DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť:

Návrh zákona o Úrade špeciálnej prokuratúry a Špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza z návrhu zákona vypracovaného Generálnou prokuratúrou SR. Návrh zákona je predložený v podobe schválenej medzirezortnou súčinnostnou poradou dňa 21.2.2003 za účasti podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, ministra vnútra a generálneho prokurátora. Návrh zákona sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, pričom ide o prioritnú legislatívnu úlohu v zmysle Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie a pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadiť Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitnú súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zameranú na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu a Špeciálny súd príslušný na konanie a rozhodovanie o veciach patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

Korupcia a organizovaný zločin predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým musia štáty čeliť v záujme zachovania bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Organizovaný zločin ohrozuje bezpečnosť a ekonomiku jednotlivých štátov, fungovanie spoločnosti, demokraciu, nezávislosť štátnych orgánov a integritu finančných inštitúcií. Pred niekoľkými rokmi bol problém korupcie a organizovaného zločinu vnímaný len ako problém lokálny alebo vnútroštátny. Dnes má korupcia a organizovaný zločin nadnárodný charakter a stáva sa významným globálnym problémom ľudstva, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijímať účinné opatrenia.

Z týchto dôvodov zriadil generálny prokurátor Slovenskej republiky v roku 1996 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oddelenie boja s organizovaným zločinom, prokurátori ktorého sa špecializujú na trestne stíhanie osôb podozrivých zo spáchania:

- trestných činov proti republike podľa § 91 až 115,

- trestných činov proti mene podľa § 140 až 145,

- trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 (aj v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158),

- trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 179 spáchaných organizovanou skupinou iniciovaním nástražného výbušného systému,

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 až 5, ak nie je spáchaný v súbehu s podstatne závažnejším trestným činom,

- trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a 187,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysoko rizikových chemických látok podľa § 187a a 188,

- trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a,

- trestných činov obchodovania s deťmi podľa § 216a a 216b,

- trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 246,

- trestných činov ozbrojených skupinových lúpeží, vrážd na objednávku, brania rukojemníkov a hrubého nátlaku podľa § 234, 219, 235a a 235b,

- trestných činov krádeže umeleckých predmetov a kultúrnych pamiatok spáchaných organizovanou skupinou podľa § 247 ods. 5 a 6,

- trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 a § 252a Trestného zákona.

Prokurátori oddelenia boja s organizovaným zločinom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zaoberajú aj koncepčnými prácami týkajúcimi sa prevencie kriminality, organizovaného zločinu a korupcie.

Okrem toho, na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden prokurátor špecializujúci sa na koordináciu boja s korupciou.

K účinnému potláčaniu korupcie a organizovaného zločinu však môže prispieť iba súhrn opatrení na kvalitatívne vysokej odbornej úrovni. Vytvorenie organizačného útvaru špecializujúceho sa na trestnú činnosť proti korupcii a organizovanému zločinu na prokuratúre či poverenie niektorých prokurátorov na vykonávanie činností špeciálne zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu je len jedným z opatrení zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. K ďalším takýmto opatreniam nepochybne patrí zriadenie odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia Policajného zboru v roku 1998, ktorý je zameraný na odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov korupcie predovšetkým v oblasti verejnej správy a privatizácie a tiež uzavretie dohody medzi generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ministrom vnútra Slovenskej republiky v roku 2001 o zriadení stálej centrálnej jednotky boja proti korupcii, ktorej cieľom je riadenie a koordinácia odhaľovania a vyšetrovania prípadov korupcie, vrátane vlastného vyšetrovania najzávažnejších prípadov korupcie. Túto centrálnu jednotku boja proti korupcii tvoria dvaja prokurátori určení generálnym prokurátorom, dvaja vyšetrovatelia určení ministrom vnútra na návrh generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činnosti Policajného zboru a štyria pracovníci kriminálnej polície určení ministrom vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru.

Proti narastajúcej trestnej činnosti v oblasti korupcie a organizovaného zločinu treba prijímať ďalšie účinné opatrenia. Jedným z týchto opatrení by malo byť prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá umožní špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní proti korupcii a organizovanému zločinu.

Obdobný prístup k riešeniu tejto problematiku bol prijatý aj v iných krajinách.

V Španielsku je zriadený špeciálny úrad pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou, ktorý je organizačne začlenený v štruktúre Generálnej prokuratúry. Úrad bol zriadený samostatným zákonom, má posilnené prvky samostatnosti, má presne vymedzené vzťahy k polícii a disponuje expertmi vyčlenenými ekonomickými rezortami pre potreby prokuratúry, ktorých stanoviská majú charakter odborných či znaleckých posudkov. Tento úrad pracuje v osobitných režimových podmienkach.

V Taliansku je vytvorený samostatný Národný úrad pre boj s mafiou a terorizmom, ktorý vyšetruje aj súvisiacu korupciu. Podlieha mu špeciálny úrad vyšetrovania (DINA). Má 36 podriadených útvarov po celom území Talianska. Okrem vyšetrovateľov úradu DINA sa členmi vyšetrovacích tímov stávajú aj príslušníci iných druhov polícií a vytvárajú tzv. justičnú políciu. Úrad DINA pracuje tiež v osobitných režimových podmienkach. Taliansko nemá Generálnu prokuratúru, preto označený úrad nemôže byť jeho súčasťou.

V Spolkovej republike Nemecko je pôsobnosť v oblasti boja s korupciou rozdelená medzi spolkovú prokuratúru a prokuratúry jednotlivých zemí. Na všetkých stupňoch sú pre túto oblasť vyčlenení špecialisti, ktorí pôsobia v referátoch s pôsobnosťou na celom území zeme. Vo svojej činnosti úzko spolupracujú s orgánmi polície.

V Maďarskej republike bol v roku 2001 zriadený príkazom generálneho prokurátora Centrálny úrad vyšetrovania prokuratúry s celoštátnou pôsobnosťou, do pôsobnosti ktorého patrí organizovaný zločin a korupcia. Podstatnú časť agendy tvoria trestné činy vydierania verejných činiteľov, trestné činy spáchané ústavnými činiteľmi a verejnými činiteľmi, hospodárske trestné činy najmä súvisiace s verejným obstarávaním a poskytovaním a využívaním dotácií zo štátneho rozpočtu a akékoľvek iné trestné činy, ak o ich vyňatí a prikázaní rozhodne generálny prokurátor alebo jeho námestník (zväčša ide o organizované závažné prípady hospodárskej kriminality).

V Českej republike ministerstvo spravodlivosti zriadilo vyhláškou č. 311/2000 Zb. v obvode Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci pobočku v Brne a pobočku v Ostrave, do pôsobnosti ktorých patrí vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a úkony pre začatím trestného stíhania vo veciach

a) úmyselných trestných činov spáchaných pri činnosti banky, investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zdravotnej poisťovne, penzijného fondu, stavebnej sporiteľne alebo sporiteľného a úverového družstva, ak bola nimi spôsobená škoda najmenej sto miliónov korún,

b) úmyselných trestných činov fyzických osôb alebo právnických osôb spáchaných v súvislosti s neoprávneným výkonom činnosti subjektov uvedených v písmene a),

c) úmyselných trestných činov, ktorými bola spôsobená škoda na majetku štátu najmenej päťdesiat miliónov korún,

d) úmyselných trestných činov podľa hlavy druhej alebo deviatej osobitnej časti Trestného zákona, ak boli spáchané v prospech zločinného spolčenia alebo ak v súvislosti s ich odhaľovaním či vyšetrovaním bol alebo mal byť spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestné činy podplácania, prijímania úplatku alebo nepriameho úplatkárstva.

