Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom na vypracovanie novely Trestného zákona je vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku a nemožnosť trvalej, resp. dostatočnej izolácie páchateľov tejto násilnej činnosti. Platný Trestný zákon neumožňuje napr. trvalú izoláciu páchateľov brutálnych vrážd alebo dostatočne dlhodobú izoláciu recidivistov.

Cieľom predloženej novely Trestného zákona je preto sprísnenie trestov, izolácia najnebezpečnejších zločincov, a tým vyššia bezpečnosť v spoločnosti. Novela zavádza do Trestného zákona zásadu „trikrát a dosť“, asperačnú zásadu, trest absolútneho doživotia a sprísnenie trestu pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 a trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 až 3 Trestného zákona. Zároveň sa Trestný zákon dopĺňa o skutkovú podstatu trestného činu Klonovania ľudskej bytosti.

Zásada „trikrát a dosť“ predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, t.j. s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu.

Novela zavádza do Trestného zákona, tzv. asperačnú zásadu, podľa ktorej súd bude mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie (spáchanie niekoľkých trestných činov viacerými skutkami) zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu polovicu a uložiť trest v takto zvýšenej trestnej sadzbe.

Novela Trestného zákona zavádza trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve.

Sprísnenie trestov sa dotkne aj trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2, pri ktorom sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na 12 až 15 rokov a súd bude musieť uložiť ako trest výnimočný trest, t.j. trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov alebo doživotie.

Sprísnenie trestov odňatia slobody pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti vyplýva z požiadavky Rámcového rozhodnutia Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácií, sledovaní, zmrazení, zaistení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti, podľa ktorého má byť horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody pri tomto trestnom čine minimálne 4 roky.

Návrh zavádza trest odňatia slobody, zákazu činnosti alebo peňažného trestu pre fyzické osoby, ktoré spáchajú trestný čin klonovania ľudskej bytosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.

Návrh zákona nepredpokladá priame zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Prerokovanie návrhu zákona v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR, vzhľadom na jeho obsah, nie je potrebné.

Problematika návrhu zákona je upravená len primárnym právom EÚ, nie v sekundárnej legislatíve – tzv. vnútorné veci a spravodlivosť, kde patrí aj trestnoprávna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera a ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny EÚ. Z tohto dôvodu sa k návrhu nevypracováva tabuľka zhody a otázka zhody je dostatočne vyjadrená v doložke zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nemá priamy dopad na verejné financie. Avšak v určitom dlhšom časovom horizonte v súvislosti so zavedením zásady trikrát a dosť, so zavedením trestu odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu, so zavedením asperačnej zásady, ako aj zmeny v § 219 ods.2 Trestného zákona, je potrebné očakávať určitý dopad na štátny rozpočet, keďže v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bude vykonávať svoj trest väčšie množstvo odsúdených, resp odsúdení búdu vykonávať trest odňatia slobody po dlhšiu dobu. Pritom v roku 2001 boli ročné náklady na výkon trestu odňatia slobody v III. nápravnovýchovnej skupine cca 330 tis. Sk.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej správy a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

D o l o ž k a  z l u č i t e ľ n o s t i

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy tiež na úseku boja proti terorizmu, proti korupcii a proti organizovanému zločinu.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi, korupcii a terorizmu.

Návrh novely Trestného zákona nie je zahrnutý v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2002.

b) V negociačných rokovaniach na príprave spoločného pozičného dokumentu ku kapitole 24 - vnútorné veci a spravodlivosť boli úlohy zo screeningu konkretizované na zdokonalenie doterajších ustanovení Trestného zákona na úroveň novších predpisov ES a EÚ.

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a) je upravená v práve Európskej únie, a to

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami.

Tieto dokumenty upravujú aj otázku trestov, pričom požadujú, aby členské štáty EÚ upravili účinné, proporcionálne a odstrašujúce tresty. Pritom Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti ukladá členským štátom upraviť trestný postih s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej 4 roky pri konaniach, ktoré slovenský Trestný zákon postihuje trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to aj v § 252 ods. 1 Trestného zákona, kde je v súčasnosti horná hranica trestnej sadzby 3 roky. Čiže uvedené ustanovenie sa zosúlaďuje s týmto dokumentom EÚ.

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná

b) žiadna.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu: bezpredmetné.

Osobitná časť

K bodu 1

Keďže pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 bude možné uložiť ako trest iba výnimočný trest, je potrebné navrhovaným spôsobom upraviť ustanovenie § 29 ods. 2.

