N á v r h
Legislatívny zámer opatrení v oblasti boja proti korupcii,
ktoré vyplývajú z Programového
vyhlásenia vlády SR
pre
Ministerstvo spravodlivosti SR v trestnej oblasti
1.
Dôvody spracovania
legislatívneho zámeru opatrení
Legislatívny zámer opatrení
v oblasti boja proti korupcii, ktoré vyplývajú
z Programového vyhlásenia vlády SR pre
Ministerstvo spravodlivosti SR v trestnej
oblasti je predkladaný z dôvodu pokročiť
v boji proti korupcii. Napriek prijatiu
mnohých koncepčných materiálov, ako aj legislatívnych
zmien, úspešnosť
protikorupčných opatrení je stále nízka. Rozsah
korupcie v našom štáte si vyžaduje
rázne riešenie a mimoriadne nasadenie.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č.
1359 z 11. decembra 2002 vláda SR
uložila členom vlády povinnosť predložiť legislatívne
zámery zákonov alebo návrhy
zákonov v oblasti boja proti korupcii na úseku
ich pôsobnosti, ktorých prijatie vyplýva
z Programového vyhlásenia vlády SR.
Programové vyhlásenie vlády SR sa týka
pôsobnosti MS SR v trestnej oblasti
v týchto
bodoch (netrestná oblasť je spracovávaná v osobitnom materiáli):
-
zrýchlenia
súdneho konania, najmä dokončením projektu Súdny manažment;
-
vytvorenia inštitútu
„korunného svedka“, ktorý slúži na odhalenie a
usvedčenie osôb podozrivých
z korupcie a z organizovanej trestnej činnosti;
-
vytvorenia
špeciálneho súdu a úradu špeciálneho prokurátora pre boj proti
korupcii a organizovanému zločinu;
-
zúženia rozsahu
trestných sadzieb.
2.
Ciele
navrhovaných opatrení
Cieľom opatrení je
zefektívnenie protikorupčného boja, zrýchliť súdne
konanie,
odbyrokratizovať a zefektívniť výkon súdnej správy.
Kľúčovým projektom v
plnení tohto zámeru je dokončenie a zabezpečenie plnej
prevádzky projektu Súdny manažment, ktorý je založený
na zmene organizácie
práce súdu s cieľom odbremeniť sudcu od
administratívnej práce a vytvoriť mu
podmienky pre rozhodovaciu činnosť. Systém, založený
na informatizácii súdnictva
a náhodnom prideľovaní súdnych prípadov, má
významný protikorupčný efekt.
Dôvodom vytvorenia inštitútu
"korunného svedka" je zefektívnenie odhaľovania
a usvedčenia
osôb podozrivých z korupcie a z organizovanej trestnej činnosti.
Navrhuje sa aj vytvorenie Špeciálneho súdu
a Úradu špeciálneho prokurátora pre
boj
proti korupcii a organizovanému zločinu s cieľom prelomiť miestne i celoštátne
väzby
medzi jednotlivými štátnymi a justičnými orgánmi, čo zlepší predpoklady pre
nezávislé
a rázne uskutočnenie trestného konania v korupčných kauzách,
ktoré
úzko
súvisia s páchaním organizovaného zločinu.
Ďalšie opatrenie navrhuje zúžiť rozsah trestných
sadzieb, ktorých súčasná šírka
vytvára
neúmerné predpoklady pre nejednotné rozhodovanie súdov o výške trestu.
3.
Právny
stav v porovnaní s právom EÚ a medzinárodnými dohovormi
Právo EÚ neobsahuje
v sekundárnej legislatíve žiadnu povinnosť členských
štátov
vytvoriť špecializované inštitúcie alebo inštitúty na boj proti korupcii, avšak
v mnohých
dokumentoch prijatých EÚ sa zdôrazňuje potreba účinnejšieho boja proti
korupcii.
Ako príklad je možné uviesť Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom
sa
podieľajú
úradníci ES alebo členských štátov EÚ a Spoločné stanovisko
k rokovaniam
v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie.