Komisia expertov pre otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva Európskeho výboru pre trestné otázky (CDPC) vypracovala v roku 1996 dotazník s cieľom zmapovať, aké má v jednotlivých štátoch prokuratúra postavenie, pôsobnosť a štruktúru.

Z odpovedí jednotlivých štátov v roku 1996 na dotazník vypracovaný Európskym výborom pre trestné otázky (CDPS) vyplýva, že v niektorých štátoch existuje špecializácia a koordinácia práce prokuratúry podľa určitej kategórizácie trestných činov (napr. terorizmu, korupcie, organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, obchodovania s drogami), napríklad:

- V Anglicku a Walese niektoré zložité alebo špeciálne prípady sa riešia na štrnástej prokuratúre. Ide predovšetkým o teroristické trestné činy, obchodovanie s drogami, vojnové zločiny, podvody, sťažnosti policajtov a iné zvláštne kategórie trestných činov. Pritom na každej oblastnej prokuratúre pracujú prokurátori-špecialisti na uvedené trestné činy. Územná pôsobnosť príslušnej prokuratúry je rozšírená pre niektoré kategórie trestných činov, napríklad vojnových zločinov a sex-turistiky.

- V Cyperskej republike generálny prokurátor prideľuje veci ad hoc.

- V Dánsku sa organizovaným zločinom, najmä hospodárskou kriminalitou zaoberá špeciálna prokuratúra. Za súčinnosť s ostatnými prokuratúrami je zodpovedný generálny prokurátor.

- V Estónsku neexistujú špecifické formy prokuratúry, ani prokurátori - špecialisti na niektorú oblasť trestnej činnosti. Podľa zákona o prokuratúre môžu však byť zriaďované špeciálne prokuratúry. Keďže existujú zvláštne vyšetrovacie orgány, je možné zriadiť aj vojenské a dopravné prokuratúry.

- Vo Fínsku sa niektorí prokurátori špecializujú na hospodársku kriminalitu.

- V Holandsku existujú pre niektoré kategórie trestných činov špeciálne formy organizácie prokuratúry. Je to predovšetkým Rada generálnych prokurátorov, ktorá sa zaoberá závažnými trestnými činmi. Generálny prokurátor zodpovedá za organizovaný zločin. Je predsedom komisie, ktorá koordinuje boj špecializovaných regionálnych tímov proti organizovanému zločinu. Na miestnej úrovni má prokuratúra koordinačné úlohy. Okrem toho pracovníci národnej prokuratúry (Landelijk Bureau OM) vyšetrujú špecifické trestné činy, akými sú pranie špinavých peňazí.

- V Írsku neexistujú prokurátori špecializovaní na niektoré kategórie trestných činov. Vo všeobecnosti, o všetkých záležitostiach týkajúcich sa postupu pri trestnom stíhaní rozhoduje šéf Vrchného štátneho zastupiteľstva po tom, čo ich prediskutuje so svojimi pracovníkmi a políciou.

- Na Islande neexistujú nijaké špecifické formy organizácie prokuratúry, ale jednotliví prokurátori sa špecializujú, napr. na organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí alebo na nezákonné obchodovanie s drogami. Prokuratúra môže ovplyvňovať postup polície a koordinovať jej činnosť. Existujú predpisy i o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry.

- V Lotyšsku zákon o prokuratúre predpokladá možnosť zriadenia špecializovaných prokuratúr. Generálny prokurátor Lotyšskej republiky v rámci právomocí, ktoré mu boli dané, zriadil 7 špecializovaných prokuratúr a príkazom vymedzil ich kompetencie. Tieto špecializované prokuratúry vykonávajú svoju úlohy na celom území Lotyšska. Zriadenie špecializovaných prokuratúr si vyžiadala aktuálna situácia súvisiaca s kriminalitou a zvláštnym charakterom vyšetrovania. Zriadené boli tieto prokuratúry: prokuratúra zaoberajúca sa vyšetrovaním organizovanej a ekonomickej trestnej činnosti, prokuratúra zaoberajúca sa otázkami súvisiacimi s daňami, vojenská prokuratúra, prokuratúra zaoberajúca sa dopravnými vecami a vykonávajúca dohľad nad výkonom trestu, prokuratúra zaoberajúca sa rehabilitáciami a prípadmi zvláštnej služby. Okrem toho bol na generálnej prokuratúre zriadený odbor vyšetrovania zločinov totalitného režimu, ktorý vyšetruje zločiny iniciátorov a vykonávateľov represálií. Existuje aj odbor špecializovaných prokuratúr, ktorý kontroluje činnosť špecializovaných prokuratúr.

- Na Malte neexistujú špeciálne prokuratúry, existujú však predpisy vzťahujúce sa na rozšírenie územnej príslušnosti. Koordináciu a definíciu postupov má na starosti generálny prokurátor.

- V Nórsku na vyšetrovanie závažných trestných činov, najmä hospodárskej kriminality, korupcie, prania špinavých peňazí a závažných environmentálnych trestných činov existuje separátny vyšetrovací orgán, ktorý sa volá Národný úrad vyšetrovania a trestného stíhania hospodárskej a environmentálnej kriminality v Nórsku (OKOKRIM). Tento národný úrad zodpovedá za vyšetrovanie a trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov z oblasti hospodárskej kriminality a životného prostredia. K pracovníkom OKOKRIMU patria príslušníci polície, audítori a účtovníci, ako aj tí, ktorí sú oprávnení na trestné stíhanie. Tento úrad s nimi úzko spolupracuje a získava nové skúsenosti. Prípady súvisiace s terorizmom patria k najzávažnejším. Teroristické trestné činy vyšetruje Nórska bezpečnostná policajná služba, ktorá je národným vyšetrovacím orgánom i pre iné druhy trestnej činnosti. V Nórsku existujú aj predpisy o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry. Týkajú sa najmä prípadov kontinentálneho šelfu a nórskej ekonomickej zóny, vrátane ochranného pásma na rybolov mimo Svalbardu a rybárskych lovíšť okolo Jan Mayenu.

- V Rakúsku nie sú zriadené špeciálne štátne zastupiteľstvá.

