Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/89 Zb., zákona č. 178/l990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z.z., zákona č. 256/1998 Z.z., zákona č. 272/1999 Z.z., zákona č. 173/2000 Z.z., zákona č. 366/2000 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 182/2002 Z.z., zákona č. 215/2002 Z.z. a zákona č. 422/2002 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 8 ods. 3 sa slovo „preverenie“ nahrádza slovom „doplnenie“ a slová „mimo prípravného konania“ sa nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania“.
2. V § 17 sa za slová „krádeže podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spáchaný členom organizovanej skupiny, a podľa ods. 6,“ vkladajú slová "sprenevery podľa § 248 ods. 4 písm. b) a podľa odseku 5".
3. V § 30 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
4. V § 31 sa za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ, alebo vznesie námietku jeho zaujatosti procesná strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.".
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
5. V § 31 ods. 5 sa slová „podľa odseku 2" nahrádzajú slovami „podľa odseku 3".
6. V § 44 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
7. V § 44 odsek 3 znie:
„(3) Ak je počet poškodených mimoriadne vysoký a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor ustanoviť na výkon týchto práv spoločného splnomocnenca, spravidla niektorého z poškodených, ak sa poškodení nedohodnú na spoločnom splnomocnencovi. Rozhodnutie oznámi v konaní pred súdom súd a v prípravnom konaní prokurátor tým poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, ostatným poškodeným sa rozhodnutie oznámi pri prvom úkone trestného konania, na ktorý sa predvolávajú, alebo o ktorom sa vyrozumievajú. Spoločný splnomocnenec vykonáva práva poškodených ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní.“.
8. V § 47 odsek 2 sa vety „Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak ide o nehnuteľnosť doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu.“ nahradzujú vetami „Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, poverí ich úschovou právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva podnikateľskú činnosť. Takú osobu poverí správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľností doručí príslušnému katastrálnemu úradu.“
9. V § 59 ods. 2 za slovo „oznamovateľa" vkladajú slová „poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov a".
10. § 67 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na prípady, ak bol obvinený prepustený z väzby len zo zdravotných dôvodov alebo len preto, že nastúpil výkon trestu odňatia slobody.".
11. V § 69 ods. 3 sa slová „policajné orgány" nahrádzajú slovami „orgány Policajného zboru alebo Vojenskej polície".
12. V § 69 ods. 4 sa slová „policajný orgán" nahrádzajú slovami „orgány Policajného zboru alebo Vojenskej polície".
13. V § 79c odsek 1 znie:
„(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,9) najmä ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže sudca alebo predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora."
14. § 79c sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky 9) na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 5.".
15. § 79d sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihované cenné papiere na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 3.".
16. V § 86 ods. 1 sa slová „prokurátor a vyšetrovateľ" nahrádzajú slovami „prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán" a slová „vyšetrovateľ potrebuje“ sa nahrádzajú slovami „vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebuje“.
17. V § 86 ods. 2 sa slová „prokurátor alebo vyšetrovateľ" nahrádzajú slovami „prokurátor a vyšetrovateľ alebo policajný orgán".
18. § 87a vrátane nadpisu znie:
㤠87a
Zámena obsahu zásielok
(1) V záujme zistenia osôb, ktoré sa podieľajú na nakladaní so zásielkou, obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jedy, jadrové alebo iné podobné rádioaktívne materiály, vysoko rizikové chemické látky, falšované peniaze a falšované cenné papiere, strelné zbrane alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny alebo inú vec, k držaniu ktorej je potrebné osobitné povolenie, prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky vydanej podľa § 86 ods. 1 alebo ods. 2 zamenený za iný, a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2) Zámenu vykoná príslušný orgán Policajného zboru alebo colný orgán v súčinnosti s orgánom Policajného zboru, ktorý o tom spíše záznam a zabezpečí úschovu zamenených vecí. So zamenenými vecami sa nakladá ako s odňatými vecami.".
19. V § 88 ods. 2, § 88b ods. 5 a 6, § 88c ods. 2, § 88d ods. 2 a 4 a § 88e ods. 2 a 4 sa slová „pred začatím trestného stíhania a" nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania alebo".
20. Za § 88 sa vkladá nový § 88a, ktorý znie:
„§88a
„(1) Ak je na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné zistiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných dát alebo sprostredkovacích dát, nariadi pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, aby ich právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva telekomunikačnú činnosť, oznámila v konaní pred súdom sudcovi alebo predsedovi senátu a v prípravnom konaní prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(2) Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej činnosti sa musí vydať písomne a odôvodniť.“.
Doterajšie § 88a až § 88e sa označujú ako § 88b až § 88f.
21. V § 89 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, právny status a hodnotu,“
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).
22. V § 101a sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".
23. V § 114 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Ak sa osoba odmietne po predchádzajúcej márnej výzve podrobiť úkonu podľa odsekov 1 až 3, postupuje sa primerane podľa § 85a.“.
