Predkladacia správa

Cieľom Ministerstva spravodlivosti SR je zabezpečiť prípravu zámeru moderného zákona, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomického prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol podľa možností nasledujúce:

(1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania;

(2) zabezpečenie zrýchlenia konania (zohľadňujúc však prirodzené obmedzenia, ktoré zväzujú súdny systém) a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne;

(3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ako alternatívy formálneho konania pred súdom;

(4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov;

(5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy;

(7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

ZÁMER ZÁKONA

1. Základné ustanovenia

Účelom zákona je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Dlžníkom je pre účely zákona akákoľvek fyzická alebo právnická osoba s výnimkou Slovenskej republiky ako suverénneho štátu.

Veriteľom je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má voči dlžníkovi nárok na peňažné plnenie alebo peňažný ekvivalent nepeňažného plnenia. Pre účely konaní podľa tohto zákona musí veriteľ o sebe zákonom predpísaným spôsobom vyhlásiť, že je veriteľom a považuje sa za veriteľa úpadcu v súlade s jeho vyhlásením, ak súd nerozhodne inak. Práva veriteľa však môžu byť obmedzené v prípade popretia jeho nároku v súlade so zákonom.

Úpadcom je dlžník, ktorý je v úpadku, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie.

Správcom je fyzická alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov podľa osobitného zákona. V súvislosti s týmto zákonom, správca môže vykonávať ktorúkoľvek z nasledujúcich funkcií:

Správca je povinný prijať ustanovenie do funkcie súdom, s výnimkou prípadu ak jeho prijatiu funkcie bránia závažné dôvody (vrátane konfliktu záujmov, kedy je nielen oprávnený ale aj povinný odmietnuť prijatie funkcie).

Dozorujúcim správcom je správca, ktorý je poverený veriteľmi úpadcu spôsobom upraveným v zákone, aby dohliadal na plnenie reštrukturalizačného plánu úpadcom po skončení reštrukturalizácie.

Predbežným správcom je správca, ktorý je poverený súdom (v prípade osobitných právnických osôb, po súhlase príslušného orgánu dohľadu) v prípade ak dlžník tvrdí, že nemá majetok alebo ak je predpoklad, že dlžník je v úpadku a je obava, že do vyhlásenia konkurzu sa nakladaním s majetkom dlžníka môže zmenšiť hodnota podstaty, a to na čas do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu, aby zistil a zabezpečil majetok dlžníka a podnikol opatrenia potrebné na maximalizáciu vyhliadok veriteľov na čo najvyššiu mieru uspokojenia.

Správcom podstaty je správca, ktorý je poverený súdom súčasne s vyhlásením konkurzu alebo správca, ktorý je poverený veriteľmi úpadcu spôsobom upraveným v zákone (v oboch prípadoch, ak ide o osobitné právnické osoby, po súhlase príslušného orgánu dohľadu), aby realizoval speňaženie majetku úpadcu a z výťažku speňaženia uspokojoval veriteľov spôsobom predpísaným zákonom.

Zúčastnenými osobami sú všetky osoby, ktoré môžu mať povinnosti podľa zákona (podľa okolností nimi môžu byť napríklad súčasní alebo bývalí členovia štatutárnych a iných orgánov úpadcu (vrátane likvidátora), zamestnanci úpadcu, súčasní alebo bývalí spoločníci úpadcu, súčasní alebo bývalí akcionári úpadcu, a osoby, ktoré majú alebo v minulosti mali s úpadcom uzatvorené zmluvy).

Osobitnými právnickými osobami sú osoby, ktorých podnikateľské aktivity sú regulované osobitnými predpismi, na základe ktorých je osobitný orgán poverený dohľadom nad výkonom tejto činnosti a súčasťou jeho právomoci je zavedenie a vykonávanie nútenej správy nad takýmito osobami.

Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a je platobne neschopný. Dlžník, ktorým je právnická osoba, je v úpadku, aj ak má viac veriteľov a je predlžený.

Dlžník sa považuje za platobne neschopného, ak po dobu dlhšiu ako 30 dní nie je schopný plniť svoje záväzky.

Dlžník sa považuje za predlženého, ak hodnota záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri zisťovaní pomerov hodnoty majetku a záväzkov sa bude vychádzať z účtovníctva dlžníka, korigovaných podľa okolností tak, aby hodnota jeho majetku a záväzkov zodpovedala reálnej trhovej hodnote so zohľadnením budúcich výnosov v prípade, ak sa dá odôvodnene očakávať, že dlžník bude schopný pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti. Audítor dlžníka bude mať povinnosť upozorniť dlžníka na predlženie alebo hroziace predlženie v správe audítora k účtovnej závierke. Zavedenie tejto povinnosti audítora bude riešené v príslušnom osobitnom predpise.

Úpadok je stavom objektívnym, ktorý nastáva nezávisle od úkonov súdu alebo tretích osôb.

Dlžník a ak je právnickou osobou, jeho štatutárny orgán, je povinný predchádzať úpadku. Povinnosť náležitej, resp. odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu by mala zahŕňať aj povinnosť predchádzať úpadku, možno sem zahrnúť najmä povinnosť:

Opatreniami podľa bodu (d) sa rozumie predovšetkým včasné a pravdivé informovanie o situácii poskytované veriteľom dlžníka, bez ohľadu na to, či ich pohľadávky sú alebo nie sú splatné a komunikáciu s nimi o možných východiskách vrátane neformálnej reštrukturalizácie. Účtovné a daňové predpisy budú v prípade potreby zmenené tak, aby jednoznačne upravovali účtovanie o častiach pohľadávok, ktoré by prípadne boli odpustené alebo podmienene odpustené v rámci neformálnych reštrukturalizácií.

Úpadok hrozí, ak je pravdepodobné, že sa dlžník stane neschopným splácať svoje splatné záväzky alebo že sa stane predlženým.

Veritelia (a to najmä najväčší veritelia) a ich štatutárne orgány by mali zvažovať informácie od dlžníka a identifikovať a vyhodnocovať možnosti riešenia situácie, ktoré pokiaľ možno minimalizujú ich straty zo vzniknutej situácie. Tieto možnosti by mali zahŕňať aj neformálnu reštrukturalizáciu (napr. reštrukturalizáciou splátkových kalendárov alebo akýmikoľvek inými dohodami medzi najväčšími veriteľmi a dlžníkom), ak by jej realizácia nepredstavovala neprimerané zvýšenie rizika. Zákon však nemôže v tomto smere ukladať veriteľom žiadne povinnosti, nakoľko veriteľ za žiadnych okolností nie je povinný podporiť opatrenia dlžníka a nie je zodpovedný za úpadok dlžníka v dôsledku rozhodnutia veriteľa či už podporiť alebo nepodporiť opatrenia navrhované dlžníkom. Uvedené je možné vynucovať len voči štatutárnym orgánom veriteľov podľa Obchodného zákonníka, kde ich povinnosť konať s náležitou starostlivosťou v jej rozloženej forme zahŕňa aj povinnosť starostlivo identifikovať a vyhodnocovať možnosti riešenia situácie dlžníka pred hroziacim úpadkom.

Takýto postup by mal byť aktívne podporovaný aj regulátorom/regulátormi všetkých finančných inštitúcií, ktoré zrejme vo väčšine prípadov budú najväčšími a zároveň aj najschopnejšími veriteľmi, ako aj ich profesionálnymi asociáciami. V záujme úspechu programu predchádzania úpadkom by mali byť jeho aktívnou súčasťou (napr. cez semináre, školenia, odporúčania a pod.). Regulátor bude mať tiež právo vyhlásiť súbor odporúčaní záväznejšou formou. Tieto oprávnenia by mali byť predmetom úpravy osobitných predpisov. Otázka možnosti ďalších stimulov neformálnych reštrukturalizácií bude musieť byť v ďalšom procese predmetom diskusií s Ministerstvom financií SR a ostatnými ekonomickými ministerstvami.

Uvedené by sa v zákone mohlo premietnuť tak, že veritelia môžu zvážiť opatrenia navrhované dlžníkom a pri tomto zvažovaní prípadne spolupracovať, avšak voči dlžníkovi nemajú povinnosť ich podporiť ani aktívne vyhodnocovať.

Konanie o reštrukturalizácii a konkurze vedie súd. Súd postupuje podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ak zákon neustanovuje inak (zákon bude obsahovať presnú špecifikáciu odchýlok od Občianskeho súdneho poriadku).

Oproti predchádzajúcej úprave bude rozsah činností súdu znížený. Niektoré rozhodovacie a administratívne právomoci a povinnosti preberajú správcovia a veritelia. Rámcový prehľad právomocí a povinností súdov a správcov pri reštrukturalizácii a konkurze je uvedený v Prílohe č.1.

Dlžník, a ak je právnickou osobou, jeho štatutárny orgán alebo likvidátor, má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (ak nebola využitá možnosť podania návrhu na reštrukturalizáciu) v prípade, že dlžník je nepretržite po dobu stanovenú zákonom predlžený, a to bez zbytočného odkladu ale vždy najneskôr v lehote stanovenej zákonom odo dňa, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel.

Alternatívou na zváženie je zavedenie povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu (s možnosťou podania návrhu na reštrukturalizáciu) pre prípad platobnej neschopnosti.

Pri voľbe medzi podaním návrhu na reštrukturalizáciu alebo konkurz má dlžník, a ak je právnickou osobou, jeho štatutárny orgán povinnosť dbať na to, aby bola zvolená alternatíva, u ktorej je odôvodnený predpoklad získania vyššej sumy pre uspokojenie všetkých veriteľov, pričom voľba reštrukturalizácie je podmienená predpokladom, že je zároveň odôvodnený predpoklad, že je možné zachovať prevádzku podniku alebo jeho časti.

Možnosť podať návrh na reštrukturalizáciu alebo konkurz má ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, ak vie preukázať alebo má odôvodnený predpoklad, že dlžník je v úpadku. Možnosť podať návrh má dlžník, a ak je právnickou osobou, jeho štatutárny orgán alebo likvidátor aj pred uplynutím lehôt rozhodujúcich pre vznik povinnosti podať návrh a aj z dôvodu platobnej neschopnosti.

Za určitých osobitne upravených predpokladov má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj reštrukturalizačný správca.

Náležitosti návrhov a podrobnosti o rozhodovaní o nich budú upravené v jednotlivých častiach zákona zaoberajúcich sa jednotlivými formami konaní. Osoba podávajúca návrh má dispozíciu s návrhom do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu.

Každá osoba povinná podať návrh, v prípade ak túto povinnosť nesplní a ak nebola splnená ani inou z povinných osôb, bude povinná nahradiť veriteľovi, ktorý o to požiada, škodu, ktorá mu v dôsledku porušenia povinnosti vznikla. Ak dôjde k vyhláseniu konkurzu, alebo k povereniu predbežného správcu, správca a predbežný správca (ak je ustanovený) budú skúmať skutočnosti dôležité pre zistenie porušenia tejto povinnosti a tieto skutočnosti sprístupnia veriteľom.

Každá osoba oprávnená podať návrh, ak jej návrh bude zamietnutý pre nezistenie úpadku, bude povinná nahradiť dlžníkovi na jeho požiadanie škodu, ktorá mu v dôsledku porušenia povinnosti vznikla. Okrem toho môže súd na návrh dlžníka rozhodnúť, že bez toho, aby tým bol dotknutý nárok na náhradu škody, osoba ktorá podala návrh, ktorý bol zjavne nedôvodný, je povinná zaplatiť dlžníkovi na jeho žiadosť sumu predstavujúcu zákonom určený násobok čiastky uvedenej ako hodnota pohľadávky pre ktorú bol návrh podaný alebo (v prípade podania návrhu pre predlženie) zákonom určené percento z čiastky aktív dlžníka podľa jeho poslednej riadnej účtovnej závierky, a to titulom pokuty za šikanózne konanie. Otázka zjavnosti bude musieť byť vecou úvahy súdu. Hrozba náhrady škody a prípadnej penalizácie by mohla obdobne hroziť aj dlžníkovi, ktorý v snahe zjavne dosiahnuť účinky návrhu na vyhlásenie konkurzu takýto návrh podá a následne vezme späť s tvrdením neexistencie úpadku.

Dozorujúci správca je zodpovedný každému veriteľovi za škodu, ktorá vznikne v dôsledku porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou dohliadať na plnenie reštrukturalizačného plánu úpadcom.

Predbežný správca je zodpovedný každému veriteľovi za škodu, ktorá vznikne v dôsledku porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou zistiť a zabezpečiť majetok úpadcu a podniknúť opatrenia potrebné na maximalizáciu vyhliadok veriteľov na čo najvyššiu mieru uspokojenia.

Správca podstaty je zodpovedný každému veriteľovi za škodu, ktorá vznikne v dôsledku porušenia povinnosti s odbornou starostlivosťou realizovať speňaženie majetku úpadcu a z výťažku speňaženia uspokojovať veriteľov spôsobom predpísaným zákonom. Toto zahŕňa aj zodpovednosť za každý neúčelne vynaložený alebo nedostatočne preukázaný výdavok.

Pre účely zisťovania odbornej starostlivosti platí, že všetky povinnosti správcu musia byť plnené podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia, so zohľadnením všetkých informácií, ktoré získal alebo mohol získať po vykonaní všetkých náležitých zisťovaní.

Rámcový prehľad právomocí a povinností správcov pri reštrukturalizácii a konkurze je uvedený v Prílohe č.1.

Všeobecné podmienky (vrátane kvalifikačných predpokladov a odbornej spôsobilosti) na výkon činnosti správcov budú upravené v osobitnom zákone. Jedným zo základných predpokladov spôsobilosti na výkon funkcie je primeraná výška poistenia zodpovednosti správcu za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti.