- V Spojených štátoch amerických závažné trestné činy, ktoré nedokáže vykoreniť jediná regionálna prokuratúra, majú často za následok zriadenie špecializovaných tímov prokurátorov (nazývaných špeciálni prokurátori alebo prokurátori poverení špecifickou úlohou). Títo môžu pôsobiť krátkodobo alebo dlhodobo, môžu patriť k regionálnej prokuratúre alebo byť k nej pridelení, môžu sa sústrediť na určitý druh trestnej činnosti, páchateľov alebo určité zemepisné oblasti a z radov polície im môžu i nemusia byť pridelení špeciálni vyšetrovatelia. Okrem nich pôsobí na Ministerstve spravodlivosti malý počet prokurátorov-špecialistov, ktorí telefonicky poskytujú rady a pomoc svojim menej špecializovaným kolegom v prípade, ak ich o to požiadajú. Na začatie alebo odmietnutie federálneho vyšetrovania alebo trestného stíhania existuje súhlasná národná a regionálna jurisdikcia. Je typické, že väčšina trestných vecí sa prejednáva na regionálnej úrovni, ak si však nejaké nezvyčajné okolnosti (napríklad nezvyčajne veľké alebo viacregionálne požiadavky na zdroje, regionálne konflikty záujmov, národná publicita, dôverné oblasti práva, zasahovanie cudzích mocností, citlivé politické záležitosti, napríklad ak má byť vykonaný trest smrti) nevyžadujú prejednanie veci na národnej úrovni.

- Vo Švédsku existuje jeden špecializovaný úrad, ktorý sa zaoberá špeciálnymi druhmi trestnej činnosti, zväčša hospodárskou kriminalitou. Existujú i špeciálne formy organizácie prokuratúry, najmä pre oblasť hospodárskej a drogovej kriminality.

- Turecko je podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť rozdelené na 8 regiónov. Tieto súdy sa zaoberajú trestnými činmi proti nedeliteľnej celistvosti štátu a ľudí, demokracii alebo proti republike, ktoré sú definované v ústave a trestnými činmi proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu, teroristickými trestnými činmi a organizovaným zločinom. Sudcovia a prokurátori sú na tieto súdy starostlivo vyberaní spomedzi skúsených členov Najvyššej rady sudcov a prokurátorov na obdobie štyroch rokov. Niektorých sudcov vyberá Ministerstvo obrany z radov vojenských sudcov. Uvedené trestné činy v prípravnom konaní vyšetrujú prokurátori. Vyšetrovanie nesmú viesť bezpečnostné sily. Podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť robí všetky vyšetrovacie úkony (napr. výsluchy, konfrontáciu, svedecké výpovede, domovú prehliadku, zhabanie veci) prokuratúra prostredníctvom polície. Existuje i vojenská prokuratúra. Na úrovni každej brigády sa stíhajú vojenské trestné činy spáchané vo vojenskej zóne.

V súvislosti s poukázaním na riešenie problematiky špecializácie činnosti prokuratúry v jednotlivých štátoch v predchádzajúcom odseku je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sú z roku 1996. Aktuálnejšie údaje nemá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k dispozícii. Napriek tomu, z uvedeného prehľadu je zrejmá snaha jednotlivých štátov prijímať účinné opatrenia, ktoré umožňujú špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí nezakladá.

Osobitná časť:

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa zriadiť Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitnú súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude zameraný na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu. Predpokladá sa, že zriadením tohto úradu sa vytvoria lepšie predpoklady pre špecializáciu a koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní na úseku boja proti korupcii a organizovanému zločinu. S týmto zriadením súvisí aj zriadenie Špeciálneho súdu (§ 2) a osobitných útvarov na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII).

K § 2

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

Súd, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy nepatrí do sústavy súdov Slovenskej republiky, možno zriadiť iba zákonom. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ďalšie súdy možno zriadiť a zrušiť iba zákonom. Navrhovaná právna úprava ustanovenia § 2 sa obmedzuje iba na zriadenie Špeciálneho súdu s tým, že pôsobnosť a organizáciu Špeciálneho súdu a konanie pred ním, ako aj postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich práva a povinnosti budú ustanovovať osobitné zákony. Zriadenie Špeciálneho súdu ako osobitného súdu s celoštátnou pôsobnosťou tak vyžaduje novelizáciu

- zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (čl. II), v ktorom sa Špeciálny súd zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky, vymedzuje sa jeho postavenie v tejto sústave, jeho pôsobnosť a zloženie,

- zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (čl. III), v ktorom sa upravuje problematika štátnej správy Špeciálneho súdu,

- zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z. (čl. IV), ktorým sa ustanovuje sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu,

- zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), ktorým sa ustanovuje pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Špeciálnemu súdu,

- zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (čl. VI), ktorým sa upravuje postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich základné práva a povinnosti, platové pomery a disciplinárna zodpovednosť,

- zákona č. 141/1961 Zb. o trestom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (čl. VII), ktorým sa ustanovuje právomoc Špeciálneho súdu (§ 15a) a konanie pred ním.

V záujme efektívneho plnenia úloh sa navrhuje, aby Špeciálny súd mal sídlo v Bratislave, kde má sídlo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, v rámci ktorej bude pôsobiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá sa odvodzuje od právomoci Špeciálneho súdu (§ 15a Trestného poriadku). Právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

Ďalej je vymedzená právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z.z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov označuje za ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov okrem prezidenta Slovenskej republiky, ktorého podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Naviac ustanovuje právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry aj nad všetkými sudcami všeobecných súdov, teda aj nad predsedom a podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, všetkými prokurátormi, teda aj generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Tieto osoby uvedené 2 podľa navrhovanej právnej úpravy by mali podliehať právomoci Špeciálneho súdu, a tým aj právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, za spáchanie všetkých trestných činov (úmyselných i nedbanlivostných), teda nie iba za trestné činy spáchané v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou alebo za trestné činy uvedené v odseku 1. Špeciálnemu súdu budú podliehať aj tie osoby uvedené v odseku 2, ktoré doteraz podliehali právomoci vojenských súdov (čl. VII siedmy bod).

K § 4

V odseku 1 je vymedzená pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, a to trestne stíhať páchateľov trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu.

V odseku 2 a 3 sa navrhuje, aby orgány činné v trestnom konaní a ostatné osoby vyčlenené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (čl. I § 7) postupovali pri plnení úloh tohto úradu podľa osobitných zákonov, ktoré upravujú ich práva a povinnosti, aby im zostali zachované právomoci priznané týmito zákonmi a aby pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry používali prostriedky a formy ustanovené týmito osobitnými zákonmi. Táto právna úprava je potrebná so zreteľom na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry a na efektívne plnenie jeho úloh.

K § 5

Navrhuje sa, aby na čele Úradu špeciálnej prokuratúry bol špeciálny prokurátor, ktorý bude mať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. XV prvý bod) postavenie vedúceho prokurátora. Špeciálneho prokurátora vymenuje do funkcie generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ak Rada prokurátorov Slovenskej republiky odmietne udeliť súhlas na vymenovanie do funkcie, uskutoční sa nové výberové konanie [čl. XV druhý bod § 24a ods. 4]. Rovnako, bez súhlasu Rady prokurátorov Slovenskej republiky nebude môcť generálny prokurátor Slovenskej republiky odvolať špeciálneho prokurátora z funkcie [čl. XV druhý bod § 24d písm. c)].

