Trestný zákon a Trestný poriadok z roku 1961 sú platné a účinné vyše štyridsať rokov. I keď v priebehu doby boli viackrát menené a doplňované, ukazuje sa stále naliehavejšie potreba ich zásadného prepracovania, t.j. rekodifikácia.
Podľa Výhľadového plánu legislatívnych úloh ešte predchádzajúca vláda dňa 31. mája 2000 schválila legislatívny zámer (uznesenie vlády č. 385) rekodifikácie Trestného zákona i Trestného poriadku, ktorý Ministerstvo spravodlivosti v máji 2002 predložilo do legislatívneho procesu, ktorý však nebol dokončený. Podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti preto poveril Komisiu pre rekodifikáciu trestnoprávnych kódexov, aby spracovala nové návrhy, ktoré by okrem hľadísk spomínaných v legislatívnom zámere zohľadnili aj najnovšie poznatky a reagovali na vývoj kriminality, najmä prejavy terorizmu, organizovaného zločinu, vznik organizovaných skupín napojených na zahraničie, stav korupcie, rozširovanie obchodu s drogami a iných negatívnych javov s dôrazom na ich efektívnejší, hospodárnejší a najmä rýchlejší trestnoprávny postih. Návrhy nových trestných kódexov sú zaradené aj do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 (mesiac december).
Šesťdesiate roky, v ktorých trestnoprávne kódexy vznikli boli poznamenané hlbokou deformáciou spoločenských vzťahov a charakterizovalo ju všestranné obmedzovanie a potláčanie občianskych práv a slobôd (prísny postih verbálnych prejavov nesúhlasu so spoločenským zriadením, nemožnosť cestovania, obmedzovanie, ba až likvidovanie súkromného vlastníctva atď.), ktoré bolo spojené aj s tým, že za oficiálnu prognózu sa prijímala téza o obmedzovaní a likvidácii kriminality v historicky dohľadnej dobe. Médiá o kriminalite informovali občanov len sporadicky.
Po revolúcii r.1989 došlo k zásadným zmenám vo viacerých smeroch. V legislatívnej oblasti došlo k zrušeniu trestu smrti, k zrušeniu trestnosti poburovania a niektorých ďalších verbálnych deliktov, k zrovnoprávneniu foriem vlastníctva a tým aj zrušeniu osobitnej ochrany, ktorá sa poskytovala spoločenskému (socialistickému) vlastníctvu, uvolnil sa pohyb a cestovanie občanov, čo malo za následok zrušenie postihu za trestný čin opustenia republiky atď. Ruka v ruke s týmito zmenami začali aj médiá reagovať na kriminalitu v rozsahu, na aký verejnosť nebola zvyknutá, čím sa stalo, že niekedy aj menej významné a okrajové, ale zato senzačné "prípady" sa stali predmetom záujmu verejnosti. Všestranné zdôrazňovanie občianskych práv, odstránenie trestnoprávnych opatrení, ktoré občianske práva obmedzovali, novovzniknutá možnosť slobody podnikania a jej reálna podpora bez precízneho legislatívneho zabezpečenia, to všetko vytváralo predpoklady, ktoré mnohí "podnikaví" jednotlivci využili k páchaniu nových foriem trestnej činnosti. Vedľa kriminologického pojmu "kriminalita bielych golierov" vzniká aj náš špecifický pojem "tunelovanie", u nás, ale aj v ostatných postkomunistických štátoch sa začíname stretávať s tzv. "výpalníkmi", začíname sa stretávať s novými formami vydierania, najmä aj preto, že za vydieranie sú stíhaní ľudia, ktorí sa usilujú vymôcť vlastné peniaze, ktoré,(nepripravení na tvrdé trhové podmienky),ľahkovážne zapožičali, vyplatili, či zverili spravidla neserióznym špekulatským podnikateľom.
Takéto vzťahy vytvárajú pochopiteľne priaznivú pôdu aj pre vznik násilia a násilnej trestnej činnosti. Uvoľnená morálka, túžba po majetku a výhodách z neho plynúcich vedie časť populácie k prejavom násilnej kriminality, sexuálnej delikvencie, pričom treba vziať do úvahy, že ani našu republiku neobišla vlna požívania drog a s tým spojenou sériou najrozličnejších deliktov.
