Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov sa viaže na základné trestnoprávne predpisy, ktorými sú zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Slovenské trestné kódexy už obsahujú niektoré inštitúty, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných a mediačných činností, a to najmä podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 – § 308 Tr. por. a zmier podľa § 309 – § 314 Tr. por..
Na základe vyššie uvedeného je samozrejmé, že rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby si vyžadujú účasť kvalifikovaných osôb s príslušnými kompetenciami. Osoby, ktoré sa zaoberajú na rovnakej úrovni mediáciou následne vytvárajú podmienky na uplatnenie odklonov v trestnom konaní.
Predkladaný návrh zákona predpokladá zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka, vrátane jeho postavenia, pôsobnosti, práv a kompetencií. Probačný a mediačný úradník bude v zákonom stanovených prípadoch vykonávať dohľad nad obvineným, ktorý bude spočívať nielen v samotnej kontrole správania sa obvineného, ale bude zahŕňať aj pozitívne vedenie, pomoc a kontrolu voči takejto osobe. Zároveň bude probačný a mediačný úradník pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi poškodeným a obvineným v otázkach náhrady škody, ktorá vznikla spáchaným trestným činom.
Mediačné činnosti si vyžadujú zákonnú úpravu, kedy je potrebné pri používaní alternatívnych spôsobov trestného konania, najmä pri príprave a sprostredkovaní dohody medzi obvineným a poškodeným, zaistiť citlivý a nestranný prístup, ktorý nie je možné vyžadovať od samotných orgánov činných v trestnom konaní, na druhej strane však je potrebné zabezpečiť nadväznosť na rozhodovanie týchto orgánov.
Jedným zo základov probačnej práce je preventívne pôsobenie na obvineného, ktorý sa podrobuje dohľadu probačného a mediačného úradníka tak, aby sa zamedzilo recidíve ďalšej trestnej činnosti u tejto osoby. Ďalej je to psychosociálna pomoc obvinenému, jeho motivácia a odborná pomoc pri odstraňovaní jeho škodlivých návykov a závislostí (napr. drogová závislosť, alkoholizmus).
Prijatie zákona o probačných a mediačných úradníkoch predpokladá aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1328 z 11. decembra 2002 k Prioritným úlohám vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nie je predmetom úpravy komunitárneho práva a nie je ani prioritou vyplývajúcou z Bielej knihy. Z tohto dôvodu sa k návrhu zákona nevypracováva tabuľka zhody.
právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
vláda Slovenskej republiky.
Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
a) problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh legislatávneho zámeru nie je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,
b) podľa prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002 je prioritnou úlohou prijať zákon o probačných a mediačných úradníkoch.
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) nie je upravená v práve Európskej únie.
žiadna.
pre určenie gestorstva k smerniciam je tento bod bezpredmetný.
účasť expertov na príprave návrhu zákona nebola využitá.
- Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť
V súvislosti s prijatím zákona sa predpokladá minimálne prijatie 2 probačných úradníkov priemerne na každý okresný súd (spolu 110 úradníkov) a vytvorenie príslušného odboru na ministerstve (6 úradníkov). Konkrétne vyčíslenie je nasledujúce:
Na okresných súdoch bude od 1.1.2004 probačnú a mediačnú činnosť zabezpečovať 110 probačných a mediačných úradníkov zaradených v štátnej službe, na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky vznikne k 1.1 2004 nový odbor probačnej a mediačnej služby so šiestimi zamestnancami, z toho 5 bude zaradených do štátnej služby a 1 do verejnej služby. Vyčíslenie nákladov na prevádzku probačnej a mediačnej služby na rok 2004 je nasledovné:
110 probačných a mediačných úradníkov na okresných súdoch bude od 1.1.2004 odmeňovaných podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Zaradenie do 6. platovej triedy a 6. platového stupňa.
