovanie ekonomicky únosného štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu uložila vláda uznesením č. 1144 Bod 2, zo dňa 23.10.2002, ministrovi spravodlivosti vypracovať novelu zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, ktorá prehodnotí rozpočtové dôsledky tohto predpisu na rok 2003.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe tohto uznesenia pripravilo novelu zákona, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 665/2002 Z. z., ktorou sa upravila iba lehota na vyplácania príspevku Sociálnou poisťovňou.
Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne bolo k 7. máju 2003 doručených 4 069 žiadostí o poskytnutie príspevku podľa zákona č. 462/2002 Z. z. Rozhodnutím bol 1 312 žiadateľom priznaný príspevok v celkovej sume 77 902 010 Sk. Zamietnutých žiadostí bolo 76, v 637 prípadoch sa zisťujú skutočnosti preukazujúce nárok na príspevok a 1 764 žiadateľov nespĺňa podmienky odškodnenia Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijalo 23. apríla 1990 zákon o súdnej rehabilitácii, účelom ktorého bolo zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
Odškodňovanie podľa § 23 predmetného zákona sa týkalo osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené rozsudkami súdov, vyhlásenými od 25.2.1948 do 1.1.1990, za trestné činy spáchané po 5.5.1945, pričom trestné činy, ktoré podliehali rehabilitácii boli vymenované priamo v § 2 a 4 zákona. Titulom súdnej rehabilitácie bolo Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky odškodnených cca 20.000 osôb (19 987) a celková suma vyplateného odškodnenia predstavovala čiastku 584 000 000Sk.
Uvedené právne predpisy mimo iných upravovali
- odškodňovanie osôb, zaradených do táborov nútených prác podľa zákona č. 247/1948 Zb.
- osôb zaradených do pracovných útvarov podľa nariadenia SNR č. 7/1948 Zb.,
- odškodňovanie rehoľníkov a kňazov v centralizovaných kláštoroch s režimom obdobným táborom nútených prác (výška odškodnenia rehoľníkov a kňazov bola určená rozsahom, aký upravil § 23 zák.č.119/1990 Zb. )
- odškodňovanie osôb, násilne vysťahovaných zo svojho bydliska na základe výmeru alebo oznámenia Národného výboru v rokoch 1948 až 1952 alebo aj bez výmeru alebo oznámenia, ako aj rozhodnutí osobitnej komisie a orgánov komunistickej strany v rokoch 1952 a 1953 (išlo o tzv. AKCIU "B“).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vecne príslušné na poskytnutie peňažnej náhrady ak o zaradení do pracovného útvaru podľa nariadenia SNR č. 7/1948 Zb. rozhodol súd a bolo vecne príslušné na poskytnutie peňažnej náhrady za zaradenie do tábora nútenej práce podľa zák.č.247/1948 Zb. ak o zaradení rozhodol súd.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky realizovalo odškodňovanie osôb, ktoré boli zaradené do pracovného útvaru podľa nariadenia SNR č.7/1948 ak o pobyte v pracovnom útvare rozhodol iný orgán, než súd; ďalej poskytovalo peňažnú náhradu za pobyt v tábore nútenej práce podľa zákona č.247/1948 Zb., ak o pobyte v tomto tábore rozhodla 3 členná komisia Krajského národného výboru a realizovalo i odškodňovanie osôb, postihnutých v rámci AKCIE " B ".
V súčasnosti nie je možné jednoznačne vymedziť okruh oprávnených osôb, ktoré by mali byť zahrnuté do zákona a následne preto nie je možné špecifikovať dopad na štátny rozpočet. Takýto právny predpis by mal jednoznačne dopad na štátny rozpočet. Ministerstvo spravodlivosti je viazané bodom D. 32, uznesenia vlády č. 1231/2002, kde sa ukladá ministrom nepredkladať návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie výdavkov s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet a východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 nepredpokladajú výdavky spojené s uvažovaným zákonom.
Podľa nášho názoru by realizáciou takéhoto právneho predpisu mohlo dôjsť k porušeniu princípov právneho štátu, pretože predchádzajúce odškodňovacie právne predpisy ustanovovali prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo. Zároveň by došlo k duplicitnému odškodňovaniu niektorých kategórií osôb.
Reštitučné zákony mali za cieľ odstrániť iba niektoré následky majetkových a iných krívd a je zrejmé, že nikdy nie je možné napraviť všetky krivdy. Predchádzajúce odškodňovacie predpisy svojim rozsahom dostatočne pokryli uvedenú problematiku a deklarovali aj morálnu satisfakciu všetkých poškodeným obetiam komunistického režimu. Národná rada Slovenskej republiky priamo zákonom č. 125/1996 Z. z. v § 2 ods. 2 ustanovila „Každému, kto bol komunistickým režimom nespravodlivo postihnutý, prispel k jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku a nepodieľal sa na zločinoch komunizmu, patrí vďaka.“.
Vzhľadom na náročnosť uvedenej problematiky a potrebu spracovať ju komplexne, ale aj v súvislosti so zmenou politickej situácie a obmedzené možnosti štátneho rozpočtu, nie je v súčasnosti možné pripraviť navrhovaný zákon tak, ako bolo uložené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby vláda Slovenskej republiky o týchto skutočnostiach informovala Národnú radu Slovenskej republiky.