Okrem týchto dokumentov je možné uviesť
aj Dohovor OSN proti nadnárodnému
organizovanému
zločinu, ktorý ukladá prijať opatrenia na poskytnutie dostatočnej
nezávislosti
orgánov v oblasti odhaľovania korupcie, aby sa zabránilo nevhodnému
vplyvu
na ich činnosť.
V súčasnosti sa na pôde OSN
pripravuje Dohovor o korupcii, ktorý má posilniť
vnútroštátne,
ale aj medzinárodné orgány boja proti korupcii, zvlášť spoluprácu
súdnych
orgánov.
4.
Zhodnotenie
platnej právnej úpravy a návrhy opatrení
Korupcia vedie k oslabovaniu
dôvery v právo a spravodlivosť. Korupcia je útok na
základy
právneho systému. Klesá celková morálka v spoločnosti.
Orgány činné v trestnom konaní
evidujú zanedbateľný počet trestných činov
korupcie
a úplatkárstva. V povedomí širokej verejnosti na Slovensku však
prevláda
názor,
že bez poskytnutia úplatku nie je možné dosiahnuť vyriešenia súkromných
záležitostí
na rôznych stupňoch štátnej správy, samosprávy a verejného života.
Podľa štatistík Generálnej prokuratúry
SR v roku 2001 bolo stíhaných 103
prípadov
trestných činov korupcie, 84 prípadov bolo obžalovaných a 51 odsúdených.
V roku
2002 bolo trestne stíhaných 120 prípadov korupcie, z toho obžalovaných
bolo
92
a odsúdených 57 osôb.
Opatrenia ohľadom zrýchlenia súdneho konania
Zákonom č. 420/2002 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o
trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o
zmene
a doplnení niektorých zákonov sa vykonal významný progres smerujúci
k zrýchleniu
a k zjednodušeniu trestného procesu. Odstránilo sa tzv. preverovanie,
resp.
predprípravné konanie a následne sa upravilo
prípravné konanie, čo má tieto
základné
pozitívne dôsledky:
a) skrátenie dĺžky prípravného konania, a tým aj
celková dĺžka trestného konania,
b) odstránenie duplicity vykonávania úkonov,
c) od podania trestného oznámenia majú vykonané úkony
procesnú spôsobilosť
(odstránenie
vysvetlení pri preverovaní trestných oznámení).
Okrem vyšetrovania sa zaviedlo taktiež
tzv. skrátené vyšetrovanie, ktoré sa
vykonáva
u menej závažných trestných činoch (s trestnou sadzbou odňatia slobody do
troch
rokov); vykonávajú ho policajné orgány a oproti vyšetrovaniu sa upravuje
ich
postup modifikovaným spôsobom tak, aby prípravné konanie v týchto
prípadoch
bolo
rýchlejšie a pružnejšie pri zachovaní práv obvineného.
Uvedenou zmenou úpravy trestného konania sa čiastkovo
realizoval
i zámer obsiahnutý
v koncepte i v paragrafovom znení rekodifikovaných trestných noriem
spočívajúci v príklone
k alternatívnym formám konania, avšak s ohľadom na
existujúci právny stav.
K doterajším alternatívnym spôsobom ukončenia veci
v trestnom konaní (podmienečné
zastavenie trestného stíhania, trestný rozkaz),
ktorých znakom je, že umožňujú vybavenie veci v predsúdnom konaní alebo
vybavenie veci súdom mimo procesne
náročného hlavného pojednávania, sa prijal
ďalší spôsob – zmier. Zmier má umožniť, aby na základe dohody medzi
štátom a
poškodeným na jednej stane a
páchateľom na druhej strane, došlo k ukončeniu
trestnej veci a k vydaniu rozhodnutia
bez uskutočnenia riadneho, formalizovaného
súdneho konania. To bude mať za
následok jednak zrýchlenie konania a vydanie
rozhodnutia skôr, pričom ide o
ekonomicky menej náročné konanie, jednak možnosť
lepšieho uplatnenia práv zo strany
poškodených, keďže predpokladom uzavretia
zmieru je súhlas poškodeného. Zmier pritom smeruje
k odstráneniu škodlivých
následkov trestného činu nielen
v oblasti náhrady majetkovej škody, ale aj pocitov
krivdy, strachu, resp. poníženia
v prípadoch s menej závažnými následkami za
splnenia podmienky, že na trestnom
postihu páchateľa nie je zo strany štátu verejný
záujem.