Špeciálny prokurátor bude zodpovedať za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (odsek 2). Samozrejme, aj na špeciálneho prokurátora sa vzťahuje ustanovenie § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov a ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch je prokurátor povinný alebo môže odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora. Nadriadeným prokurátorom špeciálneho prokurátora bude len generálny prokurátor Slovenskej republiky (odsek 2). V súlade s čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky bude za činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v konečnom dôsledku zodpovedať generálny prokurátor Slovenskej republiky (čl. XIV prvý bod), ktorý bude podávať Národnej rade Slovenskej republiky aj správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (odsek 3).

Podrobnosti o vymenovaní do funkcie špeciálneho prokurátora bude upravovať zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. XVI druhý bod § 24a a § 24b). Tento zákon bude upravovať aj zánik oprávnenia vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora (čl. XVI druhý bod § 24c až § 24e). Tým sa zabezpečí systematické riešenie postavenia špeciálneho prokurátora, ktorý tak ako ostatní prokurátori by mal podliehať zákonnej úprave týkajúcej sa všetkých prokurátorov.

Len pre úplnosť je potrebné dodať, že do funkcie špeciálneho prokurátora môže byť vymenovaný iba prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry. To však neznamená, že do výberového konania na uvedenú funkciu sa nemôžu prihlásiť prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. V takom prípade však musí byť prokurátor pred vymenovaním do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry preložený na generálnu prokuratúru (čl. XVI druhý bod § 24b ods. 3).

Ustanovenie § 5 ods. 1 je upravené v troch alternatívach, pričom druhá a tretia alternatíva predpokladá určité nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora, keďže do funkcie by ho vymenúvala vláda SR (alternatíva II), resp. volila Národná rada SR (alternatíva III), a to na návrh generálneho prokurátora.

Ustanovenie § 5 ods. 2 je upravené v dvoch alternatívach, pričom druhá alternatíva opätovne predpokladá nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora, keďže neumožňuje uložiť špeciálnemu prokurátorovi zo strany generálneho prokurátora negatívny pokyn (t.j. napríklad aby nebolo začaté trestné stíhanie alebo vznesené obvinenie a pod.) alebo vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

K § 6

V tomto ustanovení sa upravuje zloženie Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry určí na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. Ide o ťažiskové ustanovenie tohto návrhu zákona, ktoré umožní centralizáciu, špecializáciu a efektívnu koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry. Všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú podliehať do priamej riadiacej pôsobnosti špeciálneho prokurátora, ktorý bude riadiť a kontrolovať ich činnosť. Týmto ustanovením však nie je dotknutá právo či povinnosť prokurátora odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora za podmienok ustanovených v § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude musieť veľmi úzko spolupracovať s osobitným útvarom na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII, bod 3) tak, aby sa dosiahli čo najúspešnejšie výsledky pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov korupcie a najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti.

K § 7

V navrhovanom znení je upravený spôsob ustanovenia do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry prokurátorov, príslušníkov Policajného zboru, colníkov, zamestnancov daňových orgánov, štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov vo verejnej službe a podmienky na vymenovanie týchto osôb do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry

V ustanovení odseku 1 sa navrhuje, aby do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť ustanovený iba prokurátor generálnej prokuratúry, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry. Podmienky na vymenovanie do tejto funkcie bude ustanovovať § 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. XVI druhý bod), podľa ktorého do funkcie vedúceho prokurátora alebo do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže generálny prokurátor vymenovať prokurátora len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Do výberového konania sa môžu prihlásiť všetci prokurátori generálnej prokuratúry, ako aj prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

V ustanoveniach odsekov 2 a 3 sa navrhuje, aby colníci a zamestnanci daňových orgánov boli vyčleňovaní na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry podľa osobitných zákonov, ktoré sa na účely tohto zákona dopĺňajú o inštitút vyčlenenia. Ide o rovnaký spôsob, akým sa na plnenie úloh vojenských súdov a vojenských prokuratúr vyčleňujú vojaci v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe.

Do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry môžu byť vymenovaní štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, ktorí vykonávajú stálu štátnu službu na generálnej prokuratúre alebo ktorí boli preložení z iného štátneho orgánu na výkon stálej štátnej služby na generálnu prokuratúru (odsek 4).

Zamestnanci vo verejnej službe (odsek 5) musia byť v pracovnom pomere na generálnej prokuratúre. Na Úrad špeciálnej prokuratúry ich možno prideliť iba s ich súhlasom.

Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje, aby každá osoba určená na plnenie úloh špeciálneho prokurátora mala oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné (odsek 6). Túto podmienku musí osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry spĺňať pred ustanovením do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a po celý čas výkonu funkcie v tomto úrade. Z uvedeného vyplýva, že osoby uvedené v odsekoch 2 až 7 sa musia podrobiť bezpečnostnej previerke podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 31 ods. 1 a 2 označeného zákona sudcovia a prokurátori sú po zložení sľubu oprávnenými osobami s osobitným postavením, na ktoré sa nevzťahuje vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu a u ktorých sa nevykonáva bezpečnostná previerka. V alternatíve I nedochádza k zmene v uvedenej úprave.

Alternatíva II upravuje požiadavku, že špeciálny prokurátor a ostatné osoby v Úrade špeciálnej prokuratúry musia prejsť bezpečnostnou previerkou ohľadom utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné, a to ešte pred ich vymenovaním, resp. pridelením na Úrad špeciálnej prokuratúry. Až po kladnom vyjadrení Národného bezpečnostného úradu budú môcť tieto osoby pôsobiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvedené je nevyhnutné vzhľadom na charakter veci, ktoré budú v predmete činnosti tohto úradu. Za tým účelom je v predposlednom článku návrhu zákona novelizovaný zákon č. 241/2001 Z.z..

K § 8

V odseku 1 je upravená problematika odvolania z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje ustanoviť možnosť odvolania osoby určenej na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry z funkcie v tomto úrade aj bez uvedenia dôvodu. Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu či zániku služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru (odsek 4 a odsek 7).

V odseku 2 je riešená problematika uvoľnenia z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvoľniť osobu určenú na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry možno iba vtedy, ak o to sama požiada. Žiadosť musí mať písomnú formu. Každá osoba môže požiadať o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj bez uvedenia dôvodu. Uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu či zániku služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru (odsek 4 a odsek 7).

V odseku 3 je upravený zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry. V odsekoch 4 až 6 sú ustanovené právne následky zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry.

Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať § 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. XV druhý bod).

K § 9

Navrhuje sa, aby všetkým osobám určeným na plnenie úloh špeciálneho prokurátora bol počas výkonu funkcie v tomto úrade zachovaný ich doterajší služobný pomer či štátnozamestnanecký pomer a všetky práva a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú (služobný čas, dovolenka, platové náležitosti, sociálne zabezpečenie a ostatné nároky, ale aj zodpovednosť za výkon funkcie). Na tento účel je generálna prokuratúra povinná oznamovať príslušným služobných úradom potrebné údaje a poskytnúť im súčinnosť potrebnú na uplatnenie ich práv a povinností.