Správca pri výkone funkcie predbežného správcu a správcu podstaty bude mať nárok na odmenu podľa vykonávacieho predpisu. Odmena pozostáva z dvoch častí:

Nárok na odmenu podľa písm. b) má len správca, ktorý príslušný výťažok získal pripísaním na účet. Ak schôdza veriteľov alebo veriteľský výbor neschváli správcovi vynaloženie niektorých výdavkov osobitne (napríklad výdavky na ďalších poradcov alebo subdodávateľov správcu), tento nemá nárok na ich náhradu a má sa za to, že sú zahrnuté v paušálnej/udržiavacej odmene. To neplatí, ak ide o účelné vynaloženie výdavkov, ktorých vynaloženie je nevyhnutné na realizáciu predaja majetku a ktoré boli riadne preukázané.

Odmena podľa písm. b) by mala byť podstatne vyššia ako odmena podľa písm. a) a teda by mala byť motivačná tak z hľadiska jej výšky, ako aj z hľadiska záujmu správcu speňaženie dokončiť (t.j. nedať dôvody na svoje odvolanie) a získavaný výťažok veriteľom promptne vydávať.

Reštrukturalizačný správca má nárok na odmenu na základe dohody medzi ním a úpadcom (zjavne neprimeraná dohoda môže byť s úspechom odporovaná) alebo medzi ním a veriteľom alebo skupinou veriteľov, v prípade ak by išlo o veriteľský návrh. Dozorujúci správca má nárok na odmenu určenú vykonávacím predpisom od reštrukturalizovaného dlžníka alebo osoby, ktorá prevzala záväzky dlžníka alebo namiesto alebo nad rámec takejto odmeny, na zmluvnú odmenu od veriteľov.

Ak zo zákonom stanovených dôvodov správca zo svojej funkcie odstúpi, zomrie alebo zanikne, stratí spôsobilosť na výkon funkcie, či už všeobecne alebo v danom prípade, napr. stratou poistného krytia alebo, výkon jeho funkcie zaniká. V konkurznom konaní (alebo v prípade predbežného správcu, ak bol ustanovený) súd potvrdí zánik funkcie správcu bez zbytočného odkladu, nie však neskôr než do uplynutia lehoty stanovenej zákonom odo dňa, kedy sa súd dozvie, že nastala príslušná skutočnosť. Zároveň súd poverí nového správcu výkonom funkcie s tým, že sa na takéhoto správcu hľadí ako na správcu podstaty s obmedzenými právomocami až pokým nie je potvrdený veriteľmi alebo kým nie je veriteľmi ustanovený nový správca podstaty. V prípade, že správca nebude potvrdený veriteĺmi napr. z dôvodu že sa schôdza veriteľov nezišla a pod., zaniká týmto obmedzenie správcových právomocí, teda správca vykonáva svoje právomoci v plnom rozsahu.

a) veritelia na prvej schôdzi veriteľov môžu bez udania dôvodov správcu odvolať a poveriť nového správcu, pričom súd takéto poverenie bez zbytočného odkladu potvrdí,

b) veritelia na ďalšej schôdzi veriteľov môžu správcu odvolať na základe uvedených dôvodov a poveriť nového správcu s tým, že súd takéto odvolanie a poverenie môže potvrdiť alebo zamietnuť s možnosťou odvolania proti takémuto rozhodnutiu.

Súd môže predbežného správcu alebo správcu podstaty odvolať zo závažných dôvodov aj bez návrhu.

Každý, kto má alebo o kom sa správca odôvodnene domnieva, že má informáciu, ktorá môže byť relevantná pre účely výkonu jeho funkcie je zúčastnenou osobou a je povinný spolupracovať so správcom pri plnení jeho povinností podľa zákona. Najmä je povinný poskytnúť správcovi pri výkone akejkoľvek funkcie všetky dokumenty a informácie (vrátane informácií o tom, komu, na základe čoho a za akých podmienok úpadca nakladal s majetkom) požadované správcom. Tieto povinnosti musia byť plnené bez zbytočného odkladu.

Okrem povinnosti predchádzať úpadku, úpadca a každý člen štatutárneho orgánu alebo iného orgánu úpadcu, likvidátor aj zamestnanec úpadcu je povinný:

1. zdržať sa akéhokoľvek konania navonok (ak ide o právnickú osobu, v mene úpadcu), s výnimkou prípadu, ak by tým bol výslovne písomne poverený predbežným správcom alebo správcom podstaty,

2. vydať predbežnému správcovi a správcovi podstaty do správy a pod jeho kontrolu všetok majetok úpadcu, nad ktorým má kontrolu alebo pôsobnosť; a

3. riadiť sa pokynmi predbežného správcu a správcu podstaty týkajúcimi sa majetku dlžníka a podstaty, veriteľov a činnosti úpadcu všeobecne.

Vyššie uvedené povinnosti podľa písm. d) sa primerane vzťahujú aj na predchádzajúceho predbežného správcu a správcu podstaty, ktorých výkon funkcie bol ukončený.

Na vynútenie plnenia vyššie uvedených povinností podľa písm. a) a d) v odôvodnených prípadoch bude možné postupovať obdobným spôsobom ako podľa príslušných ustanovení Zákona o policajnom zbore a Trestného poriadku (ustanovenia umožňujúce využiť políciu a postupovať primerane ako pri zadržaní, zabezpečení dôkazu, domovej a osobnej prehliadke, prehliadke iných priestorov a pozemkov, vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky, zadržanie a otvorenie zásielok a pod. Podľa potreby budú dopracované prípadné zmeny v príslušných právnych predpisoch.

Okrem toho, porušenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností podľa písm. a) až d) môže byť trestným činom. Trestným činom je tiež poskytnutie nepravdivej alebo neúplnej alebo zavádzajúcej informácie alebo zamlčanie informácie; správca musí vždy príslušnú dožadovanú zúčastnenú osobu na toto upozorniť.

Správca je povinný zachovať povinnosť mlčanlivosti v súvislosti so všetkými informáciami, ktoré sa dozvie v súvislosti s výkonom jeho príslušnej funkcie. Veriteľ môže použiť akúkoľvek informáciu, ktorú sa dozvedel, len v súvislosti s jeho uplatňovaním práv v príslušnom konaní.

2. Reštrukturalizácia

Reštrukturalizácia bude vždy začínať na návrh. Základnou podmienkou na podanie návrhu je úpadok dlžníka. Návrh môže podať tak dlžník (čo bude asi najčastejší prípad) ako aj veriteľ. V obidvoch prípadoch, však bude potrebné doložiť návrh na reštrukturalizáciu odborným posudkom reštrukturalizačného správcu (ďalej len "RS"), že po tom, ako s náležitou odbornou starostlivosťou vykonal všetky potrebné zisťovania a šetrenia je toho názoru, že s pravdepodobnosťou vyššou ako 50 percent: (i) dlžník reálne vykonáva podnikateľskú činnosť,(ii) je možné zachovať prevádzku podniku dlžníka (alebo jeho časti) a (iii) takto zachovanou prevádzkou bude súhrn prostriedkov na uspokojenie veriteľov vyšší, ako by tomu bolo v prípade konkurzného konania. V prípade dlžníckeho návrhu bude RS vychádzať z informácií poskytnutých štatutárnym orgánom dlžníka. Dostatočná spolupráca zo strany dlžníka (ohľadom súčinnosti, poskytnutia relevantných informácií a podobne) bude rozhodujúcim predpokladom aj pre úspech veriteľského návrhu. Vo výnimočných prípadoch by namiesto predloženia posudku postačovalo, ak by dlžník alebo veriteľ preukázal iným vhodným spôsobom, že môžu byť splnené požiadavky podľa (i)(ii) a (iii).

Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie odborného posudku je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy a sústrediť jeho činnosť najmä na ochranu záujmov účastníkov v samotnom konaní. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok od RS. Následne, ak bude návrh na reštrukturalizáciu správny aj z formálneho hľadiska, súd rozhodne o povolení reštrukturalizácie. V prípade formálnych nedostatkov návrhu po tom, ako tieto nebudú odstránené ani po výzve súdu na ich odstránenie, súd návrh na reštrukturalizáciu zamietne. Súd zamietne návrh aj vtedy, ak odborný posudok vypracovaný reštrukturalizačným správcom bude zrejme nesprávny alebo zmätočný.

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K dlžníckemu návrhu by mali byť priložené (okrem iných príloh) aj uvedené dokumenty:

Účinky podania dlžníckeho návrhu nastanú okamihom podania návrhu. Súd následne zverejní podanie dlžníckeho návrhu vo verejnom registri. Pokiaľ ide o obmedzenia na strane dlžníka z toho vyplývajúce, dlžník bude aj po zverejnení návrhu oprávnený samostatne vykonávať tie právne úkony, ktoré budú uskutočňované v rámci bežného a poctivého obchodného styku. Súčasne by však mali existovať niektoré právne úkony, ktorých vykonávanie by malo byť vo vzťahu ku dlžníkovi obmedzené už od okamihu zverejnenia návrhu. Nakoľko v súvislosti s návrhom na reštrukturalizáciu sa predpokladá vysoká miera spolupráce medzi dlžníkom a reštrukturalizačným správcom vyhotovujúcim odborný posudok, navrhujeme, aby tieto úkony podliehali v tejto fáze konania schvaľovaniu takýmto reštrukturalizačným správcom. Uvedené sa javí ako kompromis medzi radikálnym zásahom do majetkových práv dlžníka a vykonávaním takéhoto zásahu osobou akceptovateľnou dlžníkom (dlžník si totiž sám vyberie osobu reštrukturalizačného správcu). Veritelia dlžníka budú chránení tým, že RS bude povinný vykonávať svoju činnosť vždy v záujme veriteľov a bude voči nim zodpovedný za škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti.

Úkony, ktorých uskutočnenie podlieha predchádzajúcemu schváleniu zo strany RS:

Pokiaľ ide o dispozície s ostatnými aktívami, dlžník s nimi môže nakladať v rámci bežného obchodného styku. Schváleniu budú takisto podliehať právne úkony dlžníka v súvislosti s poskytnutím úverov dlžníkovi (uvedené bude relevantné aj ohľadom tzv. "nových úverov" ako je uvedené nižšie).

Nová právna úprava bude ďalej upravovať následky konaní dlžníka, ktoré budú v rozpore s vyššieuvedenými pravidlami. Platnosť takýchto právnych úkonov voči veriteľom bude závisieť od dobromyseľnosti v konaní osoby, ktorá je zmluvnou stranou dotknutého právneho úkonu. V prípade ak táto osoba nebude dobromyseľná, právny úkon bude neplatný (bude platiť domnienka, že osoba nie je dobromyseľná, ak je relevantný právny úkon uzavretý po zverejnení návrhu na reštrukturalizáciu vo verejnom registri). Podmienkou vyššie uvedeného však je, že žalobu o neplatnosť uplatní reštrukturalizačný správca na súde v zákonom stanovenej lehote. Reštrukturalizačný správca bude mať povinnosť podať takú žalobu po tom, ako sa dozvie o existencii takéhoto úkonu.

Účinky veriteľského návrhu (v zásade rovnaké ako v súvislosti s dlžníckym návrhom) nastanú okamihom zverejnenia veriteľského návrhu vo verejnom registri. Ak však súd zamietne veriteľský návrh na povolenie reštrukturalizácie pre nezistenie úpadku, navrhovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dlžníkovi za obmedzenie nakladania s majetkom. Bez toho, aby tým bol dotknutý nárok na náhradu škody, môže súd nariadiť, aby navrhovateľ zaplatil v prospech dlžníka aj sumu do výšky zákonom stanoveného násobku pohľadávky veriteľa titulom pokuty za nepoctivé konanie v prípadoch, ak absencia úpadku bola zjavná.

Po podaní návrhu na reštrukturalizáciu nebude možné nariadiť a viesť proti dlžníkovi výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Začaté konania tohto druhu budú prerušené. Záložný veriteľ nebude ďalej oprávnený dokončiť výkon záložného práva predajom zálohu. Ak naopak úpadok nie je zistený, pozastavené práva môžu byť opäť realizovateľné v celosti. Za predpokladu krátkych lehôt na rozhodovanie by teda nemalo dochádzať k závažným ujmám. Veriteľovi, ktorého práva boli takto dotknuté, by mal však zákon poskytovať možnosť požiadať súd o výnimku z vyššieuvedených účinkov podania návrhu.

V povolení reštrukturalizácie súd potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Dlžník bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik, avšak obmedzenie na jeho strane vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

Povolenie reštrukturalizácie má ďalej účinok zachovania obmedzení voči právam veriteľov, tak ako vyplývajú už z podania návrhu na reštrukturalizáciu.

Po dobu reštrukturalizácie dlžník ani dlžníkov veriteľ nemôže navrhnúť konkurz. RS si môže ďalej vyhradiť, že bude vyplácať a prijímať všetky platby dlžníka (eventuálne vykonávať iné závažné úkony).

Pokiaľ ide o vznik ďalších účinkov všeobecne aplikovaných v súvislosti s vyhlásením konkurzu (tak ako sú uvedené v časti "Účinky začatia konkurzu" nižšie), bude treba dôkladne zvážiť rozsah, v akom sa budú tieto aplikovať (ak vôbec) aj pre účely reštrukturalizácie (nakoľko reštrukturalizácia koncepčne vychádza z iných princípov ako konkurz). V zásade by malo byť vylúčené odstúpenie od ešte nesplnených alebo čiastočne splnených zmlúv a právo započítania. Na druhej strane by sa povolením reštrukturalizácie mali ešte nesplatné pohľadávky úpadcových veriteľov považovať za splatné, avšak len pre účely umožnenia veriteľom rozhodovať v procese reštrukturalizácie.