Tarifný plat
| 110 osôb x 13 080 Sk x 13 mesiacov | = | 18 704 400 Sk |
| Osobný príplatok (50 % tarifného platu) | ||
| 110 osôb x 8 340 Sk x 13 mesiacov | = | 11 926 200 Sk |
| Spolu | = | 30 630 600 Sk |
a) Riaditeľ odboru: zaradenie do 9. platovej triedy a 6. platového stupňa (štátny radca)
Tarifný plat
| 1 osoba x 17 140 Sk x 13 mesiacov | = | 222 820 Sk |
| Osobný príplatok (70 % tarifného platu) | ||
| 1 osoba x 15 340 Sk x 13 mesiacov | 199 420 Sk | |
| Príplatok za riadenie (30 %) | ||
| 1 osoba x 6 580 Sk x 13 mesiacov | = | 85 540 Sk |
| Spolu | = | 507 780 Sk |
b) Hlavný radca: 2 osoby – zaradenie do 8. platovej triedy a 6. platového stupňa
Tarifný plat
| 2 osoby x 15 910 Sk x 13 mesiacov | = | 413 660 Sk |
| Osobný príplatok (50 % ) | ||
| 2 osoby x 10 190 Sk x 13 mesiacov | = | 264 940 Sk |
| Spolu | = | 678 600 Sk |
c) Odborný radca: 2 osoby – zaradenie do 7. platovej triedy a 6. platového stupňa
Tarifný plat
| 2 osoby x 14 860 Sk x 13 mesiacov | = | 386 360 Sk |
| Osobný príplatok (40 % ) | ||
| 2 osoby x 7 620 Sk x 13 mesiacov | = | 198 120 Sk |
| Spolu | = | 584 480 Sk |
d) Administratíva: 1 osoba odmeňovaná podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Zaradená do 4. platovej triedy a do 6. platového stupňa.
Tarifný plat:
| 1 osoba x 6 320 Sk x 13 mesiacov | = | 83 160 Sk |
| Osobný príplatok (50 %): | ||
| 1 osoba x 3 780 Sk x 13 mesiacov | = | 49 140 Sk |
| Spolu | = | 131 360 Sk |
=
| Okresné súdy (probační úradníci) | = | 30 630 600 Sk |
| Ministerstvo spravodlivosti SR (zamestnanci) | = | 1 902 160 Sk |
| Spolu | = | 32 532 760 Sk |
POISTNÉ FONDY - odvody do poisťovní a príspevku do Národného úradu práce vo výške 37,5 % z miezd.
36 772 710 Sk x 0,375 ................. = 12 199 785 Sk
1. Probační a mediační úradníci: ide o prvotné vybavenie nábytkom vrátane príslušného technického zariadenia
| 110 osôb x 50 tis. Sk | = | 5 500 tis. Sk |
| Spolu | = | 5 500 tis. Sk |
2. Zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR: prvotné vybavenie nábytkom vrátane príslušného technického zariadenia
| 6 osôb x 50 tis. Sk | 300 tis. Sk | |
| Spolu | = | 300 tis. Sk |
| CELKOM | = | 5 800 tis. Sk |
1. Probační a mediační úradníci: zabezpečenie výpočtovej techniky vrátane reprografickej techniky
| 110 osôb x 100 tis. Sk | = |
11 000 tis. Sk |
2. Zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR: zabezpečenie výpočtovej techniky vrátane reprografickej techniky
| 6 osôb x 100 tis. Sk | = | 600 tis. Sk |
| CELKOM | = | 11 600 tis. Sk |
| 1. | Mzdové prostriedky | 32 532 760 Sk | |
| 2. | Poistné fondy | 12 199 785 Sk | |
| 3. | Materiálno-technické zabezpečenie | 5 800 000 Sk | |
| 4. | Kapitálové výdavky | 11 600 000 Sk | |
| Spolu | 62 132 545 Sk |
- Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb - bezpredmetné.
- Odhad dopadov na životné prostredie - bezpredmetné.
K § 1
Nový zákon o probačných a mediačných úradníkoch sa viaže na základné
trestnoprávne predpisy, a to zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení
neskorších predpisov a zákon č. 141/1961 Zb.(Trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov.
Trestné právo vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie, čo znamená, že štátne donútenie trestnoprávnymi prostriedkami je treba používať len vtedy, ak neexistuje iné riešenie, ako dosiahnuť súlad správania sa ľudí s právom.
Koncepcia zákona o probačných a mediačných úradníkoch vychádza z nového poňatia restoratívnej justície, ktorá kladie dôraz na odstránenie konfliktu, ktorý vznikol medzi páchateľom trestného činu a poškodeným (resp. obeťou). Zároveň potláča tradičné chápanie trestného činu ako útoku na štát, resp. spoločnosť a zdôrazňuje poškodenie konkrétnej obete trestného činu. V trestnom procese sa preto počíta nielen s aktívnou úlohou obvineného, ale aj s individuálnym zohľadnením záujmov a potrieb poškodených a ďalších dotknutých subjektov.
