Návrh zákona o registrácii údajov v obchodnom registri, ukladaní listín do zbierky listín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registrácii“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.
Predloženie návrhu zákona o registrácii v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.
Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.
Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:
a. Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),
b. Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),
c. Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),
d. Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),
e. Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),
f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.
Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:
Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.
Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.
Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä §§ 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä §§ 200a-200d).
Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.
Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:
· Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.
· Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.
· Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).
· Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).
· Nezosúladenosť nariadenia vlády č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do Zbierky listín podľa § 28a Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.
· Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).
· Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27a Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.
Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.
Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra. Tento proklamovaný cieľ novej právnej úpravy sa zákon o registrácii snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:
Základné princípy navrhovanej právnej úpravy
Z hľadiska právomoci zákon o registrácii predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).
Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o registrácii v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene údajov zapísaných do obchodného registra a výmaze údajov zapísaných do obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Z uvedeného dôvodu zákon o registrácii vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo ukladania pokút.
Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti nezaregistrovaniu údajov v obchodnom registri. V prípade rozhodovania o námietkach proti nezaregistrovaniu údajov ide už o rozhodovaciu činnosť súdu – tzn. o konanie vo veciach obchodného registra podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na registráciu preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na registráciu, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na registráciu s údajmi vyplývajúcimi z príloh, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov registrácie (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. zápis vzniku obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok registrácie v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).
Právo osoby podávajúcej návrh na registráciu na podanie opravného prostriedku je garantované zakotvením možnosti podať námietky proti nezaregistrovaniu navrhovaných údajov v obchodnom registri, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na registráciu do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrh na registráciu doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie osobitného vykonávacieho predpisu. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na registráciu údajov v obchodnom registri.
Zákon o registrácii ďalej ustanovuje fixnú lehotu na registráciu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na registráciu v obchodnom registri a príloh, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov na registráciu a odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania.
Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o registrácii je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.
Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisov
Vzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o registrácii nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.
Nový zákon o registrácii prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o registrácii (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na registráciu), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu. Ďalšie zmeny ustanovení Obchodného zákonníka sú vyvolané potrebou ujednotiť pojmy používané v oboch právnych predpisov, prípadne vyplývajú z požiadaviek praxe.
Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§§ 200a-200d).
Navrhovaná právna úprava nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, ďalej konanie o výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra podľa § 68 Obchodného zákonníka a napokon konanie, v ktorom sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu registrácie.
Konanie vo veciach obchodného registra si z hľadiska vnútorného členenia občianskeho súdneho konania aj podľa novej právnej úpravy zachová charakter nesporového konania, ktorého formálna stránka zostane charakterizovaná zásadou oficiality, čo znamená, že ho bude možné začať a viesť nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, ak si to vyžiada potreba obnovy zákonného stavu.
Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:
zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
nariadenie vlády č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50/1998 Z. z.,
predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o registrácii, keďže uvedené právne predpisy si vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o registrácii.
K Článku I.
Ustanovenia obsiahnuté v odsekoch 1 a 2 sú v podstate prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Keďže citované ustanovenia Obchodného zákonníka poskytujú úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách a spĺňajú požiadavku zlučiteľnosti slovenskej právnej úpravy s príslušnými smernicami Rady Európskej únie ustanovujúcimi zoznam údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré je potrebné verejnosti sprístupniť (či už prostredníctvom zápisu do obchodného registra alebo zaradením do zbierky listín), došlo k prevzatiu ich pôvodného znenia bezo zmien. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o registrácii sleduje výlučne požiadavku prehľadnosti a lepšej obsahovej prepojenosti právnej úpravy obchodného registra.
V odsekoch 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
Vzhľadom na zmenu charakteru registrácie – t. j., vzhľadom na to, že sa postup pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o registrácii vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie údajov v obchodnom registri nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. späťzvzatie alebo zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď.
V § 5 ods. 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.
§ 5 odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.
V § 5 odsek 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín v prípade zahraničnej osoby a v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.
