Analýza platnej právnej úpravy obchodného registra

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnosti upravená najmä dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Obchodný register predstavuje podľa § 27 OBZ verejne prístupný zoznam údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou je aj verejne prístupná Zbierka listín.

Zbierka listín, ktorá sa v dôsledku komunitárnej úpravy obchodných spoločností zaviedla s účinnosťou od 1. 1. 2002, rozšírila informačné zdroje tretích osôb o vnútorných záležitostiach zapísaných osôb. V našich podmienkach inštitút Zbierky listín znamená to, že popri „vyselektovaných“ údajoch o podnikateľoch, ktorých zdrojom bol doteraz výlučne obchodný register, sa vytvára nový informačný zdroj, a to listiny, z ktorých tieto údaje čerpajú.[1]Z  vymedzenia obchodného registra ako verejne prístupného zoznamu vyplýva jeden zo základných princípov obchodného registra - princíp formálnej publicity.

V zmysle princípu formálnej publicity, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obchodnému registru a Zbierke listín, má každý (za splnenia poplatkovej povinnosti) právo nahliadať do obchodného registra a vyhotovovať si z neho odpisy, a to bez preukázania právneho dôvodu. Registrový súd vydá žiadateľovi, na základe osobnej žiadosti alebo žiadosti doručenej poštou (rovnako bez preukázania právneho dôvodu a za splnenia poplatkovej povinnosti) odpis alebo výpis z obchodného registra, prípadne potvrdenie o určitom zápise alebo o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je. Tým istým spôsobom sa žiadateľovi vydáva kópia listín zo Zbierky listín.

Vedenie obchodného registra popri rozhodovacej činnosti súdu zahŕňa jednak vydávanie úradných výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ktoré majú status verejných listín, ako aj uschovávanie listín v rámci súdnych spisov a Zbierky listín. Registrový súd má takisto povinnosť zasielať Obchodnému vestníku oznámenia o zápisoch do obchodného registra a o uložení listín do Zbierky listín a zodpovedá za správnosť údajov zaslaných na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Registrový súd zodpovedá aj za zhodu zápisov v obchodnom registri  s výpismi z obchodného registra.

 Do obchodného registra sa zapisujú právnické osoby (určené OBZ alebo osobitnými právnymi predpismi),  fyzické  osoby - podnikatelia, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, podniky zahraničných podnikateľov a organizačné zložky podnikov zahraničných podnikateľov.

Pri právnických osobách rozlišujeme zápisy, ktoré majú právotvorný význam pre vznik právnickej osoby [2] a zápisy, ktoré osvedčujú existenciu právnickej osoby a jej status podnikateľa, a to aj v prípadoch, kedy sa podnikateľská činnosť vykonávať nebude. [3]

Charakteristickým znakom právnej úpravy obchodného registra je to, že striktne vymedzuje okruh zapisovaných osôb, zapisovaných údajov a listín ukladaných do Zbierky listín.  Uvedený spôsob právnej úpravy priamo neumožňuje rozširovať okruh zákonom určených subjektov, údajov a listín, s výnimkou zápisu fyzickej osoby – podnikateľa, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Samotný okruh zapisovaných údajov sa s účinnosťou novely OBZ zmenil len nepodstatným spôsobom. Naďalej preto rozlišujeme všeobecne zapisované údaje, údaje zapisované osobitne a údaje špecifické.

Účinky zápisov v obchodnom registri konkretizujú význam zriadenia a vedenia obchodného registra. Na vymedzenie účinkov zápisov do obchodného registra sa vzťahuje pojem materiálna publicita.

 Od 1. 1. 2002 sa účinky zápisov do obchodného registra zmenili podstatným spôsobom. Všeobecné účinky zápisu do obchodného registra (uloženia listín do Zbierky listín), t. j. účinky voči tretím osobám sa v zmysle novej právnej úpravy viažu až na zverejnenie zápisu (oznámenia o uložení listín do Zbierky listín) v Obchodnom vestníku (§ 27 ods. 4 OBZ). Táto zmena vyplýva z požiadaviek publikačnej smernice a má zabezpečiť dodržiavanie princípu publicity. Požiadavka viazania všeobecných účinkov publicity údajov až na ich zverejnenie vo Vestníkoch je založená na predpoklade, že Vestníky sú pre tretie osoby dostupnejšie ako samotný obchodný register.