K § 10

V tomto ustanovení sú upravené zodpovednostné vzťahy osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

Príkazy a pokyny špeciálneho prokurátora sú záväzné pre všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Týmto nie je dotknuté vo vzťahu k prokurátorom ustanovenie § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ani procesná samostatnosť vyšetrovateľa Úradu špeciálnej prokuratúry ustanovená v odseku 3.

Colníkom a daňovým odborníkom nemôže počas ich vyčlenenia na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry ukladať úlohy ich doterajší nadriadený (čl. X tretí bod, čl. XI). Takáto právna úprava je nevyhnutná pre efektívne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 11

V tomto ustanovení je upravený inštitút mlčanlivosti. Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade, ak tejto povinnosti neboli zbavené podľa zákona. Za porušenie tejto povinnosti môže byť podľa povahy veci vyvodená disciplinárna zodpovednosť, prípadne trestnoprávna zodpovednosť.

K § 12

So zreteľom na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry možno dôvodne predpokladať, že plnenie úloh v tomto úrade môže byť spojené s rizikom pre život, zdravie a majetok osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a im blízkym osobám. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť účinnú ochranu týchto osôb a ich majetku, a to nielen počas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ale aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade. Bezpečnosť osôb a obydlia budú zaisťovať orgány Policajného zboru (odsek 1 a čl. VIII prvý a druhý bod). Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany bude znášať generálna prokuratúra.

K § 13

Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú preukazovať svoju funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry služobným preukazom, ktorý im vystaví generálna prokuratúra.

Špecifická pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry zameraná proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje, aby osoby určené na plnenie úloh tohto úradu sa mohli preukazovať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry aj spôsobom, ktorý ustanovujú osobitné zákony upravujúce ich služobný pomer či štátnozamestnanecký pomer.

K § 14

Nevyhnutný predpokladom pre riadne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje súčinnosť právnických i fyzických osôb. Rozsah a podmienky poskytovania súčinnosti vymedzuje navrhované ustanovenia s prihliadnutím na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 15

Ustanovuje sa príslušnosť prokurátora generálnej prokuratúry vymenovaného do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry na konanie pred Špeciálnym súdom. S týmto ustanovením bude korelovať príslušnosť prokurátora ustanovená v § 46 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (čl. XIV druhý bod).

Predmetné ustanovenie súvisí s § 15a a § 17 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré vymedzujú právomoc a príslušnosť Špeciálneho súdu (čl. VII deviaty bod a desiaty bod). Na rozhodovanie o odvolaní a o sťažnosti pre porušenie zákona proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu bude príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V odseku 2 sa výslovne ustanovuje, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v zmysle § 174 Trestného poriadku ohľadom osobitných útvarov zriadených ministrom vnútra SR na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu, bude vykonávať Úrad špeciálnej prokuratúry.

K § 16

V súlade s ústavným princípom právnej istoty a ústavnou zásadou zákonného sudcu ustanovenej v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje, aby na trestné stíhanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona bol príslušný orgán činný v trestnom konaní podľa doterajších predpisov.

Toto ustanovenie je upravené v dvoch alternatívach. Druhá alternatíva výslovne ustanovuje, že vo veciach podľa § 15a ods. 1 Trestného poriadku, v ktorých nebolo vyšetrovanie do 1. júla 2003 skončené, je na konanie príslušný Úrad špeciálnej prokuratúry. V tomto prípade nie je možné hovoriť o porušení zásady zákonného sudcu, keďže príslušnosť súdu je v tomto prípade tiež ustanovená zákonom, pričom zákon iba ustanovil, že určité veci bude rozhodovať iný súd.

Druhá alternatíva tiež umožňuje, aby vo veciach podľa § 15a ods. 2 Trestného poriadku generálny prokurátor rozhodol, že vyšetrovanie trestného činu a trestné stíhanie páchateľa uskutoční Úrad špeciálnej prokuratúry.

K čl. II

- k zákonu č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisoch

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa zaraďuje Špeciálny súd zriadený zákonom do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi sa dopĺňa o pôsobnosť najvyššieho súdu rozhodovať aj o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom.

K bodu 3

V navrhovaných ustanoveniach § 19a až 19d sa ustanovuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, jeho postavenie, nadriadený súd, zloženie Špeciálneho súdu, spôsob rozhodovania, vecná a funkčná príslušnosť na rozhodovanie.

K bodu 4

Vzhľadom na právomoc Špeciálneho súdu a na navrhované obmedzenie doterajšej právomoci vojenských súdov sa obmedzuje aj právomoc Vyššieho vojenského súdu v oblasti rozhodovania o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov.

K bodu 5

Ide o doplnenie odkazovacieho ustanovenia týkajúceho sa určenia sídiel a obvodov súdov.

K bodu 6

V navrhovanom ustanovení sa upravuje vymenúvanie súdnych funkcionárov s ohľadom na zriadenie Špeciálneho súdu a jeho zaradenie do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava sa týka zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde ako poradného orgánu predsedu tohto súdu pri výkone štátnej správy súdu. Sudcovskú radu Špeciálneho súdu by mal tvoriť minimálne možný počet sudcov vzhľadom na malý počet sudcov, ktorí budú tvoriť zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje zloženie zhromaždenia sudcov Špeciálneho súdu.

K bodom 9 a 10

Vzhľadom na malý počet sudcov, z ktorých sa bude skladať zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu, sa navrhuje, aby časové obmedzenie volebného obdobia len na dve po sebe idúce volebné obdobia sa nevzťahovalo na členov sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom súde.

K čl. III

- zákonu Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou uvedená v § 8 ods. 1.

K bodu 2

V navrhovanom znení sa ustanovujú orgány štátnej správy súdov doplnené o orgány štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 3 až 6

Výkon štátnej správy súdov sa dopĺňa o výkon štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 7 až 9

Pôsobnosť orgánov štátnej správy súdov sa dopĺňa o pôsobnosť orgánov štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 10, 11, 13 a 14

Právomoc ministerstva spravodlivosti vybavovať sťažnosti na postup krajského súdu sa dopĺňa o jeho právomoc vybavovať sťažnosti aj na postup Špeciálneho súdu. Okrem uvedeného sa odstraňuje legislatívno-technický nedostatok; § 16 nie je členený na odseky. Tá istá chyba sa odstraňuje aj v § 21, 22 a 23 (body 11, 13 a 14).

K bodu 12

Ustanovuje sa právomoc predsedu Špeciálneho súdu vybavovať sťažností proti podpredsedovi tohto súdu, vyšším súdnym úradníkom, štátnym zamestnancom a zamestnancov tohto súdu. Rovnaké oprávnenie má podľa platnej právnej úpravy predseda krajského súdu.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie sťažovateľa požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Špeciálneho súdu.

K bodu 16

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sťažnosti proti sudcom, ktorí sa stanú sudcami Špeciálneho súdu, vybaví orgán príslušný podľa doterajších predpisov, pretože sťažnosť podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona môže smerovať len proti ich doterajšej činnosti.

K čl. IV

- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z.

Ustanovuje sa sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu. Špeciálny súd sa zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky ako jediný súd príslušný na konanie vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, preto jeho územným obvodom bude celé územie Slovenskej republiky, vrátane vojenských obvodov.