V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním každej registrácie. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky jej vykonania. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na registráciu a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na registráciu a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zaregistrovaných na ich základe v obchodnom registri) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na registráciu.
Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b).
V odsekoch 1 až 7 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním registrácie. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 7 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh zapisovaného údaja. Ide pritom najmä o registráciu vzniku obchodnej spoločnosti alebo družstva (podľa jednotlivých právnych foriem), registráciu splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti, ako aj registráciu ďalších údajov (napr. registráciu obchodného mena a jeho zmien). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná predchádzajúca materiálna kontrola, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie.
Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti sú citlivé procesy súvisiace s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladované notárskymi zápisnicami, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.
Pri splnení podmienok registrácie (všeobecných a osobitných) podľa §§ 7 a 8 zákona o registrácii, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný zaregistrovať údaj v obchodnom registri ku dňu uvedenému v návrhu na registráciu, inak v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť odo dňa podania návrhu na registráciu. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na registráciu vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie návrhov na registráciu najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred registráciou preverovať.
Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na registráciu nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 14 ods. 2 zákona o registrácii.
Proti zaregistrovaniu údajov v obchodnom registri nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o registrácii námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a vykonanie registrácie nie je súdnym rozhodnutím.
Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na registráciu, o vykonaní registrácie navrhovaných údajov v obchodnom registri prostredníctvom výpisu z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe doručuje. Vydanie tohto prvého výpisu spĺňa výlučne informatívne účely voči osobe, ktorá podala návrh na registráciu. Vzhľadom na jeho špecifický charakter sa predpokladá, že nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 13 ods. 2 zákona o registrácii.
Za účelom spružnenia postupu pri registrácii, má podľa odseku 3 vyšší súdny úradník možnosť aj bez návrhu opraviť „zrejmé nesprávnosti“ (t. j. chyby v písaní a v počtoch) v údajoch, ktoré zaregistroval v obchodnom registri. O tejto skutočnosti následne vyrozumie osobu, ktorá podala návrh na registráciu, formou doručenia opraveného výpisu z obchodného registra.
V odseku 4 je upravený postup pre prípad, ak návrh na registráciu nespĺňa podmienky podľa §§ 7 a 8 zákona o registrácii. V takomto prípade registrový súd registráciu nevykoná. O tejto skutočnosti musí písomne upovedomiť osobu, ktorá podala návrh na registráciu. Registrový súd uvedenú povinnosť splní tým, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí registrácie. Keďže v § 9 ods. 1 zákon o registrácii ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie registrácie, javí sa ako vhodné, aby bola osoba, ktorá podala návrh na registráciu približne v tej istej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že súd registráciu nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie o odmietnutí registrácie odoslať (expedovať) v rovnakej päťdňovej lehote.
V odseku 5 zákon upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia o odmietnutí registrácie. Z formálnej stránky musí mať oznámenie o odmietnutí registrácie písomnú formu (keďže sa doručuje), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na registráciu a príloh boli dôvodom na odmietnutie registrácie a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti odmietnutiu registrácie opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na registráciu a príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie registrácie, musia byť v oznámení o odmietnutí registrácie jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v §§ 7 alebo 8 zákona o registrácii, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu alebo príloh.
Podľa odseku 6 sa o námietkach proti odmietnutiu registrácie rozhoduje, tzn., že už ide o rozhodovací proces, ktorý sa podľa Občianskeho súdneho poriadku považuje za konanie vo veciach obchodného registra. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach proti odmietnutiu registrácie sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o registrácii, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.
§ 10 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.
V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave.
V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré naopak zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Rovnakú právnu úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má zaregistrovať zmena údajov zapísaných v obchodnom registri a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na registráciu, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na registráciu neprikladajú, pretože nie sú podkladom na registráciu zmien zapisovaných údajov a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na registráciu (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie registrácie pre nesplnenie podmienky podľa § 8 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o registrácii.
Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez registrácie zmeny zapisovaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie registrácie), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie.
Navrhované znenie ods.1 písm. a) reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie charakteru registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a a nové vymedzenie tých konaní, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie sú registráciou, ale im zostáva zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označujú už zaužívaným názvom ako konania vo veciach obchodného registra. Ide predovšetkým o nesporové konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.
Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na registráciu podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o registrácii, môže skončiť aj odmietnutím vykonania registrácie. Navrhovaná úprava v ods. 1 písm. b) z tohto dôvodu umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na registráciu, podala voči odmietnutiu registrácie námietky, ktoré preskúma sudca. Konaním vo veciach obchodného registra je podľa novej právnej úpravy aj preskúmanie odmietnutia registrácie na základe námietok.
Výmaz zrušenej obchodnej spoločnosti z obchodného registra podľa § 68 Obchodného zákonníka je dôležitým rozhodnutím, ktorým súd reaguje na situácie často sa vyskytujúce v praxi, v ktorých dochádza k potrebe spoločnosť z obchodného registra vymazať. Povinnosti súdu v tomto prípade nadväzujú na hmotnoprávnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a sú dôvodom, pre ktorý bude podľa ods.1 písm. c) aj v týchto prípadoch rozhodovať súd v konaní vo veciach obchodného registra.
Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra zásadne začína na návrh. Aj bez návrhu môže súd začať konanie o zhode medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom.
Podľa odseku 3 musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú v obchodnom registri zaregistrovať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.
Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.
Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že ide o iné konanie, ako je postup pri registrácii údajov v obchodnom registri vykonávaný vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.
Konanie o námietkach proti odmietnutiu registrácie je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania registrácie (ktoré sa osobe, ktorá podala návrh na registráciu, oznamuje doručením oznámenia o odmietnutí registrácie) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia oznámenia o odmietnutí registrácie. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.
Vyšší súdny úradník registruje údaje v obchodnom registri na základe návrhu na registráciu a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom, vykoná registráciu navrhovaných údajov o čom vydá výpis z obchodného registra, ktorý doručí navrhovateľovi. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 2 rovnaký postup aj pre prípad, že registráciu vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti registrácii údajov v obchodnom registri, ktorú vykoná v tomto prípade sudca, je rovnako ako pri registrácii údajov vykonávanej vyšším súdnym úradníkov, vylúčené.
Postup pri registrácii údajov v obchodnom registri, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o registrácii umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu registrácie v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu registrácie. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania,. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 3 výslovne umožňuje, aby registráciu za daných podmienok vykonal sudca.
V odseku 4 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok proti odmietnutiu registrácie, žiadne chyby registrácie nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky proti odmietnutiu registrácie zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže vzniknutú situáciu vyriešiť tým spôsobom, že podá nový návrh na registráciu, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o registrácii.
K bodu 3 (§ 200c)
Úprava princípu formálnej publicity vo vzťahu k obchodnému registru pôvodne obsiahnutá v § 200c Občianskeho súdneho poriadku, bola vzhľadom na potrebu zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy prenesená do § 13 zákona o registrácii.
K bodu 4 (§ 200d)
V novom znení § 200d sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra.
Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.
Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 5 zákona o registrácii. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii údajov v obchodnom registri a konaním vo veciach obchodného registra.
K bodu 5 (§ 202 ods. 3 písm. n))
Navrhovanou zmenou sa má dosiahnuť súlad s ustanoveniami zákona o registrácii, podľa ktorého sa už nevydáva uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti nezaregistrovaniu údajov v obchodnom registri. Keďže v zmysle novej právnej úpravy má byť odvolanie proti takémuto uzneseniu vylúčené, muselo dôjsť aj k tomu zodpovedajúcej zmene textu príslušného ustanovenia.
K bodu 6 (§ 372g)
Navrhovanou zmenou sa nanovo vymedzuje príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z navrhovanej právnej úpravy.
Navrhuje sa, aby zákon o registrácii nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.