 Rozhodujúcim kritériom pritom naďalej zostal charakter zápisu v obchodnom registri, t. j. rozlišovanie rozhodnutí registrových súdov s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami a osvedčujúcimi (deklaratórnymi) účinkami.

Pri právotvorných rozhodnutiach registrových súdov (napr. §§ 8, 62, 68 ods. 1, 69a ods. 1, 69b ods. 7, 202 ods. 4, 207 ods. 1,5,7,8, 209 ods. 4, 216 OBZ) nastávajú účinky zápisu do obchodného registra najskôr vykonaním zápisu, a to bez ohľadu na právoplatnosť uznesenia, ktorým sa zápis do obchodného registra povolil  (§ 200b ods.2 OSP).

Pre správnu interpretáciu účinkov zápisov do obchodného registra je rozhodujúcim  pojmom pojem „vykonanie“ zápisu. Z gramatického výkladu ustanovenia § 200a ods.2 OSP  vyplýva, že týmto dňom je deň rozhodnutia súdu o obsahu zápisu,[4] zároveň však z ustanovenia § 200b ods.2 OSP vyplýva aj to, že dňom vykonania zápisu by sa mohlo rozumieť aj prepísanie uznesenia súdu do informačného systému obchodného registra Kým v prvom prípade je určujúci deň rozhodnutia súdu a technická realizácia tohto rozhodnutia je irelevantná, v druhom prípade je rozhodujúci deň prepísania uznesenia súdu do informačného systému obchodného registra (tento deň sa podľa zákona neuvádza a preto sa nedá určiť). Z novely OSP[5] vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle preferovať riešenie uvedené na prvom mieste[6] a toto riešenie sa aj v praxi registrových súdov aplikuje, hoci právna úprava zostala nejednoznačná.

V kontexte aktuálnej praxe činnosti registrových súdov, v ktorej dochádza k prepisu rozhodnutia súdu s niekoľkomesačným omeškaním (nie v zákonnej lehote jedného mesiaca ustanovenej v § 200b ods.2 OSP) je navyše potrebné uviesť, že v tomto prípade nie je dostatočne zabezpečená vymožiteľnosť práva. Toto konštatovanie sa znásobuje najmä pri zohľadnení účinkov zápisov tak, ako bude neskôr uvedené.

Dňom, ku ktorému sa zápis vykonal je v prípade konštitutívnych zápisov rozhodnutie účinné voči samotnej zapísanej osobe (napr. v účtovníctve sa ku tomuto dňu vykoná účtovný záznam o zvýšení základného imania), a vo všetkých prípadoch voči tretím osobám, ktoré v tento deň do obchodného registra nahliadnu (túto skutočnosť by musela zapísaná osoba preukázať, ak sa chce dovolávať prelomenia princípu dobrej viery v zápis  zverejnený v Obchodnom vestníku).

Z uvedenej právnej konštrukcie vyplýva, že ak sa zápis dostane do informačného systému obchodného registra, bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia o obsahu zápisu sa začnú vydávať výpisy z obchodného registra podľa nového právneho stavu, čo zodpovedá obvyklej úprave verejných kníh.

Týmto dňom sa rozhodnutie stáva účinné voči obchodnej spoločnosti pri konštitutívnych zápisoch, pričom najskôr týmto dňom môže mať rozhodnutie účinky aj voči tretím osobám pri konštitutívnych aj pri deklaratórnych zápisoch, a to v prípade, že tretie osoby vedia o zmenených údajoch alebo o obsahu listín a zapísaná osoba túto skutočnosť preukáže.

V opačnom prípade sa pre všeobecné účinky zápisu a uloženia listín do Zbierky listín  (tzv. pozitívna materiálna publicita) vyžaduje aj zverejnenie zápisu (oznámenia o uložení listín do Zbierky listín) v Obchodnom vestníku. Navyše sa v prípade osôb, ktoré preukážu, že sa so zverejnením zápisu do obchodného registra (alebo oznámenia o uložení listín do Zbierky listín) nemohli oboznámiť, uplatňuje dodatočná 15-dňová ochranná lehota, v ktorej sa nemôže zapísaná osoba odvolávať na zverejnené údaje a obsah uložených listín.