Zákon ustanovuje vznik inštitútu probačných a mediačných úradníkov, obsah pojmov mediácia, probácia a vymedzenie probačných a mediačných činností. Zákon zároveň ustanovuje, že činnosť probačných a mediačných úradníkov, keďže budú zamestnancami súdov, bude metodicky zabezpečovať Ministerstvo spravodlivosti SR. Zároveň zákon predpokladá aj zriadenie Rady pre probáciu a mediáciu, ktorá by mala postavenie poradného orgánu ministra.
K § 2
Zákon definuje a rozlišuje vykonávanie probačnej a mediačnej činnosti.
K ods.1
Podstatou probácie je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho
ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorá je založená na
vzájomnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. Uplatnenie probácie
vedie k zvýšeniu účinnosti trestnej sankcie a páchateľ je ušetrený škodlivých
dôsledkov výkonu trestu odňatia slobody.
Probáciu nemožno chápať ako prejav rezignácie na splnenie účelu trestu, alebo ako zmiernenie trestnej represie a zhovievavý postoj k páchateľovi trestného činu. Jej význam spočíva v diferencovanejšom prístupe a zaobchádzaní s páchateľmi rôznych trestných činov, vo využití iných – účinnejších prostriedkov ako reakcii na menej závažnú kriminalitu a vo vytvorení lepších podmienok a možností postihu závažnejších trestných činov.
Autorita probačných a mediačných úradníkov je odvodená od autority súdu, preto nie je možné zamieňať ich činnosť s prácou sociálnych pracovníkov, aj keď niektoré ich postupy a metódy majú podobný charakter.
Z podstaty probácie sa dá odvodiť aj jej základné zameranie. Práca probačného úradníka smeruje nielen k realizácii dohľadu súdu, ale najmä k starostlivosti o páchateľa k pomoci v jeho problémoch s cieľom posilnenia jeho schopnosti bezkonfliktného spôsobu života v spoločnosti a pozitívneho vzťahu k prostrediu v ktorom žije, prípadne schopnosti nájsť nové prostredie, ktoré ho nebude negatívne ovplyvňovať vo vzťahu k trestnej, či inej protispoločenskej činnosti.
Význam probácie spočíva hlavne v diferencovanom prístupe k páchateľovi trestného činu a vo využití účinnejších prostriedkov na reakciu na spáchaný trestný čin, než je trest odňatia slobody. Uplatnenie probácie vedie k zvýšeniu účinnosti trestnej represie a k dosiahnutiu vyváženého pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Kontrola výkonu trestov nespojených s odňatím slobody sa bude uplatňovať najmä pri treste zákazu činnosti, peňažného trestu, zákazu pobytu a podmienečného odsúdenia.
K ods.2
Mediácia je tu chápaná ako špecifická mimoprocesná metóda riešenia
trestnej veci, ktorá napĺňa zmysel konceptu restoratívnej justície, v prípadoch
tých trestných činov, ktoré sú dôsledkom konfliktného vzťahu medzi páchateľom a
obeťou konkrétneho trestného činu. Mediácia je tu teda vymedzená v užšom
význame, ako býva zvyčajne chápaná, pretože je výslovne viazaná na súvislosť
s trestným konaním.
Mediácia medzi poškodeným a obvineným vychádza zo všeobecných zásad a princípov mediácie, jej špecifiká sú však dané kontextom trestného konania, v rámci ktorého sa uplatňuje.
Vo všeobecnosti je možné povedať, že mediácia je považovaná za jednu z významných metód spojenú s filozofiou obnovujúcej (restoratívnej) justície, dokonca je niekedy vnímaná ako jeden zo základných nástrojov praktického uplatnenia tohoto princípu. Mediácia redefinuje trestný čin ako konflikt medzi stranami, ktorých sa bezprostredne týka.
Zmyslom mediácie je efektívne urovnanie alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu spojeného s trestným činom a odstránenie alebo náprava jeho následkov. Mediáciu nie je možné zamieňať s procesným prejednaním a rozhodnutím trestnej veci mimo štandartného konania. V rámci mediácie nie je možné riešiť otázku viny alebo neviny obvineného alebo skutkové pochybnosti týkajúce sa stíhaného trestného činu.
Mediácia je postavená na zásade dobrovoľnosti oboch strán – páchateľa aj poškodeného, probačný a mediačný úradník môže vykonávať jednotlivé úkony mediácie až potom, čo získal písomný súhlas oboch strán a rovnako tak vyjadril svoj súhlas s vykonaním mediácie predseda senátu, samosudca a v prípravnom konaní prokurátor.