Vyššie uvedené účinky nastanú okamihom zverejnenia rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie vo verejnom registri.

Pohľadávky sa budú prihlasovať u reštrukturalizačného správcu prostredníctvom formulára určeného vykonávacím predpisom, a to písomne alebo elektronicky, v súlade s úpravou reštrukturalizačného správcu uvedenou pri zverejnení povolenia reštrukturalizácie alebo pri komunikácii s veriteľmi. Okrem podania prihlášky RS bude každý veriteľ povinný podať prihlášku aj súdu, pričom takáto prihláška pohľadávky bude mať pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Prihláška podaná inak než predpísaným spôsobom bude braná do úvahy, len ak zjavne spĺňa náležitosti inak vyžadované formulárom. Lehota na podanie prihlášky bude určená reštrukturalizačným správcom tak, že nemôže uplynúť skôr než zákonom stanovený počet dní a neskôr než zákonom stanovený počet dní odo dňa zverejnenia povolenia reštrukturalizácie vo verejnom registri.

Veriteľ zodpovedá za správnosť údajov týkajúcich sa prihlásenej pohľadávky, najmä jej výšky, titulu, prípadného nároku na oddelené uspokojenie. Úmyselné uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov môže byť trestným činom veriteľa alebo osoby konajúcej za veriteľa.

Prihlásené pohľadávky správca zapíše do zoznamu prihlásených pohľadávok (s vyznačením pohľadávok, ktoré poprel). Správca potom uverejní vo verejnom registri oznam o spísaní zoznamu prihlásených pohľadávok s informáciou o tom, kde a kedy bude takýto zoznam sprístupnený na nahliadnutie. Popierať pohľadávky môže iba reštrukturalizačný správca, pričom pohľadávku možno popierať čo do jej titulu, výšky a nároku na oddelené uspokojenie. Reštrukturalizačný správca bude mať povinnosť (i) vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou všetky prihlásené pohľadávky, a (ii) poprieť všetky pohľadávky, ak je odôvodnený predpoklad, že sú nepravé v ktoromkoľvek z uvedených ohľadov. Zákon (rovnako ako existujúca právna úprava) by mal rozlišovať medzi popretím vykonateľnej pohľadávky a popretím ešte nevykonateľnej pohľadávky. Žalobu o popretie bude musieť v prvom prípade (t.j. popretie vykonateľnej pohľadávky) podať popierajúci reštrukturalizačný správca, a to na príslušnom súde v "prepadnej" zákonom stanovenej lehote odo dňa zverejnenia oznámenia vo verejnom registri. Vykonateľné pohľadávky však RS môže popierať len z dôvodov spočívajúcich v skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia alebo z dôvodov, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo (v správnom konaní) preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V prípade popretia ešte nevykonateľnej pohľadávky bude naopak povinnosťou veriteľa popretej pohľadávky, aby si uplatnil svoju pohľadávku na súde (vo vyššieuvedenej zákonnej lehote). Ak v uvedenej lehote nepodá reštrukturalizačný správca príslušnú žalobu, na popreté vykonateľné pohľadávky sa bude hľadieť ako na nepopreté. Naopak, v prípade nepodania žaloby veriteľom (ak boli popreté jeho ešte nevykonateľné pohľadávky) sa takéto pohľadávky budú považovať za nezistené.

Ak bude v súdnom konaní o popretie pohľadávky určené, že veriteľ, ktorý si prihlásil u správcu pohľadávku,

takýto veriteľ bude povinný (i) v prospech úpadcu uhradiť náhradu škody, ktorá v súvislosti s nedôvodnou prihláškou vznikla, a (ii) bez toho, aby tým bol dotknutý nárok na náhradu škody, zaplatiť v prospech úpadcu sumu vo výške zákonom stanoveného násobku nedôvodne prihlásenej čiastky titulom pokuty za nepoctivé konanie, v prípade, že jeho nárok uplatnený voči úpadcovi bol zjavne nedôvodný. Otázka zjavnosti bude musieť byť vecou úvahy súdu.

Otázka náležitého zistenia veriteľovej pohľadávky (a s tým súvisiaca otázka popierania pohľadávok) bude dôležitá z hľadiska toho, či veriteľ popretej pohľadávky bude alebo nebude oprávnený hlasovať na RP Schôdzi (ako je definovaná nižšie) a ďalej z hľadiska účinkov reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi popretej pohľadávky. Pokiaľ ide o hlasovanie na RP Schôdzi, právo hlasovať nebude patriť veriteľom popretých pohľadávok. Výnimka bude v prípade, ak pred konaním RP Schôdze už bude existovať právoplatné rozhodnutie súdu v "incidenčnom konaní" – v takom prípade bude veriteľ oprávnený hlasovať v rozsahu takto zistenej pohľadávky alebo ak bolo takéto "incidenčné konanie" ohľadom popretej vykonateľnej pohľadávky zastavené na základe návrhu RS. V prípade popretia ešte nevykonateľnej pohľadávky reštrukturalizačným správcom by správca mal mať možnosť odvolať popretie pohľadávky a tak umožniť dotknutému veriteľovi výkon hlasovacieho práva (uvedené bude relevantné napríklad v prípadoch, ak RS pôvodne poprel ešte nevykonateľnú pohľadávku z dôvodu jej nedostatočného preukázania, pričom neskôr sa preukázala jej opodstatnenosť – napríklad dodaním RS chýbajúcej dokumentácie).

V porovnaní s vyššieuvedenou úpravou hlasovania veriteľov na RP Schôdzi bude v zákone existovať rozdielna úprava hlasovania pre iné prípady ako hlasovania na RP Schôdzi (ohľadom dôvodov a spôsobu takéhoto hlasovania pozri odsek "Schôdza veriteľov a veriteľský výbor" nižšie). Uvedené bude relevantné napríklad v prípade hlasovania veriteľov o voľbe veriteľského výboru.

Podľa existujúcej právnej úpravy je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. Nový zákon by mal však túto otázku riešiť iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene. V prípade neoprávneného popretia pohľadávky sa môže dotknutý veriteľ domáhať na súde, ktorý rozhodoval o reštrukturalizácii, že ustanovenia RP sú voči takémuto veriteľovi neúčinné (t.j. že zistená veriteľova pohľadávka zostáva zachovaná v pôvodnej výške bez ohľadu na ustanovenia RP). Uvedené však bude platiť len za predpokladu, že veriteľ nemohol pre popretie pohľadávky na RP Schôdzi hlasovať o schválení RP. Zákon bude takisto obsahovať kritéria na základe ktorých bude súd rozhodovať o rozsahu neúčinnosti alebo účinnosti RP voči takémuto veriteľovi.

Vzhľadom k vyššieuvedenej koncepcii nie je potrebné formálne prieskumné pojednávanie ani jeho náhrada.

Súd v rozhodnutí, ktorým povolí reštrukturalizáciu poverí RS aby zvolal schôdzu veriteľov za účelom voľby veriteľského výboru, pričom zákon by mal stanoviť lehoty na konanie takejto schôdze. Právo účasti na schôdzi bude mať každý veriteľ, ktorý to o sebe tvrdí (vrátane oddelených veriteľov). Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v čase konania prvej veriteľskej schôdze ešte pravdepodobne nebude existovať zoznam prihlásených pohľadávok. Podmienkou účasti je teda preukázanie sa dokladom o prihlásení pohľadávky, ktorý bude následne relevantný pre rozsah hlasovacieho práva. Na prijatie rozhodnutia (vymenovanie členov veriteľského výboru) bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených veriteľov počítaná z celkovej výšky pohľadávok týchto prítomných alebo zastúpených veriteľov. Zákon nebude stanovovať minimálne predpoklady na kvórum, nakoľko bude vecou voľby veriteľov aktívne sa zúčastňovať na celom procese. Publicita konania schôdze bude naopak zabezpečená oznámením o mieste a čase schôdze prostredníctvom verejného registra. Zákon by mal ďalej priznávať veriteľom s kvalifikovanou majoritou právo zvolať schôdzu veriteľov (napríklad za účelom vymenovania nových členov veriteľského výboru).

Pokiaľ ide o právomoci veriteľského výboru, tento bude vykonávať dohľad nad činnosťou RS a dlžníka a spolupracovať s nimi pri príprave RP. RS a dlžník by mali byť povinní aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia o otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. Hlavnou úlohou veriteľského výboru bude predbežné odsúhlasenie RP pripraveného dlžníkom (v prípade dlžníckeho návrhu) alebo RS (v prípade veriteľského návrhu). Ak plán nebude takto odsúhlasený (a to ani v prípade opakovanej schôdze veriteľského výboru), RS bude povinný požiadať súd o zastavenie reštrukturalizácie a o vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak v čase predbežného odsúhlasenia RP nebude veriteľský výbor ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), jeho úlohu prevezme súd (t.j. súd bude rozhodovať o predbežnom odsúhlasení RP namiesto veriteľského výboru).

Dlžník je povinný vypracovať RP do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Rovnaká lehota platí aj pre RS (v prípade veriteľského návrhu). Napriek tomu, že RP bude vypracovaný dlžníkom (alebo RS), koncepčne sa musí súčasne zabezpečiť, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov by malo byť predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru).

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "popisnú časť" a "operatívnu časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi dlžníkom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie (k tomu pozri "Účinky potvrdeného reštrukturalizačného plánu" nižšie). Okrem toho by mal reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu (k tomu pozri časť "Účinky splnenia/nesplnenia záväzkov dlžníka podľa reštrukturalizačného plánu" nižšie), špecifikáciu "plánu nových úverov" (k tomu pozri časť "Možnosť poskytovania nových úverov počas reštrukturalizácie a dozorujúcej správy" nižšie), alebo zaradenie jednotlivých veriteľov do skupín (k tomu pozri časť "Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne" nižšie).

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby: (i) ak je predkladateľom RP dlžník, bol plán predbežne odsúhlasený veriteľským výborom a správcom, a (ii) ak je predkladateľom RP reštrukturalizačný správca, bol odsúhlasený veriteľským výborom a dlžníkom.

Oznámenie o vypracovaní a predbežnom odsúhlasení plánu sa potom zverejní prostredníctvom verejného registra. Spolu s oznámením sa uvedie spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP (zverejňovanie oznámenia, a nie celého RP, je v záujme ochrany komerčne senzitívnych informácií týkajúcich sa podniku dlžníka). Súčasne so zverejnením RP zvolá reštrukturalizačný správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("RP Schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP vo verejnom registri. Pozvánka na RP schôdzu sa uverejní vo verejnom registri. Zákon bude podrobne upravovať náležitosti takejto pozvánky.

V prípade, že dlžník nepredloží v zákonom stanovenej lehote predbežne odsúhlasený RP (a v prípade veriteľského návrhu, ak sám správca nezabezpečí vypracovanie predbežne odsúhlaseného plánu v tejto lehote), veriteľský výbor môže na návrh RS túto lehotu predĺžiť (nie však viac než o lehotu stanovenú zákonom). Ak veriteľský výbor neschváli predĺženie lehoty na predloženie RP, súd na návrh správcu zastaví reštrukturalizáciu a vyhlási konkurz. V prípade odsúhlasenia predĺženia lehoty veriteľským výborom zverejní správca túto skutočnosť vo verejnom registri s uvedením lehoty a dôvodov pre predĺženie lehoty. Ak sa však RP nepredloží ani po uplynutí tejto lehoty, súd na návrh správcu zastaví reštrukturalizáciu a vyhlási konkurz.

Pôjde o špecifickú kategóriu veriteľov, ktorých práva nemôžu byť RP dotknuté, ibaže by každý z takýchto veriteľov výslovne súhlasil s obmedzením svojho práva. Pôjde o veriteľov pohľadávok vzniknutých po povolení reštrukturalizácie (t.j. pohľadávky z právnych vzťahov uzatvorených medzi dlžníkom (a schválených RS, ak sa takéto schválenie vyžaduje) a jeho obchodnými partnermi v čase po povolení reštrukturalizácie), niektoré zamestnanecké nároky a pohľadávka RS na odmenu a náhradu jeho výdavkov súvisiacich s reštrukturalizáciu.

Pre uspokojenie týchto pohľadávok bude platiť osobitný režim a to v tom, že môžu byť uspokojované v priebehu reštrukturalizačného konania a že súčasne (bez ohľadu na ustanovenia RP) nemôžu byť uspokojené neskôr ako do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od skončenia reštrukturalizácie (za predpokladu, že sa správca nedohodne s týmito veriteľmi inak). Výnimka môže platiť napríklad v prípade nároku RS na jeho odmenu a náhradu jeho výdavkov (eventuálne ich percentuálne vyjadrenú časť), ktorý by mal byť uhradený ešte pred potvrdením RP súdom.

Okrem hlasovania priamo na RP Schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania (obdoba "per rollam") a hlasovania elektronicky. Takisto bude možná aj kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

Zákon bude obsahovať podrobné pozitívne a negatívne vymedzenie veriteľov pre účely oprávnenia hlasovať o RP. V pozitívnom vymedzení budú veritelia všetkých prihlásených a nepopretých pohľadávok . V negatívnom vymedzení budú napríklad tí veritelia, ktorí si neprihlásili pohľadávku včas; ktorých pohľadávky boli popreté (ohľadom hlasovacieho práva veriteľov popretých pohľadávok pozri časť "Prihlasovanie pohľadávok" vyššie); ktorí sú "blízkymi osobami" dlžníka; "prioritní veritelia" (k tomu pozri vyššie); veritelia, ktorých pohľadávky nemôžu byť dotknuté a podobne. Okrem toho, že zákon bude podrobne vymedzovať práva a povinnosti takto negatívne vymedzených veriteľov, bude obsahovať ustanovenia o tom, za akých okolností môžu aj takto negatívne vymedzený veritelia uplatňovať práva prislúchajúce pozitívne vymedzeným veriteľom – právo hlasovať a podobne).