V súvislosti s väzbou účinkov zápisu do obchodného registra až na jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku je ďalej potrebné konštatovať, že vymožiteľnosť príslušného eurokonformného ustanovenia OBZ nie je dostatočne zabezpečená. Zverejňovanie v Obchodnom vestníku má totiž značný časový odstup odo dňa, kedy registrový súd rozhodol o obsahu zápisu a v konečnom dôsledku znamená zhoršenie právnej istoty zapísanej osoby. Pre zapísané osoby je totiž mimoriadne nežiadúcim stav, keď sa rozhodnutie registrového súdu prepíše do systému obchodného registra s niekoľkomesačným oneskorením, avšak s účinkami ku dňu, ktorý je uvedený v rozhodnutí súdu. [7]

Ďalej je v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že aj napriek tomu, že OBZ ustanovil, že všeobecná materiálna publicita zapísaných údajov a listín uložených do Zbierky listín nastáva až vo väzbe na ich zverejnenie v Obchodnom vestníku (resp. na zverejnenie oznámenia o uložení listín do Zbierky listín), nariadenie vlády  č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku nebolo zosúladené s novelizovaným znením OBZ, v dôsledku čoho zostal okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa OBZ. Zverejňovanie uloženia listín do Zbierky listín podľa § 28a OBZ navyše nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

 Pri deklaratórnych rozhodnutiach (napr. §§ 2 ods. 3, 13 ods. 2, 70 ods. 2,3, 207 ods. 9, 210 ods. 4, 211 ods. 4, 215 ods. 5, 215c ods. 2 OBZ) rovnako nastávajú všeobecné účinky zápisu do obchodného registra voči tretím osobám až zverejnením vykonania zápisu v Obchodnom vestníku.

Na rozdiel od právotvorných rozhodnutí môžu účinky deklaratórnych rozhodnutí nastať už dňom, kedy zapísaná osoba rozhodla o zmene určitého údaja a oznámila túto skutočnosť tretej osobe, prípadne tretia osoba sa o zmene dozvedela zo Zbierky listín (listina bola uložená do Zbierky listín pred vydaním uznesenia o obsahu zápisu).

Významnou zmenou pri deklaratórnych zápisoch je to, že takto zmenených údajov a obsahu listín sa môže dovolávať tak zapísaná, ako aj tretia osoba (negatívny princíp materiálnej  publicity je doplnený tzv. negujúcim princípom).[8]

V záujme unesenia dôkazného bremena o tvrdenej skutočnosti, ktorá sa do obchodného registra zapisuje s deklaratórnym účinkom, by sa preto tieto osoby mali správať obozretne a zachovávať sprísnenú formu listín aj v prípadoch, keď ju zákon nevyžaduje. Je to potrebné z toho dôvodu, že ich tvrdenie o existencii predmetnej právnej skutočnosti bude potrebné v prípade sporu aj dokázať (resp. to bude potrebné aj v prípade, že bude mať registrový súd pochybnosti o preukaznosti údajov navrhnutých na zápis).

  V tejto súvislosti sa de lege ferenda otvára otázka významu deklaratórnych rozhodnutí súdu pri existencii Zbierky listín a v nadväznosti na právnu povahu uznesení valných zhromaždení kapitálových obchodných spoločností. Zamietnutie návrhu na zápis do obchodného registra, pri ktorom má rozhodnutie deklaratórny účinok, nie je totiž relevantné vo vzťahu k „platnosti alebo neplatnosti“ uznesenia  valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti. [9]

 V dôsledku posunutia všeobecného účinku zápisov voči tretím osobám až na zverejnenie zápisu v Obchodnom vestníku, rieši právna úprava aj dôsledky nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi a medzi uloženými a zverejnenými listinami. Aj v prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami sa ochraňuje „dobrá viera“ tretej osoby. Ak sa tretie osoby odvolávajú na zverejnené znenie, zapísaná osoba by musela dokázať, že tretia osoba vedela o nesúladných údajoch zapísaných v obchodnom registri alebo nesúladných listinách uložených v Zbierke listín. Ak tretia osoba vychádzala z údajov v obchodnom registri alebo z listín uložených v Zbierke listín, nie je možné voči nej namietať nesúladné zverejnené znenie.

