Návrh
Zákon
z..........2003,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
Národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 480/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa slovo „spoluobčanov“ nahrádza slovami „iných osôb“.
2. V § 2 sa slová „zameriavajú svoju činnosť“ nahrádzajú slovami „dbajú pri tom“.
3. V § 6 sa vypúšťajú slová „a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili“.
4. V § 7 odsek 1 znie:
„(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.“
5. V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú písmená d) a e).
6. V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú písmená d) až f). Doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená d) až j).
7. V § 9 ods. 3 sa vypúšťa písmeno g). Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená g) až i).
8. V § 9 ods. 3 písm. e) sa slovo „g)“ nahrádza slovom „d)“.
9. V § 9 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
10. § 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.“.
11. V § 15 ods. 1 tretia a štvrtá veta znejú: „Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým vysloví písomný súhlas, môže predseda súdu prideliť vec inému sudcovi v súlade s rozvrhom práce. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1“.
12. V § 15 ods. 1 sa vypúšťa piata veta.
14. Za § 15 sa vkladá § 15a, ktorý znie:
„15a
(1) Účastníci majú právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi z dôvodov podľa § 14 ods. 1.
(2) Účastník je povinný uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil sudca, o vylúčenie ktorého ide, alebo do 15 dní od kedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
(3) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel a akými dôkazmi môže byť preukázaný.
(4) Na opakované námietky zaujatosti súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol.“.
15. V § 16 ods. 1 sa pripája nová veta, ktorá znie:
„O vylúčení sudcu rozhodne súd najneskôr do desiatich dní od podania námietky zaujatosti.“.
16. V § 17 ods. 2 sa v druhej vete vypúšťajú slová „a súdneho exekútora“.
17. § 22 znie:
㤠22
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.“.
18. V § 27 ods. 1 prvá veta znie: „Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony.“.
19. V § 29 ods. 2 sa vypúšťajú slová „ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami“ a slová „bol postihnutý“ sa nahrádzajú slovami „je postihnutý“.
20. V § 29 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak pominú dôvody, pre ktoré bol ustanovený opatrovník, predseda senátu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka.“.
21. § 30 znie:
㤠30
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, môže ustanoviť súd zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov O tejto možnosti súd účastníka poučí.“.
22. V § 36b sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a e) sa označujú ako písmená b) a d).
23. V § 42 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd ich vyhotoví na jeho trovy.“.
24. § 43 znie:
㤠43
(1) Nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, môže súd uznesením odmietnuť bez pojednávania. V uznesení súd uvedie, ktoré konkrétne skutočnosti podľa § 79 boli dôvodom odmietnutia návrhu a určí lehotu v ktorej je účastník povinný nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľní podanie opraviť alebo doplniť. Lehota na opravu alebo doplnenie podania nesmie byť kratšia ako 30 dní.
(2) Ak účastník konania v lehote určenej súdom podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu, súd uznesenie podľa odseku 1 zruší a pokračuje v konaní. Právne účinky spojené s podaním návrhu zostávajú zachované.
(3) Ak súd, ktorý vydal uznesenie podľa odseku 1 má za to, že účastník konania nedoplnil alebo neopravil podanie v určenej lehote a v celom rozsahu, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
25. V § 44 ods. 1 sa na konci sa pripája táto veta: „Súd na žiadosť účastníka alebo jeho zástupcu vyhotoví za úhradu vecných nákladov kópiu listiny, prípadne inej súčasti súdneho spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní a dokumentov, ktoré obsahujú údaje chránené zákonom.“.
26. V § 45 sa vypúšťajú slová „podľa okolností“.
27. V § 47 ods. 1 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
28. V § 47 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „alebo keď adresát zásielku prevzal po troch dňoch od jej uloženia.“
29. V § 48 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe na adresu bydliska uvedenú v úradnej evidencii, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba o tom nedozvie.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
30. V § 51 sa za slovo „pojednávaní“ vkladajú slová „alebo pri inom úkone súdu“.
31. V § 52 ods. 1 sa slovo „predseda senátu“ nahrádza slovom „súd“ a na konci sa pripája veta „O predvedení rozhodne uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.“.
32. V § 53 odsek 1 znie:
„(1) Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne príkaz súdu alebo kto poruší poriadok alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 25 000 Sk.“.
33. V § 54 sa za slová „predseda senátu“ vkladajú slová „alebo ním poverený zamestnanec“.
34. V § 55 za slová „predseda senátu“ vkladajú slová „alebo ním poverený zamestnanec“.
35. V § 74 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak nie je všeobecný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a ods. 1 je príslušný súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.“
36. § 75 znie:
㤠75
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie osoby, ktorej má byť dieťa zverené do starostlivosti a musí byť z neho zrejmé, že sa navrhovateľ domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a.