K čl. V

- k zákonu č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa o pôsobnosť schvaľovať zásady výberového konania aj na funkcie predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu.

K čl. VI

- k zákonu č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa, aby rovnako ako na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj na Špeciálny súd mohol byť pridelený alebo preložený iba sudca, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Zároveň sa ustanovuje sprísnená požiadavka, aby každý sudca Špeciálneho súdu, ešte pred jeho pridelením na tento súd, prešiel bezpečnostnou previerkou. V súčasnosti všetci sudcovia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 241/2001 Z.z. sú oprávnenými osobami s osobitným postavením, ktoré majú právom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky. Návrh zákona je v prípade sudcov, ktorí majú pôsobiť na Špeciálnom súde prísnejší, keďže sa vyžaduje vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/2001 Z.z., ktorému predchádza bezpečnostná previerka. Rovnaká povinnosť sa pritom vzťahuje aj na sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku týchto osôb, ako aj pre inštitúty dočasného pridelenia a preloženia sudcu. Toto je dôležité a nevyhnutné vzhľadom na charakter trestných činov, o ktorých bude Špeciálny súd rozhodovať.

K bodu 3

Vzhľadom na pôsobnosť Špeciálneho súdu je nevyhnutné zabezpečiť obligatórne právo na ochranu, ako aj ďalších práv uvedených v § 34 ods. 5 a 6.

K bodom 4 a 5

Ustanovuje sa zaraďovanie sudcov Špeciálneho súdu do platovej skupiny a platových stupňov. Navrhuje sa, aby sudcovia Špeciálneho súdu boli zaradení do platovej skupiny a platových stupňov podľa rovnakých kritérií ako sudcovia krajských súdov.

K bodom 6 až 9

Ustanovuje sa funkčný príplatok za riadiacu činnosť predsedovi a podpredsedovi Špeciálneho súdu v rovnakej sume ako predsedovi a podpredsedovi krajského súdu a funkčný príplatok za funkciu predsedovi senátu Špeciálneho súdu a sudcovi tohto súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca v rovnakej sume ako predsedovi senátu krajského súdu a sudcovi krajského súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

K bodom 10 a 11

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie sudcu na Špeciálnom súde sa ustanovuje funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu na Špeciálnom súde a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, a to vo výške päťnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk).

K bodu 12

Ustanovuje sa priznanie základného platu a príplatkov sudcov Špeciálneho súdu podľa rovnakých kritérií ako u sudcov ostatných súdov.

K bodu 13

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva spravodlivosti rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu Špeciálneho súdu vo veciach náhrady škody.

K bodu 14

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu Špeciálneho súdu rozhodovať v prvom stupni o náhrade škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.

K bodu 15

Ustanovuje sa možnosť zvoliť do disciplinárneho senátu prvého stupňa aj sudcu Špeciálneho súdu.

K bodu 16

Ustanovenie rieši prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, ak o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu nebude môcť rozhodnúť žiadny na to určený senát Najvyššieho súdu SR (predpokladá sa, že budú takto určené dva senáty), napr. budú dotknuté senáty vylúčené na základe námietok zaujatosti. Ustanovuje sa, že v tomto prípade môže rozhodnúť v danej veci ktorýkoľvek senát Najvyššieho súdu; príplatok podľa § 69 ods. 2 však v tomto prípade týmto sudcom nepatrí (pôjde o výnimočnú situáciu).

K bodu 17

Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú o nevyhnutnú úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na Špeciálny súd, ktorý bude úplne novo zriadeným súdom (na tomto súde predpokladajú sa tri trojčlenné senáty). Preto sa na tieto účely, do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde, upravuje osobitne otázka výberového konania na tento súd, t.j. vymenovania výberovej komisie, vyhlásenie výberového konania a pod..

Taktiež sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na predsedu senátu a sudcov, ktorí budú na najvyššom súde rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu (predpokladajú sa dva trojčlenné senáty).

V zákone sa pritom ustanovuje, že v oboch prípadoch je nutné termín výberového konania určiť tak, aby výberová komisia mala k dispozícii aj vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu ohľadom možnosti kandidátov vo výberovom konaní oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

K čl. VII

- k zákonu č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby. Účinné odhaľovanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a zisťovanie ich páchateľov vyžaduje, aby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol požadovať údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, aj pred začatím trestného stíhania.

K bodu 2

Aktualizuje sa príslušná poznámka pod čiarou, aby zodpovedala platnému právnemu stavu.

K bodu 3

Výklad pojmu "súd" v § 12 ods. 3 sa dopĺňa o Špeciálny súd, ktorý bude zaradený do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ide o interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 5

Ide o ďalšie interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodom 6 až 8

Právomoc Špeciálneho súdu sa bude vzťahovať v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. I § 3) aj na osoby, ktoré doteraz podliehajú právomoci vojenských súdov. Uvedená skutočnosť vyžaduje novelizáciu doterajšieho znenia § 14 a 15 Trestného poriadku, inak by dochádzalo v aplikačnej praxi k pozitívnemu kompetenčnému konfliktu.

K bodu 9

Ustanovuje sa právomoc Špeciálneho súdu v tom istom rozsahu ako právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodu 10

V prvej vete § 17 ods. 2 sa rieši stret právomoci krajského súdu a Špeciálneho súdu, v druhej vete sa ustanovuje vecná príslušnosť Špeciálneho súdu na konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci.

K bodu 11

Upravuje sa inštitút spoločného konania pre prípad, že osoba podliehajúca právomoci okresného súdu, krajského súdu alebo vojenského súdu bude súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu.

K bodu 12

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vykonanie spoločného konania v prípade, že aspoň jeden z trestných činov bude patriť do právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 13

Upravuje sa inštitút vylúčenia veci s ohľadom na zaradenie Špeciálneho súdu do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 14

Na účely rozhodovania sporov o príslušnosť sa ustanovuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špeciálneho súdu na druhej strane.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu (doterajší § 17 nebol členený na odseky), ktorá je potrebná aj vzhľadom na navrhované doplnenie § 17 o odsek 2.

K bodu 16

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu tak, aby vo veciach uvedených v § 17 ods. 2 bol príslušný na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní len Špeciálny súd.

K bodu 17

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

K bodu 18

Vypustenie predmetnej vety z ustanovenia § 30 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu kritických hlasov aplikačnej praxe súdov požadujúcej jej vypustenie. Vypustenie predmetnej vety nie je v rozpore ani s nestrannosťou súdu, ako ju charakterizuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „skutočnosť, že sudca urobil určité rozhodnutie pred samotným súdnym konaním nemôže sama o sebe odôvodniť obavu o jeho nestrannosti“.

K bodu 19

Ustanovuje sa oprávnenie Špeciálneho súdu rozhodovať o účasti poškodeného vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K bodu 20

Upravuje sa inštitút dožiadania aj vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

Alternatíva I (body 21-23)

K bodu 21

Upravuje sa konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého smeruje sťažnosť, aj vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 22

Navrhuje sa ustanoviť, aby oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin patriaci do právomoci Špeciálneho súdu, sa podávali prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá sa, že tým sa urýchli a zefektívni trestné konanie vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodu 23

Ustanovuje sa príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o odvolaní proti rozsudku Špeciálneho súdu.

