Správa je predložená na základe uznesenia vlády SR č. 732/1994, ktorým vláda schválila projekt a štatút agenta pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a uložila ministrovi spravodlivosti predkladať každoročne vláde Správu o činnosti agenta za predchádzajúci kalendárny rok.
Správa analyzuje stav konania v sťažnostiach proti SR pred Európskym súdom pre ľudské práva a výkon rozsudkov Súdu.
Správa je predložená bez rozporu v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Správa ako informatívny materiál nemá dopad na štátny rozpočet.
Správa bola spracovaná na základe spisovej dokumentácie a ďalších relevantných podkladov. Z počtu 134 sťažností notifikovaných vláde od roku 1993 je 52 vecí skončených a 82 vecí otvorených. Z tohto počtu v 56 veciach Súd skúma prijateľnosť sťažnosti, v 3 veciach Súd skúma podstatu sťažnosti, v 3 veciach ešte nie je právoplatný rozsudok, a v 16 veciach prebieha dohľad Výboru ministrov Rady Európy nad vykonaním rozsudku. V roku 2002 Súd prijal 7 rozsudkov vo vzťahu k Slovenskej republike, z toho v 4 prípadoch zistil porušenie povinnosti Slovenskej republiky a v 3 prípadoch vyčiarkol vec zo zoznamu otvorených vecí z dôvodu uzavretia zmieru medzi Slovenskou republikou a sťažovateľom. Všetky rozsudky sa týkali porušenia článku 6 Dohovoru – práva na spravodlivé súdne konanie.
Prílohu k správe tvorí prehľadná tabuľka sťažností informujúca o súčasnom stave vybavovania jednotlivých vecí, charakteristika rozsudkov prijatých v roku 2002 a tabuľka poskytujúca prehľad o finančných čiastkach priznaných sťažovateľom v rámci spravodlivého zadosťučinenia alebo dohodnutých na základe rokovania o zmieri.
Konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkového protokolu č. 11 platného od 1. novembra 1998 a Rokovací poriadok Súdu. V zmysle pravidla 35 Rokovacieho poriadku Súdu, Slovenská republika musí byť v konaní pred Súdom zastúpená agentom, ktorý môže využívať pomoc advokátov a znalcov. Slovenská republika ako právny nástupca po bývalej ČSFR je viazaná Dohovorom s platnosťou od 18. marca 1992. V tento deň ČSFR ratifikovala uvedený medzinárodný dokument, čím uznala právo jednotlivca na podanie sťažnosti na porušenie práv uvedených v Dohovore a dodatkových protokoloch k nemu.