(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd ho uznesením bez pojednávania odmietne a v uznesení uvedie vady návrhu. To neplatí pre konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
(4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia riadneho návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a rozhodne najneskôr do dvoch dní od doručenia návrhu.
(5) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehotách uvedených v odseku 2. Lehota sa počíta od vrátenia veci odvolacím súdom, súdu prvého stupňa.
(6) Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa.
(7) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení bez výsluchu účastníkov.“.
37. Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý znie:
㤠75a
(1) Ak sa ocitlo maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený, predseda senátu predbežným opatrením nariadi, aby bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorú v uznesení označí.
(2) Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté dieťa zastúpené. Ak nemá maloletý zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.
(3) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá po dobu troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto doby začaté konanie vo veci samej, trvá predbežné opatrenie až do doby, než sa stane vykonateľným rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí.“.
38. V § 79 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo inej evidencie do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorého sa vec týka. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.“.
39. V § 81 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak súd vydal predbežné opatrenie podľa § 75a začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od vydania predbežného opatrenia.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
40. V § 82 odsek 2 znie:
„(2) Ak konaniu na súde predchádzalo konanie na inom orgáne, konanie na súde začína dňom, keď postúpená vec došla súdu.“.
41. V § 88 ods. 1 sa vypúšťa písmeno o).
42. V § 89a sa vypúšťa druhá veta.
43. V § 91 ods. 2 sa za slová „na jeho späťvzatie“ dopĺňa čiarka a slová „uznanie alebo vzdanie sa nároku“.
44. V § 95 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.“.
45. V § 100 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.“.
46. V § 104 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
47. V § 104a sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
48. V § 114 odsek 2 znie:
„(2) Predseda senátu, s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a vecí podľa § 153b ods. 5, uloží uznesením odporcovi, aby sa k veci písomne vyjadril a aby v prípade, že nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti, ktoré stavia na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, ktorých sa dovoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučí účastníka o možnosti uplatniť námietku zaujatosti podľa § 15a a vyzve ho aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a. Na podanie vyjadrenia určí predseda senátu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia uznesenia.“.
49. § 114 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Uznesenie podľa odseku 2 spolu s rovnopisom a prílohami návrhu musí byť odporcovi doručené do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(4) Ak odporca nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 2, môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a 2 sa nepoužijú.“.
50. Za § 115 sa vkladá § 115a, ktorý znie:
㤠115a
Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak je možné vo veci rozhodnúť len na základe účastníkmi predložených listinných dôkazov a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa tohto práva vzdali; to neplatí vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 .“.
51. V § 116 ods. 3 sa slová „štátne, hospodárske“ nahrádzajú slovami „utajenie utajovaných skutočností chránených osobitným zákonom,“ a vypúšťa sa druhá veta.
52. V § 116 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti pričom ich zároveň poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
53. V § 120 odsek 1 znie:
„(1) Účastníci sú povinní v súdom určenej lehote označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.“.
54. V § 120 ods. 2 sa slová „je povinný vykonať“ nahrádzajú slovom „vykoná“.
55. V § 120 odsek 4 znie:
„(4) Súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr súd neprihliada.“.
56. § 122 znie:
㤠122
(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez pojednávania.
(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
(3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo opakovali.“.
57. V § 124 veta prvá znie: „Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach chránených osobitným zákonom a iná zákonom stanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti.“
58. V § 125 sa za slová „vyjadrenia orgánov“ vkladá čiarka a slová „fyzických osôb“.
59. § 126 ods. 1 veta prvá znie: „ Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.“
60. § 128 znie:
㤠128
Každý je povinný bez zbytočného odkladu a bez náhrady, na požiadanie oznámiť súdu písomne alebo prostredníctvom povereného zástupcu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.“.
61. § 146 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak odmietne súd návrh (žalobu) na začatie konania, je navrhovateľ (žalobca) povinný nahradiť ostatným účastníkom ich trovy.“
62. V § 153b ods. 2 písm. a) sa vypúšťa slovo „prvé“.
63. V § 153b ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
64. V § 153b ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
65. V § 153c ods. 1 sa vypúšťa slovo „prvom“.
66. V § 156 ods. 2 sa slová „tri dni“ nahrádzajú slovami „päť dní“.
67. V § 157 odsek 2 znie:
„(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“.
68. V § 157 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
69. V § 158 odsek 3 znie:
„(3) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, vyhotoví sa rozsudok do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.“.
