Ústavný zákon
z ....... 2002
o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii
PREAMBULA
Vychádzajúc
z presvedčenia,
že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je
konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré
rešpektuje
záujmy všetkých občanov,
je
založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti,
nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho
poriadku,
berúc do úvahy Deklaráciu
o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, ktorá bola vyhlásená
Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov číslo 47/133 zo
dňa 18.decembra 1992 a najmä čl. 18 ods. 1 tejto deklarácie, ktorý uvádza,
že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, ktoré spočívajú
v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo
osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi
štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo obdobnému inštitútu,
ktorého použitie by malo za následok neprípustnosť trestného stíhania,
Národná
rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Zrušujú sa:
1. článok
V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného
pod č. 55/1998 Z.z.,
2.
rozhodnutie o amnestii zo 7. júla 1998, uverejnené pod č. 214/1998 Z.z.,
3.
rozhodnutie o amnestii z 8. decembra 1998, uverejnené pod č. 375/1998 Z.z..
Účinnosťou tohto ústavného zákona
zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú
v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so
zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31.
augusta 1995 a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23.
mája a 24. mája 1997. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v rozsahu,
v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných
v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra
1961, do cudziny 31. augusta 1995 a v súvislosti s prípravou a
vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997.
Čl. III
Tento ústavný zákon nadobúda
účinnosť dňom vyhlásenia.