V komunitárnej úprave obchodných spoločností publikačná smernica nepredpisuje, ktoré skutočnosti sa majú do obchodného registra zapisovať na základe právotvorného rozhodnutia príslušného orgánu. Táto smernica však vyžaduje, aby v prípade zápisu štatutárnych orgánov národná právna úprava zabezpečila, že zápis v tejto časti nie je zo strany zapísanej osoby spochybniteľný argumentom porušenia právnych predpisov, spoločenskej  zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní týchto orgánov alebo ich členov.

Na základe komunitárnej úpravy sa s účinnosťou od 1. 1.2002 ustanovilo, že do zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov platí princíp ochrany dobrej viery tretej osoby v obsah oznámenia, ktorým jej bolo preukázané ustanovenie nového štatutárneho orgánu (alebo jeho členov) alebo v obsah listiny, ktorú získala tretia osoba zo Zbierky listín (uplatňuje sa § 27 ods.6 OBZ), aj pred zápisom do obchodného registra a jeho zverejnením. Po zverejnení zápisu sa môže zapísaná osoba domáhať voči tretím osobám porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri ustanovovaní štatutárnych orgánov (alebo ich členov) len v prípade, ak tretie osoby o porušení vedeli. O tejto vedomosti tretích osôb musí uniesť dôkazné bremeno zapísaná osoba. Vzhľadom na to, že preukázanie porušenia pravidiel pri ustanovovaní štatutárnych orgánov (alebo ich členov) je predovšetkým otázkou určenia neplatnosti uznesení valných zhromaždení kapitálových obchodných  spoločností, za dôkaz podľa § 27 ods.7 OBZ by sa nemalo považovať preukázanie skutočnosti, že bola podaná žaloba podľa § 131 (§ 183) OBZ, ale „kvalifikovaná“ vedomosť  o tejto skutočnosti.

Význam eurokomfornej interpretácie zmenených ustanovení potvrdzujeme vybranými rozhodnutiami ESD k publicite [10].

 OBZ ustanovuje povinnosť priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra listiny o skutočnostiach, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať (§ 31 ods. 2).

Novela OBZ ďalej ustanovila povinnosť priložiť v prípade podania návrhu na zmenu zápisu v obchodnom registri potrebné listiny v dvoch vyhotoveniach, a to už pri podaní tohoto návrhu a tiež povinnosť priložiť k návrhu na zmenu zápisu úplné znenie zakladateľského dokumentu. Jedno vyhotovenie priloženej listiny sa ukladá do Zbierky listín, druhé zostáva súčasťou registrového spisu.

Keďže do Zbierky listín sa ukladajú nielen listiny, z ktorých vyplývajú zapisované údaje a ich zmeny, ale aj listiny, ktoré nemajú vplyv na zapisované údaje (napr. účtovné závierky alebo výročné správy), novela OBZ ustanovila povinnosť uložiť tieto listiny do Zbierky listín v lehote 30 dní od ich vyhotovenia, resp. schválenia. OBZ pritom vyžaduje, aby sa aj tieto listiny predkladali v dvoch vyhotoveniach. Uvedenú požiadavku však možno považovať za nadbytočnú z toho dôvodu, že tieto listiny sa ukladajú iba do Zbierky listín a nie aj do registrového spisu (keďže nie sú súčasťou návrhového konania). Z uvedeného dôvodu možno preto uvažovať o tom, že v prípade listín, ktoré sa do Zbierky listín ukladajú bez vykonania zmeny zápisu v zozname zapisovaných údajov, bude postačovať aj predloženie ich jediného vyhotovenia.

 V zmysle platnej právnej úpravy sú na vedenie obchodného registra a konanie vo veciach obchodného registra vecne príslušné registrové súdy.

 Registrovými súdmi sú okresné súdy v sídle krajských súdov.

 Od 1. 1.1997 je na území SR osem registrových súdov, ktorých obvody sú určené zákonom NS SR č. 328/1996 Z. z.. Registračný systém doposiaľ nie je centralizovaný a jednotlivé registrové miesta nie sú navzájom z technického hľadiska informačne prepojené.

