Trestný zákon a Trestný poriadok z roku 1961 sú platné a účinné vyše štyridsať rokov. I keď v priebehu doby boli viackrát menené a doplňované, ukazuje sa stále naliehavejšie potreba ich zásadného prepracovania, t.j. rekodifikácia.
Podľa Výhľadového plánu legislatívnych úloh ešte predchádzajúca vláda dňa 31. mája 2000 schválila legislatívny zámer (uznesenie vlády č. 385) rekodifikácie Trestného zákona i Trestného poriadku, ktorý Ministerstvo spravodlivosti v máji 2002 predložilo do legislatívneho procesu, ktorý však nebol dokončený. Podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti preto poveril Komisiu pre rekodifikáciu trestnoprávnych kódexov, aby spracovala nové návrhy, ktoré by okrem hľadísk spomínaných v legislatívnom zámere zohľadnili aj najnovšie poznatky a reagovali na vývoj kriminality, najmä prejavy terorizmu, organizovaného zločinu, vznik organizovaných skupín napojených na zahraničie, stav korupcie, rozširovanie obchodu s drogami a iných negatívnych javov s dôrazom na ich efektívnejší, hospodárnejší a najmä rýchlejší trestnoprávny postih. Návrhy nových trestných kódexov sú zaradené aj do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 (mesiac december).
Kriminalita - jej rozsah a závažnosť - sa stala pre našu spoločnosť ťaživým celospoločenským problémom. Po rokoch mlčania, keď médiá o kriminalite neinformovali, po rokoch, keď oficiálnou prognózou bolo obmedzovanie, ba likvidácia kriminality v relatívne blízkej dobe, hovoríme o tomto probléme otvorene, lebo najmä po revolúcii v roku 1989 sme sa začali stretávať s kriminalitou a jej brutálnymi prejavmi stále častejšie.
Na vzrast kriminality začali reagovať aj médiá v rozsahu, na ktorý verejnosť nebola pripravená, čím sa stáva, že niekedy aj menej významné a okrajové trestné činy sa stávajú stredobodom záujmu. Tu treba vziať do úvahy, že krátko po revolúcii boli zrušené trestnoprávne obmedzenia v cestovaní do zahraničia, prestali sa stíhať verbálne delikty, zrušili sa trestné činy, akými boli napr. príživníctvo a špekulácia, zrovnoprávnili sa všetky formy vlastníctva, čím stratila opodstatnenie osobitná trestnoprávna ochrana preferujúca spoločenské vlastníctvo, pričom sa však nestanovili dostatočné trestnoprávne kautely pre prechod tohto vlastníctva do súkromných rúk.
Všestranné zdôrazňovanie občianskych práv, odstránenie všetkých trestnoprávnych opatrení, ktoré tieto základné práva obmedzovali, možnosť slobody podnikania a jej reálna podpora, to všetko vytvorilo ideálne predpoklady, ktoré "podnikaví" jednotlivci využili k páchaniu nových foriem trestnej činnosti. Vznikol nový termín "tunelovanie" ktorý predstavuje náš, slovenský vklad do problematiky nazývanej všade vo svete "kriminalita bielych golierov", u nás, ale aj v ostatných postkomunistických štátoch, sme sa začali stretávať s tzv. "výpalníkmi", vznikajú nové formy majetkových a daňových podvodov, obyčajní defraudanti sa zmenili často aj na tunelárov. Tento pestrofarebný kolorit dokresľujú vydierači, najmä preto, že za vydieranie sú stíhaní aj ľudia, ktorí sa pokúšajú vymôcť svoje vlastné peniaze, ktoré (nepripravení na tvrdé trhové podmienky) ľahkovážne zapožičali, vyplatili, či zverili spravidla neserióznym špekulantským podnikateľom.
Takéto vzťahy vytvárajú pochopiteľne priaznivú pôdu aj pre vznik násilia a násilnej trestnej činnosti. Uvoľnená morálka, túžba po majetku a výhodách z neho plynúcich vedie časť populácie nielen k prejavom násilnej kriminality, ale aj sexuálnej delikvencie, pričom treba vziať do úvahy, že ani našu republiku neobišla vlna požívania drog a s tým spojenou sériou najrozličnejších deliktov.
Tieto úvahy sa začali črtať hneď po revolúcii, po r. 1989. Začali sa vyskytovať úvahy o potrebe zmien tak v Trestnom zákone ako aj (a to najmä) v trestnom konaní. Zmeny v trestnoprávnych zákonoch v r. 1989-1990-1991 boli však zmenami, ktoré rušili najmä už spomínané zásahy do občianskych práv, zrušil sa trest smrti a jednoznačne prevládli dekriminalizačné a depenalizačné tendencie. Pokusy začať vážnejšie uvažovať o koncepčných zmenách v trestnom zákonodarstve sa odsúvali na neskoršiu dobu, lebo spoločnosť sa musela vyporiadať so súdnymi i mimosúdnymi rehabilitáciami, ktoré mali odstrániť krivdy minulosti a prinavrátiť občanom vieru v zákonnosť a spravodlivosť.