24. § 130 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ak je obžalovaným sudca, súdny exekútor, notár, znalec alebo tlmočník, odpis rozsudku sa doručí aj ministrovi spravodlivosti.“.
25. V § 158 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťa text za bodkočiarkou.
26. V § 158 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po prijatí oznámenia zistí, že oznámenie je potrebné doplniť, toto bezodkladne doplní, a to aj výsluchom oznamovateľa (§ 59 ods. 2) alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 159 alebo § 160 v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia.".
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
27. V § 160 odsek 1 znie:
„(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia oznámenia. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.".
28. V § 160 odsek 3 sa vypúšťajú slová „aby skutok nemohol byť zamenený s iným,“ a slová „a dôvody, pre ktoré“ sa nahrádzajú slovami „a skutočnosti, na základe ktorých“.
29. V § 160 ods. 4 sa slová „a vykoná neodkladné alebo neopakovateľné úkony alebo zaisťovacie úkony" nahrádzajú slovami „vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu".
30. V nadpise pod § 162 sa za slovo „vyšetrovateľovi“ vkladajú slová „alebo policajnému orgánu“.
31. V § 162 sa za slovo „vyšetrovateľ" vkladajú slová „alebo policajný orgán".
32. Za § 162 sa vkladá § 162a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 162a
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
Alternatíva I
(1) Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu, môže vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia (§ 163 ods. 1) osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení páchateľa, ak sa táto osoba na páchaní niektorého z týchto trestných činov, jeho príprave alebo pokuse podieľal ako spolupáchateľ alebo pomocník. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu.
Alternatíva II
(1) Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu, môže vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia (§ 163 ods. 1) osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa..
(2) O dočasnom odložení vznesenia obvinenia vyšetrovateľ vyhotoví záznam, ktorého odpis do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3) Ak pominú dôvody pre dočasné odloženie vznesenia obvinenia, vyšetrovateľ na pokyn prokurátora bezodkladne vznesie obvinenie, pri ktorom môže zohľadniť postoje obvineného k okolnostiam uvedeným v odseku 1.".
33. V § 163 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak je obvinený sudca, súdny exekútor, notár, znalec alebo tlmočník aj ministrovi spravodlivosti“.
34. V § 163 sa za odsek 3 vkladá odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal pred vznesením obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.".
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
35. § 164 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dávať policajnému orgánu služby kriminálnej polície Policajného zboru pokyny na vykonanie úkonov potrebných na vyšetrovanie; vykonanie úkonov trestného konania však môže vyšetrovateľ vyžadovať len výnimočne.".
36. V § 168 ods. 3 sa slová „predĺžiť najviac o ďalších 30 dní“ nahrádzajú slovami „predĺžiť, a to aj opakovane, celkovo však najviac o ďalších 60 dní“.
37. V § 169 sa na konci pripája táto veta: „Pri spisovaní záznamu sa primerane postupuje podľa § 97, § 98, § 99, § 100 ods.2 a § 104.".
38. V § 171 ods. 2 druhá veta znie:
„Obvinený a poškodený môžu podať proti uzneseniu podľa odseku 1 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.".
39. V § 172 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:
Alternatíva I
„(3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, ak sa obvinený na spáchaní niektorého z týchto trestných činov, jeho príprave alebo pokuse podieľal ako spolupáchateľ alebo pomocník a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu.“.
Alternatíva II
„(3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľal.“.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
40. V § 172 ods. 4 tretia veta znie:
„Obvinený a poškodený môžu podať proti uzneseniu podľa odseku 1 a 2 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.".
41. V § 173 sa za odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie:
Alternatíva I
„(2) Prokurátor môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, ak sa táto osoba na páchaní niektorého z týchto trestných činov, jeho príprave alebo pokuse podieľal ako spolupáchateľ alebo pomocník; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu.“.
Alternatíva II
„(2) Prokurátor môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
42. § 175 sa dopĺňa písmenami h) a i) ktoré znejú:
„h) navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby,
i) navrhnúť, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.“.
43. V § 223 ods. 2 sa za slová „v § 172 ods. 2“ vkladajú slová „alebo 3“.
44. V § 224 ods. 1 sa za slová „§ 173 ods. 1 písm. b) až e)“ vkladajú slová „alebo odseku 2“.
45. V § 266 odsek 1 znie:
Alternatíva I
„(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, môže na podnet generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju môže podať aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa.“.
Alternatíva II
„(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, podá na podnet generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju podá aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa. Porušením zákona, alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“.
Alternatíva I:
46. V § 266 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Verejný ochranca práv môže podať na podnet sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného proti takému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa.“.
Alternatíva II:
46. V § 266 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejný ochranca práv podá na podnet sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného proti takému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa.“.
47. V § 272 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „najvyšší súd v tomto prípade nepostupuje podľa § 269 ods. 2 až § 271, ak požiadavka nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia prevyšuje nad požiadavkou dodržania zákona.“.