RP schôdza bude v podstate rozdelená do dvoch častí. Prvá časť bude diskusná, druhá bude hlasovacia. Na hlasovacej časti veritelia môžu schváliť reštrukturalizačný návrh: (i) bez zmien alebo (ii) so zmenami (vyplývajúce z diskusnej časti RP Schôdze). Zákon bude podrobne upravovať postup v súvislosti s druhou situáciou (t.j. režim hlasovania o zmenách RP, časový rámec hlasovania o zmenách a podobne).

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom minimálne bude musieť existovať skupina oddelených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP (ohľadom ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny pozri časť "Ochrana veriteľov, ktorí boli zaradení do nesprávnej skupiny" nižšie). Každá skupina bude hlasovať o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho odseku so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Za súhlas skupiny sa považuje stav, ak súhlasila väčšina hlasujúcich veriteľov danej skupiny a hlasy takýchto súhlasiacich veriteľov presahujú polovicu pohľadávok hlasujúcich veriteľov v tejto skupine. Alternatívne, v prípade hlasovania v skupine zabezpečených veriteľov by požiadavky na schválenie RP mohli byť nastavené prísnejšie (t.j. vyžadovala by sa napríklad dvojtretinová väčšina).

Zákon by mohol navyše (tak ako napríklad v Nemecku) obsahovať špeciálne ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorého by súhlas nesúhlasiacej skupiny bol považovaný za daný, ak

Pokiaľ ide o kategóriu tzv. "prioritných veriteľov", títo o RP nehlasujú, nakoľko ich práva nemôžu byť RP dotknuté (k tomu pozri vyššie).

Pre hlasovanie v každej takejto skupine bude platiť princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. V opačnom prípade (ak by obmedzenie jedného veriteľa v skupine bolo väčšie ako obmedzenie ostatných veriteľov z tejto skupiny) by dotknutý veriteľ musel výslovne súhlasiť s takýmto obmedzením voči jeho osobe. Uvedené znamená, že ak by sa v RP navrhlo, že pohľadávky jedného veriteľa sa majú skrátiť o 50 percent (pričom však pohľadávky všetkých ostatných veriteľov v jeho skupine sa skrátia len o 30 percent), takýto veriteľ musí súhlasiť s takýmto nerovnakým obmedzením jeho pohľadávok. V prípade, ak nesúhlasí s daným obmedzením, musí do zápisnice z RP Schôdze uviesť svoju odôvodnenú námietku. Len v prípade vznesenia takejto námietky sa môže dotknutý veriteľ neskôr domáhať na súde o určenie, že RP je vo vzťahu ku jeho pohľadávke neúčinný (k tomu pozri nižšie).

Vyjadrením vyššieuvedeného princípu inými slovami je to, že práva veriteľov patriacich do rovnakej skupiny musia byť vždy uspokojené rovnakou mierou. Ak má byť niektorý z nich uspokojený výhodnejšie, ostatní veritelia z tej skupiny s tým musia súhlasiť.

V prípade neschválenia RP (alebo v prípade neschválenia zmeneného RP) je správca povinný požiadať súd o rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásenie konkurzu.

Po schválení RP bez zmeny alebo schválení RP so zmenou, súd alebo potvrdí alebo zamietne potvrdenie RP. Súd by mal však hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon by mal vymedziť dôvody na základe ktorých by súd mohol zamietnuť potvrdenie RP. Napríklad jedným z nich môžu byť neodstrániteľné procesné vady v procese (napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP). Proti rozhodnutiu o zamietnutí potvrdenia RP môže podať odvolanie dlžník alebo veriteľ, ktorý hlasoval za prijatie RP. Naopak, proti rozhodnutiu o potvrdení RP nemožno podať odvolanie. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" (k tomu pozri časť "Ochrana princípu rovnakého zaobchádzania" nižšie) alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny (k tomu pozri časť "Ochrana veriteľov, ktorí boli zaradení do nesprávnej skupiny" nižšie).

Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizácie obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti tomuto rozhodnutiu takisto nie je prípustný opravný prostriedok. Okamihom jeho zverejnenia vo verejnom registri nastávajú účinky zamýšľané v "operatívnej časti" schváleného RP (k tomu pozri nižšie). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky podania návrhu na reštrukturalizáciu a účinky povolenia reštrukturalizácie (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca (k tomu pozri nižšie), budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia (reštrukturalizačného) vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

Oznámenie o potvrdení RP súdom alebo o zamietnutí potvrdenia RP súdom sa uverejní vo verejnom registri.

Zákon by mal obsahovať ustanovenia ohľadom ochrany práv tých veriteľov, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov zaradených do rovnakej skupiny (k tomu pozri časť "Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne" vyššie). V takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde o určenie, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon bude obsahovať prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súd. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorým bude vyhovené žalobe veriteľa, bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého veriteľa. V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany by mal zákon ďalej obsahovať aj ochranu veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny (k tomu pozri časť "Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne" vyššie). Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde o určenie, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu na základe jeho námietky nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze, a nehlasoval v skupine do ktorej bol pôvodne zaradený podľa RP. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Zákon bude obsahovať prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súd. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorým bude vyhovené žalobe veriteľa, bude potvrdený RP pre takéhoto veriteľa rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

Rovnako ako existujúca právna úprava, aj nový zákon by mal obsahovať osobitné ustanovenia pre prípad, ak po potvrdení RP vyjde najavo, že RP bol schválený alebo dosiahnutý podvodnými konaniami.

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom to, že nadobudnutím účinnosti RP sa ustanovenia v jeho „operatívnej časti“ stanú záväznými pre všetkých veriteľov (vrátane veriteľov, ktorí si neprihlásili svoje existujúce pohľadávky a veriteľov, ktorí nesúhlasili s plánom). Ako už bolo uvedené vyššie, RP bude koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné vzdanie sa práva písomný právny úkon vo forme notárskej zápisnice (pre účely ilustrácie), na veriteľa viazaného RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonal. Zákon by mal takisto obsahovať ustanovenia o záväznosti a účinku RP voči akcionárom dlžníka, členom predstavenstva dlžníka alebo eventuálne voči iným osobám (napríklad v prípade, ak na základe RP vznikne spoločnosť, ktorá preberie dlžníkov podnik, tak voči takejto spoločnosti).

2.14. Účinky splnenia/nesplnenia záväzkov dlžníka podľa reštrukturalizačného plánu

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa bude aplikovať aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude zásadne oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP bude zákon upravovať krátku "dodatočnú lehotu na plnenie", ktorú bude veriteľ povinný vyhlásiť vo vzťahu k dlžníkovi. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka)). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie")). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie by malo byť obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ bude oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Na druhej strane, ak by si dlžník riadne splnil svoje záväzky podľa RP, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť jeho pôvodného záväzku, na ktorej plnenie podľa obsahu RP nebol povinný.

Uvedený režim by mal platiť vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh).

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorujúceho správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorujúci správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia by však mali byť zapísané vo verejnom registri. Pre prípad uskutočnenia takéhoto právneho úkonu bez súhlasu dozorujúceho správcu bude zákon upravovať jeho dôsledky vo vzťahu ku tretím osobám. V rámci monitoringu bude správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Ak z RP nebude vyplývať niečo iné, dozorujúcim správcom sa stane reštrukturalizačný správca, a to okamihom zverejnenia rozhodnutia o skončení reštrukturalizácie.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená rozhodnutím súdu (na návrh dozorujúceho správcu) po nastaní skoršej z týchto skutočností: (i) monitorované záväzky boli splnené, alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobu, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

Náklady a odmena dozorujúceho správcu budú vo výške stanovenej právnym predpisom uhradené dlžníkom (a v prípade, ak na základe RP vznikne spoločnosť, ktorá preberie dlžníkov podnik, tak takouto spoločnosťou) alebo RP môže určiť, že namiesto alebo nad rámec týchto nákladov a odmeny bude odmena hradená veriteľmi.

Nová právna úprava by mala ďalej obsahovať podmienky a proces na základe ktorého bude možné doplniť alebo zmeniť už schválený a súdom potvrdený RP. Uvedené môže byť relevantné napríklad v prípade, ak sa výrazne zmenia okolnosti, za ktorých bol RP schválený, na základe čoho bude nemožné splniť RP v pôvodnom rozsahu. Zákon by mal ďalej obsahovať ustanovenia procesnoprávnej povahy upravujúce postavenie súdu vo veciach zmeny už potvrdeného RP (napríklad ustanovenia o tom, že aj napriek tomu, že reštrukturalizácia bola formálne vyhlásená za skončenú, "reštrukturalizačný" súd bude oprávnený rozhodovať a konať vo veciach týkajúcich sa eventuálnej zmeny RP). Uvedené bude dôležité z hľadiska zabezpečenia kontinuity celého procesu. Na druhej strane, zákon by mal takisto obsahovať ustanovenia zabraňujúce zneužívaniu tohoto inštitútu na úkor veriteľov.

2.17. Možnosť poskytovania "nových úverov" počas reštrukturalizácie a dozorujúcej správy

Jedným z hlavných nedostatkov existujúcej právnej úpravy je nedostatočná ochrana „nových peňazí“ poskytnutých dlžníkovi, ktorý je blízko úpadku alebo v úpadku. Výsledkom je potom neochota veriteľov financovať problematického dlžníka, čoho neodvratným následkom je vždy definitívna likvidácia dlžníka bez toho, aby sa uskutočnil akýkoľvek pokus o jeho záchranu. Preto v záujme podpory riešení úpadku dlžníka prostredníctvom reštrukturalizácie musí nová právna úprava zabezpečiť efektívnu ochranu pre veriteľov poskytujúcich "krízové financovanie" v čase po začatí reštrukturalizácie ako aj počas obdobia, keď je dlžník pod dohľadom dozorujúceho správcu.

Základným pravidlom bude, že ak sa uzatvorí zmluva na "nový úver", veritelia všetkých ostatných existujúcich nezabezpečených pohľadávok budú v prípade konkurzu dlžníka uspokojení až po uspokojení pohľadávok veriteľov zo zmluvy o "novom úvere". Rovnaký podriadený status vo vzťahu ku pohľadávkam z "nového úveru" by mal platiť aj pre nových veriteľov (t.j. veriteľov z prevádzkovania podniku po skončení reštrukturalizácie (počas dozorujúcej správy)). Treba upozorniť, že táto podriadenosť bude relevantná len pre prípad konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pred splnením reštrukturalizačného plánu.

Uzavretie zmluvy o "novom úvere" medzi dlžníkom a veriteľom bude vždy vyžadovať predchádzajúci súhlas reštrukturalizačného správcu (alebo dozorujúceho správcu). Ak sa takáto zmluva bude uzatvárať počas dozorujúcej správy, musí byť navyše uzatvorená v súlade s "plánom nových úverov", ktorý by mal pre ten účel obsahovať reštrukturalizačný plán.

V záujme zabránenia zneužívania tohto inštitútu sa budú aplikovať isté obmedzenia pre zmluvu o "novom úvere" medzi dlžníkom a ovládajúcimi osobami podľa § 66a Obchodného zákonníka (alebo osobami v podobnom vymedzení ako v § 66a). Akcionár v dlžníkovi by mal totiž primárne financovať svoju dcérsku spoločnosť v krízovej situácii prostredníctvom zvýšenia základného imania a nie cez úverové vzťahy. Výnimka z tohto obmedzenia bude napríklad situácia, ak aj iná osoba je preukázateľne ochotná financovať dlžníka úverom za rovnakých podmienok alebo to umožňuje RP (za podmienok v ňom stanovených).

3. Konkurz

Konkurzné konanie je konanie, v ktorom sa rieši situácia úpadcu a uspokojenie jeho veriteľov speňažením jeho majetku. Zákon rozpozná úplnú procesnú formu konkurzného konania a skrátenú formu konkurzného konania, ktorá sa použije v zákonom vymedzených prípadoch. Konkurzné konanie sa začína ešte pred vyhlásením konkurzu, na návrh alebo rozhodnutím súdu po reštrukturalizácii. V prípade osobitných právnických osôb nemožno začať konanie na návrh, pokiaľ v súlade s osobitnými predpismi trvá nútená správa.

Návrh úpadcu môže byť veľmi jednoduchý - musí z neho len vyplývať, ktorému súdu je určený, kto ho robí, čo ním navrhuje (teda vyhlásenie konkurzu), musí obsahovať uvedenie dvoch veriteľov a opísať majetok úpadcu, musí byť datovaný a podpísaný a predložený v zákonom vyžadovanom počte rovnopisov. V prípade úpadku je žiaduce, aby došlo k čo najrýchlejšiemu nastaniu účinkov vyhlásenia konkurzu. Pri dlžníckom návrhu platí prezumpcia existencie úpadku. Problematickejšia situácia môže nastať len pri nemajetnosti alebo údajnej nemajetnosti úpadcu, kedy súd bude riešiť otázku preddavkovania predbežného správcu. V prípade, že úpadca tvrdí, že nemá majetok, je náležitosťou návrhu aj zloženie preddavku na činnosť predbežného správcu. Povinnosť zložiť preddavok v takomto prípade majú spoločne a nerozdielne s úpadcom aj všetky osoby povinné podať návrh. Na zváženie by mohla byť aj požiadavka na zloženie preddavku od fyzickej osoby-nepodnikateľa nielen pri nemajetnosti alebo údajnej nemajetnosti úpadcu..