Miestna príslušnosť registrových súdov na konanie vo veciach obchodného registra je určená sídlom podnikateľa, resp. miestom podnikania alebo bydliskom podnikateľa.[11] Obchodný register pre zahraničnú osobu vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik tejto zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka.

  Z kontextu historicko-právnej komparácie vyplýva, že na území súčasnej SR viedli obchodné registre už od ich vzniku súdy – sedrie, ako zborové súdy prvej stolice.[12] Z komparatívnych štúdií ďalej vyplýva, že aj pri možnom zohľadnení rôznorodosti v organizácii vedenia obchodného registra a zvažovaní rôznych alternatív pri výbere orgánu, ktorý bude mať právomoc na vedenie obchodného registra v budúcnosti, je žiadúce v čo najväčšej miere vychádzať najmä z historických súvislostí a právnej tradície.

 Konanie vo veciach obchodného registra má v zmysle platnej právnej úpravy (OSP) povahu súdneho konania nesporového charakteru, v ktorom o návrhu na zápis do obchodného registra rozhoduje sudca.

 Začína sa na návrh osoby, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka, osôb na to oprávnených podľa zákona alebo osôb na to písomne splnomocnených týmito osobami  (§ 200a ods. 1 OSP). Uvedené vymedzenie subjektov, ktoré sú oprávnené podať návrh na zápis do obchodného registra, sa pokiaľ ide o navrhovateľa, ktorým je „osoba, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka“, javí ako značne nepresné. Nie je z neho totiž dostatočne zrejmé, či je napr. na podanie návrhu na zápis zmeny niektorého zo zapísaných údajov oprávnený aj konkrétny subjekt, na ktorého sa tento údaj vzťahuje (napr. spoločník) alebo je oprávneným subjektom len samotná zapísaná osoba, tzn. obchodná spoločnosť.

V právnej úprave konania vo veciach obchodného registra navyše absentuje jednoznačné vymedzenie účastníkov konania, čo spôsobuje to, že aj v prípade takého špecifického konania ako je konanie vo veciach obchodného registra, je potrebné vychádzať zo všeobecného vymedzenia účastníkov občianskeho súdneho konania (§ 90 OSP).

 Aj keď sa začatie konania vo veciach obchodného registra v prevažnej väčšine prípadov spravuje dispozičnou zásadou, možno ho začať aj z úradnej moci, a to za účelom dosiahnutia zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom (§ 200a ods. 4 OSP).

 V konaní o vykonanie zápisu je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi (§ 200b ods. 1), tzn. že je povinný materiálne preskúmavať návrhy na zápis do obchodného registra a k nim priložené listiny a môže za účelom zistenia skutkového stavu využívať všetky prostriedky, ktoré pripúšťa OSP. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch i málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov v súčasnosti predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov a výraznou mierou sa prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania.

V podmienkach SR sa v dôsledku porovnania výhod a nevýhod jednotlivých spôsobov vedenia obchodného registra javí ako najefektívnejší ten spôsob vedenia obchodného registra, ktorý zotrvá pri vedení obchodného registra súdmi.

Zároveň však bude potrebné pristúpiť k zásadným zmenám čo sa týka charakteru konania, miery využitia vyšších súdnych úradníkov (na ktorých by sa mala preniesť agenda registrového konania), miery formalizácie a formularizácie postupov [13] a taktiež bude potrebné urýchlene zabezpečiť prepojenie jednotlivých registrových miest.

 Na základe analýzy platnej právnej úpravy obchodného registra v Slovenskej republike, možno problémy súčasnej právnej úpravy obchodného registra a jej aplikácie zhrnúť do nasledovných bodov:

• Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

• Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

• Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych  zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 OBZ).

• Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 OSP).

• Nezosúladenosť nariadenia vlády č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku s novelizovaným znením OBZ (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa OBZ, pričom zverejňovanie uloženia listín do Zbierky listín podľa § 28a OBZ, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

·       Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v OBZ, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27a OBZ viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

          Veľkú časť z uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného systému vedenia obchodného registra formou bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 OSP povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý už svojimi základnými princípmi a mechanizmami bude zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra.

  

---