Ak k tomu pripočítame problémy, ktorými žila spoločnosť v súvislosti s reštitúciami majetku a iných krívd, spáchaných uplynulým režimom, problémy s kupónovou privatizáciou a legislatívnym zabezpečením vzniku verejných obchodných spoločností, živností, spoločností s ručením obmedzeným, ako i akciových spoločností, niet divu, že problémy zásadnejšej úpravy trestného zákonodarstva (rekodifikácia trestného práva hmotného i procesného) sa odsúvali na neskorší čas.
Ak vezmeme do úvahy úlohy, ktoré stáli pred federálnymi, ako aj republikovými parlamentmi v súvislosti s rozdelením federácie a vytvorením dvoch suverénnych štátov - Slovenskej republiky a Českej republiky, niet sa čo diviť, že aktuálne problémy boja s kriminalitou sa riešili najmä novelizáciami existujúcich kódexov. Zmieniť sa treba azda aj o tom, že platné trestné kódexy (Trestný zákon č.140/1961 Zb. a Trestný poriadok č. 141/1961 Zb.) boli dodnes novelizované vyše 30x, resp 20x.
K serióznejším pokusom o rekodifikáciu trestných kódexov došlo v druhej polovici deväťdesiatich rokov. Neboli však zrealizované, a preto na rozhraní tisícročí došlo k ďalším prácam, ktoré mali už zásadnejšie reagovať jednak na stav kriminality, ale mali reflektovať aj požiadavky na vysokú úroveň dodržiavania ľudských práv, na zefektívnenie, zhospodárnenie a najmä zrýchlenie trestného konania. V tejto súvislosti sa stali aktuálnymi najmä požiadavky na zvýšenie transparentnosti trestného konania, posilnenie prvkov kontradiktórnosti ako jednej z najzákladnejších záruk spoľahlivého zistenia skutkového stavu a dodržiavania procesných záruk a obzvlášť práv obvineného. V hmotnom práve vyúsťuje do popredia nielen boj so závažnou trestnou činnosťou (organizovaná kriminalita, korupcia - najmä v štátnom aparáte), ale aj drobná majetková delikvencia.
Predpokladom pre spracovanie kódexov, ako už bolo spomenuté, sa stali zásady, vytvorené za využitia poznatkov teórie a praxe, overené komparatisticky i na konferenciách a posúdené i v medzinárodných kontextoch, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 31.mája 2000 (Legislatívny zámer Trestného zákona a Trestného poriadku).
V priebehu rokov sa objavil nejeden hlas, aby sme nerobili samostatné zákony, ale aby sme prevzali napr. osvedčené zahraničné procesné kódexy. Sme však tej mienky, že nikto nemôže očakávať vyriešenie domácich problémov prenášaním špecifických postupov iného systému - i keď to neznamená, že by sme nemali porovnávať a študovať európske alebo i svetové systémy, lebo len tak možno vytvoriť systém, ktorý bude vyhovovať našim podmienkam a pritom zodpovedať súčasným poznatkom vedy i praxe u nás i v zahraničí.
V trestnom práve hmotnom predkladaný zákon v prvom rade opúšťa staré "materiálne" ponímanie socialistického trestného práva, ktoré v doterajšom zákone z r.1961 bolo prvoradým, a nahrádza ho ponímaním formálnym, i keď určité hmotnoprávne korektívy nevylučuje. Nepochybne sa tým zákon obsahovo podstatne zväčšil, čo však je dôsledkom toho, že jednotlivé skutkové podstaty sú detailnejšie, precíznejšie, menej všeobecné.
Trestný zákon bude naďalej budovaný na zodpovednosti za zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti), s vylúčením objektívnej zodpovednosti. Dochádza aj k zmene podmienok trestnej zodpovednosti v tom, že sa navrhuje zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z doterajších pätnásť na štrnásť rokov. Novinkou je zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb.
Osobitnú problematiku tvoria tresty. I keď pri každej skutkovej podstate je ako jeden z trestov uvedený trest odňatia slobody, filozofia nového ponímania trestov vychádza z toho, aby - pokiaľ to bude možné - bol tento trest nahradený inými, alternatívnymi trestami, nespojenými s odňatím slobody. V tomto smere sa počíta s využívaním trestu povinnej práce, probáciou a formou mediačného riešenia sporov medzi obvineným a poškodeným. Medzi sankciami sa naďalej počíta s využívaním doterajších ochranných opatrení, ktoré sa osvedčili, a zavedením nových (ochranný dohľad a detencia).
Azda najzávažnejšie zásahy sa urobili v osobitnej časti, kde sa úplne opustila doterajšia systematika, ktorá na prvé miesto kládla trestné činy proti štátu a štátnemu zriadeniu. Nová systematika vychádza z toho, že sa ochraňuje v prvom rade človek, jeho základné práva a slobody - život, zdravie, majetok, osobná sloboda a ďalšie. Ochrana celospoločenských záujmov, verejného poriadku na seba potom nadväzuje podľa dôležitosti chránených záujmov.
Návrh zákona bude mať určitý dopad na verejné financie a zamestnanosť – je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite nie je potrebné.