Alternatíva II (body 21-23)

Body 21 až 23 budú vypustené, keďže táto úprava je nadbytočná a uvedená problematika je pokrytá novo navrhovaným § 12 ods. 4. Ohľadom bodu 22 postačuje platná všeobecná formulácia, keďže navrhovaný zmenený text by neumožňoval podať trestného oznámenie ohľadom trestného činu patriaceho do právomoci Úradu štátneho prokurátora inému prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.

Alternatíva I (body 24-35)

K bodu 24

Navrhuje sa, aby v právnom styku s cudzinou o predbežnej väzbe podľa § 398 ods. 1 rozhodoval predseda senátu Špeciálneho súdu, ak ide o veci patriace do právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 25

Vzhľadom na doterajšie znenie § 398 ods. 2, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť krajského súdu na rozhodovanie o predbežnej väzbe podľa § 398 ods. 1, je potrebné na uvedené konanie ustanoviť príslušnosť Špeciálneho súdu, ak ide o veci, ktoré patria do jeho právomoci.

K bodom 26 a 27

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu senátu Špeciálneho súdu (bod 25) a Špeciálneho súdu (bod 26) vo veciach patriacich do právomoci tohto súdu vziať vyžiadanú osobu do vydávacej väzby za podmienok ustanovených v zákone.

K bodu 28

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu senátu Špeciálneho súdu vo veciach patriacich do právomoci tohto súdu nariadiť prepustenie osoby z vydávacej väzby za podmienok ustanovených zákonom.

K bodu 29

Vzhľadom na doterajšie znenie § 400 ods. 3, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť krajského súdu na vzatie vyžiadanej osoby, ktorá sa nachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, do vydávacej väzby, je potrebné ustanoviť na uvedené konanie príslušnosť Špeciálneho súdu, ak ide o veci, ktoré patria do jeho právomoci.

K bodom 30 a 31

Vzhľadom na doterajšie znenie § 402 ods. 2, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť krajského súdu na rozhodovanie o návrhu prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny, je potrebné ustanoviť na uvedené konania príslušnosť Špeciálneho súdu, ak ide o veci, ktoré patria do jeho právomoci (bod 29). Nové znenie § 402 ods. 2 sa musí premietnuť aj do znenia § 402 ods. 4 (bod 30).

K bodu 32

Navrhované doplnenie § 403 ods. 1 vecne súvisí s navrhovanou novelizáciou § 402.

K bodom 33 a 34

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na uznávacie konanie vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K bodu 35

Ustanovuje sa povinnosť Špeciálneho súdu zaslať po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom potrebné na zápis v registri trestov.

Alternatíva I (body 24-35)

Namiesto úpravy uvedenej v bodoch 24-35 sa navrhuje jej nahradenie jednou všeobecnou formuláciou v § 371 písm. d), ktorá zabezpečuje jednou zmenou účel sledovaný v alternatíve I doplnením dvanástich bodov.

K bodu 36

Ide o prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a jeho právomocou.

V súlade s ústavným princípom právnej istoty a ústavnou zásadou zákonného sudcu ustanovenej v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje, aby vo veciach patriacich do právomoci Špeciálneho súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, bol príslušný na konanie a rozhodovanie súd príslušný podľa doterajších predpisov.

V alternatíve II sa navrhuje, aby o trestných činoch osôb, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu podľa § 15a ods. 1 a v ktorých bolo vznesené obvinenie pred účinnosťou zákona, konal a rozhodoval Špeciálny súd, ak do účinnosti zákona nebolo v týchto prípadoch skončené vyšetrovanie. V tomto prípade nie je možné hovoriť o odňatí zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ústavy, keďže príslušnosť súdu je ustanovená zákonom a zákon len ustanovil, že o určitých veciach bude rozhodovať určitý súd.

K čl. VIII

- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa povinnosť Policajného zboru zaisťovať osobnú bezpečnosť osôb (bod 1) a ochranu objektov (bod 2) určených zákonom, napríklad § 12 ods. 1 a 3 zákona č. .../2003 Z.z. o Úrade špeciálnej prokuratúry a Špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 25 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a § 34 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že minister vnútra vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (a teda aj Úradu špeciálnej prokuratúry) zriaďuje na odhaľovanie a vyšetrovanie osobitné útvary s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené je nevyhnutné pre možnosť aktívnej a efektívnej spolupráce pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti. Dozor nad zachovaním zákonnosti v zmysle Trestného poriadku bude v týchto prípadoch vykonávať priamo Úrad špeciálnej prokuratúry, ako to výslovnej vyplýva z čl. I, § 15.

K bodu 4

Výpočet orgánov, ktorým poskytuje Policajný zbor informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejnej prístupných, sa dopĺňa o Úrad špeciálnej prokuratúry. Ide o ustanovenie, ktoré umožní Úradu špeciálnej prokuratúry efektívne plniť úlohy patriace do jeho pôsobnosti.

K čl. IX

- k zákonu č. 240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z.z.

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v čl. XI vo štvrtom bode, ktorá upravuje vyčlenenie colníkov v stálej štátnej službe na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, že colníci plnia úlohy podľa tohto zákona nielen na colnom riaditeľstve a colných úradoch, ale aj v Úrade špeciálnej prokuratúry.

K čl. X

- k zákonu č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 4 (§ 35a), ktorá upravuje vyčlenenie colníkov v stálej štátnej službe na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa čl. I § 9 ods. 1 navrhovanej právnej úpravy colníkovi určenému na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry nezaniká počas výkonu funkcie v tomto úrade jeho doterajší služobný pomer. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, že colníkom na účely tohto zákona sa rozumie nielen fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ale aj fyzická osoba v služobnom pomere podľa tohto zákona, ktorá vykonáva štátnu službu v Úrade špeciálnej prokuratúry.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 1. Jej účelom je dosiahnuť, aby sa za štátnu službu na účely tohto zákona považovalo nielen plnenie úloh colnej správy, riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov colníkom služobnom úrade, ale aj plnenie úloh colníkom v Úrade špeciálnej prokuratúry.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že nadriadeným colníka vyčleneného na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry bude jeho nadriadený v Úrade špeciálnej prokuratúry. Táto právna úprava súvisí s navrhovanou právnou úpravou čl. I § 10 ods. 2, ktorá je nevyhnutná pre efektívne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodu 4

Upravuje sa inštitút vyčlenenia colníkov v stálej štátnej službe na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Zvolil sa rovnaký spôsob, akým sa na plnenie úloh vojenských súdov a vojenských prokuratúr vyčleňujú vojaci v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe.

K bodom 5 až 7

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje príplatok za plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry (bod 5) vo výške trojnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (bod 7); v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk. Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek služobného príjmu colníka, ktoré tvoria jeho služobný plat (bod 6).

K čl. XI

- k zákonu č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z.z.