Okrem náležitostí požadovaných od návrhu úpadcu, veriteľský návrh musí obsahovať aj:

a musí byť predložený v zákonom vyžadovanom počte rovnopisov. Okrem toho, veriteľ musí zložiť preddavok na činnosť predbežného správcu. Nárok na vrátenie preddavku je pohľadávkou proti podstate. Veriteľ, ktorého sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky, musí uviesť aj meno a adresu svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku a jeho potvrdenie, že takéto poverenie prijal.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je povinný podať aj reštrukturalizačný správca, ak:

Takýto návrh musí obsahovať rovnaké náležitosti ako návrh úpadcu. Ak reštrukturalizačný správca nesplní povinnosť podľa písm. c), d) alebo e), návrh môže podať aj ktorýkoľvek veriteľ.

Rozhodovanie súdu o návrhu bude jedna z výnimočných situácií, kde súd bude rozhodovať s povinnosťou dodržania lehoty na rozhodnutie. Aj keď pre prípad pasivity dlžníka prezumpcie svedčia veriteľovi, dlžník má možnosť predložením dôkazov buď úpadok vyvrátiť alebo spôsobiť začiatok reštrukturalizácie namiesto konkurzu. Procesne presné požiadavky na návrhy umožnia veriteľom podávať návrhy presne vo vyžadovanej forme. Nedostatok náležitostí bude riešený na ťarchu návrhu podávajúceho veriteľa zastavením konania bez povinnosti súdu nedostatok odstraňovať (ustanovenie § 43 ods. 1 OSP sa nepoužije).

Súd zabezpečí zverejnenie skutočnosti, že došlo k podaniu návrhu na konkurz dlžníkom vo verejnom registri.

Vzhľadom k tomu, že ak je návrh podaný úpadcom alebo v jeho mene, platí prezumpcia úpadku, súd rozhodne o takomto návrhu bez zbytočného odkladu, najneskôr však v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa doručenia návrhu tak, že vyhlási konkurz s výnimkou prípadu, ak návrh tvrdí nemajetnosť a preddavok trov predbežného správcu nie je možné uplatniť voči osobám oprávneným konať za úpadcu (napr. v prípade úpadcu - fyzickej osoby). Rovnako súd postupuje v prípade podania návrhu reštrukturalizačným správcom.

a) súd zabezpečí odoslanie rovnopisu návrhu dlžníkovi v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa doručenia návrhu;

b) dlžník bude mať lehotu stanovenú zákonom odo dňa doručenia rovnopisu návrhu na to, aby:

c) ak sa dlžník vyjadril k návrhu inak než je uvedené pod (b)(i) alebo (ii) alebo ak sa nevyjadril vôbec, platí prezumpcia úpadku dlžníka a súd rozhodne tak, že vyhlási konkurz v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa doručenia iného vyjadrenia dlžníka alebo od uplynutia lehoty na vyjadrenie, ak sa dlžník nevyjadril;

d) ak dlžníkom predložený dôkaz o tom, že nie je v úpadku nebude súd považovať za dostatočný, súd môže v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa predloženia dôkazu

2. vyhlásiť pojednávanie tak, aby sa konalo do uplynutia tejto lehoty, na ktoré predvolá dlžníka aj veriteľa, ktorý podával návrh a rozhodnúť do uplynutia lehoty stanovenej zákonom odo dňa konania pojednávania tak, že:

e) ak dlžník v lehote predložil súdu dôkaz o tom, že poveril reštrukturalizačného správcu, súd bude mať za preukázané, že je úpadcom, a:

1. v prípade, ak dlžník v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa uplynutia lehoty podľa (b) vyššie nepodá návrh na reštrukturalizáciu, rozhodne tak, že vyhlási konkurz;

2. v prípade, ak dlžník v určitej lehote stanovenej zákonom odo dňa uplynutia lehoty podľa (b) vyššie podá návrh na reštrukturalizáciu, konanie o návrhu veriteľa preruší na čas do rozhodnutia o návrhu na reštrukturalizáciu, a bude rozhodovať o návrhu na reštrukturalizáciu v súlade s ustanoveniami zákona upravujúcimi reštrukturalizáciu;

f) ak v konaní o návrhu na reštrukturalizáciu podľa písm. e) bodu 2 súd návrh zamietne, pokračuje v konaní o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu a vzápätí po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na reštrukturalizáciu rozhodne tak, že vyhlási konkurz;

g) rovnako, ak súd zamietne návrh na reštrukturalizáciu podaný inak ako podľa písm. e) bodu 2, tak vzápätí po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na reštrukturalizáciu rozhodne tak, že vyhlási konkurz.

Platí, že konať o návrhu spôsobom uvedeným vyššie možno, len ak navrhovateľ nevzal návrh späť.

Ak bol podaný návrh na reštrukturalizáciu pred vyhlásením konkurzu (či už podľa písm. e) bodu 2 vyššie alebo inak), podaním každého nového návrhu veriteľa na konkurz sa prerušuje konanie o ňom až do momentu rozhodnutia o reštrukturalizácii.

Ak súd vyhovie návrhu na reštrukturalizáciu, zastaví prerušené konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Vždy musí prebehnúť zisťovanie úpadcovho majetku predbežným správcom, s výnimkou prípadu, ak je úpadcom a navrhovateľom fyzická osoba a súd má za preukázané, že nemá majetok dostatočný na úhradu odmeny predbežného správcu. V takomto prípade súd návrh pre nedostatok majetku zamietne. Ak dôjde k zamietnutiu návrhu pre nemajetnosť úpadcu, úpadca sa nemôže zbaviť dlhov.

V iných prípadoch, ak úpadca nemá alebo tvrdí, že nemá majetok dostatočný na úhradu odmeny predbežného správcu, povinnosť uhradiť túto odmenu majú spoločne a nerozdielne všetky osoby oprávnené konať za úpadcu od času, kedy došlo k úpadku.

V prípade, ak predbežný správca zistí neexistenciu majetku alebo majetok úpadcu je minimálny alebo prakticky nespeňažiteľný, súd návrh pre nedostatok majetku zamietne. Predpokladá sa, že majetok existuje, ak predbežný správca zistí odporovateľné právne úkony. Predbežný správca nemôže dať podnet na zamietnutie návrhu pre nedostatok majetku pokým sa s odbornou starostlivosťou neuistil, že niet úkonov, u ktorých je pravdepodobnosť úspešného odporovania. Treba totiž rozlišovať domnelú nemajetnosť, keď sa dlžník zbavil majetku a skutočnú nemajetnosť.

Podaním návrhu úpadcom alebo doručením návrhu veriteľa dlžníkovi zaniká právo dlžníka nakladať so svojím majetkom s výnimkou prípadu, ak predloží dôkaz o tom, že nie je v úpadku alebo že poveril reštrukturalizačného správcu, ktorý bude súdom akceptovaný. Nakladaním nie je bežná obchodná činnosť. Veriteľ môže súčasne s predložením návrhu na konkurz požiadať, aby súd predbežným opatrením zakázal úpadcovi nakladať s majetkom v celosti alebo z časti bez ohľadu na túto výnimku. Každá príslušná zúčastnená osoba, ktorá toto obmedzenie porušila (vrátane prípadu, ak bolo porušenie obmedzenia zistené až následne tým, že dôkazy predložené úpadcom neboli akceptované) zodpovedá veriteľom za škodu spôsobenú porušením tohto obmedzenia.

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom v rozsahu, v ktorom je nakladanie s majetkom úpadcu prípustné pre správcu podstaty s obmedzenými právomocami a na nakladanie s majetkom iným než sú peňažné prostriedky, v rámci bežného obchodného styku alebo v rámci výkonu predmetu podnikania za bežných trhových podmienok.

Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom alebo doručení veriteľského návrhu úpadcovi nebude možné nariadiť a viesť proti dlžníkovi výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Začaté konania tohto druhu budú prerušené. Záložný veriteľ nebude ďalej oprávnený dokončiť výkon záložného práva predajom zálohu. Ak naopak úpadok nie je zistený, pozastavené práva môžu byť opäť realizovateľné v celosti. Za predpokladu krátkych lehôt na rozhodovanie by teda nemalo dochádzať k závažným ujmám. Veriteľovi, ktorého práva boli takto dotknuté, by mal však zákon poskytovať možnosť požiadať súd o výnimku z vyššieuvedených účinkov podania návrhu.

Konkurz začína momentom zverejnenia rozhodnutia súdu vo verejnom registri. Začatím konkurzu prechádza právo konať za úpadcu vo všetkých veciach bez výnimiek na správcu podstaty, ktorým je správca poverený súdom v rozhodnutí o začatí konkurzu (v prípade osobitných právnických osôb po súhlase príslušného regulátora).

Súd so zverejnením skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konkurzu súčasne:

a) zverejní vo verejnom registri výzvu na prihlásenie pohľadávok s uvedením posledného dňa dokedy môžu veritelia prihlasovať pohľadávky voči úpadcovi, ktorý nemôže nastať skôr než uplynie lehota stanovená zákonom a neskôr než uplynie iná, dlhšia lehota stanovená zákonom odo dňa zverejnenia vyhlásenia konkurzu vo verejnom registri;

b) uloží správcovi podstaty povinnosť zvolať prvú (potvrdzovaciu) schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako uplynie lehota stanovená zákonom a nie neskôr ako uplynie iná, dlhšia lehota stanovená zákonom odo dňa vyhlásenia konkurzu (avšak nie skôr ako uplynie lehota na prihlásenie pohľadávok);

d) uloží správcovi podstaty niektoré ďalšie povinnosti rozpracované v zákone.

Začatie konkurzu je dôvodom na výpoveď z pracovného pomeru z tzv. organizačných dôvodov.

Obmedzenia voči právam oddelených veriteľov, tak ako vyplývajú už z podania alebo doručenia návrhu na konkurz, zostávajú zachované.

Zanikajú úpadcove plnomocenstvá, prokúry, mandáty, príkazy a návrhy na uzavretie zmluvy, ktorých akceptácia došla úpadcovi po začatí konkurzu.

Zmluva, ktorá ešte nie je celkom splnená alebo nie je splnená vôbec, môže byť vypovedaná alebo od nej môže byť odstúpené zo strany správcu podstaty. Uvedené môže rovnako uplatniť aj druhá zmluvná strana. Možnosť voľby alebo vypovedania je obmedzená tým, že je možné použiť také spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu, ktoré budú vzhľadom k okolnostiam prípadu rozumné a spravodlivé (napr. pri zmluvách na priebežné plnenie by v prípade odstúpenia mohla jedna strana nárokovať vydanie všetkého, čo bolo poskytnuté do daného dňa, čo nemusí byť vždy spravodlivé). Nájomná zmluva nemusí byť riešená osobitne.

Zákon by mal ďalej upravovať režim zmlúv obsahujúcich ustanovenia ohľadom "výhrady vlastníctva" tak, že výhrada vlastníctva zostáva nedotknutá.

Nakoľko oproti predchádzajúcej úprave dochádza k niekoľkým zmenám v hmotno-právnych účinkoch, je žiaduce pre odstránenie pochybností a právnu istotu tieto potvrdiť a prípadne riešiť výnimky.

a) započítanie akýchkoľvek pohľadávok, ak charakter právneho vzťahu (daný zákonom alebo zmluvou) pred začatím konkurzu započítanie nevylučoval; to neplatí v prípade, že pohľadávka bola nadobudnutá po začatí konkurzu ovládajúcou osobou alebo osobou ovládanou ovládajúcou osobou alebo osobou konajúcou s ktoroukoľvek takouto osobou v zhode alebo v transakcii uzavretej za okolností, za ktorých by úpadcovi nebola ochotná poskytnúť peňažné prostriedky bežne podnikajúca tretia osoba;

b) práva na oddelené uspokojenie nezanikajú bez ohľadu na to, kedy boli zriadené s výnimkou práva na oddelené uspokojenie, ktoré bolo zriadené v lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu stanovenej zákonom na zabezpečenie dlhu, ktorý v čase zriadenia práva na oddelené uspokojenie existoval; naopak nový majetok, ak k nemu ako budúcemu majetku bolo zriadené záložné právo, sa stáva súčasťou príslušnej osobitnej podstaty.

Podstatu tvorí majetok úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, ku ktorému nebolo zriadené právo na oddelené uspokojenie. Každý majetok, ku ktorému bolo zriadené právo na oddelené uspokojenie tvorí samostatnú osobitnú podstatu. Z výťažku takejto osobitnej podstaty môže byť uspokojený len oddelený veriteľ alebo oddelení veritelia, v prospech ktorého alebo ktorých bolo takéto právo na oddelené uspokojenie poskytnuté s výnimkou prípadu, ak čiastka výťažku prevyšuje výšku pohľadávky takýchto oddelených veriteľov.

Majetok nadobudnutý úpadcom po začatí konkurzu sa stáva súčasťou podstaty alebo ak ide o majetok, ku ktorému bolo ako k budúcemu majetku zriadené záložné právo, súčasťou príslušnej osobitnej podstaty.

Do podstaty nepatrí majetok tretích osôb (napr. peňažné prostriedky v platobných systémoch, cenné papiere v systémoch vyrovnania a vedenia evidencie cenných papierov, majetok držaný úpadcom pre tretie osoby alebo na základe komisionárskej zmluvy, titulom úschovy, nájmu, dohody o užívaní alebo inak).

Do podstaty tiež nepatria niektoré výnimky (osobné veci, nepostihnuteľné atď.); na majetku tiež viaznu všetky ťarchy a práva tretích osôb zriadené pred začatím konkurzu (napríklad vecné bremená).

Správca podstaty zaradí do podstaty majetok, u ktorého má dôvod domnievať sa, že patrí úpadcovi. V prípade predloženia zmluvy alebo iného dôkazu treťou osobou, ktorého pravosť je zjavná, má sa za to, že správca nemá dôvod na takúto domnienku.

