Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24. novembra 2000 (ozn. č. 326/2001 Z.z.) predpokladá v článku 7 uzavretie osobitnej medzinárodnej zmluvy, ktorou zmluvné strany upravia rozsah a podmienky uplatnenia práva na výhradu svedomia. Za týmto účelom sa uskutočnili dňa 11. marca 2003 a 3. apríla 2003 expertné rokovania medzi zástupcami Ministerstva spravodlivosti SR a Konferencie biskupov Slovenska, na ktorých obe strany prezentovali zásady budúcej zmluvnej úpravy. Výsledkom týchto rokovaní bolo vypracovanie návrhu textu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia. Otvorené otázky boli doriešené v pracovnom styku poverenými zástupcami oboch strán. Navrhovaná Zmluva bude prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti v histórii konkordátov uzavretých medzi Svätou stolicou a inými štátmi.
Sloboda svedomia predstavuje najvyšší prejav dôstojnosti človeka, nakoľko iba na základe slobodného a všeobecne prospešného konania a rozhodovania sa môže človek úplne realizovať, dosiahnuť zmysel a cieľ svojho života. Ľudský život je pritom prvoradou všeľudskou uznávanou hodnotou, pretože je základnou podmienkou ľudského konania a ľudských zážitkov, fungovania medziľudských vzťahov a nakoniec dosiahnutia spoločného dobra, čo je zmyslom existencie človeka. Preto by mal mať každý prirodzené právo na uplatnenie výhrady svojho svedomia vo vzťahu k týmto výsostným hodnotám. Zmyslom predkladanej Zmluvy je v tomto smere umožniť odmietnuť každé konanie, ktoré by malo za následok stratu ľudského života, jeho ohrozenie, obmedzenie jeho rozvoja a jeho odovzdávania, alebo by znižovalo ľudskú dôstojnosť alebo by zabraňovalo možnosti dosiahnuť zmysel vlastného života. Navrhovaná Zmluva vychádza z článku 24 Ústavy SR, ktorý deklaruje slobodu svedomia a náuky viery a mravov Katolíckej cirkvi.
Navrhovaná Zmluva obsahuje preambulu a 10 článkov.
V preambule obe zmluvné strany potvrdzujú a súčasne vyjadrujú vôľu chrániť a rozvíjať ľudské práva a základné slobody, akými sú sloboda myslenia, sloboda náboženskej viery a vyznania a sloboda svedomia vzťahujúca sa na ľudský život, ľudskú dôstojnosť a zmysel ľudského života.
Článok 1 určuje cieľ navrhovanej Zmluvy, ktorým je zabezpečenie práva na slobodné uplatnenie výhrady svedomia, pričom nadväzujúci článok 2 vymedzuje rozsah tohto práva, ktorý spočíva v ochrane pred stratou, ohrozením, obmedzením rozvoja a odovzdávania ľudského života, ľudskej dôstojnosti a zmyslu ľudského života sledujúceho všeobecné (nie individuálne) dobro.
Článok 3 vymedzuje výrazy a pojmy používané v navrhovanej Zmluve. Pojmom „výhrada svedomia“ pritom rozumie odpor a protest (prejav nesúhlasu) svedomia vo vzťahu ku konaniu, ktoré je nezlučiteľné s náukou viery a mravov Katolíckej cirkvi.
V článku 4 sú demonštratívne uvedené oblasti a činnosti, pri ktorých je možné uplatniť právo na výhradu svedomia. K takýmto oblastiam patrí predovšetkým činnosť v ozbrojených zložkách a ozbrojených zboroch zahŕňajúca najmä odmietnutie výkonu základnej vojenskej služby a možnosť vykonania civilnej služby (zákon č. 207/1995 Z.z. o civilnej službe). Ďalšou významnou oblasťou je zdravotnícka činnosť, pri ktorej je možné odmietnutie vykonávania umelého prerušenia tehotenstva (zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva), umelého alebo asistovaného oplodnenia, ďalej, robenia pokusov a nakladania s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami a tiež konania zahŕňajúceho eutanáziu, klonovanie, sterilizáciu a antikoncepciu (zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti). Dôležitou oblasťou je ďalej výchovnovzdelávacia činnosť, pri ktorej je možné napr. odmietnutie vyučovania určitých predmetov (sexuálna výchova, jóga), resp. používať pritom určené učebné texty (zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl). Možné je tiež odmietnutie rozhodovania rozvodových vecí sudcami (zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch) a tiež odmietnutie právnych služieb (zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii a zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). K možným oblastiam uplatnenia výhrady svedomia patria aj pracovnoprávne vzťahy a v rámci nich napr. odmietnutie výkonu práce v nedeľu a v dňoch cirkevných sviatkov (Zákonník práce č. 311/2001 Z.z.).
Ustanovenie článku 5 obsahuje záväzok Slovenskej republiky upraviť v jednotlivých zákonoch podrobnosti efektívnejšieho uplatňovania slobody svedomia.
Článok 6 v ods. 1 a ods. 2 vyjadrujú základné princípy uplatnenia výhrady svedomia, a to: vylúčenie právnej zodpovednosti za konanie na základe výhrady svedomia a neprípustnosť konania vedúceho k zneužitiu výhrady svedomia.
Článok 7 upravuje obvyklú otázku riešenia sporov ohľadne výkladu a vykonávania Zmluvy, a to formou konzultácií a otázku vytvorenia spoločnej komisie na vykonávanie Zmluvy.
Články 8 až 10 upravujú v medzinárodnej zmluvnej praxi obvyklé ustanovenia týkajúce sa zmien a doplnkov navrhovanej Zmluvy, nadobudnutia a skončenia jej platnosti.
Navrhovaná Zmluva upravuje otázky týkajúce sa slobody svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj práva na život a je teda prezidentskou medzinárodnou zmluvou z oblasti ľudských práv podľa Čl. 7 ods. 4 Ústavy SR, ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky súhlas Národnej rady SR podľa Čl. 86 písm. d) Ústavy SR. Z tohto dôvodu je navrhovaná Zmluva súčasne medzinárodnou zmluvou podľa Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predkladaný materiál bol v rámci pripomienkového konania prerokovaný podľa článku 10 ods. 1 Zásad vlády Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv (schválených uznesením č. 615 z 26. 8. 1997) so zúčastnenými rezortmi, ako aj ďalšími pripomienkujúcimi subjektami.
Materiál bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky dňa ........... .
Predkladaný materiál nemá finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.