Zrýchlenie súdneho konania ako
prejav akútnej potreby zmeny v legislatívnej
úprave trestného konania bol
považovaný za jeden z hlavných motívov a prvkov
koncepcie rekodifikácie
v oblasti trestného práva procesného a hmotného, popri
jeho zefektívnení a zvýšení
jeho hospodárnosti. V zmysle uznesenia vlády
Slovenskej republiky č. 385 z
31. mája 2000 a Výhľadového plánu legislatívnych
úloh vlády SR na roky 2000-2002
sa predložil do legislatívneho procesu návrh
nového Trestného zákona
a Trestného poriadku (boli predložené v júli 2002 na
rokovanie Legislatívnej rady
vlády SR, ktorá však návrhy už neprerokovala), ktoré
vychádzajúc z uvedeného
smerujú k vytvoreniu predpokladov pre zjednodušenie,
odformalizovanie a zrýchlenie trestného
konania o trestných činoch malej
závažnosti. Zrýchlenie konania
sa však týka celého konania, čím sa docieli i
účinnejšia ochrana práv
a oprávnených záujmov fyzických osôb ako aj ochrana
celospoločenských záujmov.
Zrýchliť konanie
by malo zabezpečiť najmä:
-
posilnenie princípu kontradiktórnosti prejavujúceho sa v aktívnejšej
procesnej
pozícii obhajcu, ale i prokurátora;
-
vôľa riešiť veci v mimosúdnom konaní najmä
dohodou o priznaní viny a prijatí
trestu medzi prokurátorom a obvineným;
-
obmedzenie revízneho princípu;
-
zmena väzobného konania prostredníctvom uplatnenia princípu podľa ktorého
by
sa dĺžka prípustného trvania väzby v prípravnom
konaní v zásade odvíjala od
typovej závažnosti trestného činu, pre ktorý je obvinený
stíhaný;
-
ustanovenie vyšších súdnych úradníkov, probačných
a mediačných úradníkov;
-
možnosť rozhodovať zjednodušeným rozsudkom bez odôvodnenia.
Trestný poriadok
vychádza z axiomy, aby sa v konaní uplatnili aj
viaceré tzv.
"odklony" od pravidelného procesu. Tieto
odklony budú dbať na dodržiavanie
ústavných princípov súdnictva ako aj na základné
občianske práva osôb
zúčastnených na trestnom konaní, avšak budú pružne
reagovať na skutkovú
zložitosť či jednoduchosť veci, na stanovisko
obvineného, či je ochotný
spolupracovať pri objasnení svojej trestnej činnosti,
na skutočnosť, či obvinený urobí
kroky k odstráneniu škodlivých následkov svojho
trestného činu, najmä, či je ochotný
poskytnúť poškodenému náhradu škody, príp. inú
satisfakciu obetiam trestného
činu, aby sa dosiahli ciele trestného procesu aj z
hľadiska ochrany
celospoločenských záujmov a či bude trvať na
prejednaní svojej trestnej veci pred
súdom. Návrh preto vychádza z toho, aby jednoduchšie
trestné činy, typovo menej
škodlivé, označované v novom návrhu Trestného zákona
ako prečiny (ide o všetky
nedbanlivostné trestné činy a z úmyselných trestných činov o
trestné činy, za ktoré
hrozí uloženie trestu odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov),
prejednával a rozhodoval samosudca. Počíta sa pritom
s tým, že samosudca bude
konať hlavné pojednávanie len výnimočne, pretože
podstatnú časť vecí rozhodne
trestným rozkazom, pokiaľ už predtým nepotvrdí dohodu
medzi prokurátorom a
obvineným, resp. neprijme iné meritórne rozhodnutie.