Konečné rozhodnutie vo veci ostáva vo výlučnej právomoci súdu a v prípravnom konaní prokurátora, restoratívne poňatie trestnej spravodlivosti však vytvára probačnému a mediačnému úradníkovi priestor k tomu, aby stranám ponúkol inú možnosť riešenia trestnej veci než je klasické trestné konanie.
K § 3
K ods. 1
Činnosť probačných a mediačných úradníkov je vymedzená v súlade s právnou
úpravou obsiahnutou v trestnom zákone a v trestnom poriadku. Zvláštnymi druhmi
konania sa tu rozumejú najmä podmienečné zastavenie trestného konania a zmier.
Medzi činnosti, ktoré môže vykonávať probačný a mediačný úradník patria najmä:
a) Zhromažďovanie podkladov o obvinenom sa nazýva „súdna pomoc“. Probačný a mediačný úradník postupuje tak, že na základe žiadosti predsedu senátu, samosudcu a prokurátora v prípravnom konaní kontaktuje obvineného a s jeho súhlasom s ním prejednáva otázky jeho osobnej situácie. Úradník má možnosť kontaktovať aj osoby z okolia obvineného (rodina, priatelia, zamestnávateľ). Na základe takto získaných informácií spracuje podrobnú správu.
b) Úlohou probačného a mediačného úradníka bude postupovať v zmysle § 307 – § 308 Tr. por. (podmienečné zastavenie trestného stíhania) a § 309 – § 314 Tr. por. (zmier) tak, aby súd resp. prokurátor mohol vec skončiť v rámci odklonu.
c) Uzavretie dohody sa uskutočňuje v rámci mediačného procesu. Probačný a mediačný úradník sprostredkuje stretnutie poškodeného a páchateľa za účelom odstránenia konfliktu, ktorý vznikol medzi nimi spáchaním trestného činu a zároveň odstránením následkov, ktoré vznikli spáchaním trestného činu. Skutočnosti, na ktorých sa obe strany dohodnú sa stávajú súčasťou písomnej dohody, ktorej plnenie sleduje probačný a mediačný úradník v rámci dohľadu nad odsúdeným (v rámci skúšobnej doby).
d) Probačný a mediačný úradník pri výkone dohľadu spája funkciu dohľadu (represie) s funkciou pomoci. Jednak kontroluje dodržiavanie obmedzení alebo povinností, ktoré boli odsúdenému uložené rozsudkom, a zároveň v spolupráci so štátnymi a mimovládnymi organizáciami sprostredkuje odsúdenému riešenie jeho problémov (jedná sa napr. o sprostredkovanie zamestnania, rekvalifikačného kurzu, resocializačných kurzov…). O správaní sa odsúdeného v pravidelných intervaloch spracúva správu pre súd (resp. prokuratúru), na základe týchto správ rozhodne súd resp. prokuratúra o osvedčení alebo neosvedčení sa páchateľa v skúšobnej dobe. Výkonom dohľadu sa rozumie pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného programu a kontrola dodržiavania podmienok uložených páchateľovi súdom. Účelom dohľadu je sledovanie a kontrola správania sa páchateľa, čím je zaisťovaná ochrana spoločnosti a zníženie možnosti opakovania trestnej činnosti, odborné vedenie a pomoc páchateľovi s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti viedol riadny život.
e) Pri dohľade nad páchateľom podmienečne prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody hovoríme o „parole“. Dohľad v tomto prípade spočíva v pravidelnom kontakte úradníka s páchateľom a v sociálnej práci s takýmto páchateľom. Dohľad a kontrola správania sa odsúdeného smeruje k tomu, aby viedol riadny život, a spočíva preto najmä v kontrole dodržiavania zložených obmedzení a povinností, či podmienečne prepustený nepácha trestné činy alebo priestupky, či sa nedopúšťa inej protispoločenskej činnosti, či má dostatok legálnych zdrojov na svoju obživu a pod..
K ods. 2
Odstraňovanie následkov trestnej činnosti zo strany probačného a mediačného
úradníka bude spočívať najmä v sprostredkovaní kontaktu poškodeného s tým, kto
je za vzniknutú škodu zodpovedný s cieľom dosiahnuť dohodu o náhrade škody a
motivácii obvineného, aby odstránil následky spáchaného trestného činu.
