1. Každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na zavedenie týchto činov ako trestných podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak boli tieto činy spáchané úmyselne:
a) prechod alebo prevod vlastníctva s vedomím, že toto vlastníctvo je ziskom, na účel ukrytia alebo zatajenia nezákonného pôvodu tohto vlastníctva alebo na účel pomoci akejkoľvek osobe, ktorá sa podieľala na primárnom trestnom čine, aby sa vyhla právnym následkom svojho konania,
b) zakrývanie alebo zatajovanie povahy, pôvodu, miesta, disponovania, pohybu vlastníctva alebo práv s ním spojených, vediac, že toto vlastníctvo je ziskom; a s výhradou svojich ústavných zásad a základných pojmov svojho právneho systému,
c) nadobudnutie, držba alebo užívanie vlastníctva, o ktorom je v čase jeho prijatia známe, že bolo ziskom,
d) spoluúčasť, zhluknutie alebo spolčenie sa na spáchanie, pokus o spáchanie a podporovanie trestného činu, navádzanie na trestný čin, uľahčovanie a návod na spáchanie akéhokoľvek z trestných činov zavedených v súlade s týmto článkom.
2. Na účely uplatnenia alebo použitia odseku 1 tohto článku
a) nie je rozhodujúca skutočnosť, či je primárny trestný čin predmetom trestného zákonodarstva strany,
b) môže byť stanovené, že trestné činy uvedené v tomto odseku sa nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali primárny trestný čin,
c) vedomosť, úmysel alebo motív ako znak činov uvedených v tomto odseku sa posúdi podľa objektívnych skutkových okolností.
3. Každá strana môže prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné na zavedenie všetkých alebo niektorých činov uvedených v odseku 1 tohto článku ako trestných činov podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, a to vo všetkých alebo v niektorých z týchto prípadov, ak páchateľ
a) mal predpokladať, že vlastníctvo bolo ziskom,
b) konal s úmyslom dosiahnuť zisk,
c) konal s úmyslom napomôcť pokračovanie v trestnej činnosti.
4. Každá strana môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že odsek 1 tohto článku sa vzťahuje iba na trestné činy alebo na druhy trestných činov uvedených vo vyhlásení.
1. Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že uplatňuje jednu výhradu alebo viaceré výhrady uvedené v článku 2 ods. 2, v článku 6 ods. 4, v článku 14 ods. 3, v článku 21 ods. 2, v článku 25 ods. 3 a v článku 32 ods. 2. Iné výhrady sú neprípustné.
2. Každý štát, ktorý urobil výhradu podľa predchádzajúceho odseku, ju môže úplne alebo čiastočne odvolať prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť v deň jeho prijatia generálnym tajomníkom.
3. Strana, ktorá urobila výhradu proti ustanoveniu tohto dohovoru, sa nemôže domáhať použitia tohto ustanovenia od žiadnej inej strany; môže však, ak je táto výhrada čiastočná alebo podmienená, žiadať použitie tohto ustanovenia, ak ho sama prijala.