K zrýchleniu konania by malo prispieť
aj uplatnenie inštitútu konania o dohode o
priznaní
viny a prijatí trestu. Zavedenie tohto inštitútu vyplýva priamo z požiadavky
zjednodušenia
a zefektívnenia trestného konania, ako aj z požiadavky skrátenia
dĺžky
jeho trvania. Súčasne jeho zavedením sa sleduje odľahčenie činnosti súdu
prejednávať vec na hlavnom pojednávaní.
Navrhuje sa preto, aby sa ustanovenia
upravené novelou Trestného zákona č.
420/2002
Z. z. a tiež ustanovenia navrhované v už predložených návrhoch
rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku zapracovali aj do nových
návrhov
Trestného zákona a Trestného poriadku, aby sa týmto realizovalo opatrenie
zrýchlenia
súdneho konania. Vypracovanie nových trestných noriem je v Pláne
legislatívnych
úloh vlády SR na rok 2003 naplánované na december 2003.
Opatrenia ohľadom vytvorenia
inštitútu „korunného svedka“, ktorý slúži na
odhalenie a usvedčenie osôb
podozrivých z korupcie a z organizovanej trestnej
činnosti.
Atribúty
známe najmä v zahraničí, ktoré sú vlastné tzv. „korunnému svedkovi“ sú
akcentované vo vyššie zmienenom
už predloženého návrhu rekodifikovaného
Trestného zákona. Potreba tohto
zatiaľ nie veľmi v strednej a východnej Európe
využívaného spôsobu odhaľovania
a najmä stíhania vymedzených foriem trestnej
činnosti vychádza najmä zo
skutočnosti, že určité najmä organizované formy jej
páchania sa vyznačujú vysokou
mierou organizovanosti, konšpiratívnym
charakterom nezákonných aktivít
a silnými „zvonku“ nepoznanými väzbami. Na
odhalenie a eliminovanie takto činných
personálnych článkov nie je možné
postupovať štandardným postupom
vzhľadom na uzatvorený a organizovaný systém
vzájomných väzieb. Získanie
svedeckej výpovede často ovplyvňuje skutočnosť, že
potencionálny svedok je
spolupáchateľom a v prípade spolupráce s orgánmi činnými
v trestnom konaní má obavu
nielen z možného trestného postihu, ale aj pred útokmi
z kriminogénneho
prostredia. Inštitút korunného svedka však explicitne legislatívne
zakotvený nie je, i keď čiastočne tento deficit kryje zákon č. 256/1998 Z.z.
o
ochrane svedka. Účelom zákona o
ochrane svedka je však len ochrana takého
svedka, a nie úprava možnosti
poskytnúť zvýhodnenie a výnimky obvinenému za
aktívnu a efektívnu
spoluúčasť pri odhaľovaní trestných činov.
Už finalizovaný
návrh zákona na tento stav reaguje prostredníctvom možnosti
prihliadnuť
pri ukladaní trestu na okolnosť, že prispel k odhaleniu a usvedčeniu
organizovanej,
zločineckej alebo teroristickej skupiny ako na poľahčujúcu. Súd môže
podľa
navrhovaného § 35 ods. 2 písm. b) znížiť trest pod dolnú hranicu trestu
ustanovenú
zákonom i v prípade, ak osoba významnou mierou prispela
k objasneniu
trestného
činu spáchaného v prospech zločineckej, alebo teroristickej skupiny alebo
napomáhala
zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej, alebo
teroristickej
skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že
oznámila
jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytla im
informácie,
ktoré
by inak nezískali, a tak im pomohla zabrániť alebo zmierniť následky
trestného
činu,
zistiť alebo postaviť pred súd iných páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy
o trestnom
čine v prospech zločineckej alebo teroristickej skupiny.
V špecifických prípadoch
definovaných prostredníctvom vymenovaných
skutkových
podstát trestných činov naviazaných na organizovaný zločin, resp.
korupciu
je daná možnosť zaniknutia trestnosti
činu (§ 83 písm. d)).
