Predkladacia správa

Úloha predkladať správu vláde Slovenskej republiky o každom prípade, v ktorom z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Výboru ministrov Rady Európy vznikli záväzky pre Slovenskú republiku spolu s návrhom opatrení vyplýva pre ministra spravodlivosti z časti B. bod 2. písm. b) uznesenia vlády č. 732 z 19. júla 1994.

Európsky súd pre ľudské práva dňa 4. júna 2002 prijal rozsudok vo veci KOMANICKÝ v. Slovenská republika (sťažnosť č. 32106/96). Podstata sťažnosti podanej proti Slovenskej republike spočívala v  sťažnosti sťažovateľa na porušenie práva na spravodlivé a verejné prejednanie záležitosti v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní o neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru a v sťažnosti sťažovateľa, že nemal v tomto ohľade k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ako to vyžaduje článok 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ požadoval vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia v celkovej výške 350 138, 44 EURO.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku zo dňa 4. júna 2002 rozhodol, že Slovenská republika porušila článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd súčasne rozhodol, že Slovenská republika je povinná v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vyplatiť sťažovateľovi sumu 1 000 EURO ako nemajetkovú ujmu a 100 EURO ako náhradu nákladov a výdavkov v slovenských korunách v kurze platnom v čase úhrady spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená. Po uplynutí trojmesačnej lehoty určenej na zaplatenie uvedenej sumy budú tieto sumy zvýšené o jednoduché úroky vo výške 7, 25% ročne, a to až do ich zaplatenia.

Listom zo dňa 24. júna 2002 Európsky súd pre ľudské práva informoval vládu Slovenskej republiky, že sťažovateľ listom zo dňa 10. júna 2002, ktorý bol doručený Európskemu súdu pre ľudské práva 20. júna 2002, požiadal o predloženie prípadu Veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva. Žiadosť bola v súlade s pravidlom 73 ods. 2 Rokovacieho poriadku predložená panelu (päťčlenná skupina sudcov) Veľkej komory na rozhodnutie, či spĺňa požiadavky článku 43 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle uvedeného ustanovenia panel prijme požiadavku zúčastnenej strany o predloženie prípadu Veľkej komore, ak prípad vyvoláva závažné otázky týkajúce sa výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov, alebo závažnú otázku všeobecného významu. Listom zo dňa 6. septembra 2002 informoval Európsky súd pre ľudské práva vládu Slovenskej republiky, že panel piatich sudcov Veľkej komory rozhodol dňa 4. septembra 2002, že žiadosť sťažovateľa o predloženie prípadu Veľkej komore neprijíma. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci tejto sťažnosti zo 4. júna 2002 tak v zmysle článku 44 ods. 2 písm. c) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nadobudol právoplatnosť 4. septembra 2002.

V nadväznosti na tento rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva predkladaná Správa obsahuje návrh odporúčaní na ďalší postup, resp. realizáciu tohto rozsudku. Tieto odporúčania sú vyjadrené v časti B. a C. návrhu uznesenia.