V ostatných prípadoch má tretia osoba možnosť domôcť sa vydania svojho majetku z podstaty žalobou o vydanie veci, ak podá žalobu v lehote určenej stanovenej zákonom. Ak tretia osoba neuplatní nárok na súde do uplynutia lehoty stanovenej zákonom odo dňa vyhlásenia konkurzu, nárok na vydanie veci zaniká. Ak však takáto tretia osoba preukáže rozhodnutím súdu, že takýto majetok jej patril, napriek zmeškaniu lehoty má nárok na vydanie výťažku speňaženia takéhoto majetku, a to až pokým tento výťažok nie je rozdelený v rámci čiastkového rozvrhu alebo rozvrhu alebo vydaný oddelenému veriteľovi.

Po poverení je správca podstaty povinný prevziať okamžite správu podniku a tento spravovať s odbornou starostlivosťou v záujme minimalizovania strát, ktoré by mohli znížiť hodnotu podstaty a osobitných podstát.

(a) zistiť a zaistiť majetok úpadcu pre účely podstaty a osobitných podstát;

(b) prijímať prihlášky pohľadávok veriteľov, porovnávať výšku a dôvod pohľadávok so záznamami úpadcu a komunikovať s veriteľmi za účelom vyjasnenia akýchkoľvek nezrovnalostí;

(c) viesť zoznam veriteľov podľa prihlášok s vyznačením všetkých nezrovnalostí oproti záznamom úpadcu a osobitný zoznam veriteľov proti podstate podľa úkonov správcu (žiadna osoba sa nemôže stať veriteľom proti podstate bez úkonu správcu, vykonanie ktorého tento v prípade potreby musí odôvodniť);

(d) vyhodnotiť možnosti využiť svoje práva vyplývajúce z účinkov začatia konkurzu a ak je to v záujme minimalizovania strát, ktoré by mohli znížiť hodnotu podstaty a osobitných podstát, bez zbytočného odkladu vykonávať tieto práva (odstúpenie od zmlúv alebo vypovedanie zmlúv a pod.), v existujúcich a úplne nesplnených zmluvných vzťahoch sa pokračuje, len ak je to v tomto záujme zjavne výhodnejšie než odstúpenie alebo výpoveď (napr. ak je pre možnosť prípadného predaja technologickej linky ako celku nutné pokračovať v jej prevádzkovaní), pričom nové vzťahy môže správca uzatvárať len v nevyhnutnej miere;

(e) nakladať s majetkom úpadcu len vo výnimočných prípadoch, keď výťažok z predaja alebo iného nakladania s majetkom podstaty alebo jej časti podstatne presiahne inak odhadovanú čiastku takéhoto výťažku určenú správcom s odbornou starostlivosťou (nie je však povinný ani oprávnený možnosti takéhoto nakladania aktívne vyhľadávať);

(f) zisťovať všetky údaje o činnosti a záležitostiach úpadcu, historické pohyby majetku a výnosy úpadcu, titul prevodov a minulé zmluvné vzťahy úpadcu preskúmavaním účtovných kníh a iných záznamov úpadcu a zúčastnených osôb (za tým účelom vykonáva dopyty na zúčastnené osoby a vykonáva ostatné potrebné úkony smerujúce k zaisteniu dôkazov o uvedených skutočnostiach);

(h) v prípade zistenia skutočnosti, ktorá odôvodňuje predpoklad, že v príslušnej rozhodnej dobe prišlo k odporovateľnému úkonu bez zbytočného odkladu pripravovať podklady k podaniu žaloby a ak hrozí nebezpečie z omeškania (napríklad, že nárok bude prekludovaný), žalobu podať;

(i) postupovať tak, aby pri jeho činnosti boli minimalizované výdavky na činnosti spojené so správou;

(j) preskúmať konanie štatutárneho orgánu a bývalých členov štatutárneho orgánu úpadcu z hľadiska porušenia ich povinností;

(k) vykonávať také iné úkony, aké môžu byť potrebné na ochranu záujmov veriteľov.

Právomoci správcu podstaty budú obmedzené ako je uvedené vyššie pokým nedôjde k potvrdeniu správcu podstaty schôdzou veriteľov (či už aktívnym rozhodnutím alebo v dôsledku pasivity veriteľov) alebo k povereniu nového správcu podstaty schôdzou veriteľov. Až následne nastáva nadobudnutie úplných právomocí správcu podstaty.

V súvislosti s výkonom svojej činnosti správca podstaty s obmedzenými právomocami vedie v účtovných záznamoch likvidačný účet a priebežný účet. Na likvidačnom účte sa zaznamenáva nakladanie s majetkom a výnosy z neho vykonané za účelom aktívneho získania výťažku z takéhoto nakladania (viď (e) časti "Správca podstaty s obmedzenými právomocami"). Na ťarchu likvidačného účtu sa zapisujú úhrady nárokov proti podstate v rozsahu, v ktorom ich nemožno uspokojiť z priebežného účtu, čiastkové rozvrhy a konečný rozvrh. Podobný účet sa vedie pre každú osobitnú podstatu. Na priebežnom účte sa zaznamenávajú ostatné prírastky majetku (so zatriedením do podstaty alebo jednotlivých osobitných podstát) a ostatné výdavky a úbytky majetku titulom úhrad nárokov proti podstate.

Pohľadávky sa budú prihlasovať u správcu (s kópiou doručovanou súdu pre účely zachovania premlčacích lehôt) prostredníctvom formulára určeného vykonávacím predpisom, a to písomne alebo elektronicky, v súlade s úpravou uvedenou pri zverejnení vyhlásenia konkurzu alebo určenou správcom podstaty pri komunikácii s veriteľmi. Prihláška podaná inak než predpísaným spôsobom bude braná do úvahy, len ak zjavne spĺňa náležitosti inak vyžadované formulárom. Lehota na podanie prihlášky bude určená správcom tak, že nemôže uplynúť skôr než uplynie počet dní stanovený zákonom dní a neskôr než uplynie iný, väčší počet dní stanovený zákonom dní odo dňa zverejnenia vyhlásenia konkurzu vo verejnom registri.

Veriteľ zodpovedá za správnosť údajov týkajúcich sa prihlásenej pohľadávky, najmä jej výšky, titulu, prípadného nároku na oddelené uspokojenie. Kým nie je preukázaný opak v konaní o popretie pohľadávky, má sa za to, že údaje uvedené v prihláške sú správne. Účinky popretia pohľadávky alebo jej časti v súlade so zákonom tým nebudú dotknuté. Úmyselné uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov môže byť trestným činom veriteľa alebo osoby konajúcej za veriteľa.

Prihlásené pohľadávky správca zapíše do zoznamu prihlásených pohľadávok (s vyznačením pohľadávok, ktoré poprel). Každú pohľadávku preskúma čo najskôr po jej prihlásení, najmä pokiaľ ide o doklady predložené veriteľom a dokumentáciu úpadcu s cieľom zistiť, či sú dané dôvody na jej popretie. Oznámenie o zostavení zoznamu prihlásených pohľadávok správca zverejní vo verejnom registri. Popierať pohľadávku možno čo do jej titulu, výšky, poradia a nároku na oddelené uspokojenie.

Pohľadávku môže poprieť len správca. Veritelia môžu dávať správcovi len podnety na popretie a informácie, ktoré s tým súvisia.

Zákon (rovnako ako existujúca právna úprava) by mal rozlišovať medzi popretím vykonateľnej pohľadávky a popretím ešte nevykonateľnej pohľadávky. Žalobu o popretie bude musieť v prvom prípade (t.j. popretie vykonateľnej pohľadávky) podať popierajúci správca, a to na príslušnom súde v "prepadnej" zákonom stanovenej lehote odo dňa zverejnenia oznámenia vo verejnom registri. Vykonateľné pohľadávky však správca môže popierať len z dôvodov spočívajúcich v skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia alebo z dôvodov, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo (v správnom konaní) preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V prípade popretia ešte nevykonateľnej pohľadávky bude naopak povinnosťou veriteľa popretej pohľadávky, aby si uplatnil svoju pohľadávku na súde (vo vyššieuvedenej zákonnej lehote). Ak v uvedenej lehote nepodá správca príslušnú žalobu, na vykonateľné pohľadávky sa bude hľadieť ako na nepopreté. Naopak, v prípade nepodania žaloby veriteľom (ak boli popreté jeho ešte nevykonateľné pohľadávky) sa takéto pohľadávky budú považovať za nezistené.

Uvedeným postupom by sa malo predísť "vypopieraniu sa" veriteľov navzájom alebo účelovému popieraniu veriteľov najmä v súvislosti s hlasovaním na schôdzi veriteľov. Pri popieraní bude musieť správca postupovať s odbornou starostlivosťou, čo je relevantné pre jeho zodpovednosť tak za nepopretie neodôvodnene prihlásenej pohľadávky, ako aj za neodôvodnené popretie pohľadávky.

Ak bude v súdnom konaní o popretie pohľadávky určené, že veriteľ, ktorý si prihlásil u správcu pohľadávku,

(b) mal nárok len na zaplatenie sumy nižšej než zákonom stanovené percento z nárokovanej čiastky;

(d) mal nárok na prihlásené oddelené uspokojenie v sume nižšej než zákonom stanovené percento z nárokovanej čiastky; alebo

takýto veriteľ bude povinný (a) v prospech podstaty (alebo osobitnej podstaty) nahradiť škodu, ktorá v súvislosti s nedôvodnou prihláškou podstate vznikla, a (b) bez toho, aby tým bol dotknutý nárok na náhradu škody, zaplatiť v prospech všetkých veriteľov sumu predstavujúcu zákonom stanovený násobok nedôvodne prihlásenej čiastky titulom pokuty za nepoctivé konanie, v prípade, že jeho nárok uplatnený voči úpadcovi bol zjavne nedôvodný. Otázka zjavnosti bude musieť byť vecou úvahy súdu.

Pokiaľ ide o hlasovanie na schôdzi veriteľov, pozri časť "Schôdza veriteľov" nižšie.

Pri vydaní výťažku z predaja veriteľovi popretej pohľadávky sa bude postupovať tak, že správca zloží do súdnej úschovy sumu pridajúcu na popretú pohľadávku. V prípade ak súd potvrdí oprávnenosť popretej pohľadávky, pohľadávka sa uspokojí zo súdnej úschovy. V opačnom prípade sa suma pripadajúca na popretú pohľadávku rozdelí osobitným rozvrhovým uznesením medzi ostatných veriteľov podľa poradia uspokojovania.

Vzhľadom k vyššieuvedenej koncepcii nie je potrebné formálne prieskumné pojednávanie ani jeho náhrada.

Veritelia môžu popierať pohľadávky aj iných veriteľov. Podrobnosti vzťahujúce sa na túto alternatívu upraví zákon.

Správca podstaty je povinný viesť riadne žurnalizovanú spisovú evidenciu a účtovníctvo. Túto spisovú evidenciu a účtovníctvo je povinný dať k nahliadnutiu veriteľovi, ktorý podal prihlášku, na jeho požiadanie a v bežných obchodných hodinách v pracovné dni.

Úprava schôdze veriteľov bude koncipovaná tak, aby umožnila veriteľom aktívne participovať v konkurzom konaní. Na druhej strane, ak však veritelia nebudú aktívne participovať, zákon by nemal obsahovať ustanovenia, ktoré by zbytočne formálnymi požiadavkami spomaľovali celé konanie (napríklad súčasná povinnosť súdu zvolávať opakované schôdze veriteľov, ak schôdza nie je schopná uznášať sa). Za celú administráciu a organizáciu ohľadom schôdze veriteľov by mal zodpovedať správca a nie súd. Správca podstaty by mal okrem iného zabezpečiť vedenie schôdze, vyhotovovanie zápisnice, doručovanie (zverejnenie) uznesenia jednotlivým stranám a súdu. V kompetencii súdu by zostalo rozhodovanie o osobitnej žalobe (tzv. "minoritná žaloba") v prípade zneužívania postavenia majoritného veriteľa (analógia s Obchodným zákonníkom).

Prvá schôdza veriteľov by rozhodovala predovšetkým o vymenovaní nového správcu podstaty (prípadne o potvrdení súdom vymenovaného správcu) a o voľbe členov veriteľského výboru. Následné schôdze veriteľov by rozhodovali najmä o zmenách v osobe správcu podstaty a členoch veriteľského výboru. Pre prípad pasivity veriteľov by mal zákon takisto obsahovať domnienku potvrdenia súdom vymenovaného správcu ako správcu podstaty, ak sa schôdza nezíde a eventuálne aj v prípadoch, ak nie je dostatok hlasov za rozhodnutie. V prípade, ak si veritelia nezvolia veriteľský výbor, zákon by zveril výkon jeho kompetencií súdu, a to odo dňa konania prvej schôdze (alebo odo dňa, na ktorý bola zvolaná, ak sa schôdza nezíde) do dňa, kedy si veritelia zvolia vlastný veriteľský výbor.

Zákon by mal ďalej obsahovať možnosť uskutočniť schôdzu aj elektronicky alebo by mal umožňovať hlasovanie v písomnej podobe (obdoba hlasovania per rollam). Uvedené bude relevantné v prípade konaní s veľkým počtom veriteľov. Hlasovať by mal možnosť každý veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávku a táto pohľadávka nebola popretá.

Právo účasti na prvej schôdzi bude mať každý veriteľ, ktorý to o sebe tvrdí (vrátane oddelených veriteľov). Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v čase konania prvej veriteľskej schôdze ešte pravdepodobne nebude existovať správcom vyhotovený zoznam prihlásených pohľadávok. Podmienkou účasti je teda preukázanie sa dokladom o prihlásení pohľadávky, ktorý bude následne relevantný pre rozsah hlasovacieho práva. Na prijatie rozhodnutia (vymenovanie nového správcu, vymenovanie členov veriteľského výboru) bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených veriteľov počítaná z celkovej výšky pohľadávok týchto prítomných alebo zastúpených veriteľov. Zákon nebude stanovovať minimálne predpoklady na kvórum, nakoľko bude vecou voľby veriteľov aktívne sa zúčastňovať na celom procese. Publicita konania schôdze bude naopak zabezpečená oznámením o mieste a čase schôdze prostredníctvom verejného registra.