Inštitút korunného svedka sa môže
takisto aplikovať prostredníctvom
anticipovaného
postupu v trestnom konaní, pri ktorom sa pristúpi k dohode medzi
prokurátorom
a obvineným o priznaní viny a prijatí trestu, príp. aj zastavení
trestného
stíhania, potvrdenou súdom, kde existuje priestor pre poskytnutie
zvýhodnenia
a výnimky obvinenému za aktívnu a efektívnu spoluúčasť pri
odhaľovaní
vymedzených trestných činov.
Konanie o dohode o priznaní viny a
prijatí trestu môže začať prokurátor jednak z
vlastnej
iniciatívy alebo na základe návrhu obvineného alebo jeho obhajcu. Začatie
konania
o dohode je možné len v prípade, ak sú súčasne splnené tri základné
podmienky
:
- výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania musia dostatočne
odôvodňovať
záver, že skutok je trestným činom a
spáchal ho obvinený,
- výslovné
priznanie obvineného ku skutku,
-
existencia
dôkazov, ktoré nasvedčujú pravdivosti priznania
obvineného.
Prokurátor je povinný po podpísaní
dohody o priznaní viny a prijatí trestu podať
súdu
návrh na súdne konanie o tejto dohode.
Navrhuje
sa, aby sa aj tieto ustanovenia predloženého návrhu Trestného zákona
a
Trestného poriadku týkajúce sa vytvorenia inštitútu „korunného svedka“, ktorý
má
slúžiť
na odhalenie a usvedčenie osôb podozrivých z korupcie a
z organizovanej
trestnej
činnosti, preniesli do nových návrhov trestných kódexov, ktorých predloženie
na
rokovanie vlády sa očakáva najneskôr v decembri 2003. V súčasnosti sa
však
uvažuje
aj o príprave novely trestných kódexov ešte pred prijatím celkovej
rekodifikácie, ktorou by sa upravila táto problematika.
Opatrenia
ohľadom vytvorenia Špeciálneho súdu a Úradu špeciálneho
prokurátora pre boj proti korupcii a organizovanému
zločinu.
Pri stíhaní
korupcie je jedným z najväčších problémov prelomenie personálnych
väzieb. Práve z tohto dôvodu sa
uvažuje so zavedením inštitútu Úradu špeciálneho
prokurátora a Špeciálneho súdu,
v pôsobnosti ktorých bude aj trestné stíhanie, resp.
súdenie prípadov korupcie.
V rámci
Generálnej prokuratúry SR bol od 1.12.2002 zriadený príkazom
generálneho prokurátora č. 5/2002 Úrad
špeciálneho prokurátora na úrovni odboru
GP SR
priamo podliehajúci generálnemu prokurátorovi. Celkovú zodpovednosť za
vyšetrovanie a zisťovanie
trestných činov korupcie má Ministerstvo vnútra SR.
V oblasti zisťovania trestných
činov bol zriadený osobitný orgán špecializovaný
v boji proti korupcii – Odbor
boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti
Prezídia Policajného zboru, ktorý zodpovedá za prípady odhaľovania a
dokumentovania trestných činov
úplatkárstva, prípady, v ktorých sú zainteresovaní
členovia ústredných orgánov štátnej
správy a samosprávy, sudcovia, prokurátori,
ako aj za prípady týkajúce sa
privatizácie (uvedený odbor vznikol v novembri 1998).
V súčasnosti
sa pripravuje návrh zákona o Úrade špeciálneho prokurátora na
trestné stíhanie korupcie
a organizovaného zločinu a o zriadení Špeciálneho súdu
a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Zriadenie týchto inštitútov umožní špecializáciu a koordinovaný postup
orgánov
činných v trestnom konaní proti
korupcii a organizovanému zločinu. K účinnému
potláčaniu korupcie a
organizovaného zločinu môže prispieť iba súhrn opatrení na
kvalitatívne vysokej
odbornej úrovni.
Keďže v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 je tento
zákon zaradený
v mesiaci marec a
najneskôr v tomto termíne bude predložený paragrafovaný návrh
zákona na rokovanie vlády
SR, podrobnejšie sa touto problematikou tento
predkladaný návrh
legislatívneho zámeru nezaoberá.