Krátko po revolúcii sa najaktuálnejšie potreby zmien v trestných kódexoch vyriešili viacerými novelami. Pokusy zásadnejšie zmeniť tieto zákony sa odsúvali na neskoršiu dobu, lebo spoločnosť sa najprv musela vyporiadať so súdnymi i mimosúdnymi rehabilitáciami, ktoré museli odstrániť krivdy minulosti a prinavrátiť občanom vieru v právo a spravodlivosť. Ak k tomu pripočítame problémy, ktorými žila spoločnosť v súvislosti s reštitúciami majetku a nápravou iných krívd spáchaných v minulosti, problémy s kupónovou privatizáciou a legislatívnym zabezpečením vzniku živností, spoločností s ručením obmedzením, akciových spoločností a vypracovaním obchodného zákonníka, niet divu, že zásadnejšia úprava trestnoprávnych noriem sa odsúvala na neskorší čas. Ak k tomu pripočítame úlohy, ktoré stáli pred federálnym i republikovými parlamentmi v súvislosti s rozdelením federácie a vytvorením dvoch suverénnych štátov - Slovenskej republiky a Českej republiky, niet sa čo diviť, že a aktuálne potreby sa riešili najmä novelami oboch kódexov.
K serióznejším pokusom o rekodifikáciu došlo až v druhej polovici deväťdesiatich rokov. Neboli však zrealizované a preto na rozhraní tisícročí došlo k ďalším prácam, ktoré mali zásadnejšie reagovať na stav kriminality, ale mali reflektovať aj požiadavky na vysokú úroveň dodržiavania ľudských práv a občianskych slobôd, ako aj na zefektívnenie,
zhodpodárnenie a najmä zrýchlenie trestného konania.
Predpokladom pre spracovanie kódexov, ako už bolo spomenuté, sa stali zásady vytvorené za využitia poznatkov teórie a praxe, overené komparatisticky i na konferenciách a posúdené i v medzinárodných kontextoch, ktoré posúdila a schválila vláda Slovenskej republiky (Legislatívny zámer Trestného zákona a Trestného poriadku).
V priebehu rokov sa objavil nejeden hlas, aby sme nerobili samostatné zákony, ale aby sme prevzali osvedčené zahraničné kódexy. Sme však tej mienky, že to by nebol správny postup, lebo nikto nemôže očakávať vyriešenie domácich problémov prenášaním špecifických postupov iného systému bez ohľadu na tradície, historické podmienky a konkrétne skúsenosti s uplatňovaním práva u nás - i keď to neznamená, že by sme nemali porovnávať a študovať európske i svetové poznatky a skúsenosti, lebo len tak možno vytvoriť systém, ktorý bude vyhovovať nám a pritom bude reflektovať i súčasné výsledky vedy, a empirické skúsenosti u nás i v zahraničí.
V trestnom práve procesnom sa zásadné zmeny dajú zhrnúť do spomenutých už požiadaviek: zrýchliť, zhospodárniť a zefektívniť celý trestný proces pri zabezpečení vysokej úrovne dodržiavania základných občianskych práv a slobôd. Zásahy do týchto práv a slobôd z procesných dôvodov obmedziť obmedziť na čo najmenšiu mieru.
Navrhovaná úprava to chce zabezpečiť v prvom rade dôsledným oddelením činnosti orgánov činných v trestnom konaní (prokurátora a policajtov) od činnosti súdu, ktorý ako nezávislý štátny orgán bude rozhodovať o obžalobe podanej prokurátorom.