K bodom 2 a 6

Na základe dnes platného právneho stavu je možné osobu odsúdenú na doživotie prepustiť po uplynutí 25 rokov výkonu trestu. Jednou z foriem reakcie na stav násilnej kriminality je zavedenie trestu absolútneho doživotia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve, kde možnosť nápravy páchateľa je prakticky vylúčená a kde si uloženie tohto trestu vyžaduje efektívna ochrana spoločnosti pred týmto páchateľom (napr. prípady viacnásobných alebo mimoriadne brutálnych vrážd). Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia zabezpečuje trvalú ochranu spoločnosti pred nebezpečným zločincom a zároveň pôsobí vysoko preventívne.

Je pravdou, že trest absolútneho doživotia rezignuje na možnosť prevýchovy. Penologická teória vo svete však už pred niekoľkými rokmi upustila od zvýrazňovania prevýchovného účinku trestu a do popredia sa dostal represívny a preventívny účinok trestu (v zmysle generálnej prevencie). Aj v našom systéme trestnej justície je zrejmé, že nádej na prevýchovy niektorých zločincov je minimálna.

V krajinách, ktoré dlhodobejšie aplikujú trest odňatia slobody na doživotie, sa vyskytli viaceré prípady, kedy odsúdený na doživotie spáchal brutálne vraždy po podmienečnom prepustení z doživotného trestu.[1]

Jedným z najfrekventovanejších argumentov v neprospech trestu absolútneho doživotia je zvýrazňovanie obavy, že väznice nebudú môcť zvládnuť správania odsúdených na absolútne doživotie, pretože títo už nemajú čo stratiť.[2] Aj keď tento argument vyznieva logicky, prax štátov, v ktorých sa absolútne doživotie aplikuje, je úplne opačná. Odsúdení k tomuto trestu sa v priemere správajú lepšie, ako ostatní odsúdení v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine.[3] Naviac, objekty väzníc sú prispôsobené stráženiu nebezpečných väzňov. Argument o potrebe prepustiť najnebezpečnejších zločincov, pretože ich potenciál páchať násilnú trestnú činnosť vo väznici je príliš vysoký na to, aby boli vo výkone trestu, je absurdný.[4]

Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia aplikuje väčšina štátov v USA. Rastúci počet štátov aplikuje trest absolútneho doživotia aj na trestné činy spojené s organizovaným predajom narkotík. Vo Veľkej Británii o nemožnosti podmienečného prepustenia z doživotného trestu odňatia slobody rozhoduje výkonná moc, teda príslušný minister na základe odporúčania konajúceho sudcu. V súčasnosti sa vo výkone doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia nachádza vo Veľkej Británii 24 osôb.

K bodom 3 a 4

V slovenskom trestnom práve sa pri spáchaní niekoľkých trestných činov uplatňuje tzv. absorpčná zásada pre ukladanie trestu, ktorá znamená, že páchateľ môže dosať trest len vo výške trestnej sadzby najťažšieho spáchaného trestného činu. Táto zásada neumožňuje v žiadnom prípade prekročiť pri ukladaní trestu hornú hranicu trestnej sadzby za najprísnejšie sankcionovateľný trestný čin. Páchateľ teda nie je za ďalšie spáchané trestné činy de facto potrestaný.

Domnievame sa, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie (spáchanie niekoľkých trestných činov viacerými skutkami) zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu. Súčasná právna úprava umožňuje situáciu, kedy páchateľ, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu X trestných činov, ktoré už odôvodňujú trest na hornej hranici sadzby najťažšieho trestného činu, môže páchať ďalšie rovnaké alebo menej závažné delikty už de facto beztrestne.

Beztrestné páchanie trestných činov v právnom štáte považujeme za nespravodlivé. Sme presvedčení, že zločinec má za každý spáchaný trestný čin dostať spravodlivý trest.

K bodu 5

Zásada „trikrát a dosť“ predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, t.j. s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu.[5]

Zásada „trikrát a dosť“ je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom tohto predpokladu je fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej izolácii takýchto páchateľov. Aplikácia inštitútu „tri krát a dosť“ však okrem represívneho účinku pôsobí aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti.[6]

Podľa kriminálnych štatistík existuje v prevažnej väčšine štátov relatívne malá skupina osôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnú činnosť. Táto malá skupina osôb sa však výraznou mierou podieľa na celkovom množstve násilnej kriminality v štáte. Cieľom inštitútu „tri krát a dosť“ je identifikovať túto skupinu recidivistov a dlhodobo (trvalo) ju od spoločnosti izolovať. Zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti týchto osôb by totiž malo viesť k výraznému poklesu násilnej kriminality.[7]

Podľa štatistických ukazovateľov v Spojených štátoch amerických pácha 6% delikventov až 70% celkovej násilnej trestnej činnosti[8] a 76% páchateľov, ktorí boli odsúdení viac ako tri krát pokračuje po prepustení na slobodu v páchaní trestnej činnosti.[9]

Dĺžka trestu má vplyv aj na pravdepodobnosť recidívy. Podľa kriminálnych štatistík v USA sa vyskytla po prepustení z výkonu trestu nižšia miera recidívy u odsúdených, ktorí vykonali dlhodobejšie tresty. Keďže návrh novely Trestného zákona zachováva pri inštitúte „trikrát a dosť“ možnosť podmienečného prepustenia z doživotného výkonu trestu odňatia slobody (po 25 rokoch výkonu trestu), je tento ukazovateľ dôležitý pre celkové posudzovanie efektivity zásady „tri krát a dosť“ v praxi.