Pokiaľ ide
o toto opatrenie, navrhuje sa vypracovať samostatný návrh zákona o
Úrade
špeciálneho prokurátora na odhaľovanie a trestné stíhanie korupcie
a organizovaného
zločinu a o zriadení Špeciálneho súdu a tento predložiť na
rokovanie
vlády SR najneskôr v marci 2003.
Opatrenia ohľadom zúženia rozsahu
trestných sadzieb.
Súčasná šírka rozsahu trestných sadzieb
vytvára neúmerné predpoklady pre
nejednotné
rozhodovanie súdov o výške trestu.
Z tohto dôvodu bude potrebné pri príprave rekodifikovaného
Trestného zákona
prijať
také zmeny, ktorými sa zúži možnosť za obdobný skutok v dvoch prípadoch
uložiť
diametrálne odlišnú výšku trestu. Za tým účelom bude potrebné:
a) v rámci každého trestného činu preskúmať trestné
sadzby tak, aby sa čo
najmenej
prekrývali v jednotlivých odsekoch,
b) preskúmať rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému
trestov
a ich sadzieb za jednotlivé trestné činy, a to
najmä v závislosti na ich
typovej
závažnosti a zmene v systematike
Trestného zákona
Ďalej za
účelom ďalšieho zníženia rozsahu trestných sadzieb bude potrebné
zahrnúť do nového návrhu
rekodifikovaného Trestného zákona medzi ustanovenia
o priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnostiach aj ustanovenie, podľa ktorého, ak
v konkrétnej veci
súd vyhodnotí, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi
okolnosťami, uloží minimálne trest zvýšený o jednu tretinu nad dolnou
hranicou trestnej
sadzby.
a vplyvov na zamestnanosť
1.
Návrh
legislatívneho zámeru nebude mať priamy dopad na verejné financie.
2.
Návrh
legislatívneho zámeru nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie
podnikateľskej sféry a iných
právnických osôb.
3.
Návrh
legislatívneho zámeru nebude mať vplyv na životné prostredie.
4.
Návrh
legislatívneho zámeru nebude mať vplyv na zamestnanosť.
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ právneho predpisu:
vláda
Slovenskej republiky
2. Názov
návrhu právneho predpisu:
legislatívny
zámer opatrení v oblasti boja proti korupcii, ktoré vyplývajú
z Programového
vyhlásenia
vlády SR pre Ministerstvo spravodlivosti SR v trestnej oblasti
3.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej
únii:
a. problematika návrhu legislatívneho
zámeru nie je prioritou aproximácie
práva podľa
článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre
prijatie acquis communautaire,
Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu;
návrh legislatávneho zámeru
nie je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh
vlády
Slovenskej republiky na rok 2003,
b. podľa Prioritných úloh vlády SR
vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej
komisie o pripravenosti SR na členstvo v EÚ z
9.10.2002 je prioritnou úlohou prijať
zákon o zriadení Úradu špeciálneho prokurátora na
potláčanie korupcie a
organizovanej trestnej činnosti a o zriadení
Špeciálneho súdu.
4. Problematika návrhu právneho
predpisu:
nie
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
ani v práve Európskej únie, súvisí
však
s bojom proti korupcii, na ktorý sa vzťahuje
-
Trestnoprávny dohovor o korupcii,
-
Dohovor
o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci Európskych
spoločenstiev alebo členských štátov Európskej únie z roku 1997,
-
Protokol
k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev za
účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie z roku 1995,
-
Spoločné
stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z
roku 1998,
-
Dohovor
Rady Európy č. 141 o praní špinavých peňazí, skúmaní, zhabaní a
konfiškácii ziskov zo zločinu,
-
Direktíva
Rady Európskeho spoločenstva č. 91/208/EEC.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho
predpisu s právom Európskych spoločenstiev
a
právom Európskej únie:
žiadna
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
bezpredmetné
7. Účasť expertov pri príprave návrhu
právneho predpisu:
bezpredmetné