Podľa § 3 ods. 1 je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava čl. I § 7 ods. 5 predpokladá vyčlenenie zamestnancov daňových orgánov na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Zvolil sa rovnaký spôsob, akým sa na plnenie úloh vojenských súdov a vojenských prokuratúr vyčleňujú vojaci v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe. Tento spôsob však vyžaduje osobitnú právnu úpravu, ktorá upraví inštitút vyčlenenia zamestnancov daňových orgánov na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z.z. o tento inštitút a podmienky na jeho uplatnenie.

K čl. XII

- k zákonu č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 až 3

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje príplatok za plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry (bod 1) vo výške trojnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ak ide o zamestnanca daňového orgánu a vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou u ostatných štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere (bod 3); v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk. Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere (bod 2).

K čl. XIII

- k zákonu č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov

K bodom 1 až 3

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje príplatok za plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry (bod 1) vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (bod 3); v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk. Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat zamestnanca vo verejnej službe (bod 2).

K bodom 4 a 5

Ide o legislatívnu úpravu, ktorá súvisí s navrhovanou úpravou v bode 1 (§ 15 ods. 1).

K čl. XIV

- k zákonu č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou čl. I, podľa ktorého Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitnou súčasťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2); na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor (§ 5 ods. 1).

Vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje ustanoviť rovnaký právny režim, ako vo vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na čele ktorej je hlavný vojenský prokurátor, prostredníctvom ktorého riadi generálny prokurátor činnosť vojenských prokuratúr.

K bodom 2 a 3

V súvislosti so zriadením Špeciálneho súdu (čl. I § 2 ods. 1) je potrebné ustanoviť, ktorý prokurátor bude príslušný na konanie pred Špeciálnym súdom. Navrhuje sa, aby príslušným na konanie pred Špeciálnym súdom boli prokurátori generálnej prokuratúry vymenovaní do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Z ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre potom vyplýva, že na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu a o sťažnostiach pre porušenie zákona, bude príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry. Výnimku z týchto pravidiel možno uplatniť len za podmienok ustanovených v § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

K bodu 4

Výslovne sa ustanovuje, že vo veciach v právomoci Špeciálneho súdu je príslušný na vykonanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže jeho právomoc je odvodená od právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálneho prokurátora, ktorý je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, bol generálny prokurátor Slovenskej republiky.

K čl. XV

- k zákonu č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K bodu 1

Špeciálny prokurátor bude riadiť a kontrolovať činnosť ostatných prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, preto musí mať postavenie vedúceho prokurátora. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť funkciu špeciálneho prokurátora do § 4 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý vymedzuje funkcie považované za funkciu vedúceho prokurátora.

K bodu 2

Uvedené ustanovenie je upravené alternatívne tak, ako je tomu v čl. I, § 7 ods. 6 – pozri odôvodnenie k tomuto ustanoveniu.

K bodu 3

V súvislosti so zriadením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je potrebné ustanoviť podmienky na vymenovanie do funkcie v tomto úrade (§ 24a a 24b) a zánik oprávnenia vykonávať takú funkciu (§ 24c až 24e).

K § 24a a 24b

Otázka vymenovania špeciálneho prokurátora do funkcie je upravená alternatívne v súlade s čl. I, § 5 ods. 1 návrhu.

Navrhuje sa, aby do funkcie špeciálneho prokurátora, do inej funkcie vedúceho prokurátora alebo do funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry mohol byť vymenovaný iba prokurátor generálnej prokuratúry, a to len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky s tým, že ak rada odmietne udeliť súhlas na vymenovanie, musí sa uskutočniť nové výberové konanie.

Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je orgánom samosprávy prokurátorov, tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Orgány samosprávy prokurátorov, ich pôsobnosť a funkčné obdobie upravuje dvanásta hlava (§ 218 až 227) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry, preto do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno vymenovať iba prokurátora generálnej prokuratúry. To však neznamená, že do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa nemôžu prihlásiť prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. V takom prípade však musí byť prokurátor pred vymenovaním do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry preložený na generálnu prokuratúru (§ 24b ods. 3).

K § 24c až 24e

Navrhuje sa, aby oprávnenie prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniklo z rovnakých dôvodov, ako u ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, teda

- odvolaním z tejto funkciu,

- uvoľnením z tejto funkcie,

- zánikom služobného pomeru prokurátora.

Osobitne sa ustanovujú podmienky na odvolanie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d). Dôvodom na odvolanie z tejto funkcie bude okrem právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie aj rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. V praxi môže totiž nastať situácia, že prokurátora bude treba odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry bez toho, aby sa čakalo na výsledok disciplinárneho konania, ktoré môže prebiehať dlhšiu dobu. Dostatočnou zárukou pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry by mal byť súhlas Rady prokurátorov Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie. Výnimka je upravená v alternatíve II ohľadom špeciálneho prokurátora, na ktorého sa nebude vzťahovať § 24d ods. 1 písm. c), ak bude do funkcie vymenovaný vládou alebo volený Národnou radou SR.

Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d) či uvoľnením z tejto funkcie (§ 24e) nedochádza k zániku služobného pomeru prokurátora. Nové služobné zaradenie prokurátora ustanovuje § 24d ods. 3 a § 24e ods. 3.

K bodu 4

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje pre prokurátorov príplatok za plnenie úloh v tomto úrade v rovnakej výške ako u sudcov Špeciálneho súdu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, t.j. päťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk. Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný prokurátora (§ 94).

K bodu 5

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v bode 2 [§ 24d ods. 1 písm. b)] sa navrhuje zaradiť medzi disciplinárne opatrenia aj preloženie z Úradu špeciálnej prokuratúry na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa.

K bodu 6

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 24a a § 24d, ktorá podmieňuje vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a odvolanie z tejto funkcie rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K bodu 7

Ustanovuje sa povinnosť vyhlásiť prvé výberové konanie na Úrad špeciálnej prokuratúry.

K čl. XVI

Návrh zákona v čl. I, § 7 ods. 6 (alternatíva II) a v čl. VI, bod 1 výslovne upravuje možnosť vymenovania alebo pridelenia osoby na Úrad špeciálnej prokuratúry a na Špeciálny súd len v prípade, ak podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. To predpokladá vykonanie bezpečnostnej previerky. Za tým účelom sa novelizuje zákon č. 241/2001 Z.z..

Doplnenie zákona č. 241/2001 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu požiadavky, aby na účely výberového konania ohľadom kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu a sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch na najvyššom súde proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, mohol priamo predseda výberovej komisie požiadať o ich bezpečnostnú previerku, keďže jej vykonanie bude podmienkou pridelenia sudcu na Špeciálny súd, resp. možnosti rozhodovania o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam (čl. VI, bod 1).

Zároveň sa ustanovuje, že lehotu 60 dní na vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/20001 Z.z. nie je možné predĺžiť na tento účel, ako aj na účel vykonania bezpečnostnej previerky potrebnej podľa zákona o Úrade špeciálnej prokuratúry a Špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. XVII

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť ako celok 1. októbra 2003, pričom ustanovenia, ktoré upravujú výberové konanie by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr (z tohto dôvodu je navrhovaná ich osobitná účinnosť).