Zásada „trikrát a dosť“ bola začlenená do trestnoprávnych kódexov v 30 štátoch v USA a vo federálnom zákonodarstve (v Kalifornii dokonca formou ústavného zákona). Vo väčšine krajín sa aplikuje pri násilných a drogových deliktoch. V niektorých štátoch sa aplikuje aj pri vybraných majetkových deliktoch. Vo Veľkej Británii sa aplikuje zásada „dvakrát a dosť“ (teda ukladanie obligatórneho trestu odňatia slobody na doživotie už pri druhom odsúdení) pri najzávažnejších násilných trestných činoch. Navrhovaná úprava sa obmedzuje na užšiu verziu tohto inštitútu, ktorá zahŕňa iba násilné a drogové delikty.

Aplikácia inštitútu „trikrát a dosť“ by nemala mať veľmi výrazný vplyv na celkový počet odsúdených. Vo väčšine štátov veľkosti Slovenska bol tento inštitút aplikovaný na 100-300 recidivistoch. Podľa štatistických ukazovateľov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR by sa aplikácia zásady „trikrát a dosť“ týkala 284 osôb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody. Celkový počet osôb vo výkone trestu sa však zvýši iba o určitú časť z počtu 284. Väčšina osôb, na ktoré sa po prijatí novely Trestného zákona bude vzťahovať inštitút „trikrát a dosť“ je totiž aj v súčasnosti po väčšiu časť svojej kriminálnej kariéry vo výkone trestu. Samozrejme s tým rozdielom, že počas pobytu na slobode medzi jednotlivými výkonmi trestu odňatia slobody sa dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti. Účelom inštitútu „trikrát a dosť“ je práve zabrániť páchaniu trestnej činnosti na slobode počas „prestávok vo väzení.“

Schválenie zásady „trikrát a dosť“ nevytvára ani problém neprípustnej retroaktivity, ktorú zakazuje čl. 50 ods. 6 ústavy. Trestný zákon bude vopred stanovovať podmienky trestnosti aj výšku trestu. Bude teda predstavovať jasnú a zrozumiteľnú výstrahu aj pre osoby, ktoré už boli v minulosti odsúdené pre dva a viac násilných trestných činov.

K bodom 7 a 8

Platný Trestný zákon pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 1 upravuje ako možný trest odňatie slobody na 10 až 15 rokov.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 219 ods. 2 je neadekvátnym, ak zákon predpokladá možnosť uloženia takmer totožného trestu odňatia slobody. Preto v súvislosti so sprísnením trestov sa ustanovenie § 219 ods. 2 upravuje tak, aby bolo možné za „kvalifikovanú“ vraždu uložiť len výnimočný trest (trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov alebo doživotie). V tejto súvislosti sa z § 215 vypúšťa odsek 5, ktorý je vo vzťahu k ustanoveniu § 219 ods. 2 písm. b) nadbytočné a nesprávne, keďže úmyselné spôsobenie smrti konaním uvedeným v § 215 ods. 1 je postihnuteľné práve trestný činom vraždy podľa § 219 ods. 2 písm. b). Uvedené ustanovenie sa vypúšťa aj z dôvodu, aby nevznikli v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní zbytočné výkladové problémy. Pritom dotknuté ustanovenie sa navrhovalo vypustiť už počas prerokovávania novely Trestného zákona č. 421/2002 Z.z., avšak administratívnou chybou sa v Národnej rade SR o tomto nehlasovalo.

K bodu 9

Štát musí chrániť okrem bezpečnosti svojich občanov a svojej vlastnej bezpečnosti i bezpečnosť civilizácie, ktorej je súčasťou. K základom našej civilizácie patrí aj ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana rodiny. Klonovanie ľudí je experimentovanie s ľudským životom, ktorý nemá svojho otca ani matku a ako také je v rozpore s princípmi našej civilizácie. Dnes veda dospela do štádia, kedy sa klonovanie človeka stáva uskutočniteľným, preto nastáva i čas, aby sa štáty vyjadrili k tomuto problému.

Zákon. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti obsahuje zákaz klonovania ľudí, ale sankciu podľa tohto zákona možno uložiť len zdravotníckemu zariadeniu, a to do výšky 500.000,-Sk. Za takéto konanie nie je možné postihovať fyzickú osobu. Preto sa navrhuje, aby sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom, ktorý bude zakotvený v siedmej hlave Trestného zákona („Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti“).