70. V § 165 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
71. V § 167 ods. 1 sa za slová „o zastavení alebo prerušení konania,“ vkladajú slová „o odmietnutí návrhu na začatie konania,“.
72. V § 172 odsek 1 znie:
„(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.“.
73. § 172 odsek 2 znie:
„(2) Platobný rozkaz nemožno vydať ak nie je známy pobyt odporcu.“.
74. V § 172 sa v odseku 4 vypúšťa druhá veta.
75. V § 173 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“ a na konci sa pripája táto veta: „To neplatí ak sa platobným rozkazom rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).“.
76. V § 174 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
77. § 174 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.“.
78. V § 178 ods. 1 sa slovo „občanov“ nahrádza slovami „fyzických osôb“.
79. V § 178 ods. 2 sa slová „jednotlivých občanov, ktorí sú oboznámení“ nahrádzajú slovami „fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené“.
80. V tretej časti sa vypúšťa šiesta hlava.
81. V § 202 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.
82. V § 202 ods. 3 písmeno d) znie:
„d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1,“.
83. V § 202 ods. 3 sa vypúšťa písmeno l). Doterajšie písmená m) až o) sa označujú ako písmená l) až n).
84. § 202 sa odsek 4, ktorý znie:
„(4) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení neprevyšujúcom dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Pre stanovenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. “.
85. V § 204 odsek 1 znie:
„(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynú tieto lehoty znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy .“.
86. V § 204 ods. 2 sa slová „po uplynutí pätnásťdňovej lehoty“ nahrádzajú slovami „po uplynutí lehôt podľa ods. 1“.
87. V § 205 ods. 2 sa slovo „najmä“ nahrádza slovom „len“.
88. V § 205 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená b) až f).
89. V § 205 ods. 2 písmeno g) znie:
„g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.“.
90. V § 205 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
91. V § 205 ods. 3 sa čiarka za slovom „napáda“ nahrádza spojkou „a“ a vkladajú sa slová „dôvody odvolania“.
92. V § 205a ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).
93. § 209 znie:
㤠209
Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v určenej lehote odvolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.“.
94. § 210 znie:
㤠210
(1) Súd doručí odvolanie ktoré smeruje proti rozsudku ostatným účastníkom.
(2) Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, predloží súd vec odvolaciemu súdu do desiatich dní.
(3) Ak súd postupuje podľa § 209, predloží vec odvolaciemu súdu do desiatich dní od uplynutia lehoty podľa § 209.“.
95. § 212 znie:
㤠212
(1) Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
(2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a) vo veciach, v
ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý
odvolaním nebol dotknutý,
c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej
strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci
odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.
(3) Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(4) Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.“.
96. V § 213 ods. 2 prvá veta znie: „Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho doplniť za splnenia podmienok podľa § 205a, ak ho možno vykonať bez prieťahov.“.
97. V § 214 odsek 2 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) odvolanie bolo podané z len dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e).“.
98. V § 216 sa citácia „§ 92 ods. 1 a 4“ nahrádza citáciou „§ 92 ods. 1 a 4, 97 a 98“.
99. § 217 znie:
㤠217
Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a súd rozhodne najneskôr do dvoch dní od predloženia veci odvolaciemu súdu.“.
100. V § 218 odsek 1 písmeno d) znie:
„d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1,“.
101. § 218 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré znie:
„e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.“.
102. V § 221 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) ak existoval odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) a f) a doplnenie dokazovania nie je možné vykonať bez prieťahov (§ 213 ods. 2),“.
103. § 238 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom päťnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Pre stanovenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. “.
104. V § 241 odsek 2 sa vypúšťajú písmená b) a c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno b).
105. § 241 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v určenej lehote dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.“.
106. § 243b sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednohlasne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.“.
107. V § 246b odsek 2 znie:
„(2) Samosudca koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
a) podľa tretej hlavy tejto časti,
b) vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné sudy,
c) vo veciach pri ktorých to výslovne ustanovuje zákon.“.
108. Za § 273a sa vkladá § 273b, ktorý znie:
㤠273b
(1) Ak súd vydal predbežné opatrenie, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti určenej osoby (§ 75a), zabezpečí, aby toto rozhodnutie bolo bez zbytočného odkladu vykonané.
(2) Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými štátnymi orgánmi odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej osoby. Ustanovenia § 272 ods. 2 a 3 a § 273 sa nepoužijú.
109. V § 374 ods. 4 sa slová „vyšším súdnym úradníkom“ nahrádzajú slovami „zamestnancom súdu“.
110. Za § 374a sa vkladá § 374b, ktorý znie:
㤠374b
Ministerstvo spravodlivosti môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť vzory návrhov na začatie konania a tlačivá vydané podľa týchto vzorov.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003.