Pokiaľ ide o hlasovanie na tých schôdzach veriteľov, ktoré sa uskutočnia po zverejnení oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok (napríklad schôdza o vymenovaní nových členov veriteľského výboru) právo hlasovať na takejto schôdzi by mal mať každý veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávku a táto pohľadávka nebola popretá. Naopak, právo hlasovať nebude patriť veriteľom popretých pohľadávok. Výnimka bude v prípade, ak pred konaním takejto schôdze už bude existovať právoplatné rozhodnutie súdu v "incidenčnom konaní" - v takom prípade bude veriteľ oprávnený hlasovať v rozsahu takto zistenej pohľadávky alebo ak bolo takéto "incidenčné konanie" ohľadom správcom popretej vykonateľnej pohľadávky zastavené na základe návrhu správcu. V prípade popretia ešte nevykonateľnej pohľadávky by mal mať správca možnosť odvolať popretie pohľadávky a tak umožniť dotknutému veriteľovi výkon hlasovacieho práva (uvedené bude relevantné napríklad v prípadoch, ak správca pôvodne poprel ešte nevykonateľnú pohľadávku z dôvodu jej nedostatočného preukázania, pričom neskôr sa preukázala jej opodstatnenosť - napríklad dodaním chýbajúcej dokumentácie správcovi).

Zákon by mal ďalej priznávať veriteľom s kvalifikovanou majoritou právo zvolať schôdzu veriteľov (napríklad za účelom vymenovania nových členov veriteľského výboru).

Veriteľský výbor bude kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Veriteľský výbor by sa mal konštituovať zo zástupcov veriteľov s najvyššími pohľadávkami. Členom veriteľského výboru môže byť právnická aj fyzická osoba, a to aj osoba, ktorá nie je veriteľom úpadcu (napríklad profesionálny poradca). Na uznášanie sa veriteľského výboru treba prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jeho členov, na prijatie rozhodnutia súhlas väčšiny hlasujúcich.

Pokiaľ ide o právomoci veriteľského výboru, tento bude predovšetkým vykonávať dohľad nad činnosťou správcu a spolupracovať s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia o otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) bude totiž vyplývať z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom. Malo by ísť predovšetkým o tieto úkony:

(a) závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty (ako napríklad transakcia, ktorou sa má predať podnik ako celok, časť podniku, inventár ako celok, nehnuteľnosti, majetkové podiely úpadcu v iných spoločnostiach a pod);

V tejto súvislosti by mal zákon upravovať postup správcu aj v prípade nečinnosti veriteľského výboru, aby sa tak zabránilo spomaľovaniu konania v situáciách "pasivity" veriteľov. V prípade takejto "pasivity" bude plniť úlohu veriteľského výboru súd. V prípade pasivity pri schvaľovaní konečnej správy by sa mohlo mať za to, že konečná správa je schválená.

Členovia veriteľského výboru by mali voči ostatným veriteľom zodpovedať za škodu spôsobenú porušením ich povinností podľa zákona. Žiadne sankčné alebo podobné postihy nie sú navrhované, nakoľko zákaz konfliktu záujmu bude presne a výslovne upravený v zákone (preventívna funkcia) a okrem toho, nebolo by vhodné hrozbou sankcie veriteľov odrádzať od aktívnej participácie v konaní.

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty bude, že správca podstaty s obmedzenými právomocami v zásade nemôže tento majetok speňažovať. Správca podstaty s úplnými právomocami naopak musí speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený alebo potvrdený (v prípade potvrdenia pôvodného správcu) schôdzou veriteľov.

Pri speňažovaní majetku podstaty bude správca viazaný podrobnými pravidlami uvedenými v zákone. V zásade však bude platiť, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však môžu podliehať schváleniu veriteľským výborom. V záujme ochrany tretích osôb by však nedostatok súhlasu s takouto transakciou zo strany veriteľského výboru nemal spôsobovať neplatnosť takéhoto právneho úkonu (bol by však rozhodujúci pri vyvodení zodpovednosti správcu za porušenie jeho povinností). Na speňažovanie majetku správcom sa však nebude vyžadovať súhlas súdu s výnimkou niektorých prípadov, keď je veriteľský výbor neaktívny.

S vyššie uvedeným súvisí otázka predkladania a schvaľovania plánu speňaženia. V novej právnej úprave sa navrhuje vypustiť ustanovenia existujúceho zákona ohľadom plánu speňaženia. Záujem a práva veriteľov by mali byť chránené prostredníctvom prísneho režimu posudzovania zodpovednosti správcu voči veriteľom a možnosti veriteľského výboru aktívne vplývať na činnosť správcu. Uvedené vychádza z predpokladu, že existujúci proces ohľadom predkladania a schvaľovania plánu speňaženia (hoci zamýšľaný v záujme ochrany veriteľov) môže byť paradoxne v praxi kontraproduktívny, lebo môže zbytočne spomaľovať celé konanie. Výnimka by existovala v prípade povinného schvaľovania niektorých špecifických úkonov správcu veriteľským výborom (k tomu pozri vyššie).

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v existujúcom zákone), v novej právnej úprave by jej zachovanie nemalo byť uvádzané ako povinnosť správcu. Treba si totiž uvedomiť, že v konkurze nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a osobitných podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Opačné riešenie by bolo v ostrom protiklade s likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku). V zásade je potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu podstaty s obmedzenými právomocami, ako je opísané vyššie. T.j. okrem výnimočných prípadov, tento druh správy je obmedzený na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Osobitný režim by však mal platiť v niektorých prípadoch predaja podniku založeného v prospech záložného veriteľa ako celok. V takom prípade zjavne existoval dôvod, pre ktorý bol podnik vnímaný ako hodnotné aktívum ako celok. Správca podstaty môže na základe inštrukcie od záložného veriteľa (ak je výška zabezpečenej pohľadávky primeraná predpokladanej hodnote aktív tvoriacich podnik) podnik úpadcu prevádzkovať aktívne. Vzhľadom k existencii záložného práva a teda oddeleného uspokojenia záložného veriteľa správca bude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi zabezpečeného veriteľa, avšak len za predpokladu, že nedospeje k záveru, že tieto sú v rozpore s reálne existujúcim záujmom všetkých nezabezpečených veriteľov alebo iných záložných veriteľov. Pokiaľ existuje majetok, na ktorý bolo zriadené záložné právo, ktoré je prednostné pred záložným právom na podnik a pokiaľ taký majetok nebude predávaný ako súčasť podniku, vyššie uvedené sa použije primerane na takéhoto záložného veriteľa.

Po skončení speňažovania správca podstaty vypracuje konečnú správu a konečný rozvrh (zákon bude obsahovať náležitosti takejto správy a rozvrhu) a túto zverejní vo verejnom registri a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od terajšej právnej úpravy však konečná správa a rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt predloží správca podstaty konečnú správu a rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať konečnú správu a rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor vznesie námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý konečnou správou a konečným rozvrhom. Ak veritelia nepodajú námietky ku konečnej správe a konečnému rozvrhu, súd ich schváli bez možnosti odvolania.

Dôjde tak k procedurálnemu spojeniu dvoch doposiaľ vyžadovaných dokumentov do jedného a príprava a zodpovednosť spojená s prípravou tohoto významného dokumentu sa presunie zo súdov na správcu podstaty a rozhodovanie o ňom zo súdu na veriteľský výbor s výnimkou prípadov nečinnosti. V právomoci súdu zostane len rozhodovanie pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

Konečná správa a konečný rozvrh sa netýkajú osobitných podstát a oddelených veriteľov s výnimkou prípadu, ak došlo k spoločnému predaju majetku podstaty a osobitných podstát.

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov bude nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky akonáhle nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov bude musieť byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti podstaty. Na veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá sa bude hľadieť ako na pravého veriteľa s tým, že plnenie, ktoré pripadá na neho sa uloží do súdnej úschovy a podľa výsledku sporu o popretie pohľadávky mu bude buď vydané alebo bude rozdelené medzi ostatných veriteľov.

Pre prípravu čiastkového rozvrhu a jeho schvaľovanie by platili rovnaké pravidlá ako v súvislosti so schvaľovaním "konečnej správy a konečného rozvrhového uznesenia". Uvedené by bolo aj v záujme správcu, nakoľko percentuálna časť jeho odmeny by bola splatná z každého takéhoto čiastkového rozvrhu.

3.22. Postup a povinnosti správcu podstaty pri speňažovaní oddelených podstát "zabezpečených" veriteľov

Osobitný postup bude existovať v prípade speňažovania osobitných podstát. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon by mal ustanovovať mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (napríklad povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa špecifikovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca) ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok navrhovaný správcom podstaty a pod.).

V zásade správca podstaty nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi zabezpečeného veriteľa, avšak za predpokladu, že výťažok predaja navrhovaný správcom bude nižší než hodnota zabezpečenej pohľadávky, zabezpečený veriteľ môže požadovať iný spôsob speňaženia, ktorý zabezpečí vyšší výťažok než spôsob navrhovaný správcom podstaty.

V prípade, že správca neuposlúchne pokyny záložného veriteľa a tento veriteľ preukáže, že by pri predaji spôsobom, ktorý navrhoval mohol dosiahnuť vyšší výnos, správca bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji (pod sankciou platenia úrokov z omeškania s plnením takejto povinnosti). Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia správcovi jeho preukázateľne a účelne vynaložené náklady spojené s predajom zálohu a jeho zabezpečením pred stratou a znehodnotením (prípadne percentuálna čiastka z výťažku, ak zistenie takýchto nákladov bude obtiažne) a odmena správcu za speňaženie určená percentuálnou čiastkou z výnosu predaja.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov, ak bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, ktorý je prednostným pred záložným veriteľom, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo na podnik ako celok a podnik sa predáva ako celok.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení osobitnej podstaty obdobu konečnej alebo čiastkovej správy a konečného alebo čiastkového rozvrhového uznesenia. Oddelený veriteľ má podobné práva a kompetencie ako veriteľský výbor ohľadom podstaty.

Od vyhlásenia konkurzu je správca podstaty povinný viesť tzv. priebežný účet, ktorý je rozhodný pre vedenie evidencie o nárokoch proti podstate, ktoré majú veritelia podstaty. Uspokojenie veriteľov podstaty sa realizuje nasledovne:

(a) super-prioritný nárok titulom "nových peňazí" v súlade s podmienkami, za ktorých bol dohodnutý a ak to nie možné, tak akonáhle to možné bude;

(b) udržiavacia časť odmeny správcu sa hradí v pravidelných splátkach z priebežného účtu alebo, ak na ňom nie sú dostatočné prostriedky, z likvidačného účtu, prípadne (ak ani na ňom nie je dostatok prostriedkov, z preddavku na túto odmenu);

(c) subdodávatelia správcu podľa podmienok schválených veriteľským výborom a dodávatelia úpadcu podľa podmienok dohodnutých správcom;

(e) výplaty zamestnancov v riadnych výplatných termínoch, ak to nie je možné, tak akonáhle to bude možné po uspokojení nárokov pod (a) až (d) vyššie.

De facto nároky voči podstate (ako uvedené v nasledujúcej časti v odseku (b)(i)(B)) sú uspokojené v prípade započítania tak, že veriteľ urobí voči úpadcovi úkon smerujúci k započítaniu a vydanie majetku uskutoční správca na požiadanie tak, ako budú vyžadovať okolnosti prípadu.

(ii) preukázateľné a účelne vynaložené náklady spojené s predajom zálohu a jeho zabezpečením pred stratou a znehodnotením,

(iii) odmena správcu za speňaženie určená percentuálnou čiastkou z výnosu z predaja;

(A) zostávajúca časť odmeny správcu (vypočítaná ako percentuálna čiastka z výnosu) - v celosti;

(ii) veritelia, ktorí sú spriaznenými osobami a poskytli dlžníkovi dlhové financovanie v situácii, ak by mu dlhové financovanie primerane obozretný veriteľ neposkytol (aby nedošlo k zneužitiu priestoru daného na neformálnu reštrukturalizáciu spriaznenými osobami - definície budú určené s použitím Obchodného zákonníka);

Zákon by mal upravovať skrátenú formu konkurzného konania v prípadoch tzv. "malých dlžníkov". Išlo by predovšetkým o prípady dlžníkov – fyzické osoby. Uvedené by sa ďalej vzťahovalo na tých podnikateľov, ktorí by spadali pod kritéria v tejto súvislosti stanovené zákonom (kritéria ako napr. počet veriteľov, výška prihlásených pohľadávok, výška majetku dlžníka). Pri skrátenej forme by sa neaplikovali niektoré ustanovenie ohľadom konkurzu (napríklad ohľadom schôdze veriteľov, konštituovania veriteľského výboru, jeho schvaľovacej pôsobnosti a pod.). Celý proces by bol v záujme jeho rýchlosti uskutočnený správcom určeným súdom bez toho, aby bol takýto správca nahradzovaný alebo potvrdzovaný veriteľmi.

Nová právna úprava by mala vyriešiť vzájomné a logické prepojenie medzi ustanoveniami insolvenčného zákona a Obchodného zákonníka (napríklad konanie za úpadcu vo vzťahu k obchodnému registru, situácie vo vzťahu ku konaniu o výmaz právnickej osoby z obchodného registra v prípadoch, ak po skončení konkurzu zostal nespeňažiteľný majetok a pod).