Závažným hľadiskom probačnej práce je preventívne pôsobenie, ktoré má za cieľ zabrániť recidíve trestnej činnosti u osôb, ktoré sa podrobujú probačnému dohľadu. Súčasťou tohoto pôsobenia je aj psychosociálna pomoc obvinenému, jeho motivácia a odborné vedenie.
Mediačná práca zahŕňa účinné odstránenie alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu, ktorý je spojený so spáchaným trestným činom a zahŕňa zároveň aj pomoc osobám, ktorá boli postihnuté trestným činom, aby sa im dostalo morálneho zadosťučinenia a finančného odškodnenia.
K ods. 3
Zriadenie inštitútu probačných a mediačných úradníkov nebráni tomu, aby
obdobné služby, najmä mediačnú činnosť vykonávali iné, a to spravidla mimovládne
organizácie.
K ods. 4
Probačný a mediačný úradník vykonáva svoje kompetencie jednak na základe
pokynu orgánov činných v trestnom konaní, týka sa to najmä probačnej činnosti.
V oblasti mediácie môže začať svoju činnosť aj na základe podnetu jednej zo strán trestného konania, ak tomu nebráni zákon alebo rozhodnutie vydané v trestnom konaní. Vždy je však potrebné, aby získal súhlas predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora s uskutočnením mediácie v konkrétnom prípade. Ak takýto súhlas nie je udelený, probačný a mediačný úradník nemôže ďalej vykonávať mediáciu v tomto prípade.
V súlade s doporučením výboru ministrov Rady Európy je potrebné zaistiť, aby rozhodovanie o postúpení trestnej veci k mediácii, rovnako tak ako hodnotenie výsledku procesu mediácie bolo vyhradené orgánom činným v trestnom konaní (čl. 9 návrhu schváleného na jednaní Výboru Rady Európy pre trestné problémy, CDPC, 7. – 11. 6. 1999).
K ods. 5
Vzhľadom k tomu, že probačný a mediačný úradník môže byť prokurátorom alebo
predsedom senátu poverený zisťovaním informácií o osobe páchateľa, poskytuje sa
mu oprávnenie získavať tieto informácie.
Zhromažďovanie týchto informácií slúži súdu na posúdenie osoby, ktorá je obžalovaná najmä z hľadiska uloženia trestu.
K ods. 6
Zákon v tomto ustanovení zabezpečuje, aby bol probačný a mediačný úradník
najmä v mediačných veciach včas informovaný o prípadoch, ktoré sú na mediáciu
vhodné už na začiatku trestného stíhania. Z tohoto dôvodu je tu ustanovená
povinnosť policajného orgánu, vyšetrovateľa a prokurátora informovať
probačného a mediačného úradníka o takýchto vhodných veciach, najmä v prípadoch,
ktoré sa týkajú mladistvých.
K § 4
K ods. 1
Probačný a mediačný úradník vykonáva svoju funkciu s ohľadom na svoju
špecifickú činnosť oddelene od orgánov sociálnej pomoci. Na strane druhej je
nutným predpokladom efektívnej činnosti úradníkov ich súčinnosť so štátnymi
orgánmi a organizáciami a rovnako tak s mimovládnymi organizáciami, najmä s tými
ktoré sa venujú rôznym probačným a resocializačným programom.
V tejto súvislosti je tiež žiadúce, aby nastávala výmena informácii medzi nimi a
týmito spolupracujúcimi organizáciami.
Predmetom spolupráce a koordinácie je taktiež vyhľadávanie a zabezpečovanie vhodných terapeutických a resocializačných programov, ktoré sú zamerané na zníženie rizík recidívy sociálne patologických javov. Rovnako tak je potrená spolupráca s programami prevencie kriminality.
K ods. 2
Na riadny výkon probačných a mediačných činností je nutné získať potrebné
informácie a poznatky o obvinenom a preto sú probační a mediační úradníci
oprávnení obracať sa na štátne orgány, právnické a fyzické osoby s dožiadaním o
oznámenie potrebných údajov. Tieto sú povinné, pokiaľ tomu nebráni zvláštny
zákon požadované údaje bez zbytočného odkladu oznámiť. Zvláštny zákon bráni
oznámiť požadované údaje v prípade utajovaných skutočností alebo uznanej
povinnosti mlčanlivosti (§ 99 ods. 1 Tr. por.).
K ods. 3
Ak odmietne dožiadaný orgán poskytnúť informáciu probačný a mediačný úradník
vec postúpi predsedovi senátu, samosudcovi a v prípravnom konaní prokurátorovi,
ktorý vykoná ďalšie potrebné opatrenia podľa Trestného poriadku
(§ 66 Tr. por.).