48. § 274 znie:
㤠274
(1) O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
(2) Na neverejnom zasadnutí môže najvyšší súd rozhodnúť, ak obvinený a ten, kto podal návrh (§ 266 ods. 1) výslovne vyhlásili, že súhlasia s prejednaním veci na neverejnom zasadnutí, alebo ak bol zákon porušený v neprospech obvineného a z obsahu sťažnosti pre porušenie zákona je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k zrušeniu celého napadnutého rozhodnutia a postupu podľa § 270.“.
49. V § 309 ods. 1 písm. a) sa slová „a určito a“ nahrádzajú slovami „a určito,“.
50. V § 309 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu,".
51. § 311 znie:
㤠311
(1) Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody, na náhradu ktorej sa obvinený zaviazal alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely s uvedením jej konkrétneho adresáta, vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.
(2) Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.“.
52. Za § 311 sa vkladá § 311a, ktorý znie:
㤠311a
(1) Peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely možno určiť obciam, samosprávnym krajom a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nemajú v predmete činnosti podnikanie, na financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže, rozvoj telesnej kultúry, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.
(2) Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50% štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.“.
53. § 345 znie:
㤠345
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku alebo jeho časti vykonateľným, upovedomí o tom predseda senátu orgán, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, zaslaním odpisu rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.“
54. V § 346 ods. 1 sa slová „orgánu, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku“ nahrádzajú slovami „orgánu, ktorý spravuje prepadnutý majetok“.
55. V § 347 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 47 ods. 2“.
56. V § 348 ods. 2 sa slová „ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení“ nahradzujú slovami „ktorý je poverený úschovou alebo správou zaisteného majetku“.
57. Za § 361 sa vkladá § 362, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠362
Výkon rozhodnutia o schválení zmieru
(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým súd a v prípravnom konaní prokurátor schválil zmier, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zabezpečí, aby peňažná suma určená obvineným na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí.
(2) Ak nie je možné peňažnú sumu podľa odseku 1 odovzdať, alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.
(3) Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely, bola vrátená obvinenému.
(4) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
58. V § 384 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky účinky príkazu na zatknutie (§ 69).".
59. V § 387 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak výkon trestu, pre ktorý bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený, odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon trestu odňatia slobody.“.
60. V § 398 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení z predbežnej väzby, ak s v priebehu predbežného vyšetrovania zistí niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394.“.
61. § 399 ods. 3 znie:
„(3) Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom v § 400 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak rozhodnutie ministra spravodlivosti o povolení vydania bolo vydané pred týmto dňom. Okrem toho nariadi prepustenie z vydávacej väzby tiež, ak
a) štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b) najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie nepovolil, alebo
c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.“.
62. V § 402 ods. 4 druhá veta znie: „Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
63. V § 409 písmeno a) znie:
„a) medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnutí,“.
64. V § 411 odsek 4 znie:
„(4) Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.“.
65. V § 414 odsek 1 znie:
„(1) Vykonať cudzie rozhodnutie v Slovenskej republike možno len vtedy, ak bolo uznané; v prípadoch uvedených v § 415 a § 417, až keď ministerstvo spravodlivosti udelilo súhlas. Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, na nariadenie výkonu je príslušný Okresný súd Bratislava 1.“.
66. V § 431 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „V prípade naliehavosti môže dožiadanie zaslať súdu priamo aj ministerstvo spravodlivosti.“.
67. V § 433 odsek 3 znie:
„(3) Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom slovenským orgánom je možná na základe súhlasu prokurátora; ak úkon vykonáva súd, súhlas udeľuje tento súd.“.
68. § 453 sa vypúšťa.
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/l962 Zb., 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Z.z., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu ČSFR, uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z., zákona č. 13/1998 Z.z., zákona č. 129/l988 Z.z., zákona č. 10/1999 Z.z., zákona č. 183/1999 Z.z., zákona č. 399/2000 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 485/2001 Z.z., zákona č. 237/2002 Z.z., zákona č. 421/2002 Z.z. a zákona č. 448/2002 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 33 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny".
2. V § 40 sa za odsek 3 vkladá odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa, súd zníži trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť výraznou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom trestnom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
3. V § 67 ods. 1 písm. a) sa slovo „dvadsať" nahrádza slovom „tridsať".
4. V § 67 ods. 1 písm. b) sa slovo „desať" nahrádza slovom „dvadsať".
5. V § 67 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako päť rokov,".
6. V § 67 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako jeden rok,".
7. V § 67 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) tri roky pri ostatných trestných činoch.".
8. V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 162a Trestného poriadku,
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku.“.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 490/2001 Z.z. sa mení takto:
V § 1 sa slová „obzvlášť závažné trestné činy (§ 41 ods. 2 Trestného zákona)“ nahrádzajú slovami „trestné činy, za ktoré hrozí páchateľovi podľa Trestného zákona výnimočný trest alebo trestné činy uvedené v § 62 ods. 1 Trestného zákona, ak boli spáchané organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou".
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2003 okrem čl. I - bodu 46, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.