Nároky veriteľov v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené v konkurznom konaní, nezanikajú, a to ani po zániku dlžníka – právnickej osoby (teoreticky môže dôjsť k následnému objaveniu majetku dlžníka alebo veritelia môžu uspieť v konaní proti správcovi o vydanie nákladov, ktoré neboli účelne vynaložené). Naopak, existujúce nevýhody nepriaznivého daňového režimu sa dajú vyriešiť náležitou zmenou daňových predpisov. Uvedené bude relevantné v záujme efektívneho riešenia situácie po zániku dlžníka – právnickej osoby, keď sa objaví majetok, z ktorého by neuspokojení veritelia mohli získať istý úžitok (čo by koncepčne bolo asi nemožné, ak by ich pohľadávky už právne neexistovali). V prípadoch, keď je úpadcom fyzická osoba, by však zákon mal umožňovať takejto osobe v rámci konkurzného konania žiadať súd o odpustenie v konkurze nesplnených záväzkov (alebo ich časti). Súd by tak mohol urobiť v prípade preukázania poctivého konania dlžníka.

4. Osobitné procesné ustanovenia

Nová právna úprava by mala do najväčšej možnej miery odstrániť používanie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tam, kde bežné procesné prostriedky môžu spôsobovať problémy charakteru spomaľovania konania alebo interpretačné problémy s tým, že procesné inštitúty relevantné pre konkurzné konanie alebo konanie o reštrukturalizácii by mali byť špecificky upravené priamo v zákone (napríklad inštitút námietky zaujatosti a podobne).

5. Spoločné ustanovenia

Tieto ustanovenia budú okrem doleuvedeného doplnené v závislosti od potrieb, ktoré vyvstanú pri príprave paragrafového znenia zákona.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou navrhujeme popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zaviesť aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "všeobecné uprednostnenia pre prípad úpadku" a "transakcie za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu.

Pokiaľ ide o "všeobecné uprednostnenia", cieľom by bolo zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už bol objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

Konkrétny úkon by spadal do kategórie "všeobecných uprednostnení pre prípad úpadku" ak:

(a) pôjde o úkon alebo zdržanie sa konania alebo strpenie, ktoré umožní danej osobe pre prípad úpadku byť v lepšej pozícii než v akej by bola, ak by k úkonu alebo zdržaniu sa konania alebo strpeniu nedošlo (napríklad zriadenie záložného práva v prospech veriteľa alebo predčasné splatenie dlhu dlžníka takejto osobe);

(b) dlžník musí uvedené uskutočniť s úmyslom poskytnúť takejto osobe lepšie postavenie, pričom v prípade spriaznených osôb sa takýto úmysel predpokladá, ak sa nepreukáže inak. (Naopak, nepôjde o taký úmysel, ak záložné právo bolo poskytnuté na zabezpečenie nároku iných osôb na vrátenie nových peňažných prostriedkov, ktoré mali odvrátiť úpadok);

(c) konanie (alebo nekonanie) sa musí uskutočniť v "relevantnom čase", čo znamená, že v čase keď dlžník uskutočnil takúto transakciu, bol dlžník v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takejto transakcie; a

(d) uvedený úkon sa uskutočnil v lehote stanovenej zákonom pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie alebo v dlhšej lehote stanovenej zákonom pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie (v prípade spriaznených osôb).

Druhou skutkovou podstatou by boli tzv. "transakcie za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Išlo by o príklady takých transakcií ako darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí. Výnimkou z uvedeného by však mali byť transakcie v dobrej viere a v rámci bežného výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka ako aj výnimky výslovne upravené v zákone (napríklad niektoré prípady záruk medzi spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny).

Konkrétny úkon by spadal do kategórie "transakcií za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku" ak:

(a) pôjde o úkon, ktorý je bezodplatným prevodom alebo prevodom, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka;

(b) v čase keď dlžník uskutočnil takúto transakciu bol dlžník v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takejto transakcie (takáto situácia sa však predpokladá v prípade, ak je transakcia uzavretá so spriaznenou osobou); a

(e) uvedený úkon sa uskutočnil v lehote stanovenej zákonom pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie alebo v dlhšej lehote stanovenej zákonom pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu/reštrukturalizácie (v prípade spriaznených osôb).

S ohľadom na existujúcu úpravu odporovateľných právnych úkonov by nový zákon v podstate prevzal skutkové podstaty podľa §15 ods. 2, 3, 4 existujúceho zákona o konkurze a vyrovnaní. Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku) (porovnaj s bodom (c) pri "všeobecných uprednostneniach" a s bodom (b) pri "transakciách za nižšiu protihodnotu"). Inými slovami, dotknuté úkony by boli odporovateľné aj mimo konkurzného/reštrukturalizačného konania, pretože ich cieľom nie je chrániť veriteľov pre prípady zvýhodňovania iného veriteľa dlžníkom v situácii, keď je dlžník objektívne v úpadku (a úpadok v tom čase ešte nie je formálne vyhlásený). Naopak, účelom je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov aj v mimoúpadkových situáciách. Rovnakú odporovateľnosť takýchto úkonov by mohol podľa Občianskeho zákonníka uplatňovať ktorýkoľvek veriteľ. V takom prípade by však po úspešnom odporovaní pripadlo to, o čo bol tento veriteľ ukrátený, len takémuto veriteľovi. Pre účely úpadku bude rozdiel v tom, že "úžitok" z takéhoto úkonu pôjde v prospech všetkých veriteľov. Keďže úkony spadajúce do tretej skutkovej podstaty nebudú previazané na stav úpadku dlžníka v čase ich uskutočnenia, aj lehota medzi uskutočnením takéhoto úkonu a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť dlhšia ako pri prvej a druhej skupine. Navrhuje sa dlhšia lehota a pre prípad spriaznených osôb časovo neobmedzená lehota alebo veľmi dlhá lehota.

Predbežný správca (správca podstaty) a reštrukturalizačný správca budú vždy povinní preskúmať jednotlivé úkony dlžníka podľa jeho obchodnej a účtovnej dokumentácie a posúdiť ich z hľadiska troch vyššieuvedených skutkových podstát. Následne budú povinní zostaviť zoznam potenciálne "napadnuteľných" právnych úkonov a iniciovať konanie o ich neúčinnosť. Návrh na vyhlásenie úkonu za neúčinný môže okrem správcu podať aj každý veriteľ. Zákon by mal ďalej špecifikovať lehotu na uplatnenie tohto práva. Takisto, v súvislosti s odporovateľnými právnymi úkonmi sa musí odstrániť nejasnosť vyplývajúca z pojmu "vykonateľná" pohľadávka.

Zákon by mal podrobne špecifikovať účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu (napríklad iný účinok bude pri predaji majetku bez adekvátneho protiplnenia, iný bude pri prevzatí ručiteľského záväzku, iný bude pri zriadení záložného práva a pod.). Účinky úspešného uplatnenia niektorých z troch vyššiuvedených inštitútov by sa za určitých predpokladov mali vzťahovať nielen na špecifický predmet napadnutého úkonu (napríklad predaná nehnuteľnosť), ale eventuálne aj na výťažok z predaja takéhoto predmetu.

Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" by mala existovať vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa nebude aplikovať vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu (i) v dobrej viere a (ii) za adekvátnu protihodnotu (výnimka však nebude platiť v prípade spriaznených osôb - iba ak by spriaznená osoba preukázala, že aj ona nadobudla takýto "úžitok" v dobrej viere a za adekvátnu protihodnotu). Iný slovami v prípade kolobehu "úžitku" medzi spriaznenými osobami bude možné postihnúť ktorúkoľvek osobu z tohto reťazca. Zákon by mal takisto upravovať situáciu, ak bola takáto osoba zrušená s likvidáciou (podľa Obchodného zákonníka). V takom prípade by sa mohla (pri dodržaní istých podmienok) uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti.

Zákon by tiež mohol upravovať ustanovenia, ktoré by pôsobili postihovo smerom k existujúcim alebo bývalým členom štatutárneho orgánu úpadcu. Išlo by však o koncepčne rozdielnu zodpovednosť ako zodpovednosť týchto osôb za škodu spôsobnú v dôsledku porušenia ich povinností ako členov štatutárnych orgánov (ustanovenia podobného charakteru sú totiž v existujúcej právnej úprave obsiahnuté). V tomto prípade by išlo o zodpovednosť, ktorá by mala skôr "penalizačný" ako "reparačný" charakter. To znamená, že na návrh správcu by za splnenia istých podmienok mohol súd rozhodnúť o povinnosti takýchto osôb uhradiť v prospech podstaty sumu, ktorú súd bude za konkrétnych okolností považovať za adekvátnu. Uvedené by platilo popri nároku na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla porušením ich povinností. Ustanovenie takéhoto charakteru by totiž mohlo svojím potenciálne veľmi nebezpečným účinkom preventívne pôsobiť na nepoctivé konania členov štatutárneho orgánu.

6. Medzinárodné právo súkromné

Implementácia nariadenia rady (ES) 1346/2000 účinného od 31.5.2002 bude predmetom samostatnej časti nového zákona. Zákon by mal takisto vychádzať z ustanovení Vzorového zákona UNCITRAL-u o cezhraničných konkurzov (UNCITRAL Model Law on Cross-Border Insolvency).

7. Prechodné ustanovenia

Tieto ustanovenia budú okrem doleuvedeného doplnené pri príprave paragrafového znenia zákona.

Príloha č.1

Rámcový prehľad právomocí a povinností súdov a správcov pri reštrukturalizácii a konkurze[2]

Konkurz

q zverejnenie návrhu na konkurz vo verejnom registri a doručovanie veriteľského návrhu dlžníkovi – súd;

q predkladanie spisu odvolaciemu súdu v prípade podaných odvolaní a ďalšie činnosti – súd;

q rozhodovanie o incidenčných žalobách (tieto spory rozhodujú aj iní sudcovia než konkurzní)– súd;

q zvolávanie prieskumného pojednávania – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q dohľad nad zoznamom prihlášok – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q vedenie prieskumného pojednávania – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q dohľad nad prípravou návrhu plánu speňažovania – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca a veriteľský výbor;

q vydávanie opatrení na speňažovanie majetku – (zrušené) v kompetencii správcu a veriteľského výboru;

q vydávanie rozhodnutí, ktorými sa ukladá lehota na podanie vylučovacej žaloby (§ 19 ods. 2) – správca;

q vydanie rozvrhového uznesenia – zmenené tak, že veriteľský výbor schvaľuje uznesenie vypracované správcom; súd rozhoduje len v prípade nečinnosti veriteľského výboru a o prípadných námietkach neuznaných správcom;

q vyhodnotenie úkonov úpadcu z hľadiska ich odporovateľnosti – správca;

q dohľad nad činnosťou správcu – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity);

q dohľad nad činnosťou pri speňažovaní majetku – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity);

q preskumávanie priebežných správ o speňažovaní majetku – veriteľský výbor;

q preskumávanie konečnej správy o speňažovaní majetku, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu – veriteľský výbor;

q rozhodovanie o konečnej správe o speňažení majetku, odmeny a výdavkov správcu – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity alebo námietok, ktorým nebolo vyhovené);

q dohľad nad činnosťou správcu pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov, ktoré je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity);

q schvaľovanie niektorých významných transakcií správcu – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity);

q schvaľovanie výdavkov správcu iných ako bežné výdavky – veriteľský výbor (súd len v prípade pasivity);

Reštrukturalizácia

q zverejnenie návrhu na reštrukturalizáciu vo verejnom registri – súd;

q zisťovanie podmienok pre vyhlásenie reštrukturalizácie – súd (ale zľahčená úloha);

q predkladanie spisu odvolaciemu súdu v prípade podaných odvolaní a ďalšie činnosti – súd;

q rozhodovanie o incidenčných žalobách (tieto spory rozhodujú aj iní sudcovia než konkurzní) –súd;

q ochrana s reštrukturalizačným plánom nesúhlasiacich veriteľov – (novinka) súd;

q rozhodovanie o zastavení konkurzného konania na návrh správcu – súd

q rozhodovanie o zastavení konkurzného konania ex officio pri zamietnutí potvrdenia reštruk- turalizačného plánu – súd;

q zvolávanie prieskumného pojednávania – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q dohľad nad zoznamom prihlášok – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q vedenie prieskumného pojednávania – (zrušené) všetky úkony s tým súvisiace vykonáva správca;

q vypracúvanie reštrukturalizačného plánu (veriteľský návrh) – správca;

q dohľad s odbornou starostlivosťou na výkon činnosti dlžníka v súlade so zákonom – správca;

q vyhodnotenie úkonov dlžníka z hľadiska ich odporovateľnosti – správca;

[1] Vrátane plnenia zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené správcom alebo druhou stranou

[2] V prípadoch, ak pôvodnú právomoc súdu vykonáva iný orgán ako správca (ďalej len "správca"), uvádzame aj tento iný orgán.

Legislatívny zámer
zákona o úpadku

ÚVOD

ZÁMER ZÁKONA

1. Základné ustanovenia

2. Reštrukturalizácia

3. Konkurz

4. Osobitné procesné ustanovenia

5. Spoločné ustanovenia

6. Medzinárodné právo súkromné

7. Prechodné ustanovenia

Príloha č.1

Konkurz

Reštrukturalizácia

Legislatívny zámer zákona o úpadku

ÚVOD

ZÁMER ZÁKONA

1. Základné ustanovenia

2. Reštrukturalizácia

3. Konkurz

4. Osobitné procesné ustanovenia

5. Spoločné ustanovenia

6. Medzinárodné právo súkromné

7. Prechodné ustanovenia

Príloha č.1

Konkurz

Reštrukturalizácia

Legislatívny zámer
zákona o úpadku