K ods. 4
Pokiaľ je vedené trestné konanie proti obvinenému vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, postupuje probačný úradník v súčinnosti so Zborom
väzenskej a justičnej stráže.
K § 5
K ods. 1
Zákon zriaďuje inštitút probačného a mediačného úradníka vrátane vymedzenia
jeho pôsobnosti, práv a povinností tak, aby mal dostatok kompetencií k účinnému
napomáhaniu pri aplikácii odklonov v trestnom konaní a pri ukladaní
alternatívnych trestov.
Probačný a mediačný úradník je štátnym zamestnancom a jeho pracoviskom je okresný súd. Zákon stanovuje podmienky, za ktorých sa môže občan stať probačným a mediačným úradníkom. Úradníkom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto predpoklady podľa § 14 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe.
K ods. 2
Súčasne zákon stanovuje povinnosť probačného a mediačného úradníka,
aby v lehote dvoch rokov od začiatku výkonu funkcie absolvoval ďalšie
odborné vzdelávanie a odbornú skúšku. Obsah a rozsah vzdelávania a skúšky určí
Ministerstvo spravodlivosti SR služobným predpisom.
K § 6
K ods. 1
Na uskutočňovanie probačnej a mediačnej činností určuje zákon probačnému a
mediačnému úradníkovi oprávnenia a povinnosti, ktoré musí dodržiavať.
Predovšetkým má povinnosť riadiť sa Ústavou SR, zákonmi a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ďalej je povinný rešpektovať pokyny predsedu
senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora. Probačný a mediačný úradník
je povinný rešpektovať a chrániť ľudské práva a slobody. Pri nedodržaní týchto
povinností zo strany probačného a mediačného úradníka zákon dáva predsedovi
senátu, samosudcovi a v prípravnom konaní prokurátorovi oprávnenie vec odňať v
rámci neformálneho rozhodnutia, a prideliť ju inému probačnému a mediačnému
úradníkovi.
K ods. 2
Trestný zákon nepredpokladá u žiadneho z trestov stanovisko alebo vyjadrenie
obvineného k jeho uloženiu. Stanovisko obvineného je však vhodné zistiť najmä
z hľadiska výšky trestu, stanovenia primeraných splátok v súvislosti s určením
druhu a rozsahu zakázanej činnosti a pod..
K ods. 3
Pri porušení podmienok obmedzení alebo povinností určených obvinenému v rámci dohľadu ktorý vykonáva probačný a mediačný úradník, tento zašle správu o zistených skutočnostiach predsedovi senátu, samosudcovi a v prípravnom konaní prokurátorovi. Na základe tejto informácie menovaní rozhodnú o ďalšom postupe v trestnom konaní.
K ods. 4
V tomto ustanovení je v nadväznosti na § 65 Tr. por. dané výslovné
oprávnenie probačného a mediačného úradníka nahliadať do trestných spisov.
Toto právo je vymedzené iba rozsahom pôsobnosti probačného a mediačného
úradníka.
K § 7
K ods. 1
Špeciálna úprava mlčanlivosti dopĺňa všeobecnú úpravu ustanovenú v zákone č.
312/2001 Z.z. a v Zákonníku práce. Prelomenie mlčanlivosti vo vzťahu
k policajnému orgánu, súdu alebo prokuratúre je nutné v záujme neobmedzovaného a
koordinovaného toku informácii potrebných a dôležitých pre úspešný priebeh a
výsledok trestného konania.
K ods. 2
V rámci mediácie musí probačný úradník nadviazať s klientmi zvláštny
vzťah založený na vzájomnej dôvere, v rámci ktorého môže získať informácie ktoré
sa neprejavia z hľadiska konkrétneho výsledku mediačnej činnosti, ktoré by však
mohli mať význam v prebiehajúcom alebo v inom trestom konaní. Aby nedošlo
k narušeniu dôvery medzi mediátorom a jeho klientmi, je potrebné zabezpečiť aby
nedošlo k zneužitiu takýchto informácii.
K čl. II
V súvislosti s novou právnou úpravou je potrebné v príslušných častiach doplniť aj Trestný poriadok.
K čl. III
Účinnosť zákona je stanovená na 1. január 2004 z dôvodu dostatočného času na personálne, organizačné a finančné zabezpečenie vzniku inštitútu probačného a mediačného úradníka na každom okresnom súde v Slovenskej republike.