K bodom 10 až 12

Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti ukladá členským štátom upraviť trestný postih s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej 4 roky pri konaniach, ktoré slovenský Trestný zákon postihuje trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to aj v § 252 ods. 1 Trestného zákona, kde je v súčasnosti horná hranica trestnej sadzby 3 roky. V záujme zosúladenia s týmto dokumentom EÚ sa sprísňujú trestné sadzby v ustanoveniach § 252 ods. 1 až 3.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. marca 2003.

---

[1] Pozri napr. Blair, D.W.: A Matter of Life and Death: Why Life Without Parole Should Be a Sentencing Option, American Journal of Criminal Law, roč. 22, s. 191; Wright, J.H.: Life-Without-Parole: An Alternative to Death or Not Much Life After All? Vanderbildt Law Review, roč. 43, 1990, s. 551.

[2] Tento argument nie je celkom presný. Disciplinárne tresty predstavujú spôsob zabezpečenia adekvátneho správania aj u odsúdených na doživotie. Pozri Lane, M.J.: Is There Life Without Parole? – A Capital Defendant's Right to a Meaningful Alternative Sentence, Loyola of Los Angeles Law Review, roč. 26, 1993, s. 327 a nasl. V roku 1980 bol v štáte Alabama odsúdený na absolútne doživotie Harlin Serrit. Po necelých dvoch rokoch výkonu trestu sa vyjadril: „Nebudem tu len tak sedieť dvadsať alebo tridsať rokov. To môžem byť aj mŕtvy ... prinútim ich zostreliť ma z oplotenia.“ Tento odsúdený doposiaľ vykonáva doživotný trest, pričom sa nikdy ani nepokúsil z väznice utiecť. Pozri Stewart, J.-Lieberman, P.: What Is This Sentence That Takes Away Parole? Student Law., 1982, s. 15.

[3] V Alabame páchajú odsúdení na absolútne doživotie o 50% menej disciplinárnych priestupkov ako je celoštátny priemer. Pozri: Wright, J.H.: dielo cit. v pozn. č. 6, s. 548; Cheatwood, D.: The Life Without Parole Sanction: Its Current Status and Research Agenda, Crime & Delinquency, roč. 42, 1988, s. 53-54.

[4] Podľa Prof. Stewarta a Liebermana má v týchto prípadoch spoločnosť na výber z dvoch možností: „buď budú títo zločinci páchať trestné činy na slobode, alebo bude mať o niečo ťažšiu situáciu väzenská stráž. My sa skôr obávame ich správania na slobode.“ Pozri Stewart, J.-Lieberman, P.: dielo cit. v pozn. č. 7, s. 16.

[5] Riziko páchania trestnej činnosti po výkone viac ako 25 rokov trestu odňatia slobody je minimálne. Podľa štatistických ukazovateľov v USA iba 2% páchateľov starších ako 55 rokov spáchajú ďalší trestný čin po prepustení na slobodu. Pozri Moore, J.: Lock In, National Journal, 1994, s. 1785.

[6] Wyman, P. – Schmidt, J.G.: Three Strikes You're Out, West L.A. Law Review, roč. 26, 1995, s. 251-257,

[7] Po zavedení inštitútu „tri krát a dosť“ bola v Kalifornii vypracovaná štúdia, ktorá porovnávala predpokladaný počet trestných činov (pred zavedením tohto inštitútu) s počtom spáchaných trestných činov. Táto štúdia prišla k záveru, že každý ďalší rok uloženého trestu odňatia slobody u recidivistov zabránil spáchaniu približne 3 1/2 trestných činov na jedného odsúdeného. Pozri Zimring, F. – Hawkins, G.: Incapacitation – Penal Confinement and the Restraint of Crime, 1995, s. 117. Od roku 1994 do roku 1998 klesol počet vrážd v Kalifornii o 51,5%, počet znásilnení o 18,7% a počet lúpeží o 48,6%. Pozri Jones, B.: Why The Three Strikes Law is Working in California. Stanford Law and Policy Review. roč. 11, s. 23.

[8] Podľa autorov knihy Selective Incapacitation je dôležité „identifikovať tých, ktorí páchajú vysoký počet deliktov,“ pretože „uväznenie jedného lupiča, ktorý sa nachádza v prvej desatine osôb, ktoré páchajú [8] najviac trestných činov, zabráni väčšiemu počtu lúpeží ako uväznenie 18 páchateľov, ktorí sa nachádzajú pod priemerom vo frekvencii páchania trestných činov.“ Pozri: Greenwood, P.W.: Selective Incapacitation, U.S. Department of Justice, 1982.

[9] Cordes, R.: Habitual Offenders Targeted in Federal, State Legislation, Trial, 1994, s. 92.