V prípravnom konaní policajti pod dozorom prokurátora budú samostatne a iniciatívne objasňovať trestný čin v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, resp.. na podanie obžaloby. Zvýrazní sa tým samostatnosť, iniciatíva ale i zodpovednosť polície za vyhľadanie a vykonanie dôkazov v tomto štádiu. Súčasne sa tým ale zvýši a zdôrazní zodpovednosť prokurátora, pretože akuzačný princíp, podľa ktorého len prokurátor môže podať obžalobu, zvýrazní význam prokurátorského dozoru v prípravnom konaní a súčasne zvýši zodpovednosť prokurátora za podanú obžalobu, ktorú bude musieť zastupovať pred súdom. Ak obžalobu "nedokáže", ak pre rozhodnutie súdu nezabezpečí potrebné dôkazy, súd obžalovaného oslobodí. Súd síce aj naďalej bude mať právo aj iniciatívne vykonávať dôkazy, ale nebude zviazaný povinnosťou zisťovať "objektívnu" pravdu. Význam ale i zodpovednosť prokurátora sa v takto ponímanom systéme zvýrazní aj prokurátorovi priznaným právom oportunity, t.j. právom, aby aj v prípade, že zistí, že trestný čin bol páchaný, nepodal obžalobu, ak to bude považovať - na základe svojho odborno-občianskeho posúdenia za správne.
V prípravnom konaní bude mať osobitné postavenie tzv. sudca pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o prípustnosti zásahov do občianskych práv (väzba, domová a osobná prehliadka, odpočúvanie a iné).-
Na hlavnom pojednávaní by malo dôjsť k výraznému posilneniu jeho kontradiktórnych prvkov. Počíta sa s tým, že dôjde k výraznému odbremeneniu predsedu senátu od ťarchy vedenia procesu a súčasného vykonávania dôkazov. Proces bude síce naďalej viesť a o dokazovaní rozhodovať predseda senátu (samosudca), avšak samotné dôkazy by mali vykonávať strany. Posilní sa tým ich ingerencia pri dokazovaní. Nepochybne to zvýši nároky na aktivitu a pripravenosť na prácu tak prokurátora ako aj obhajcu. Výsluchy osôb bude viesť ten, kto tento dôkaz navrhol, t.j. nielen prokurátor, ale aj obhajca, resp. poškodený a jeho splnomocnenec.
Navrhovaná úprava počíta s tým, že by malo dôjsť k odstráneniu nekonečných odročovaní pojednávaní preto, že sa nedostaví svedok, znalec atď. Na prvé event. na druhé pojednávanie síce bude svedkov predvolávať súd, ak sa ale svedok nedostaví, na ďalšie pojednávania bude tento dôkaz musieť zabezpečiť zásadne strana, ktorá ho navrhla, pod hrozbou, že súd inak tento dôkaz nevykoná a návrh obžaloby (obhajoby) zamietne.
Samozrejme takéto "kontradiktórne" vedenie procesu kladie nároky na zapisovanie (stenografovanie, prepisovanie zo zvukového záznamu). Bez zabezpečenia tejto technickej stránky by ťažko bolo možno očakávať kladné výsledky. Návrh tiež predpokladá, že podstatná časť trestných vecí sa bude vybavovať mimo hlavného pojednávania. Nepochybne veľkú úlohu aj do budúcnosti bude mať vybavovanie vecí trestným rozkazom. Ale podstatne širšie uplatnenie by malo nájsť vybavovanie veci podmienečným zastavení trestného stíhania a zmierom už v prípravnom konaní. Perspektívne by sa mala výraznejšie uplatniť aj probácia a mediácia. Veľký význam by malo nadobudnúť novonavrhované vybavovanie vecí dohodou medzi prokurátorom a obvineným, ktorá spočíva v priznaní viny a akceptovaní navrhovaného trestu. Táto dohoda, ktorá je v navrhovanom zákone úplne novým prvkom, je striktne viazaná na súhlas súdu, ktorý sa musí presvedčiť, či obvinený pochopil podstatu priznania sa k spáchanému skutku, a úplnú akceptáciu uloženého trestu a či pochopil, že proti takejto dohode nebude môcť podávať opravné prostriedky. Tieto formy skráteného konania by mali podstatne odbremeniť súdy od prejednávaní vecí v hlavnom pojednávaní, ktoré však naďalej zostáva základnou formou rozhodovania a obvinený vždy môže na ňom trvať.
Návrh zákona bude mať určitý dopad na verejné financie a zamestnanosť – je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite nie je potrebné.